Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-9-2024.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/9/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. splnomocnencom A. E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXXX/XX, XXX XX G. G. a účastníkov: 1/ H. I., 2/ J. I., 3/ E. K., 4/ H. I., 5/ A. L., 6/ M. I., 7/ N. I., 8/ H. I., 9/ F. I., 10/ H. I., 11/ F. I., 12/ A. I., 13/ A. O., 14/ H. O., 15/ A. O., všetci zast.: Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, v konaní o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-2Vyd/2/2023 – 36 zo dňa 19. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva v súlade s § 359a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že sa cíti byť po svojich právnych predchodcoch výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je vedená na LV č. XXX kat. úz. P., a to pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 1733 m2 (ďalej len „vydržiavaná nehnuteľnosť“). Tvrdil, že vydržiavanú nehnuteľnosť má v dlhodobej dobromyseľnej držbe, a to so započítaním obdobia od jeho právnych predchodcov, na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 10. 2007 (ďalej len „kúpna zmluva“), z ktorej vklad údajov bol povolený do katastra nehnuteľností ku dňu 27. 02. 2008. Kúpnu zmluvu uzatvoril s bývalým výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. X/X P., ktorý užíval vydržiavanú nehnuteľnosť titulom dávnej reálnej deľby s rodinou E.. Uviedol, že syn M. E. prijal priezvisko I. a po ňom mal v dobromyseľnej držbe vydržiavanú nehnuteľnosť jeho syn A. I.. Tento čestne vyhlásil, že nemá žiadne námietky a súhlasil s majetkovým vysporiadaním celej vydržiavanej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ zistil, že napriek tomu, že vydržiavaná nehnuteľnosť mala byť vlastnícky vysporiadaná na základe kúpnej zmluvy, tak doposiaľ tomu tak nie je. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy malo dôjsť k vlastníckemu usporiadaniu vydržiavanej nehnuteľnosti po jej zameraní formou geometrického plánu. Od podpísania kúpnej zmluvy bol navrhovateľ v domnení, že sa stal jej výlučným vlastníkom a naďalej tak pokračoval v nerušenej dobromyseľnej držbe.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 359a, § 359d ods. 2, § 359e ods. 2, CMP, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, na podklade ktorého mal nadobudnúť vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti, a preto návrh zamietol.
4. Konštatoval, že z predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom (kupujúcim) a A. I. (predávajúcim) vyplynulo, že predmetom prevodu mala byť vydržiavaná nehnuteľnosť ako celok o veľkosti podielu 1/1 z celku, a to za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.000,- Sk. Okresný súd si vyžiadal od Okresného úradu G., katastrálny odbor spis z vkladového konania vedeného pod č. N.. Z obsahu tohto spisu zistil, že ku kúpnej zmluve bol následne dňa 28. 01. 2008 uzavretý Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve (ďalej len „dodatok“), z ktorého jednoznačne vyplynulo, že predmetom prevodu bola síce vydržiavaná nehnuteľnosť, avšak len o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 z celku a nie 1/1 z celku ako to uvádzal navrhovateľ. V danom prípade, tak neprichádzalo do úvahy vydržanie podľa § 137 OZ, keď nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti ako celku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a tieto nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vydal vyzývacie uznesenie resp. aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Opätovne zopakoval svoje tvrdenia o zistení zápisu vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti a spôsobu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uviedol, že od podpísania kúpnej zmluvy bol v domnení, že sa stal výlučným vlastníkom vydržiavanej nehnuteľnosti, pričom naďalej pokračoval v nerušenej dobromyseľnej držbe po predávajúcom ako jej dlhoročnom užívateľovi. Nebolo mu zrejmé, čo mal ešte vykonať, aby preukázal existenciu právneho titulu. Poukázal na kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou bol geometrický plán. V texte kúpnej zmluvy sa nachádzali slová o tom, že vydržiavanú nehnuteľnosť nadobúda do svojho výlučného vlastníctva a stáva sa výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 1733 m2. Domnieval sa, že pomerne obsiahlym a dostatočným spôsobom (kúpnou zmluvou, geometrickým plánom, čestným vyhlásení, bývalého užívateľa a vlastníka, kladným stanoviskom dotknutej obce, potvrdeniami o úhrade miestnej dane za vydržiavanú nehnuteľnosti) preukázal odôvodnenosť ním podaného návrhu odôvodňujúceho splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods.1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti, nakoľko bol toho názoru, že splnil zákonnom ustanovené podmienky vydržania vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol už v rámci prvej fázy konania, nakoľko neosvedčil existenciu aspoň domnelého titulu odôvodňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti.
11. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania navrhovateľa a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na
potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd sa stotožnil so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súdom prvej inštancie.
12. Na úvod odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa považuje za potrebné vyjadriť sa k povahe konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasledujúce CMP a jeho účelu. Je potrebné rozlišovať medzi sporovým konaním v konaní o určenie vlastníctva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kde protistrana popiera vydržanie v rámci procesnej obrany a vydržaním v rámci mimosporového konania, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje v rámci konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP. Predmetný typ konania od 01. 05. 2021 nahradil dovtedajší inštitút notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti vydávaného vo forme notárskej zápisnice. Cieľom novej právnej úpravy bola zmena spôsobu deklarovania vydržania tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii vtedajšej právnej úpravy. V niektorých prípadoch došlo dokonca aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Účelom konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným súdom. Konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz. Účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa CSP), súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia, ktoré súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku, čím umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd poukazuje na to, že vo fáze preskúmania návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania súd zisťuje osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností. Z uvedeného je tak zrejmé, že dokazovanie má povahu osvedčovania. V konaní o potvrdení vydržania nie je priestor na vykonávanie dokazovaniu v takom rozsahu, ako je tomu v sporovom konaní.
13. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bola ona sama, resp. jej právni predchodcovia so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná a túto dobromyseľnosť si zachovala počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k vydržiavanej nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09. 2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
14. V predmetnej veci navrhovateľ síce tvrdil, že vydržiavanú nehnuteľnosť mal nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctve vo výške podielu 1/1 z celku na základe kúpnej zmluvy. Na druhej strane, však z obsahu dodatku jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bol prevod podielu zo strany predávajúceho na navrhovateľa ako kupujúceho len vo veľkosti 1/8 z celku. Z obsahu takto formulovanej kúpnej zmluvy v znení jej dodatku je jednoznačné, že predmetom nebol prevod vydržiavanej nehnuteľnosti ako celku, ale iba v podiele 1/8 z celku. V kúpnej zmluve v znení jej dodatku nie je žiadnym spôsobom špecifikované to, aby aj zvyšná časť podielu mala byť predmetom vlastníctva predávajúceho, ktorý v evidencii katastra nehnuteľnosti nebol v čase uzavretie kúpnej zmluvy evidovaný ako jeho výlučné vlastníctvo. Z uvedeného tak vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy v zmysle jej dodatku muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že nekupuje vydržiavanú nehnuteľnosť ako celok, ale iba podiel vo výške 1/8 z celku. S ohľadom na túto skutočnosť nemohla byť na strane navrhovateľa dobromyseľnosť v tom, že na základe kúpnej zmluvy mal nadobudnúť vydržiavanú nehnuteľnosť v celosti, keďže predmetom kúpnej zmluvy v znení jej dodatku, bol povolený vklad údajov do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa len v podiele 1/8 z celku na vydržiavanej nehnuteľnosti a nie 1/1 z celku. Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru nepreukazujú vlastníctvo navrhovateľa, a ani jeho právnych predchodcov k vydržiavanej nehnuteľnosti. Právny názor prezentovaný navrhovateľom neumožňoval prijatie záveru, že tento je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. V situácii, kedy navrhovateľ existenciu nadobúdacieho titulu k vydržiavanej nehnuteľnosti v celosti t. j. vo zvyšnom podiele vo veľkosti 7/8 z celku nepreukázal, tak okresný súd nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
15. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, pretože zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom, a súčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľa, žiadne trovy konania ani nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.