Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2Vyd/2/2023

Potvrdené rozhodnutím 15Co/9/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. splnomocnencom A. E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXXX/XX, XXX XX G. G. a účastníkov: 1/ H. I., 2/ J. I., 3/ E. K., 4/ H. I., 5/ A. L., 6/ M. I., 7/ N. I., 8/ H. I., 9/ F. I., 10/ H. I., 11/ F. I., 12/ A. I., 13/ A. O., 14/ H. O., 15/ A. O., všetci zast.: Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, v konaní o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-2Vyd/2/2023 – 36 zo dňa 19. decembra 2023, takto rozhodol: I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania"

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX zast. splnomocnencom A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., G. XXXXX/XX proti odporcom 1) H. I., 2) J. I., 3) E. K., 4) H. I., 5) A. L., 6) M. I., 7) N. I., 8) H. I., 9) F. I., 10) H. I., 11) F. I., 12) A. I., 13) A. O., 14) H. O., 15) A. O. všetci zast. Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, v konaní o potvrdení vydržania, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva v súlade s a nasl. (ďalej len „“). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je fyzickou osobou a cíti sa byť po svojich právnych predchodcoch výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je vedená na LV č. XXX, nachádzajúca sa v obci P., v katastrálnom území P., v okrese Brezno, a to pozemku - parcely reg. „C“ č. XXXX/ X o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalý trávny porast (ďalej len „vydržiavaná nehnuteľnosť“). Zároveň čestne vyhlasuje, že má vydržiavanú nehnuteľnosť v dlhodobej dobromyseľnej držbe, a to so započítaním obdobia od jeho právnych predchodcov, na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2007 a s povolením vkladu do katastra nehnuteľností ku dňu 27.02.2008, ktorú uzatvoril s bývalým výlučným vlastníkom a užívateľom vydržiavanej nehnuteľnosti, a to A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., L. X/X, ktorý pred uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy užíval vydržiavanú nehnuteľnosť (nehnuteľnosť označovaná aj ako „Štomp"), a to titulom dávnej reálnej deľby s rodinou E., pričom syn M. E. prijal priezvisko „I." a po ňom mal v dobromyseľnej držbe vydržiavanú nehnuteľnosť jeho syn A. I.. Uvedený bývalý výlučný vlastník a užívateľ vydržiavanej nehnuteľnosti A. I. taktiež čestne vyhlásil, že nemá žiadne námietky a súhlasí s majetkovoprávnym vysporiadaním celej vydržiavanej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa, ako jej dlhoročného užívateľa a vlastníka, ktorý zároveň podľa jeho čestného vyhlásenia za vydržiavanú nehnuteľnosť dlhodobo platí miestne dane a poplatky, a to už od uzatvorenia spomínanej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ ďalej uvádza, že až prednedávnom zistil, že hoci mala byť predmetná vydržiavaná nehnuteľnosť vlastnícky vysporiadaná, a to na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy s A. I., ktorá bola uzatvorená na notárskom úrade JUDr. Márie Ježkovej, notárky ako odborne spôsobilej osoby tak doposiaľ tak tomu nie je. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy malo dôjsť k vlastníckemu usporiadaniu vydržiavanej nehnuteľnosti po jej zameraní formou geometrického plánu, ktorý taktiež financoval navrhovateľ, keďže tam došlo k spísaniu a podpisu kúpnej zmluvy a aj k vyplateniu dohodnutej kúpnej ceny za jej nadobudnutie do vlastníctva navrhovateľa. Od podpísania predmetnej kúpnej zmluvy bol preto navrhovateľ v domnení, že sa stal jej výlučným vlastníkom a naďalej tak pokračoval v nerušenej a dobromyseľnej držbe. Vzhľadom na skutočnosť, že začiatkom kalendárneho roku 2022 sa navrhovateľ opätovne začal v súvislosti s vybavovaním pozemkov svojej manželky a po jej právnych predchodcoch zaujímať, či

má aj jeho osoba vydržiavanú nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve (t.j. v spoluvlastníckom podiele 1/1 v pomere k celku) a navštívil notára JUDr. Michala Capeka, ktorý po oboznámení sa s predmetnou právnou vecou zistil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom vydržiavanej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku a nie výlučným vlastníkom a aj to formou zápisu duplicity spoluvlastníctva spoločne s predchádzajúcim vlastníkom A. I.. Z tohto dôvodu následne JUDr. Michal Capek, notár pripravil navrhovateľovi dohodu o urovnaní vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti a odstránenie duplicitného vlastníctva, avšak vzhľadom na skutočnosť že medzičasom (k 30.04.2021) došlo k zmene ustanovenia Notárskeho poriadku resp. k odstráneniu tohto ustanovenia zo slovenského právneho poriadku, odporučil navrhovateľovi podanie návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva v zmysle a nasl. na Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno ako príslušný Okresný súd. Pri oprávnenosti držby navrhovateľ poukazuje na dobromyseľnosť, ktorú súdna prax chápe ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Navrhovateľ je jediným vlastníkom, ktorý vydržiavanú nehnuteľnosť účelne využíva, a to so započítaním doby oprávnenej a dobromyseľnej držby svojich právnych predchodcov, a to už odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Pri preukazovaní dĺžky doby oprávnenej a dobromyseľnej držby v trvaní aspoň 10 rokov poukazuje opätovne na skutočnosť, že minimálne odo dňa 27.02.2018 (uplynutie doby 10 rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2007) je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí resp. patrila jeho právnym predchodcom, pričom išlo o nepretržitú a oprávnenú držbu t.j. navrhovateľ sa správal k vydržiavanej nehnuteľnosti ako jej výlučný vlastník a nikto ho pri výkone tohto vlastníckeho práva nerušil a ani jeho právnych predchodcov. Navrhovateľ má tak za to, že o vydržiavanú nehnuteľnosť sa vždy staral, udržiaval ju a výlučne ju užíval len on a právni predchodcovia navrhovateľa a počnúc odo dňa 27.02.2008 len navrhovateľ, pričom iné osoby sa nikdy o túto nehnuteľnosť nezaujímali, ani ju neužívali. Z uvedených dôvodov je navrhovateľ dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva mu vlastnícky patrí. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesenie č. k. zo dňa 28. 03. 2011. Na základe uvedených právnych skutočností navrhuje, aby súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi a po vykonanom dokazovaní vydal vo veci vyzývacie uznesenie a po vyzývacom konaní následne vydal potvrdenie o vydržaní vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti v podiele 7/8 k celku, a to ku dňu 27.02.2018.

2. Ako dôkazy označil LV č. XXX, kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX spolu s geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 16.10.2007, správu katastra Brezno o povolení vkladu V2265/2007 zo dňa 27.02.2008, platobný výmer zo dňa 02.02.2009 spolu s príjmovým dokladom, dohoda o urovnaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.02.2022, čestné vyhlásenie A. I. zo dňa 25.02.2022, vysporiadanie vlastníckeho práva k pozemku formou vydržania – vyjadrenie obce Osrblie zo dňa 07.07.2022.

3. Podľa , konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

4. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

5. Podľa , , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

6. Podľa (ďalej len „“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

7. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

8. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

9. Pod vlastníckym právom rozumieme právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k iným osobám vykonávať vlastnícke právo, teda právo vec vlastniť, držať, užívať, nakladať s ňou a brať z nej plody. Vlastníctvo je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi, pričom v sú uvedené jednotlivé spôsoby jeho nadobudnutia. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je nevyhnuté mať titul, z ktorého sa vlastníctvo odvodzuje.

10. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou údržbou a užívaním oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí nadobúdateľ, ktorý je oprávneným držiteľom vecí po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. K posúdeniu toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, teda či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu a na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi zákonné okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby patrí aj tá okolnosť, akým spôsobom vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa sám o sebe nemôže byť podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný aj okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu. Oprávnená (chránená) držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené obidva pojmové znaky, a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, že mu táto vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla držiteľovi patriť. Taktiež subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.

11. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, v opačnom prípade je to pre súd nepostačujúce. Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil aj zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, na základe ktorého by nadobudol vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti ako celku a mohol byť dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nehnuteľnosť dlhodobo užíval a táto bola aj oplotená.

12. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, na podklade ktorého by nadobudol vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti a teda mohol by byť dobromyseľný v tom, že mu vydržiavaná nehnuteľnosť patrí v celosti, tak ako tvrdí v podanom návrhu. Z predloženej

kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom (kupujúcim) a A. I. (predávajúcim) vyplýva, že predmetom zmluvy, ako aj predmetom prevodu mala byť vydržiavaná nehnuteľnosť ako celok t.j. vydržiavaná nehnuteľnosť o veľkosti podielu X/X k celku, a to za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.000,- Sk. Podľa priloženej správy z katastra nehnuteľností Brezno taktiež vyplýva, že vklad vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti bol povolený dňa 27.02.2008 pod č. V2265/2008, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva bol správou katastra Brezno prevzatý dňa 22.10.2007 (viď č.l. 10 spisu pv). Súd pri preverovaní jednotlivých skutočností požiadal Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor o zapožičanie spisového materiálu pod č. V2265/2007 týkajúci sa vydržiavanej nehnuteľnosti a zistil, že ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bol medzi navrhovateľom (kupujúcim) a A. I. (predávajúcim) následne dňa XX.XX.XXXX uzatvorený Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu síce bola vydržiavaná nehnuteľnosť, avšak o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku a nie X/X k celku, tak ako uvádza navrhovateľ v podanom návrhu, čo korešponduje aj s údajmi z výpisu LV č. XXX, na ktorom je evidovaná vydržiavaná nehnuteľnosť. Súd taktiež zistil, že vklad vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti, ktorý bol povolený dňa 27.02.2008 pod č. V2265/2008 bol povolený práve k Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve t.j. navrhovateľovi bol povolený vklad k vydržiavanej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku. S poukazom na uvedené, tak nemožno súhlasiť s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že vydržiavanú nehnuteľnosť nadobudol v celosti, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pretože uvedené tvrdenia navrhovateľa nie sú v danom prípade pravdivé. Navrhovateľ na podklade uvedenej kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 ku predmetnej kúpnej zmluvne síce nadobudol vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti, ale len v časti, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku.

13. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v danom prípade neprichádza do úvahy možnosť vydržania podľa , keď nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti ako celku. Takýmto titulom by mohla byť napr. kúpna zmluva, zámenná zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu, dohoda o reálnej deľbe. Súd v súlade s preskúmal, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním ( ), a teda nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . Návrh navrhovateľa súd v zmysle zamietol.

14. Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania súd mal rozhodovať iným spôsobom, návrh ani uznesenie sa ostatným účastníkom konania nedoručuje, teda trovy konania im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).