Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/66/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42072905, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: JUDr. Félix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37928422, o zaplatenie 117,98 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -150 zo dňa 27.9.2019, takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalovaného.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom v prvom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 117,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 117,98 eur od 24.2.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 117,98 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu zákonného nároku na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Predvolanie na predbežné prejednanie sporu žalovaný prevzal 20.8.2019 s poučením podľa ust. .

3. Žalovaný sa na predbežné prejednanie sporu neustanovil. Neúčasť odôvodnil v podaní z 26.9.2019 hospodárnosťou konania a pracovnou vyťaženosťou.

4. V danom prípade žalovaný v oznámení svojej neúčasti na nariadenom predbežnom prejednaní sporu iba vysvetlil dôvod neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie predbežného prejednania sporu. V nadväznosti na to nebolo povinnosťou súdu postupovať podľa ust. , keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa a a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie predbežného prejednania sporu podľa , pričom žiadna analógia legis vo vzťahu k do úvahy neprichádza (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.2.2019 sp. zn. ).

5. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na predbežné prejednanie sporu nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca na predbežnom prejednaní sporu navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. s primeranou aplikáciou ust. (pozri Stručný komentár, - Jaroslav Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353) tak, že žalobe vyhovel. Žalovaný totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania. (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. ).

6. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje i na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre v uznesení č.k. -97 z 26.4.2018, podľa ktorého hospodárnosť konania nemožno považovať za vážnu okolnosť, pre ktorú by sa žalovaný objektívne nemohol ustanoviť na predbežné prejednanie sporu.

7. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na predbežnom prejednaní sporu presvedčenie sporovej strany (jej zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť na viedla k nehospodárnosti konania, (obd. rozsudok NS ČR z 31.5.2012, sp. zn. ). Uvedené platí o to viac, keď žalovaný (jeho zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho účasti na predbežnom prejednaní sporu.

8. Žalovaný v podaní z 26.9.2019 ako dôvod neúčasti na predbežnom prejednaní sporu uviedol hospodárnosť konania. Preto nebolo možné akceptovať jeho neprítomnosť. Súd tak v danom prípade musel konštatovať, že neúčasť z vážnych dôvodov neospravedlnil. V tejto súvislosti sa, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie poznamenáva, že nie je jeho povinnosťou akceptovať každé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, resp. predbežnom prejednaní sporu.

9. Za vážnu okolnosť objektívne brániacu účasti žalobcu na predbežnom prejednaní sporu nemožno považovať ani dôvod spočívajúci v jeho pracovnej zaneprázdnenosti, keďže túto žalobca, presnejšie jeho právny zástupca bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil (pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove z 21.1.2019 č.k. -92).

10. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to predpokladá ustanovenie .

11. Žalobca, ktorý sa na predbežné prejednanie sporu riadne ustanovil, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. .

12. Vec právne posúdil podľa ustanovenia s poukazom na ustanovenie . O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením .

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný podľa . Namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Poukázal na to, že z dôvodovej správy k zakotvenému inštitútu vyplýva, že inštitút rozsudku pre zmeškanie slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom v uvedenom súdnom konaní nebol nečinný. Žalovaný sa o uvedenom posúdení ospravedlnenia zo strany prvoinštačného súdu dozvedel až zo samotného rozsudku. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie mal bezodkladne upovedomiť žalovaného, že považuje jeho ospravedlnenie za nedôvodné ( ) a že žalovaný uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s predbežným prejednaním sporu v jeho neprítomnosti

nemieni akceptovať. Neexistuje žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia, ak sa rovnaká bezodkladnosť podania ospravedlnenia má vzťahovať aj na samotnú dotknutú stranu pri podávaní ospravedlnenia. Zdôraznil, že prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, keďže žalovaný bol v súdnom konaní aktívny, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu, informoval súd, že súhlasí s predbežným prejednaním sporu, ako aj s prípadným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia ani informovaný, že by súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Má za to, že nebola splnená ani kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvedená v ustanovení . Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. -150 zo dňa 27.9.2019 pre zmeškanie žalovaného a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa . Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Poznamenal, že vo svojej dôvodovej správe uvádza, že daný predpis vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Zdôraznil, že vzhľadom na formuláciu zákonného ustanovenia a je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním fakultatívne (...súd môže rozhodnúť...) a nie je viazaný na návrh žalobcu, avšak rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne (...súd rozhodne...) za podmienky, že žalobca explicitne navrhol túto formu rozhodnutia. Z uvedeného jasne vyplýva, že súd je po splnení všetkých zákonných podmienok povinný kontumačný rozsudok vydať. Takéto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie. Obdobný záver zaujal aj Krajský súd Bratislava v bode 19 odôvodnenia uznesenia sp.zn. zo dňa 28.3.2019. Ak by súd kontumačný rozsudok v tomto prípade nevydal, išlo by o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosti, ktoré žalovanému boli vopred známe, hoci mu objektívne znemožňovali účasť na pojednávaní. Poukázal aj na názor Krajského súdu v Trnave zachytený v rozsudku sp.zn. zo dňa 20.6.2018, podľa ktorého je nevyhnuté, aby okrem včasného ospravedlnenia bola naplnená aj požiadavka vážnosti okolností, ktorými strana ospravedlnila svoju neprítomnosť. Všeobecne uvádzaný dôvod pracovnej zaneprázdnenosti a na nenavyšovanie trov konania takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. Podľa jeho názoru po splnení zákonných predpokladov je možné kontumačným rozsudkom podľa rozhodnúť aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, teda v priebehu konania nebol pasívny a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého súd nie je povinný zohľadňovať predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita, či pasivita v konaní nepatrí do rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa . K odvolacej námietke žalovaného v súvislosti s povinnosťou súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou podľa uviedol, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade, ak strana žiada o odročenie pojednávania. V danom prípade žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len „“), skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

16. Podľa , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Podľa , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

19. Podľa , ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejedanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa , súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie . O tomto následku musí byť žalovaný poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby, alebo zamietnutie žaloby.

20. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, predvolanie na predbežné prejednanie sporu bolo žalovanému doručené dňa 20.8.2019 o 10.02 hod.. Podaním zo dňa 25.9.2019, doručeným súdu toho istého dňa, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na predbežnom prejednaní sporu nariadenom na deň 27.9.2019 o 14.00 hod. neodkladnými pracovnými povinnosťami a pracovnou vyťaženosťou v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, že súhlasí s predbežným prejednaním sporu, ako aj prípadným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z predvolania na predbežné prejedanie sporu vyplýva, že žalovaný bol poučený o tom, že ak sa na predbežné prejednanie sporu riadne a včas bez vážneho dôvodu nedostaví a súčasne súd dodrží postup podľa , môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie ( ). Z obsahu spisu bolo zistené, že bol súdom dodržaný postup podľa .

21. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

22. Nedôvodná je námietka žalovaného, že bolo povinnosťou súdu podľa bezodkladne upovedomiť žalovaného, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s predbežným prejednaním sporu v jeho neprítomnosti, nemieni akceptovať. Žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania, preto postup podľa v danom prípade neprichádza do úvahy.

23. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, postupom podľa odmietol.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).