Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1Csp/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. X, XXX XX R., zastúpený advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 2.761,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 91,69 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Kežmarku dňa 30.11.2018 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.761,66 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 02.02.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z dôvodu neuhradenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere č. 9002965 zo dňa 18.11.2014.

2. Podaním zo dňa 14.12.2020 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie 91,69 Eur. V časti o zaplatenie sumy 60 Eur žalobca zobral svoju žalobu späť z dôvodu čiastočných úhrad dlhu zo strany žalovaného a v časti o zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov v sume 31,69 Eur dôvod späťvzatia žaloby žalobca neuviedol.

3. Podľa . v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť ešte pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle v časti istiny v sume 91,69 Eur zastavil a to bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas žalovaného.

7. Predvolanie na pojednávanie sporu právny zástupca žalobcu prevzal dňa 17.11.2021 s poučením podľa ust. ust. .

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovil. Neúčasť odôvodnil v podaní z 06.12.2021 hospodárnosťou konania a svojou pracovnou zaneprázdnenosťou.

9. V danom prípade žalobca v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo povinnosťou súdu postupovať podľa ust. , keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa a C <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>SP a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa C. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> s. p., pričom žiadna analógia legis C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>SP vo vzťahu k C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>SP do úvahy neprichádza (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. ).

10. Pojednávanie je inštitútom procesného práva, ktorý slúži na vymedzenie predmetu konania. Inými slovami, aby súd v súčinnosti so stranami vyjasnil o čom má konať, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné a v neposlednom rade k tomu, aby strany sporu viedol k zmierlivému vyriešeniu sporu, čo je jeho základnou povinnosťou podľa Článku 7 Základných princípov .

11. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalobcu v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. tak, že žalobu zamietol. Žalobca totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

12. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje i na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: -97 z 26.4.2018 a v Uzneseniach Krajského súdu v Prešove sp. zn. - 105 z 21.05.2020, sp. zn. / 2019 - 80 z 27.02.2020, sp. zn. - 178 z 12.05.2020 i sp. zn. - 126 z 21.05.2020, podľa ktorých hospodárnosť konania a pracovnú vyťaženosť nemožno považovať za vážnu okolnosť, pre ktorú by sa žalobca objektívne nemohol ustanoviť na pojednávanie.

13. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. / 2011). Uvedené platí o to viac, keď žalobca (jeho zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho účasti na pojednávaní. Nezdôvodnil a nepreukázal ani ním uvedenú okolnosť pracovnej zaneprázdnenosti.

14. Žalobca v podaní zo 06.12.2021 ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedol hospodárnosť konania a svoju pracovnú zaneprázdnenosť. Z týchto dôvodov nebolo možné akceptovať jeho neprítomnosť na pojednávaní. Súd tak v danom prípade musel konštatovať, že neúčasť pre vážnu okolnosť vyžadovanú

ust. neospravedlnil. V tejto súvislosti sa, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie poznamenáva, že nie je povinnosťou súdu akceptovať každé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

15. Žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to predpokladá ustanovenie .

16. Žalovaný, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávanie riadne ustanovil, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. .

17. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

18. Pretože boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, súd podľa ustanovenia vyniesol tento druh skráteného rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol.

19. Podľa ustanovenia toto odôvodnenie obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní o pomere úspechu strany sporu v konaní súd zohľadnil aj čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Žalobca v časti o zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov v sume 31,69 Eur neuviedol žiaden dôvod, prečo už na podanej žalobe v tejto časti ďalej netrvá. Možno tak skonštatovať, že v tejto časti nebolo konanie zastavené pre správanie žalovaného. V časti istiny vo výške 60 Eur žalobca požadoval konanie zastaviť z dôvodu čiastočných úhradu dlhu a to dňa 12.06.2019, 11.07.2019 a 12.08.2019. Keďže svoje tvrdenia o čiastočných úhradách tohto dlhu žalobca nepreukázal, v otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov konania možno uzavrieť, že ani v tejto časti správanie žalovaného vedúce k čiastočnému späťvzatiu žaloby preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. / /

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa 2 , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

Podľa návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.