Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-67-2018.pdf
PDF · 78.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Csp/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci žalobkyne: I. V., P.. O., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXXX/XX, XXX XX C., v zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Intrum Debt Finance AG, so sídlom Indrustriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-100.023.266, v zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 1.392,17 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 392,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Kežmarku dňa 23.10.2018 sa žalobkyňa na žalovanom domáhala zaplatenia sumy vo výške 1392,17 Eur a nahradiť trovy konania z titulu nároku na primerané finančné zadosťučinenie za porušenie práv spotrebiteľa.
2. Predvolanie na pojednávanie sporu právny zástupca žalovaného prevzal 14.02.2022 s poučením podľa ust. §278 Civilného sporového poriadku.
3. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie neustanovil. Neúčasť na pojednávaní odôvodnil v podaní zo dňa 04.03.2022 pracovnou zaneprázdnenosťou a nenavyšovaním trov konania.
4. V danom prípade právny zástupca žalovaného v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo povinnosťou súdu postupovať podľa ust. §183 ods. 4 CSP, keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) C <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>SP a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>SP, pričom žiadna analógia legis § 183 ods. 4 C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >SP vo vzťahu k § 274 písm. b) C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>SP do úvahy neprichádza (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17 / 2019).
5. Pojednávanie je inštitútom procesného práva, ktorý slúži na vymedzenie predmetu konania. Inými slovami, aby súd v súčinnosti so stranami vyjasnil o čom má konať, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné a v neposlednom rade k tomu, aby strany sporu viedol k zmierlivému vyriešeniu sporu, čo je jeho základnou povinnosťou podľa Článku 7 Základných princípov CSP.
6. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. §274 CSP (pozri Stručný komentár, Civilný sporový poriadok - Jaroslav Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353, Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co 39 / 2018 z 28.03.2019, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233 / 2019 zo 04.06.2019)) tak, že žalobe vyhovel. Žalovaný totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania. (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17 / 2019).
7. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému právnym zástupcom žalovaného odkazuje i na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018 a v Uzneseniach Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 136 / 2019 - 105 z 21.05.2020, sp. zn. 16Co 23 / 2019 - 80 z 27.02.2020, sp. zn. 3Cob 66 / 2019 - 178 z 12.05.2020 i sp. zn. 4Cob 45 / 2019
- 126 z 21.05.2020, podľa ktorých hospodárnosť konania a pracovnú vyťaženosť nemožno považovať za vážnu okolnosť, pre ktorú by sa žalovaný objektívne nemohol ustanoviť na pojednávanie.
8. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940 / 2011). Uvedené platí o to viac, keď žalovaný (jeho zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho účasti na pojednávaní.
9. Právny zástupca žalovaného v podaní zo 04.03.2022 ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedol hospodárnosť konania. Preto nebolo možné akceptovať jeho neprítomnosť. Súd tak v danom prípade musel konštatovať, že neúčasť pre vážnu okolnosť vyžadovanú ust. §274 písm. b) CSP neospravedlnil. V tejto súvislosti sa, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie poznamenáva, že nie je jeho povinnosťou akceptovať každé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.
10. Právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to predpokladá ustanovenie §172 ods. 2 CSP.
11. Žalobca, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávanie riadne ustanovil, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. §274 CSP.
12. Podľa § 137 písm. a/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
13. Pretože boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, súd podľa ustanovenia §274 CSP vyniesol tento druh skráteného rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel.
14. Podľa ustanovenia §275 CSP toto odôvodnenie obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
15. Podľa §255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Podľa §262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.