Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/226/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: V. B., nar. X.XX.XXXX, adresa K. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 3.12.2015, č. k. -45 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.11.2019, č. k. -150, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti ôsmej a desiatej výrokovej vety p o t v r d z u j e a v časti prvej, druhej, tretej, štvrtej, piatej, siedmej, šiestej, deviatej, jedenástej, dvanástej a trinástej výrokovej vety r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením prvoinštančný súd rozhodol, že: „...zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 6/ tejto zmluvy v znení: ,,Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01" je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 6/ tejto zmluvy v znení: ,,Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 76,21" je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 6/ tejto zmluvy v znení: ,,RPMN za úver (v %): 69,85" je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 6/ tejto zmluvy v znení: ,,Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 70,01" je neplatná. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500020035. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 8.1. tejto zmluvy obsahujúca poplatok 215,75 Eur za odklad maximálne troch splátok úveru je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 8.1. tejto zmluvy obsahujúca poplatok 112,08 Eur za odklad maximálne troch splátok revolvingu je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 8.4. veta prvá tejto zmluvy obsahujúca text: "Odplata za poskytovanie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytovaní služby" je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 8.4. veta tretia tejto zmluvy obsahujúca text: "Odplata za poskytovanie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi" je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 8.4 veta druhá tejto zmluvy obsahujúca text: ,,Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytovanie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm.

a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytovania úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy" je neplatná. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500020035 v bode 8.4 veta štvrtá tejto zmluvy obsahujúca text: ,,Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytovanie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytovaní služby (resp. zníženej odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy" je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 342,79 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur na účet P. P. U. a.s., U. K. X, Q. Q. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou , , , až 4, , , , , , , , , , čl. 3 b. Smernice č. 13/1993 Rady EHS, čl. 3 ods. /EHS, , , , , písm. 1), , , o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že žalobca má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na o ochrane spotrebiteľa. Súd preto posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najprv uzavrel, že v danom prípade bola medzi stranami uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 10.1.2013, ktorej text bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, preto právny vzťah medzi stranami založený zmluvou revolvingovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod.

3. Súd prvej inštancie ďalej v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti ( ) vo svetle princípu proporcionality ( SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali ( ). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

4. Súd prvej inštancie potom posudzoval výšky ročnej úrokovej sadzby uvádzané v zmluve s ročnými úrokovými sadzbami uvedenými na stránke Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) a zistil, že podľa NBS bola v januári 2013 priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru 15,12 % a ročné úrokové sadzby úverov v roku 2013 boli od 14,75% do 15,96 %. Súd posudzoval taktiež výšky RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) uvádzané v zmluve s výškou RPMN určenou Národnou bankou Slovenska a zistil, že v januári 2013 (v čase uzatvorenia zmluvy) bola podľa NBS vo výške 16,65 %. Už z toho vyplýva diametrálny rozdiel vo výške úrokovej sadzby (pri úvere je 4,63 - násobne vyššia a pri revolvingu je o 4,78 -násobne vyššia než priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru) a žalobca mal podľa zmluvy o tieto percentuálne sumy zaplatiť viac než by platil, pokiaľ by veriteľ vychádzal s úrokových sadzieb NBS záväzných pre banky. Takéto výšky ročných úrokových sadzieb a výšky RPMN považuje súd za neprimerane vysoké, za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky za rozporné s dobrými mravmi, neprijateľné a teda i neplatné. Z pripojenej Zmluvy o revolvingovom úvere súd ďalej zistil, že na zadnej strane Zmluvy sa žiadne Zmluvné dojednania nenachádzajú. K Zmluve sú len pripojené Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.., nie sú podpísané účastníkmi Zmluvy a ani nie sú označené ako súčasť zmluvy. Súd je toho názoru, že aj takéto zavádzajúce dojednanie Zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatné. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8 subsumované pod názov „Dohoda o poskytnutí služby“, z ich obsahu súd zistil, že uvedený bod zmluvy nie je v osobitnej grafickej forme a je len predtlačeným formulárom. Súčasťou predtlačeného textu bez možnosti zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu

splatnosti splátok úveru (revolvingu). Ďalej je tu uvedená splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu dňom poskytnutia revolvingu. Do obsahu dohody sa len dopisovala výška poplatku 215,75 Eur pri úvere a výška poplatku 112,08 Eur pri revolvingu. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody, čo hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda i za neplatné zmluvné dojednanie. Samotné ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považuje súd aj za rozpor s dobrými mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení (výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaný úver je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi ( ) ako aj pre neprijateľnosť ( ) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok a to v takej vysokej sume za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené veriteľom. Súd takúto platbu poplatku (keďže je splatná s čerpaním úveru resp. revolvingu) hodnotí ako vzdanie sa finančných prostriedkov (vzdanie sa práva na takúto sumu) bez toho aby dostal vzájomné protiplnenie napríklad v podobe, že by už pri čerpaní úveru alebo revolvingu dal veriteľ súhlas s odkladom splátok. Súd je tohto názoru, že zaplatiť poplatok 215,75 Eur hneď pri uzatvorení dohody o poskytnutí služby bez dostania protiplnenia (ale len poskytnutie služby vo forme „možnosti“) resp. poplatok 112,08 Eur pri poskytnutí revolvingu je neprimerane vysoké k skutočnosti, že vtedy dlžník ani len netušil, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky. Takéto konanie veriteľa súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a preto zmluvné podmienky uvedené v bode 8.1/ zmluvy a v bode 8.4/ zmluvy veta prvá vyhlásil tiež za neplatné. Rovnako i zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8.4. veta druhá a štvrtá zmluvy, z obsahu ktorých vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávka dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru (podľa článku 2.3) či revolvingu (podľa článku 4.1) oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi (veta druhá), resp. ku dňu uskutočnenia revolvingu (veta štvrtá), ktorých text je súčasťou predtlačenej formulárovej dohody bez možnosti, aby do nej spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol, súd považuje za neprijateľné a rozporné s dobrými mravmi. Podľa súdu totiž v čase uzatvárania zmluvy či dohody medzi zmluvnými stranami ešte žiadne pohľadávky neboli a preto i dohodu o započítaní pohľadávok považuje za obchádzanie zákona, lebo veriteľ tým dosiahol, že nevyplatil dlžníkovi celú výšku schváleného úveru ale sumu poníženú práve o odmeny za poskytnutie služby v možnosti povoliť splátky úveru (revolvingu).

5. V závere prvoinštančný súd už len dodal, že po posúdení obsahu tých zmluvných podmienok zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha dospel k právnemu záveru, že práve uzatvorením týchto podmienok si žalobca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie ( ), čo spôsobilo neprijateľnosť týchto podmienok a preto ich súd aj s odkazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil ako neplatné.

6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 342,79 Eur vrátane DPH za ďalej špecifikované úkony právnej služby.

7. Súd prvej inštancie s odkazom na § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkov v spojení s § 2 ods. 2 uložil povinnosť žalovanému, v spore neúspešnému, pri oslobodení žalobcu od platenia súdnych poplatkov zo zákona (ako spotrebiteľa), povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 Eur podľa položky 1 písm.?) citovaného zákona.

8. Opravné uznesenie súd prvej inštancie vydal po vrátení mu veci odvolacím súdom ako predčasne predloženej na rozhodnutie o podanom odvolaní prípisom zo dňa 12.11.2019, ktoré rozhodnutie prvoinštančný súd právne zdôvodnil a vecne zrejmou nesprávnosťou výrokovej časti rozsudku v dotknutých opravovaných výrokových vetách.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom konaní žiada priznať náhradu trov aj odvolacieho konania. Dôvodil tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pričom súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ako a či vôbec súd pri rozhodovaní použil a ak áno, rozhodnutím konal v rozpore so zákonom, pretože jeho rozhodnutie predmetnému zákonnému ustanoveniu odporuje. V súvislosti s hodnotením úrokovej sadzby ako neprijateľnej podmienky poukazuje na skutočnosť, že posudzovanie ekonomickej stránky resp. ekonomického aspektu tvorí ďalší dôvod, pre ktorý je vylúčené z aplikácie . Po citácii a odvolateľ ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, aká je obvyklá výška odplaty na finančnom trhu za obdobný spotrebiteľský úver. Údaje z bánk týmto údajom nie sú, pretože banky netvoria finančný trh, ale len jeho časť. Zároveň súd rozhodol nesprávne aj z dôvodu, kedy v zmysle by mohol určiť len to, v akej časti je úroková sadzby neplatná. Z daného ustanovenia vyplýva, že zákon výslovne predpokladá s určením najvyššej prípustnej výšky úrokov. Z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a pripisovať vôľu zmluvným stranám tak, že pôjde o bezúročný úver. V tejto súvislosti odvolateľ odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, tá je individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide i jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou. V súvislosti s posudzovaním predmetu plnenia a ceny za toto plnenie podľa dohody o poskytnutí služby tvrdí, že o zložky vylúčené z testu neprijateľnosti podľa príslušnej právnej úpravy. Tvrdeniam o neprijateľnosti odporuje tiež podstata pojmu neprijateľná podmienka. Z nej je nesporné, že dohoda o poskytnutí služby a odplata podľa nej nemôžu spĺňať uvedenú definíciu. Zmyslom právnej úpravy neprijateľnej podmienky odstrániť zo zmluvného vzťahu také ustanovenie, ktoré bráni spotrebiteľovi uplatňovanie nejakých práv alebo vytvára pre neho nevýhodnejšie postavenie v porovnaní so stavom, ako keby danú situáciu upravoval zákon. Rozhodnutie súdu je nezákonné aj preto, že súd sa v odôvodnení rozsudku veľmi zjednodušujúco vyporiadal resp. sa vôbec nezaoberal posúdením dohody o poskytnutí služby z hľadiska toho, či ide alebo nie o individuálne ustanovenie, čo je ďalší predpoklad pre možnosť posudzovania z hľadiska neprijateľnosti. Súd podľa odôvodnenia prihliadal na nejaké iné konania so žalovaným, kde malo byť preukázané, že vznik dohody o poskytovaní služby je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. V tejto súvislosti odvolateľ dal do pozornosti aj citované názory prezentované v odbornej literatúre. Súd rovnako určil, že zmluvné dojednania nie sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko súd zistil, že tieto sa na zadnej strane zmluvy nenachádzajú. Nesprávnosť tohto záveru spočíva v tom, že vôbec nie je z rozhodnutia preskúmateľné, ako súd k takémuto záveru dospel a aké dôkazy k tomuto zisteniu vykonal. V zmysle ustanovení zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. V tomto prípade je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní. V danom prípade preto podáva odvolanie z dôvodov podľa v spojení s a , podľa v spojení s a podľa , a .

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril v tom smere, že stotožňovanie pojmu cena a pojmu ročná úroková sadzba úveru žalovaným je účelové, rovnako ako tvrdenie, že RPMN ako aj ročná úroková sadzba úveru predstavujú jeho cenu. Je zrejmé, že žalovaný nerozlišuje medzi pojmami cena, RPMN a rovná úroková sadzba úveru. Tieto pojmy majú svoje zákonné definície stanovené v , pričom žiadna definícia neobsahuje údaj o tom, že by v niektorom z prípadov išlo o cenu za úver. Rovnako nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že súd nesprávne aplikoval , pričom v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -123 zo dňa 28.9.2016. Pokiaľ ide o namietanie, že na vec má byť aplikované ust. , súd podľa tohto ustanovenia postupovať nemohol, keďže v danom konaní je riešená neprijateľnosť zmluvných podmienok vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je možné vo veci aplikovať len a nasl. . Žalovaný tiež namieta, že údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný zmluvnými stranami, ale vyplýva zo zákonného spôsobu na jeho výpočet. Toto tvrdenie je zavádzajúce. Je potrebné zdôrazniť, že údaj o RPMN priamo súvisí s hodnotou o ročnej úrokovej sadzbe úveru. Pokiaľ je neplatná dohoda o ročnej úrokovej sadzbe úveru v nadväznosti na túto skutočnosť je potrebné automaticky

konštatovať i neplatnosť dojednania o RPMN. V danom konkrétnom prípade sú náklady spojené s pôžičkou pre spotrebiteľa podstatne vyššie, než je údaj uvedený v zmluve o úvere. V období január 2013 bola priemerná hodnota RPMN za obdobné úvery vo výške 16,65%. Skutočná hodnota RPMN prevyšuje priemernú hodnotu RPMN o 476,46%. Potrebné je zdôrazniť i tú skutočnosť, že jednotlivé poplatky obsiahnuté v dohode o poskytnutí služby nie je možné považovať za cenu plnenia, keďže žiadne plnenie mu nebolo poskytnuté, o takúto službu ani nemal záujem, resp. nemal vedomosť o tom, že podpísal akúkoľvek inú dohodu okrem samotnej zmluvy o úvere. Je tiež potrebné zdôrazniť, že na preukázanie toho, či bola nejaká zmluvná podmienka individuálne dojednaná, znáša dôkazné bremeno žalovaný ako dodávateľ. Toto dôkazné bremeno však žalovaný neuniesol. Pokiaľ potom mal žalovaný k dispozícii zmluvu o úvere uzatvorenú medzi ním a žalovaným, kde sa podľa jeho názoru mali nachádzať zmluvné dojednania na zadnej strane zmluvy o úvere, mal takúto zmluvu predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný tak neurobil ani pred súdom prvej inštancie, ani nepredložil takúto zmluvu o úvere spolu so svojím odvolaním a teda neuniesol dôkazné bremeno. Od žalovaného dostal k dispozícii len zmluvu o úvere, kde sa na zadnej strane žiadne zmluvné dojednania nenachádzali. S ohľadom na tieto skutočnosti má potom za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správny, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a žiada, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

11. Na základe predmetného odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, s potrebou rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmeniť tak, že žaloba sa zamieta a v časti uloženia poplatkovej povinnosti žalovanému ho zrušiť (rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 21.6.2017 č. k. -105).

12. Na základe dovolania podaného žalobcom proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.3.2019 č. k. .8-143 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.6.2017 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd zdôraznil, že v preskúmavanej veci dovolateľ opodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto nesprávnosť bola daná posudzovaním veci podľa nesprávnej právnej normy, a to podľa ustanovenia , ktorého použitie v danej veci neprichádzalo do úvahy. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle (predtým v zmysle ). K tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. <., v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. . V tomto rozhodnutí najvyšší súd v súvislosti s ustanovením o ochrane spotrebiteľa o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na

vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa . Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení . Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva ( a 2 ), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva ( ).

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , aktuálne ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , akt. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a 202 , akt. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( , akt. a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a , ktoré má ekvivalent v , , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k právnemu záveru, že odvolanie žalovaného je v prevažnej časti dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho konania vo veci samej bolo vyriešenie otázky, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyslovil neplatnosť v jednotlivých výrokových vetách rozsudku konkretizovaných zmluvných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. 85000020035 zo dňa 10.1.2013 uzatvorenej medzi stranami sporu, vyhovujúc tak žalobcovi, ktorý tieto zmluvné podmienky považoval za neplatné pre ich neprijateľnosť, čo vyplýva z petitu jeho žalobného návrhu a tiež určil, že zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500020035.

16. Prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku s použitím o ochrane spotrebiteľa zastal názor, že žalobca ako spotrebiteľ má na žalovanom určení naliehavý právny záujem.

17. Z právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v predmetnej právnej veci, ktorým je podľa viazaný, odvolací súd preberá, že žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, ktorou žalobou je i tá prejednávaná v danej veci, nie je určovacou žalobou v zmysle (predtým v zmysle ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

18. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi stranami konania ako spotrebiteľskou zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ). Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej

podnikateľskej činnosti (, ). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere je zmluvným typom upraveným v .

19. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj vnútroštátne normy na ochranu spotrebiteľa. 8. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

20. Cieľom spotrebiteľského práva je, aby spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, teda aby ho táto podmienka nezaväzovala. Súd prvej inštancie konštatoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorý vyplýva priamo zo zákona (spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv proti porušiteľovi na súde). Zákon ďalej vyžaduje, aby šlo o podmienku neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle hmotného práva a v takomto prípade je daný dôvod na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

21. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa.

22. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

23. Ustanovenie sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich používanie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má

iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pritom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré dodávateľ vopred pripravil a používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

24. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

25. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred dodávateľom a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

26. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak (tzv. dôkaz opaku), zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne dojednané. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a žalobcom ako spotrebiteľom, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, mohol obsahovo ovplyvniť.

27. Ustanovenie , týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, v odseku 6 normuje posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok pre prípad poskytnutia peňažných prostriedkov, ako tomu bolo i v danom prípade. Platí tu zákaz, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada na zákonom stanovené kritériá, t. j. najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Úrok v konkrétnej dohodnutej výške (úroková sadzba úveru) predstavoval a bol zahrnutý v odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov a preto na ňu dopadá zákaz v ustanovení , ktoré ustanovenie bol povinný súd prvej inštancie aplikovať i v danej veci. Uvedené ustanovenie limituje výšku odplaty, teda aj úrokov, stanovením kritérií posúdenia obvyklosti na finančnom trhu, požadovanej za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Obdobnosť prípadov sa definuje na základe finančnej situácie spotrebiteľa, spôsobu a miery zabezpečenia záväzku, objemu poskytnutých peňažných prostriedkov i lehoty splatnosti.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ustanovenie neaplikoval, hoci tak učiniť mal. Žalovaný preto dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý (bez uvedenia dôvodu) nepostupoval podľa uvedeného ustanovenia právnej normy. Ak právna úprava stanovovala spôsob vyhodnotenia zmluvnej podmienky zistením odplaty, ktorú v danom prípade mal tvoriť úrok, obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, nebolo možné ju obísť. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa tiež nevyplývalo, že meradlom primeranosti boli spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, s prihliadnutím na kritériá ustanovené v odseku 6 v relevantnom znení. Súd prvej inštancie ani minimálnym spôsobom nekonkretizoval, aké úroky boli požadované za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (nie je zrejmé čo mala zohľadňovať tzv. priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru). Porovnávané prípady podľa majú spĺňať znak príbuznosti z hľadiska kritéria finančnej situácie spotrebiteľa, spôsobu a miery zabezpečenia záväzku, objemu poskytnutých peňažných prostriedkov a lehoty splatnosti.

29. Súd prvej inštancie len všeobecne uviedol, že vychádzal z úrokových sadzieb NBS záväzných pre banky. Z hľadiska posudzovania neprijateľných podmienok vo vzťahu k úrokom ako odplate za poskytnutie úveru, zákonodarca výšku limitoval obvyklosťou odplaty za spotrebiteľský úver požadovanú na finančnom trhu (nielen úrokové sadzby NBS záväzné pre banky). Preto záver súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil výšku úrokovej sadzby za neprimerane vysokú bez preukázania skúmaného zákonom stanoveného kritéria v ustanovení , nepostupoval správne a jeho záver bol nepostačujúci pre kvalifikáciu zmluvného dojednania ako neprijateľnej a teda i neplatnej zmluvnej podmienky. Právny záver je navyše nepreskúmateľný vo vzťahu k pojmu priemerná ročná úroková sadzba, keďže posudzované prípady a úrokové sadzby v napadnutom rozhodnutí ani minimálnym spôsobom súd prvej inštancie nekonkretizoval. V kontexte vyššie uvedeného bol potom

bez významu odvolací argument žalovaného poukazujúci na vyššie úrokové sadzby bánk (dosahujúce aj 30% ročne). Je pritom dôležité rozlišovať neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej podmienky a dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov (najmä ak ide o žalobu o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky).

30. Záver o nepreskúmateľnosti sa vzťahuje aj na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu v predmetnej zmluve, ako i ďalších zmluvných podmienok vzťahujúcich sa k tejto zmluve o revolvingovom úvere (t. j. predpokladaná RPMN za úver, poplatok za odklad splátok úveru, splatnosť dohody o poskytovaní služby a započítaní vzájomných pohľadávok), keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nie je zrejmé, že došlo k uzavretiu aj ďalšej zmluvy o poskytnutí revolvingu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 9 ods. tretí) konštatuje preukázanie uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 80,37 Eur v počte splátok 42. Neuvádza však, či a kedy došlo aj k poskytnutiu revolvingu, a ak áno, aký bol obsah takejto dohody. Obdobne aj v žalobe (str. 2) je opísaný len záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať vyššie uvedeným spôsobom..

31. V kontexte uvedeného je potrebné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí chýbal akýkoľvek argumentačný základ o posúdení uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej by bol žalobcovi poskytnutý žalovaným revolving, ako i obsahové náležitosti tejto zmluvy, z ktorej poskytnutie úveru žalobca žalobnom ani netvrdí.

32. Vzhľadom na rozsah odvolania žalovaného, ktorým vyjadril nesúhlas s celým výrokom napadnutého rozsudku, ktorý považoval za nepreskúmateľný, predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k posúdeniu preskúmateľnosti bol aj výrok o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky o výške RPMN za úver 69,85 % ako aj určenia, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500020035.

33. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky o výške RPMN za úver 69,85 % súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že porovnával uvedenú náležitosť úverovej zmluvy s výškou RPMN určenou NBS, podľa ktorej v rozhodnej dobe predstavovala výška RPMN 16,65%.

34. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa ročnou percentuálnou mierou nákladov (RMPN) rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

35. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

36. Vzhľadom na uvedené postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní výšky RPMN nebol správny (bez legislatívnej opory), keďže táto obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vypočítava podľa vzorca obsiahnutého v prílohe č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nejedná sa o údaj založený na porovnávaní s inými údajmi. Výpočet RPMN môže byť správny alebo nesprávny, teda v súlade alebo v rozpore so zákonom. V tomto smere opäť absentoval akýkoľvek argumentačný základ, ktorý by umožňoval posúdiť správnosť alebo nesprávnosť výšky RPMN, vychádzajúc z tvrdení žalujúcej strany.

37. Vo vzťahu k určeniu, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500020035 súd prvej inštancie argumentoval výlučne tým, že: „Žalobca sa taktiež domáhal určenia, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500020035. Z pripojenej Zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že na zadnej strane Zmluvy sa žiadne Zmluvné dojednania nenachádzajú. K Zmluve sú len pripojené Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.., nie sú podpísané účastníkmi Zmluvy a ani nie sú označené ako súčasť zmluvy. Súd je toho názoru, že aj takéto zavádzajúce dojednanie Zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatné.“ Takýto záver súdu prvej inštancie je nielen právne nezdôvodnený, až arbitrárny, ale je aj v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500020035 zo dňa 10.1.2013 v bode 13 odkazuje na to, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania, ktoré si zmluvné strany prečítali, čo na dôkaz potvrdili

svojimi podpismi. Napokon aktuálna judikatúra súdov pripúšťa, že všeobecné dojednania môžu byť súčasťou zmluvy, aj bez ich osobitného podpísania zmluvnými stranami ( umožňuje, aby časť obsahu zmluvy bola určená aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené).

38. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti B. Q. jednoznačne konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) boli obsiahnuté v jedinom dokumente (odpoveď na prejudiciálne otázky č. 1 a 2). Podmienkou však je, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala jasné s zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti alebo trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti a že zároveň tieto iné písomnosti alebo trvalé nosiče boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

39. Z uvedeného potom vyplýva, že vnútroštátny poriadok SR, ako ani európska smernicová úprava spotrebiteľských úverov nevyžaduje zakotvenie všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v jedinom dokumente, ani nevylučuje použitie všeobecných obchodných podmienok, či sadzobníka poplatkov. Je preto prípustné, aby okrem samotnej zmluvnej listiny (tu Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb) boli zmluvné podmienky (vrátane obligatórnych náležitostí) obsiahnuté aj v ďalších zmluvných dokumentoch, avšak podmienkou je riadna inkorporácia týchto dokumentov do zmluvy, t. j. jasný, zrozumiteľný a transparentný odkaz na všetky dokumenty tak, aby bolo zjavné, o ktoré konkrétne dokumenty ide a že sú súčasťou zmluvy a zároveň musia byť tieto dokumenty transparentné, t. j. spotrebiteľovi musí byť zrejmé o ktoré konkrétne dokumenty ide a musí byť preukázateľne informovaný o ich obsahu, teda príslušné obchodné podmienky, či iné listiny na ktoré zmluva odkazuje musia byť spotrebiteľovi známe, resp. priložené k zmluve pri jej podpise tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

40. Podľa konštantnej judikatúry rozhodnutie súdu založené na nedostatočných dôvodoch, je nepresvedčivé, s čím súvisí aj nedostatok jeho odôvodnenia.

41. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa (ústavný <. Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 <. Zb. a č. 102/1999 <. Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. <.). 21. Z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadal na všetky rozhodujúce skutočnosti a relevantné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie, jeho argumentačný základ bol nepostačujúci, pre jeho prieskum odvolacím súdom.

42. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. <. z 28. februára 2006).

43. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) <.OSP (odňatie možnosti konať pred súdom).

44. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( <., obdobne napr. <., <., <., <., <.). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. <. z 28. februára 2006).

45. Uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku tak mali za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, pre nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, v otázke od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie NS SR sp. zn. <.).

46. Vzhľadom na uvedené bol preto podľa <. daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti neplatnosti zmluvnej podmienky o ročnej úrokovej sadzbe úveru, ako aj na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu v predmetnej zmluve, ako i ďalších zmluvných podmienok vzťahujúcich sa k tejto zmluve o revolvingovom úvere, t. j. predpokladanej RPMN za úver, poplatku za odklad splátok revolvingu, splatnosti dohody o poskytovaní služby odkladu splatnosti splátok revolvingu a započítaní vzájomných pohľadávok a rovnako v časti určenia, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500020035, včítane závislých výrokoch o náhrade trov konania.

47. V posudzovanej veci žalobca navrhoval tiež určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku Dohodu o poskytnutí služby obsiahnutú v bode 8 predmetnej úverovej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa výšky poplatku za službu odkladu maximálne troch splátok úveru, v časti splatnosti tejto odplaty dňom uzavretia uvedenej dohody o poskytovaní služby a v časti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa (pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie tejto odplaty). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, ktorým kvalifikoval zmluvné podmienky (obsiahnuté v bode 8 označené ako Dohoda o poskytnutí služby) za neprijateľné a teda neplatné.

48. Predovšetkým je potrebné opäť poukázať na formulárový charakter predmetnej úverovej zmluvy, súčasťou ktorej bola aj Dohoda o poskytnutí služby. Táto dohoda bola teda vopred zo strany žalovaného naformulovaná, bez možnosti jej zmeny zo strany žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný opak nepreukázal.

49. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že Dohoda o poskytnutí služby je súčasťou predtlačenej formulárovej dohody bez možnosti, aby do nej žalobca ako spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol. Dôvodne po obsahovej stránke dospel k záveru o značnej nerovnováhe takejto dohody v neprospech spotrebiteľa, na základe ktorej mal žalobca zaplatiť poplatok za možnosť odkladu splátok, ktorá v budúcnosti vôbec nemusela nastať, pričom sa nejednalo vo svojej podstate o službu, pretože sa žalobcovi ako spotrebiteľovi neposkytovalo ňou žiadne protiplnenie. Nejednalo sa o namietaný ekonomický prístup pri hodnotení neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale o posúdenie elementárnej zmluvnej rovnováhy, tak ako je vymedzená napr. neprijateľná zmluvná podmienka v demonštratívnom výpočte podľa . Za neprijateľné podmienky sa preto považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, tak ako tomu bolo i v tomto prípade. Vzhľadom

na dohodnutú splatnosť poplatku (čerpaním úveru) a dohodu o započítaní pohľadávky predstavujúcej tento poplatok s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie dohodnutej sumy úveru, zmluvná podmienka smeruje k neprijateľným dôsledkom, a to nevyplateniu dohodnutej výšky schváleného úveru (spotrebiteľovi je tak vyplatený úver znížený o poplatok za poskytnutie služby možnosťou odkladu splátok). Spotrebiteľ má platiť za službu, ktorú v čase uzavretia zmluvy nepotrebuje a ani do budúcna potrebovať nemusí, pričom už vopred za túto službu zaplatí (znížením dohodnutej výšky úveru). Preto ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

50. Poukaz na zmluvnú slobodu spotrebiteľa nemohol obstáť, pretože takáto sloboda je len iluzórna, keďže zmluvu vo formulárovej podobe pripravovala žalovaná ako zmluvný partner spotrebiteľa a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je zjavné, že sa spotrebiteľ len s ťažkosťou môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. V jednotlivých odboroch podnikania postupujú pritom zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, by odsúdil sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania jednotlivých služieb. Po spotrebiteľovi nič také nemožno požadovať. Od jeho zmluvného partnera však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti choval voči spotrebiteľovi poctivo (porovnaj rozsudok Okresného súdu v Chebe sp. zn. <.). Ako je už vyššie uvedené dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) zmluvnú rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Uvedeným princípom je modifikované i právo na rozhodnútie, ktoré časti zmluvných dojednaní, vrátane hmotnoprávnych inštitútov, budú včlenené do zmluvy.

51. Pokiaľ žalovaný zahrnul takúto dohodu do úverovej zmluvy, jeho správanie je treba vyhodnotiť ako spreneverenie sa princípu dôvery a v dôsledku značného narušenia zmluvnej rovnováhy takémuto správaniu žalovaného nebolo možné priznať ochranu, pre spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

52. Z dôvodu neprijateľnosti a teda neplatnosti zmluvného dojednania v bode 8 Dohody o poskytnutí služby, dôsledky neprijateľnosti a teda neplatnosti sa vzťahovali aj na dohodu o výške, splatnosti tejto dohody a vzájomnom započítaní pohľadávok, pričom sa jednalo o neplatnú pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Na uvedené závery nemala vplyv duplicita podpisov na zmluve (dohoda bola súčasťou jednoliateho textu, s číslovaním jeho bodov).

53. S účinnosťou od 1. júna 2014 bolo skoršie znenie ustanovenia § 153 ods. 3, 4 <.OSP legislatívne zmenené, a to ak súd v rozsudku určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvej inštancie ale nepostupoval podľa tohto ustanovenia, keď znenie zmluvnej podmienky v bode 8.1 predmetnej zmluvy, tak ako bolo dojednané v tejto spotrebiteľskej zmluve, vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol (nesprávne len pomenoval zmluvnú podmienku ako tú, ktorá obsahuje poplatok s uvedením výšky za odklad maximálne troch splátok úveru). Vymedzenie presného znenia každej podmienky, ktorá bola súdom prvého stupňa vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, je nevyhnutné (nejedná sa o možnosť formulácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale povinnosť uvedením výslovného znenia tejto zmluvnej podmienky). Opodstatnenosť takéhoto postupu je daná aj z hľadiska preskúmateľnosti napádaného rozhodnutia (s prihliadnutím na konkrétne znenie zmluvnej podmienky). Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle môže byť aj spôsob formálneho vyjadrenia konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. <..

54. Poukaz žalovaného na rozhodnutie NS ČR sp. zn. <. nebol náležitý. V danom prípade žalobca nebol spôsobilý ovplyvniť naformulovaný obsah dohody o možnosti odkladu splátok, ktorá nepredstavuje poskytnutie služby, ale vo svojich dôsledkoch neoprávnenú výhodu na strane veriteľa (v podobe zníženia dohodnutej výšky úveru). Bol tak naplnený zmysel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, spočívajúci v jeho ochrane pred podmienkami neprimeranými (unfair terms) v spotrebiteľských zmluvách.

55. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie predstavujúce Dohodu o poskytnutí služby nepredstavuje ani grafické odlíšenie dohody od ostatného obsahu zmluvy. Je chronologicky radené za predchádzajúce zmluvné dojednania, vyhotovené rovnakým malým písmom (v neprehľadnej, zložito formulovanej pomerne rozsiahlej forme textu).

56. Hrubá nerovnováha sa vzťahuje na obsah i formu Dohody o poskytnutí služby. Neprijateľné zmluvné podmienky ustanovenie § 53 ods. 4 vymedzuje demonštratívne (nejedná sa o uzavretý okruh prípadov). Poukaz, že dojednanie o cene plnenia a predmete plnenia nemôže byť neprijateľnou podmienkou nemohol obstáť, keďže Dohoda o poskytnutí služby nemá samostatný predmet plnenia (má charakter vedľajšieho zmluvného dojednania).

57. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v časti o neplatnosti zmluvného dojednania Dohody o poskytnutí služby ako neprijateľnej podmienky uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal skutkový stav, na ktorý aplikoval právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery.

58. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. <.) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( <.). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v časti týkajúcej sa bodu 8 zmluvy, zasiahol do práva na súdnu ochranu garantovaného .

59. Odvolací súd preto podľa <. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 8.4 veta prvá a v bode 8.4 veta druhá (Dohoda o poskytnutí služby, týkajúca sa splatnosti odplaty odkladu splátok a započítanie pohľadávok veriteľa a dlžníka) ako vecne správne potvrdil.

60. Podľa , ale odvolací súd už musel zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 8.1 (Dohoda o poskytnutí služby, týkajúca sa výšky poplatku za odklad splátok) z dôvodu, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v tejto časti, napriek tomu, že neobsahovala znenie zmluvnej podmienky v bode 8.1 predmetnej zmluvy, tak ako bolo dojednané a ako to požadoval zákon, ale nesprávne len pomenoval zmluvnú podmienku ako tú, ktorá obsahuje poplatok za odklad splátok. Je potrebné zdôrazniť, že sa jednalo o žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vzhľadom na opis rozhodujúcich skutočností a petit žaloby, bol daný dôvod vyzvať žalobcu na ich zosúladenie.

61. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, na základe vykonaného dokazovania a následného vyhodnotenia dôkazov, posúdiť uplatnený nárok žalobcu z hľadiska ročnej úrokovej sadzby úveru, primárne podľa ustanovenia , v zmysle ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov (a o takýto prípad tu šlo), nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Výšku odplaty obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery je potrebné zdôvodniť i obdobnými (právne súladnými) prípadmi.

62. Pri posudzovaní obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere RPMN bude dôvodné vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností a tvrdení žalobcu, ktoré sa následne subsumujú pod príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahujúce výpočet RPMN podľa príslušného vzorca (jeho § 19 ods. 1).

63. Predmetom skúmania je nárok žalobcu z hľadiska okruhu všetkých rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnych noriem, ktorou je najmä , ako i o spotrebiteľských úveroch, najmä však to, či a k akému zmluvnému konsenzu medzi stranami dňa 10.1.2013 došlo (zmluvný typ, počet zmlúv, obsah práv a povinností, naplnenie zákonom stanovených obligatórnych náležitosti zmluvy), pričom následne sa posúdi platnosť zmluvy

o revolvingovom úvere (ak k jej uzavretiu vôbec došlo) ako právneho úkonu. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že k uzavretiu zmluvy, niektorej zo zmlúv, nedošlo alebo je zmluva absolútne neplatná, prípadne jej vadnosť je zákonom inak sankcionovaná, je nutné sa zaoberať celkovou dôvodnosť žalobného návrhu na určení neprijateľnosti navrhovaných zmluvných podmienok takejto zmluvy.

64. Vo vzťahu k formulácií zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bude potrebné dbať aj na ustanovenia procesných noriem, chrániacich spotrebiteľa, upravujúcich postup pri formulácii petitov a následne výrokovej časti súdneho rozhodnutia, uvedením znenia zmluvnej podmienky (tak ako bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve).

65. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením <. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

66. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasne a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. <., <.).

67. Jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré majú tvoriť obsahový a formálny celok, posúdi súd prvého stupňa podľa , aj s prihliadnutím na námietky žalovaného. Ak zmluvné podmienky budú mať charakter podmienok, na ktoré sa vzťahuje zákaz značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, konkretizuje právnu úvahu v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach vo vzťahu k jednotlivým zmluvným podmienkam.

68. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

69. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).