Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-8-2020.pdf
PDF · 133.33 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION,a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO:47 967 692, zastúpeného advokátom JUDr. Oskar Chnápko, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej E. R., nar. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX, T. T., zastúpenej JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 1018/81, pracovisko Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Odi/3/2018-99 zo dňa 25.júla 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Odi/3/2018-99 zo dňa 25.júla 2019 potvrdzuje.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom v prvej výrokovej vete žalobu zamietol a v druhej výrokovej vete žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáha oddlženia žalovanej Vlasty Mališovej, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 14.5.2018 č. k. 2OdK/395/2018 na tom skutkovom základe, že žalovaná v návrhu uviedla nepravdivú dôležitú informáciu a zároveň v prílohe návrhu neuviedla dôležitú informáciu, aj keď musela vedieť s prihliadnutím na okolnosti, že ide o dôležitú informáciu. Žalovaná v zozname aktuálneho majetku neuviedla nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníkom a ktorá je evidovaná na LV č. 1456, vednom Okresným úradom Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie Sásová; jedná sa o byt č. 6 na 3. poschodí, vo vchode č. 35 v bytovom dome so súpisným číslom 6435, ktorý je postavený na parcele č. 2837. Žalovaná v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedla, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok, pričom bola povinná v prílohe uviesť zoznam aktuálneho majetku. V prílohe označenej ako zoznam aktuálneho majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch vyhlásila, že „posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty“. Žalovaná pritom v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v období po zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, je stále spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR a tvrdil, že žalovaná nemá a nemala pri návrhu poctivý zámer. Žalobca uviedol, že ani súd, ani správca dlžníka nedisponujú legálnymi možnosťami, ako preveriť pravdivosť tvrdení dlžníka a v prípade splnenia minimálnych zákonom stanovených podmienok je súd povinný povoliť oddlženie dlžníka. Na druhej strane oddlžením dotknutý veriteľ disponuje len limitovanými možnosťami ako preveriť pravdivosť tvrdení, ktoré dlžník uvedie v prílohách k návrhu na vyhlásenie konkurzu a až následne, keď veriteľ nadobudne tvrdenie o nepoctivom zámere dlžníka, je súd oprávnený skúmať pravdivosť tvrdení dlžníka a vyhodnocovať poctivý zámer dlžníka. Podľa
názoru žalobcu žalovaná bola pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne poučená o svojich povinnostiach pracovníkom Centra právnej pomoci a musela si byť vedomá následkov nepravdivého vyhlásenia. Žalobca tiež poukázal na to, že konkurz na majetok žalovanej bol zrušený pre nedostatok majetku oznámením zverejnením správcom konkurznej podstaty v OV č. 154/2018 zo dňa 10.8.2018.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že správcovi dodatočne uviedla svoj podiel 1/3 bytu a následne si u správcu uplatnila nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Správca od nej žiadal osvedčenie o dedičstve, aby mohol odborne ohodnotiť cenu 1/3 bytu, ktorá bola v osvedčení o dedičstve stanovená na 15.000,--eur = 1/3. V rámci toho, že si žalovaná uplatnila nepostihnuteľnú hodnotu obydlia = 10.000,-- eur a jej 1/3 bytu by sa musela speňažovať dražbou, správca vyhodnotil, že tento majetok do súpisu nezapíše, nakoľko by z neho nepostačovalo na úhradu nákladov dražby a aspoň čiastočne jej veriteľov. Uviedla, že nemá prostriedky na odkúpenie 1/3 bytu a ani jej súrodenci by jej 1/3 bytu neodkúpili z dôvodu nedostatku prostriedkov. Doplnila, že vo Veľkom Krtíši na katastri je po rozvode ešte stále zapísaná ako vlastníčka pozemku s bývalým manželom, ktorý si po rozvode musel zobrať úver, aby ju vyplatil. Doteraz ho ešte spláca. Jej meno bude na katastri zapísané, kým ho nesplatí. Súčinnosť správcovi poskytla a žiadneho nepoctivého zámeru sa nedopustila a žiada o zrušenie žaloby voči svojej osobe. K vyjadreniu pripojila čestné prehlásenie o tom, že všetko, čo napísala je čistá pravda, nič si nevymyslela, len napísala pravdu a nemá nepoctivý zámer.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval vyjadrením zo dňa 14.1.2019 keď uviedol, že ak návrh nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne. Taktiež je rovnako dôležité, aby údaje uvedené vo všetkých prílohách zodpovedali skutočnému stavu, nakoľko aj správca vychádza zo zoznamu majetku. Prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu sú často jediným zdrojom informácií o majetkových pomeroch dlžníka, ku ktorým majú veritelia prístup, nakoľko nedisponujú inými legálnymi oprávneniami na rozdiel od správcu, ktorý zase nedisponuje procesnými oprávneniami na akékoľvek sankcionovanie dlžníka v prípade, ak zistí rozpor informácií uvedených dlžníkom so skutočnosťou, resp. mal podozrenie na nepoctivý zámer. Je preto podľa názoru žalobcu neprijateľné, aby dlžník dodatočne na dopyt správcu uviedol, že vlastní nejaký majetok a následne si naň uplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 3 Odi 1/2018 zo dňa 20.11.2018.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že v prejednávanej veci žalobca žiada zrušiť oddlženie žalovanej podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, pričom zo skutkového stavu uvedeného žalobcom vyplýva, že sa jedná o skutkovú podstatu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR, nakoľko dôvodom zrušenia oddlženia žalovanej má byť tá skutková okolnosť, že žalovaná v návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani v jeho prílohách neuviedla majetok, ktorým disponovala v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu a aj v súčasnosti disponuje. Jedná sa o spoluvlastnícky podiel 1/3 bytu. Súd mal z listinných dokladov ako aj z vyjadrenia správcu preukázané, že žalovaná na dopyt správcu po vyhlásení konkurzu, v rámci poskytnutia súčinnosti uviedla správcovi nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou. Túto žalovaná síce nešpecifikovala údajmi z katastra nehnuteľností, t. j. č. LV, popisom bytu, súpisným číslom bytového domu, napriek tomu z jej vyjadrenia vyplýva, že prejavila vôľu oznámiť správcovi na jeho žiadosť skutočnosť, že vlastní nehnuteľnosť, ku ktorej si zároveň uplatňuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Okresný súd uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR počíta s možnosťou, že dlžník uvedie svoj majetok až na dopyt správcu, teda nie hneď v návrhu na vyhlásenie konkurzu a za nepoctivý zámer považuje až také konanie dlžníka, ktorý neuvedie svoj majetok ani na dopyt správcu. Zákonné ustanovenie § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR je v tomto smere podľa názoru súdu jednoznačné, pokiaľ žalovaná síce až na dopyt správcu majetok uviedla, nie je možné konštatovať, že žalovaná nemala pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu poctivý zámer v zmysle § 166g ods. 2 písm. a/ a ani podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovanej, že v danom prípade sa nemôže jednať o skutkovú podstatu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, ktorá širšou skutkovou podstatou a jedná sa o akékoľvek informácie podstatné pre konkurzné konanie, než len informácie týkajúce sa majetku, ktoré bol dlžník povinný uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Skutková podstata nepoctivého zámeru podľa písmena a/ § 166g je naopak skutkovou podstatou užšou (kvalifikovanou), v zmysle ktorej má dlžník vždy nepoctivý zámer, v prípade, že neuvedie svoj majetok nielen v návrhu, ale ani na dopyt správcu. Preto pokiaľ skutková podstata podľa písm. a/ jednoznačne hovorí o informácii o majetku, a ktorú je možné doplniť aj dodatočne na dopyt správcu, nie je podľa názoru súdu možné obísť túto „kvalifikovanú“ skutkovú podstatu nepoctivého zámeru v prípade, že dlžník v návrhu na vyhlásenie konkurzu neuvedie informáciu
o majetku a tvrdiť nepoctivý zámer podľa písm. c/. Podľa tohto zákonného ustanovenia dlžník nemá poctivý zámer pri zamlčaní akejkoľvek inej informácie dôležitej pre konkurz a ktorej dôležitosť vyplýva z príslušných ustanovení ZKR okrem informácie o existencii majetku, o ktorej hovorí ust. § 166g ods. 2 písm. a/. V opačnom prípade by skutková podstata „neuvedenia informácie o majetku“ pod písm. a/ nemala svoj zmysel a účel. Súd ďalej uviedol, že v konaní nemal zároveň preukázanú skutočnosť, že správca mal dlžníčku „navádzať“ na uplatnenie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia.
6. K rozsudku Okresného súdu Žilina, na ktorý poukazoval v konaní žalobca okresný súd uviedol, že mu nebolo zrejmé, z akej skutkovej situácie vychádzal tento súd, nemal ani preukázané, že toto rozhodnutie je ku dňu vyhlásenia rozhodnutia právoplatné, a teda, že jeho záver je možné aplikovať v prejednávanej veci. Za právne irelevantnú považoval súd argumentáciu žalobcu o údajnej platobnej neschopnosti žalovanej, keď žalobca tento záver bližšie nezdôvodnil skutkovými tvrdeniami, preto nepreukázal existenciu nepoctivého záveru podľa písm. f/.
7. Súd v prejednávanej veci aplikoval ust. § 166g ods. 4 ZKR, nakoľko žalovaná má ukončené len základné vzdelanie a má zdravotné problémy. Žalovaná v rámci svojich možností a schopností postupovala aj v samotnom konkurznom konaní, kedy síce v návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla svoj spoluvlastnícky podiel k bytu, avšak následne na dopyt správcu tento svoj majetok správcovi oznámila spôsobom, z ktorého je nepochybne zrejmé, že prejavila vôľu oznámiť svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nepoctivého zámeru žalovanej, a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.
8. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že podávané odvolanie dôvodí podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP.
10. Žalobca v odvolaní namietol nedostatočné odôvodnenie napádaného rozhodnutia, ktoré je podľa jeho názoru nepreskúmateľné. Má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Obsahom takéhoto práva je právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS 117/07). Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR s tým, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny ( III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09). Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 25/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08, II. ÚS 85/06, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 380/013. Podľa názoru žalobcu je právo na spravodlivý súdny proces jedným zo základných práv jednotlivca, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Ide najmä o právo jednotlivca na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a to za takých podmienok, aby zo strany súdu nedochádzalo k bezdôvodnému znevýhodňovaniu jednej zo strán konania, teda na nediskriminačný prístup k súdu a to tak, aby bola zachovaná rovnosť strán. Má za to, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces a zdôraznil, že garancia spravodlivého súdneho procesu musí byť naplnená v každom konaní. Žalobca dodal, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu v konaní.
11. K 13. bodu napádaného rozhodnutia žalobca uviedol, že má za to, že tento prípad je potrebné subsumovať jednoznačne pod ust. §166g ods. 2 písm. c/ ZKR. Je toho názoru, že citované ustanovenie je síce širšie, čo sa týka výkladu, ale nemožno vyvodiť právny záver, že ho nemožno aplikovať, nakoľko by sa jednalo o prerušenie právnej istoty. Má za to, že nemožno vylúčiť úplne aplikáciu nejakého ustanovenia právneho predpisu len na základe toho, že je možné aplikovať aj iné ustanovenie, a to najmä, ak si uvedené ustanovenia vzájomne neodporujú. Žalobca je právneho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil, na základe akých právnych záverov dospel k subsumpcii prejednávanej veci pod ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR. Uviedol, že žalovaná vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedla v zozname aktuálneho majetku, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok a tiež v zozname majetku väčšej hodnoty uviedla, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej
hodnoty. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na ust. § 167 ods. 2 písm. c/ ZKR, podľa ktorého zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch sú povinnými prílohami k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dôležitosť týchto príloh akcentuje v ust. § 167a ods. 1 a 2 ZKR, podľa ktorých súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne ak návrh nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Rovnako je dôležité, aby údaje uvedené vo všetkých prílohách zodpovedali skutočnému stavu, nakoľko aj konkurzný správca vychádza najmä aj zo zoznamu majetku. Prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka sú často jediným zdrojom informácií o majetkových pomeroch dlžníka, ku ktorým majú veritelia dlžníka prístup, nakoľko nedisponujú inými legálnymi oprávneniami na rozdiel od správcu konkurznej podstaty, ktorý zase nedisponuje procesnými oprávneniami na akékoľvek sankcionovanie dlžníka a v prípade, ak zistí rozpor informácií uvedených dlžníkom zo skutočnosťou, resp. má podozrenie na nepoctivý zámer dlžníka. Je preto neprijateľné, aby dlžník dodatočne na dopyt správcu uviedol, že vlastní nejaký majetok a následne si naň uplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Ak by sa súd stotožnil s konaním žalovanej a aj konkurzného správcu, ktorý majetok žalovanej nezapísal do súpisu konkurznej podstaty aj keď tak urobiť mal v zmysle ust. § 167h ZKR, odobril by tak neprijateľný postup (či priam zreteľné konanie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi), kedy by žalovaná mohla dopĺňať návrh na vyhlásenie konkurzu aj po meritórnom rozhodnutí súdu, mohla uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. v prílohách na vyhlásenie konkurzu nepravdivé údaje bez akejkoľvek sankcie. Doplnenie, ako aj uvedenie nepravdivých informácií mohlo mať pre žalobcu zásadný význam, lebo práve ten má ekonomický záujem na speňažení majetku žalovanej alebo na zrušení oddlženia žalovanej. Uvedené môže žalobca dosiahnuť len v prípade, ak mala žalovaná nepoctivý zámer. Nakoľko žalovaná dodatočne zmenila prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu, bolo žalobcovi znemožnené iniciovať dražbu obydlia dlžníka, nakoľko žalovaná žiaden majetok v zozname majetku neuviedla.
12. Žalobca je toho názoru, že príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to zoznam majetku a majetku v období troch rokov pred podaním návrhu nie je odborne formulovaný a žalovaná si musela byť vedomá, čo má v uvedených prílohách napísať a rovnako si musela byť vedomá, či vlastní nejaký nehnuteľný majetok, keďže v tomto bývala. Z uvedeného je jednoznačný nepoctivý zámer žalovanej zamlčať nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníkom a v ktorej bývala, aby sa vyhla prípadnému predaju. Žalobca poukázal na to, že žalovaná bola navyše zamestnaná a mala príjem, pričom táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ČVS:ORP-343/OV- BB-2019 zo dňa 6.6.2019, kde vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnej dobe pracuje ako upratovačka v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, kde má mesačný príjem vo výške minimálnej mzdy, teda 480,--eur v čistom. Opätovne žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žilina v právnej veci návrhu na zrušenie vedené pod sp. zn. 3Odi 1/2018 zo dňa 20.11.2018, ktorý zrušil oddlženie žalovaného.
13. K bodu 16 napádaného rozhodnutia žalobca uviedol, že je toho právneho názoru, že súd nemal aplikovať ust. § 166g ods. 4 ZKR, a to aj napriek tomu, že žalovaná má ukončené len základné vzdelanie a má zdravotné problémy. Podľa jeho názoru nie je možné aplikovať ust. § 166g ods. 4 ZKR paušálne, a to na každého , ktoré má len základné vzdelanie a má zdravotné problémy. Pokiaľ ide o základné vzdelanie žalovanej, je potrebné venovať pozornosť celému prípadu od začiatku, t. j. od uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere 14.12.2013, pričom celá zmluva je vyplnená žalovanou, a to krasopisným písmom. Žalovaná teda pozná význam jednotlivých kolóniek, do ktorých vpisovala údaje a pozná ich zmysel aj význam. To isté platí aj pri návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná poznala význam jednotlivých kolóniek a účelovo neuviedla svoj majetok do daných kolóniek, pričom všetky podstatné údaje boli vyplnené správne. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalovanej žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaná je podľa posledných informácií žalobcu v pracovnom pomere ako upratovačka, teda nepoberá invalidný dôchodok, alebo aspoň polovičný invalidný dôchodok, ale bola riadne zamestnaná. Z uvedeného má za to, že predmetné ustanovenie § 166g ods. 4 ZKR súd nemal v danom konaní aplikovať, nakoľko ho možno aplikovať iba v obzvlášť závažných prípadoch a v prípadoch osobitného zreteľa. Uviedol, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah, jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobou dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa k skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z legálnej definície poctivého záveru, ktorá je definovaná v ZKR pomerne presne. Žalovaná nemala poctivý zámer, nakoľko odo dňa návrhu na vyhlásenie konkurzu nijakým spôsobom nekomunikovala so žalobcom. Žalobca sa ju snažil kontaktovať
pravidelne od 12.5.2017 v mesačných intervaloch, avšak bezvýsledne. Žalovaná nereagovala ani na žiadne telefonické hovory a sms správy.
14. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
15. Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu vyjadrila a uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového súdu, ktorú považuje za správnu a z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
16. Uviedla, že žalobca v podanom odvolaní namieta, že konaním prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, a napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, pričom na podporu svojej argumentácie použil niekoľko nálezov Ústavného súdu. Žalovaná má za to, že uvedené nálezy Ústavného súdu nesúvisia s predmetom prejednávanej veci s tým, že z odvolania podaného žalobcom nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností má žalobca za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.
17. Žalobca zároveň v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s ich skutkovou a právnou argumentáciou, pričom namieta bod 13 a 16 napadnutého rozhodnutia. K bodu 13 napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou prvostupňového súdu a má za to, že na vedený prípad je potrebné jednoznačne aplikovať ustanovenia § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR a nie písm. c/. Je toho názoru, že ust. § 166g ods. 2 písm. a/ je v pomere špeciality k ustanoveniu § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, a teda v uvedenom prípade nemožno obísť aplikáciu ustanovenia § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu, že po vyhlásení konkurzu už dlžník nemôže dodatočne zmeniť prílohu návrhu, teda doplniť zoznam majetku. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii práve v ust. § 166g ods. 2 písm. a/ sám predpokladá doplnenie zoznamu majetku dlžníka aj po vyhlásení konkurzu, a to na dopyt správcu konkurznej podstaty. Za prejav nepoctivého zámeru pritom zákon označuje také konanie a správanie sa dlžníka, ktorý aj napriek výzve správcu neuvedie časť svojho majetku. Žalovaná však na dopyt správcu uviedla časť svojho majetku, konkrétne nehnuteľnosť evidovanú na LV č. 1456 a v tom smere správcovi poskytla všetku potrebnú súčinnosť. Žalovaná ustanovenému správcovi konkurznej podstaty napomáhala pri oceňovaní predmetnej nehnuteľnosti a za týmto účelom poskytla správcovi osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého vedel ľahšie stanoviť hodnotu nehnuteľnosti. S poukazom na ust. § 166g ods. 1 ZKR práve takéto správanie sa žalovanej po vyhlásení konkurzu možno považovať za prejav jej poctivého zámeru, nakoľko táto nielenže na dopyt správcu uviedla časť svojho majetku, ale aj správcovi poskytla potrebnú súčinnosť, a to aj za účelom jeho prípadného speňaženia v rámci konkurzného konania.
18. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že uvedený prípad treba subsumovať pod ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, pričom sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko aplikáciou ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZRK by ustanovenie § 166g ods. 2 písm. a/ stratilo svoj význam a účel a v praxi by sa uvedené ustanovenie stalo nepoužiteľným. Má za to, že zákonodarca pod neuvedením dôležitej informácie, resp. uvedením dôležitej nepravdivej informácie mal na mysli iné informácie, než sú uvedené pod písmenom a/ - l/ predmetného ustanovenia, ktoré sú dôležité pre vedenie konkurzu.
19. K rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odi/1/2018 z 20.11.2018, na ktoré poukazuje žalobca uviedla, že má za to, že predmetné rozhodnutie skutkovo a právne nesúvisí s prejednávanou vecou.
20. Ďalej uviedla, že žalobca v podanom odvolaní namieta, že zmenou prílohy žalovanou po vyhlásení konkurzu bolo žalobcovi znemožnené iniciovať dražbu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty zo dňa 8.7.2019, z ktorého je zrejmé, že žalobca počas celého konkurzného konania bol nečinný a nedožadoval sa žiadnych informácií o stave konkurzného konania. O informáciu ohľadne spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti žalovanej sa žalobca dožadoval až po skončení konkurzného konania dňa 24.8.2019. Veriteľ pritom v rámci konkurzného konania disponuje
zákonnými možnosťami preveriť u správcu konkurznej podstaty, či je dlžník vlastníkom nejakého majetku a na základe takejto informácie prípadne iniciovať proces speňažovania takéhoto majetku. Veriteľ počas konkurzného konania má právo nahliadnuť do správcovského spisu, žiadať o vyhotovenie kópií, právo iniciovať u správcu ďalšie šetrenia ohľadne majetkových pomerov dlžníka, ako aj byť súčasťou veriteľských orgánov, prípadne na jeho pokyn môže byť zvolaná schôdza konkurzných veriteľov. V danom prípade si žalobca sám znemožnil iniciovať prípadný proces speňažovania majetku žalovanej, keďže zostal počas celého konkurzného konania nečinný.
21. K tvrdeniu žalobcu, že zoznam majetku ako príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je odborne formulovaný a žalovaná si musela byť vedomá, čo má v uvedených prílohách napísať, žalovaná uviedla, že má len základné vzdelanie a predmetný podiel na nehnuteľnosti bol exekučne blokovaný. Žalovanej pracovníci Centra právnej pomoci žiadnym spôsobom nenapomáhali pri vyplnení celého návrhu na vyhlásenie konkurzu a týmito nebola ani riadne poučená, preto mala za to, že takýto majetok nebude podliehať konkurznému konaniu, keďže je na ňom exekučná blokácia. Až následne potom, ako správcovi uviedla, že má exekučne blokovanú nehnuteľnosť, tento ju poučil o účinkoch vyhlásenia konkurzného konania, ako aj o práve uplatniť si nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná bola zamestnaná a mala príjem považuje žalovaná za irelevatné, nakoľko v zmysle § 66g ods. 1 ZKV dlžník má poctivý zámer aj vtedy, keď vynaložil snahu zamestnať sa, zamestnal alebo zabezpečil iný zdroj príjmu.
22. K bodu 16 napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že súd nemal aplikovať ust. § 166g ods. 4 ZKR, a že toto nemožno aplikovať paušálne na každého, kto má len základné vzdelanie a má zdravotné problémy. V tejto súvislosti poukázala na dôvodovú správu k predmetnému zákonnému ustanoveniu. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalobcu, že vzhľadom na jej krasopisné písmo v úverovej zmluve poznala význam kolóniek aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu a účelovo neuviedla svoj majetok. Ako už uviedla pracovníci Centra právnej pomoci jej žiadnym spôsobom nenapomáhali pri vyplnení návrhu na vyhlásenie konkurzu a nebola týmito ani riadne poučená. Podľa jej názoru zákon výslovne upravuje, kedy má súd miernejšie prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka, pričom pojem vážne zdravotné problémy zákon nespája s pojmom invalidita, a preto tvrdenie žalobcu považuje za právne irelevantné.
23. Žalovaná má za to, že Okresný súd Banská Bystrica sa s predmetnou vecou skutkovo a právne riadne vysporiadal, rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými skutkovými tvrdeniami a návrhmi žalovaného. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
24. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( dalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovanie alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.
29. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal svojím návrhom zrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer z dôvodu, že žalovaná v zozname aktuálneho majetku neuviedla nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníkom, pričom žalovaná v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedla, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok, pritom bola povinná v prílohe uviesť zoznam aktuálneho majetku. Žalobca sa zrušenia oddlženia žalovanej domáhal podľa ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR.
31. Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Žalobca odôvodnil odvolanie proti rozsudku ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, e/, f/, g/, CSP v odvolaní nevymedzil konkrétnymi okolnosťami, v ktorých majú spočívať, nakoľko nešpecifikoval, ktoré procesné podmienky neboli pri rozhodovaní okresným súdom splnené, nevymedzil akú inú vadu malo konanie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neuviedol, ktoré navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal, nešpecifikoval k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospieť a v čom konkrétne mali spočívať nesprávne skutkové zistenia okresným súdom, nešpecifikoval z akého dôvodu, podľa názoru žalobcu zistený skutkový stav neobstojí a ktoré ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku sú prípustné a ktoré neboli uplatnené. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažuje tieto odvolacie dôvody za dané.
32. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
33. Medzi právo na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca v odvolaní poukazuje v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že podľa jeho právneho názoru je napádané rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, keď základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver a tiež má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva odporcu ( zrejme mal na mysli žalobcu) vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
34. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
35. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
36. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nepoctivého zámeru žalovanej. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
37. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).
38. Vzhľadom na vyššie uvedené opodstatnenou nebola námietka žalobcu týkajúca nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia súdu prvej inštancie.
39. Žalobca odvolanie odôvodnil aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd poukazuje na to, že tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
40. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že tento prípad je potrebné subsumovať jednoznačne pod ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR a je právneho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil na základe akých právnych záverov dospel k subsumpcii prejednávanej veci pod ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR: Namietol tiež, že súd nemal aplikovať ust. § 166g ods. 4 ZKR, nakoľko ho možno aplikovať iba v obzvlášť závažných prípadoch a v prípadoch osobitného zreteľa.
41. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval na daný prípad ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR, hoci žalobca žiadal zrušiť oddlženie žalovanej podľa ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR.
42. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR počíta s možnosťou, že dlžník uvedie svoj majetok až na dopyt správcu, teda nie hneď v návrhu na vyhlásenie konkurzu, teda zákon za nepoctivý zámer považuje až také konanie dlžníka, ktorý neuvedie svoj majetok ani na dopyt správcu. Žalovaná v tomto prípade svoj majetok uviedla až na dopyt správcu, potom nie je možné konštatovať, že žalovaná nemala pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu poctivý zámer v zmysle § 166g ods. 2 písm. a/, ale ani § 166g písm. c/, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že sa v danom prípade nemôže jednať o skutkovú podstatu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR. Uvedené ustanovenie by bolo možné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať v prípade, ak by žalovaná v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo ani na dopyt správcu neuviedla informáciu o majetku, v tomto konkrétnom prípade o jej spoluvlastníckom podiele k predmetnému bytu.
43. Ak žalovaná na dopyt správcu predmetnú informáciu o svojom majetku uviedla, nemohol súd prvej inštancie na daný prípad aplikovať ust. § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR. Vychádzajúc z odvolania žalobcu tak dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval správnu právnu normu a vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal existenciu nepoctivého zámeru žalovanej.
44. Žalovaný tiež namietol aplikovanie ust. § 166g ods. 4 ZKR, keď mal za to, že žalovaná napriek tomu, že má len základné vzdelanie krasopisným písmom vyplnila zmluvu o úvere zo dňa 14.12.2013, teda podľa názoru žalobcu pozná význam jednotlivých kolóniek, do ktorých vpisovala údaje a pozná aj ich zmysel, pričom to isté platí aj pri návrhu na vyhlásenie konkurzu. Namietol tiež ohľadom zdravotného stavu žalovanej, že je v pracovnom pomere ako upratovačka, teda nepoberá invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok a bola riadne zamestnaná.
45. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že okresný súd správne zohľadnil ust. § 166g ods. 4 ZKR. Nepoctivý zámer dlžník v tomto prípade správne posudzoval a vyhodnotil v súvislosti s prihliadnutím na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka - žalovanej, ktorá dosiahla len základné vzdelanie, má vážne zdravotné problémy. Podľa vyjadrenia žalovanej pracovníci Centra právnej pomoci jej žiadnym spôsobom nepomáhali pri vyplnení celého návrhu na vyhlásenie konkurzu
a týmito nebola ani riadne poučená, preto mala za to, že takýto majetok nebude podliehať konkurznému konaniu, keďže je na ňom exekučná blokácia s tým, že až následne správcovi uviedla, že má exekučne blokovanú nehnuteľnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná nemá žiadne odborné skúsenosti a pri podávaní návrhu na oddlženie konkurzom sa plne spoľahla na Centrum právnej pomoci ako svojho právnemu zástupcu ustanoveného na základe zákona. Skutočnosť, že žalovaná v zozname majetku neuviedla časť svojho majetku v tomto konkrétnom prípade je potrebné hodnotiť a posudzovať miernejšie a výlučne v súvislosti s jej životnou situáciou, čo napokon je aj v súvislosti so zámerom zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 377/2016 Z. z. S prihliadnutím na všetky uvedené zistenia nie je možné dospieť k záveru o nepoctivom zámere žalovanej, ktorá v návrhu síce neuviedla časť svojho majetku, ale túto informáciu uviedla na dopyt správcu, preto jej nevedomé konanie nesmerovalo k poškodeniu veriteľov.
46. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 3Odi/1/2018, na ktoré v konaní poukazoval žalobca, odvolací súd konštatuje, že predmetom uvedeného konania nebol totožný skutkový stav ako v tomto konaní.
47. Na uvedené skutočnosti okresný súd v tomto konkrétnom prípade prihliadol, posudzoval ich, a na základe správne zisteného skutkového stavu a na základe správneho právneho posúdenia veci rozhodol správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
49. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).