Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_43Cbi-5-2022.pdf
PDF · 161.68 KB
No categories available
43Cbi/5/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. - F., právne zastúpeného: LEGARTUM s.r.o., so sídlom Hrachová 16B, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 252 332, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, v konaní o určenie popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávky, prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, a to:
- pohľadávka vo výške 40.130,04 eur, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1a, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2015 a
- pohľadávka vo výške 48.380,55 eur, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1b, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2018,
sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/20/2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 197/2021 vydanom dňa 13.10.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, XXX XX E. –F.. Do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený JUDr. Tomáš Šufák, so sídlom kancelárie Štrková 95/21, 010 09 Žilina. Žalobca ako veriteľ úpadcu si prihlásil do konkurzného konania súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 22.03.2022 pohľadávky v celkovej výške 88.510,59 eur. Ohľadom pohľadávky v celkovej prihlásenej sume 40.130,14 eur žalobca uviedol, že pozostáva z nároku na vrátenie pôžičky v sume 30.000 eur, úrokov vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000 eur za dobu poskytnutia pôžičky, t. j. od 01.12.2015 do dňa vyhlásenia konkurzu, t. j. do 14.10.2021 v celkovej sume 8.810,96 eur a z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000 eur za dobu omeškania s vrátením pôžičky od 27.11.2020 do 14.10.2021 v celkovej výške 1.319,18 eur. K právnemu dôvodu vzniku tejto pohľadávky žalobca uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom zmluvu o pôžičke zo dňa 26.11.2015, na základe ktorej požičal dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 30.000 eur. Pôžička bola poskytnutá vkladom na účet dlžníka dňa 01.12.2015. S dlžníkom sa dohodli na úroku vo výške 5 % ročne odo dňa prijatia pôžičky, t. j. od 01.12.2015 do jej úplného vrátenia. Dlžník pôžičku nevrátil, a to ani čiastočne, a neuhradil ani dohodnuté úroky, ani úroky z omeškania. Žalobca poukázal na to, že s poukazom na § 100 ods. 1 ZKR má nárok na dohodnutý zmluvný úrok 5 % ročne od 01.12.2015 do dňa vyhlásenia konkurzu, t. j. do 14.10.2021. Dlžník sa zaviazal vrátiť pôžičku najneskôr do 5 rokov odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke, t. j. najneskôr do 26.11.2020 (pôžička sa stala
splatnou 26.11.2020). Veriteľ a dlžník sa v čl. III ods. 3 zmluvy o pôžičke dohodli, že v prípade, ak dlžník nevráti pôžičku riadne a včas, je veriteľ oprávnený požadovať okrem zaplatenia istiny a úroku, aj úrok z omeškania vo výške určenej všeobecne záväzným právnym predpisom - § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 27.11.2020 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, preto veriteľ má nárok na úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 30.000 eur od 27.11.2020 do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t. j. do 14.10.2021. Podľa presvedčenia žalobcu ako veriteľ nespĺňa zákonnú definíciu spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 2 ZKR v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka, preto si čo do poradia uplatnil pohľadávku ako inú pohľadávku. Uviedol, že je manželom matky dlžníka (nie je jeho otcom, s dlžníkom nikdy netvorili rodinu), nemá s ním vzťah, ktorý by zakladal pocit, že by ujmu, ktorú by utrpel dlžník, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Poukázal na to, že pôžičku poskytol na žiadosť dlžníka, ktorý ju mal použiť na podporu svojho podnikania. Peňažné prostriedky mal z úspor a predaja nehnuteľností. Táto pohľadávka bola správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 1a. Ohľadom pohľadávky v celkovej prihlásenej sume 48.380,55 eur žalobca uviedol, že pozostáva z nároku na vrátenie pôžičky v sume 42.000 eur, úrokov vo výške 5 % ročne zo sumy 42.000 eur za dobu trvania pôžičky od 01.10.2018 do 14.10.2022 v celkovej výške 6.380,55 eur. K právnemu dôvodu vzniku tejto pohľadávky žalobca uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom zmluvu o pôžičke zo dňa 24.09.2018, na základe ktorej požičal dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 42.000 eur. Pôžička bola poskytnutá bezhotovostným prevodom z účtu veriteľa na účet dlžníka, pričom k pripísaniu na účet dlžníka došlo 01.10.2018. S dlžníkom sa dohodli na úroku vo výške 5 % ročne odo dňa prijatia pôžičky, t. j. od 01.10.2018 do jej úplného vrátenia. Dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť najneskôr do 5 rokov odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke, t. j. najneskôr do 24.09.2023. Dlžník pôžičku nevrátil, a to ani čiastočne, a neuhradil ani dohodnuté úroky, ani úroky z omeškania. Keďže na dlžníka bol dňa 14.10.2021 vyhlásený konkurz, s poukazom na § 46 ods. 1 ZKR sa pohľadávka veriteľa stala splatnou ku dňu 14.10.2021. Nakoľko v zmysle § 100 ods. 1 ZKR je z uspokojenia v konkurze vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, veriteľ si uplatnil nárok dohodnutý v čl. II. zmluvy o pôžičke vo výške 5 % ročne odo dňa poskytnutia pôžičky, t. j. od 01.10.2018 do dňa vyhlásenia konkurzu, t. j. do 14.10.2021. Podľa presvedčenia žalobcu ako veriteľ nespĺňa zákonnú definíciu spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 2 ZKR v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka, preto si čo do poradia uplatnil pohľadávku ako inú pohľadávku. Uviedol, že je manželom matky dlžníka (nie je jeho otcom, s dlžníkom nikdy netvorili rodinu), nemá s ním vzťah, ktorý by zakladal pocit, že by ujmu, ktorú by utrpel dlžník, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Poukázal na to, že pôžičku poskytol na žiadosť dlžníka, ktorý ju mal použiť na podporu svojho podnikania. Peňažné prostriedky mal z úspor a predaja nehnuteľností. Táto pohľadávka bola správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 1b. K popretiu pohľadávok dočasným správcom žalobca uviedol, že správca úpadcu mu listom zo dňa 27.04.2022, ktorý mu bol doručený dňa 02.05.2022, oznámil popretie prihlásených pohľadávok dočasným správcom - Okresným úradom Žilina, Vysokoškolákov 8556/338 Žilina. Dočasný správca poprel obe prihlásené pohľadávky čo do výšky, čo do právneho dôvodu, resp. v celom rozsahu, z dôvodu údajného nesúladu zmluvného vzťahu, resp. poznámky uvedenej vo výpise bankového účtu a zmluvného vzťahu. Dočasný správca nemietol rozpor úmyslu pri realizácii vkladu / platby žalobcu na účet dlžníka s úmyslom vyplývajúcim z predložených zmlúv o pôžičke. Dočasný správca poukázal na skutočnosť, že v prípade prihlásenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1a bola v platobnom príkaze poznámka „dar - narodeniny“ a v prípade prihlásenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1b bola v platobnom príkaze poznámka „svadobný dar“. Žalobca uviedol, že dočasný správca následne uviedol svoje úvahy, ako by mal v ideálnom prípade žalobca postupovať v záujme právnej istoty a záverom vyjadril názor, že poskytnuté peňažné prostriedky mali právny základ vo forme daru a nie vo forme pôžičky. Žalobca s popretím pohľadávok čo do výšky a právneho dôvodu uvádzaného dočasným správcom nesúhlasil. Uviedol, že ako prílohu súhrnnej prihlášky predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 26.11.2015 a zmluvu o pôžičke zo dňa 24.09.2018. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, ktorý odzrkadľuje prejav vôle zmluvných strán. Predložené zmluvy o pôžičke jasne a určito popisujú prejavenú vôľu oboch zmluvných strán a z tohto prejavu je zrejmý, jasný a určitý aj úmysel zmluvných strán. Podľa názoru žalobcu bez ohľadu na skutočnosť, akú poznámku ako veriteľ uviedol pri realizácii vkladu/platby na účet dlžníka, ide o jednostranný úkon, ktorý nijakým spôsobom nemení obsah dojednaného záväzku. Poukázal na to, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, čo sa nikdy nestalo. Žalobca ďalej uviedol, že pôžička bola riadne poskytnutá, o čom svedčia potvrdenia priložené
k súhrnnej prihláške. Medzi žalobcom a veriteľom nedošlo ohľadom uzatvorených zmlúv o pôžičke k zmene vôle, ani úmyslu a tento je preukázateľne pretavený do znenia zmlúv o pôžičke. Žalobca ako veriteľ peňažné prostriedky požičal a očakával, že má právo požadovať ich vrátenie a úpadca ako dlžník peňažné prostriedky prijal a očakával, že peňažné prostriedky bude musieť vrátiť. Ani jedna zo zmluvných strán uzatvorenie zmlúv o pôžičke nespochybňuje, ba naopak to zhodne potvrdzujú. Podľa presvedčenia žalobcu predloženými podkladmi riadne preukázal právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok a zároveň predložil čestné vyhlásenie žalobcu vo vzťahu k pôžičkám, v ktorom súčasne zdôvodnil uvedenie poznámok. Podľa jeho tvrdenia poznámku pri pôžičke na sumu 30.000 eur „dar - narodeniny“ uviedol na žiadosť dlžníka, nakoľko dlžník nechcel, aby jeho priateľka (neskôr manželka) mala vedomosť o tom, že si požičiava peňažné prostriedky na podnikanie, na život, čo dlžník zdôvodnil tým, že keby mala vedomosť o jeho dlhoch, mohlo by to naštrbiť ich vzťah a viesť k partnerským konfliktom a nespokojnosti vo vzťahu. Z rovnakého dôvodu uviedol poznámku „svadobný dar“ pri pôžičke na sumu 42.000 eur, s tým, že pôžička sa poskytovala tesne pred sobášom, kedy o to viac záležalo dlžníkovi na tom, aby táto skutočnosť nijakým spôsobom negatívne neovplyvnila jeho vzťah s budúcou manželkou. Na doplnenie žalobca poukázal na to, že akákoľvek poznámka uvedená pri vklade/platobnom príkaze, by nemala dopad na uzatvorené zmluvy o pôžičkách. Boli by platnými právnymi úkonmi dokonca i v prípade, pokiaľ by pri úhradách neboli uvedené žiadne poznámky, čo podľa presvedčenia žalobcu potvrdzuje fakt, že jednostranná poznámka pri platbe v žiadnom prípade nemení účel právneho úkonu. Vo vzťahu k dôvodu popretia pohľadávky čo do poradia žalobca uviedol, že dočasný správca neoznačil v predpísanom tlačive na popretie pohľadávok popretie pohľadávky čo do poradia riadne (správne) – neoznačil dôvod popretia a neuviedol žiadnu argumentáciu popretia poradia. Nie je preto zrejmé, či došlo k popretiu a súčasne dočasný správca neuviedol žiadnu argumentáciu ohľadom popieraného poradia. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na to, že uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo popierajúceho subjektu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Žalobca v žalobe uviedol, že s poukazom na nejednoznačnosť právnej úpravy ohľadom postavenia dočasného správcu z opatrnosti, s cieľom vyhnúť sa zastaveniu konania, uhradil preddavok na trovy konania vo výške 1.770 eur, určený v zmysle § 32 ods. 12 ZKR v spojení s § 19 ZKR, a to na účet správcu dňa 30.05.2022, ktorú skutočnosť preukázal predloženým potvrdením banky o zrealizovaní transakcie. Argumentujúc, že jeho pohľadávky nepoprel žiaden veriteľ, ale len dočasný správca, požiadal, aby súd rozhodol o vrátení tohto preddavku na trovy konania. Žalobca v závere svojej žaloby vyjadril svoje presvedčenie o tom, že preukázal právny dôvod, výšku aj poradie prihlásených pohľadávok v celom rozsahu a že s cieľom odstránenia pochybností poskytol dostatočné dôkazy a vysvetlenia. O platnosti zmlúv o pôžičke nie je podľa neho dôvod pochybovať, sú jasným, určitým a zrozumiteľným prejavom vôle žalobcu ako veriteľa a úpadcu ako dlžníka s tým, že veriteľ aj dlžník zhodne potvrdili prejavenú vôľu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby súd rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania v súlade s § 177 ods. 2 písm. b) CSP.
2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil spolu so žalobou zmluvu o pôžičke zo dňa 26.11.2015, zmluvu o pôžičke zo dňa 24.9.2018, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok, výpisy z účtu dlžníka (detail pohybu), potvrdenie o zápise pohľadávok veriteľa do zoznamu pohľadávok, dočasným správcom vyplnené tlačivá popretie pohľadávky veriteľom a čestné vyhlásenie A. B. zo dňa 30.5.2022.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 05.08.2022, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru žalobca neposkytol peňažné prostriedky na základe zmlúv o pôžičkách, ktorých sa domáha prostredníctvom určenia pohľadávok na súde, ale mu boli poskytnuté z iných bližšie nešpecifikovaných dôvodov. Jedným z takýchto dôvodov mohlo byť podľa jeho názoru aj vloženie vlastných dlžníkových finančných prostriedkov prostredníctvom inej osoby z dôvodu, aby tieto nepodliehali zdaneniu. Tomu by zodpovedala aj formulácia poznámok (dar) pri dotknutých bankových transakciách. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné na žalobcu prihliadať ako na spriaznenú osobu vo vzťahu k dlžníkovi, pretože žalobca je partner matky dlžníka, vystupuje voči nemu takým spôsobom, ako k osobe sebe blízkej a z tohto dôvodu vykonával bankové transakcie v jeho prospech. Tvrdenie žalobcu o nesplnení zákonnej definície spriaznenej osoby v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka odporuje tvrdeniam žalobcu v žalobe, keď žalobca na jednej strane tvrdí, že voči dlžníkovi nie je vo vzťahu blízkej osoby, ale
na druhej strane je ochotný spôsobiť právnu neistotu vo svojom „zmluvnom vzťahu“ tým, že naformuluje pri bankových transakciách do informácie, že ide o dary, a následne na vysvetlenie uvedie, že tým chcel zamedziť rozporom medzi dlžníkom a jeho priateľkou, čo nasvedčuje tomu, že by ujmu dlžníka pociťoval ako vlastnú, keďže mu záležalo na tom, aby nedošlo k naštrbeniu jeho vzťahu s priateľkou (neskôr manželkou). Žalovaný ďalej poukázal na to, že na základe zistení z domových prehliadok dlžníka realizovaných v trestnom konaní vedenom voči nemu je zrejmé, že dlžník v čase splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2015 aj v čase pred uplynutím lehoty na jej zaplatenie disponoval finančnými prostriedkami v dostatočnom množstve. Podľa názoru žalovaného samotné nevrátenie pôžičky žalobcovi pri vedomosti, že dlžník disponoval s dostatočným finančným obnosom, môže značiť, že skutočne išlo o dar, resp. že finančná transakcia bola vykonaná na inom základe ako právnom titule pôžičky. Žalovaný poukázal aj na to, že špekulatívnemu zámeru fiktívneho uzavretia zmlúv o pôžičke medzi žalobcom a dlžníkom nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca si svoje pohľadávky prihlásil až po základnej prihlasovacej lehote, a to po uplynutí siedmich mesiacov, pričom podľa jeho názoru môže takáto dlhá doba značiť prípravu špekulácií spojených s činnosťami, účelom ktorých je neoprávnene získať majetok z konkurzu na úkor ostatných veriteľov. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca tvrdí, že finančné prostriedky, z ktorých poskytol dlžníkovi spolu sumu 72.000 eur, mal z úspor a predaja nehnuteľností, ale tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal a podľa jeho názoru môže mať pôvod finančných prostriedkov v uvedenej výške, ktorými disponoval žalobca v čase dotknutých bankových transakcii, zásadný vplyv na výsledok tohto súdneho konania. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 18.10.2022, v ktorom zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného a v celom rozsahu ich popiera. Podľa jeho názoru nie sú tvrdenia žalovaného založené na objektívnych skutočnostiach, nie sú doložené žiadnymi dôkazmi a zo strany žalovaného ide o domnienky a fikcie. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení dopĺňa dôvody popretia, ktoré neuviedol vo formulári. V tejto súvislosti poukázal opätovne na to, že podľa jeho názoru žalovaný pri popretí pohľadávok neuviedol žiadny dôvod popretia prihlásených pohľadávok žalobcu čo do poradia, a preto nie je v právomoci súdu vôbec preskúmavať uvedenú otázku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. 2. 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020 a na, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013. K dôvodu popretia pohľadávky čo do výšky a právneho dôvodu vyjadril žalobca presvedčenie, že riadne podkladmi preukázal právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok a ak žalovaný tvrdí, že existuje rozpor ohľadom účelu právneho úkonu, je žalovaný povinný toto tvrdenie v konaní preukázať, k čomu však nedošlo. Žalobca v celom rozsahu odmietol domnienky a špekulácie žalovaného, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení a ktoré nijakým spôsobom nepreukázal.
5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení doplnil čestné vyhlásenie dlžníka zo dňa 28.07.2022 a čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 03.06.2022. Na preukázanie skutočnosti, že žalobca disponoval dostatkom vlastných finančných prostriedkov na to, aby mohol požičať finančné prostriedky dlžníkovi, doložil kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.09.2012 a kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.06.2018.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 30.11.2022, v ktorom poukázal na rozpor čestného vyhlásenia dlžníka, ktoré predložil žalobca, so zápisnicou o majetkových pomeroch úpadcu zo dňa 21. 11. 2021, ktorá bola vyhotovená správcom konkurznej podstaty dlžníka, v ktorej podľa tvrdenia žalovaného dlžník jasne a zrozumiteľne vyjadril, že nemá vedomosť o žiadnych veriteľoch vo vzťahu k jeho osobe a že neexistujú žiadne pohľadávky voči jeho osobe. Predmetnú zápisnicu žalovaný súčasne priložil. Podľa názoru žalovaného o neexistencii prihlásených pohľadávok žalobcu svedčí viacero dôkazov, pričom zdôraznil najmä pasivitu žalobcu pri prihlasovaní svojich pohľadávok, ktoré boli prihlásené po lehote, čo má podľa názoru žalovaného súvis so špekulatívnym zámerom blízkych osôb dlžníka, pričom dlžník konkurznému správcovi existenciu žiadneho veriteľa a vedomosť o žiadnej pohľadávke nepotvrdil. V tomto kontexte označil žalovaný žalobcom priložené čestné vyhlásenia za irelevantné, za odporujúce zákonu a majúce znaky protiprávneho konania, ktorými chceli uviesť do omylu samotný súd a priviezť výhodu sebe a svojim blízkym. Súčasne žalovaný naznačil pochybnosť o hodnovernosti zmlúv o pôžičkách. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
7. Podaním doručeným súdu dňa 12.05.2023 žalovaný vyjadril súhlas s návrhom žalobcu na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
9. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. Na základe vyjadreného súhlasu oboch strán sporu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania sa súd oboznámil s obsahom písomných podaní strán, s pripojenými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 26.11.2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 24.9.2018, výpismi z účtu dlžníka, súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, popretím pohľadávky dočasným správcom, čestným vyhlásením A. B. zo dňa 30.5.2022, čestným vyhlásením A. G. zo dňa 28.7.2022, čestným vyhlásením A. B. zo dňa 3.6.2022, kúpnou zmluvou zo dňa 18.9.2012, kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2018 a zápisnicou o majetkových pomeroch úpadcu zo dňa 21.11.2021, pričom skonštatoval splnenie podmienok pre vydanie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) CSP, keďže obe strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania výslovne súhlasili. Rozsudok bol verejne vyhlásený za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote s tým, že tieto informácie boli elektronicky oznámené aj obom stranám sporu. 11. Predmetom sporu je určenie dvoch pohľadávok žalobcu prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu A. G., ktorý bol vyhlásený na podklade právoplatného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku menovanému. Žalobca odvodzoval existenciu svojich pohľadávok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2015 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2018.
12. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený podľa § 107a a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prihliadnuc na prechodné ustanovenie § 206n ods. 1 tohto zákona súd posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 16.07.2022 (ďalej ako „ZKR“), zohľadniac, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/20/2021 zo dňa 06.10.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 197/2021 vydanom dňa 13.10.2021 (účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 14.10.2021). Konkurzné konanie vedené na podklade vykonateľného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku predstavuje vykonávacie konanie vo vzťahu k uloženému trestu prepadnutia majetku a na základe § 107a ZKR sa vedie podľa ustanovení druhej časti tohto zákona, t. j. podľa § 11 a nasl. ZKR s osobitosťami vymedzenými v § 107a ZKR. Konkurzom sa realizuje výkon uloženého trestu prepadnutia majetku.
13. Podľa § 107a ods. 1 ZKR, ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.
14. Podľa § 107a ods. 2 písm. b) ZKR, v konaní podľa odseku 1 právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca.
15. Podľa § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
16. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 ZKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ
však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
17. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
18. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
19. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
20. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
21. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
22. Podľa § 32 ods. 7 ZKR, popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.
23. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
24. Podľa § 32 ods. 11 ZKR, podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
26. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
27. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
28. Podľa § 32 ods. 19 ZKR, výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.
29. Podľa § 32 ods. 20 ZKR, povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 32 ods. 21 ZKR, na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.
31. Primárne súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, ako aj včasnosť podania žaloby na súde, t. j. či žaloba bola podaná na súde v lehote stanovenej ustanovením § 32 ods. 9 ZKR, ktorá lehota je hmotnoprávnou lehotou. Súd považuje za preukázané, že oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 02.05.2022 tak, ako žalobca uvádza v žalobe, preto možno skonštatovať, že zákonná tridsaťdňová lehota stanovená v § 32 ods. 9 ZKR na podanie žaloby bola zachovaná, keďže lehota na podanie žaloby začala plynúť 03.05.2022 a skončila dňa 01.06.2022. Žalobca podal žalobu na súde dňa 31.05.2022, čo vyplýva z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 28 spisu, a teda možno konštatovať, že procesný úkon - podanie žaloby na súde, bol urobený včas. Zároveň súd konštatuje, že žaloba bola podaná aktívne legitimovanou osobou na podanie incidenčnej žaloby – žalobcom, ktorý si ako veriteľ uplatnil u správcu úpadcu svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, proti pasívne legitimovanej osobe – dočasnému správcovi (Okresný úrad Žilina), ktorý pohľadávky žalobcu poprel.
32. V žalobe žalobca poukázal na to, že síce zaplatil preddavok na trovy konania v sume 1.770 eur, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil aj výpis z účtu, súčasne však uviedol, že tak učinil len z opatrnosti s cieľom predísť zastaveniu konania podľa § 32 ods. 11 ZKR. V tejto súvislosti požiadal súd o zaujatie stanoviska k tejto veci a o rozhodnutie o vrátení zaplatenej sumy. Súd dospel k záveru, že pohľadávky, určenie ktorých je predmetom tohto konania, boli popreté dočasným správcom, ktorému oprávnenie popierať pohľadávky veriteľov v konkurze vyhlásenom podľa § 107a ods. 1 ZKR vyplýva z ustanovenia § 107a ods. 2 písm. b) ZKR. Dočasný správca nemá podľa názoru súdu postavenie popierajúceho veriteľa, preto aplikácia ustanovenia § 32 ods. 11 ZKR nemá opodstatnenie. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca nebol povinný zložiť preddavok na trovy konania. Keďže k jeho zloženiu na účet oznámený správcom úpadcu došlo, je daný dôvod na jeho vrátenie zo strany správcu. Správca úpadcu je zložený preddavok na trovy konania povinný vrátiť zložiteľovi v plnej sume.
33. Medzi stranami nebolo sporné, že na majetok úpadcu A. G. bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/20/2021 zo dňa 06.10.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 197/2021, vydaným dňa 13.10.2021. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 14.10.2021. Rovnako tak nebolo sporné, že žalobca si svoje pohľadávky prihlásil do konkurzu po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, a to pohľadávok v celkovej sume 88.510,59 eur. Nebolo sporné, že dňa 01.12.2015 bola na účet úpadcu vkladom v hotovosti od žalobcu vložená suma 30.000 eur, špecifikovaná ako „dar - narodeniny“ a dňa 01.10.2018 bola na účet úpadcu realizovaným bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu pripísaná
suma 42.000 eur, špecifikovaná ako „svadobný dar“. Dočasný správca poprel predmetné pohľadávky dňa 26.4.2022 tak, ako vyplýva z formulára na popretie pohľadávky veriteľom, a teda súd konštatuje, že boli popreté včas. Sporné bolo, či právny dôvod vzniku pohľadávok zodpovedá zmluvám o pôžičkách, tak, ako vyplýva z prihlášok pohľadávok a či sa pohľadávky žalobcu majú považovať za pohľadávky s poradím „iné pohľadávky“ alebo za pohľadávky spriazneného veriteľa, ktoré sa majú uspokojovať ako podriadené pohľadávky podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR.
34. Z predloženej súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok súd zistil, že tak pri pohľadávke v prihlásenej sume 40.130,04 eur, ako aj pri pohľadávke v prihlásenej sume 48.380,55 eur, sa ako právny dôvod uvádza údaj „zmluva o pôžičke“; pohľadávka z titulu poskytnutej pôžičky. Ako poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty označil žalobca v súhrnnej prihláške poradie „E - iná pohľadávka“. Podrobnejší popis právneho dôvodu vzniku pohľadávok uvedený v prihláške zodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe.
35. Dočasný správca – Okresný úrad Žilina realizoval popretie pohľadávok prihlásených žalobcom na dvoch samostatných tlačivách určených na popieranie pohľadávok veriteľom, a to čo do výšky, čo do právneho dôvodu vzniku a čo do poradia. Uvedeným dôvodom popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávok bol nesúlad zmluvného vzťahu, resp. poznámky uvedenej vo výpise bankového účtu a zmluvného vzťahu – zmluva o pôžičke, pričom v prípade pohľadávky prihlásenej v celkovej výške 40.130,04 eur /pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 1a)/ bolo v informácii pre príjemcu, ako aj v detaile výpisu uvedené, že sa jedná o dar – narodeniny a v prípade pohľadávky prihlásenej v celkovej výške 48.380,55 eur /pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 1b)/, že sa jedná o svadobný dar. K prihláške pohľadávok bola vo vzťahu k pohľadávke prihlásenej v celkovej výške 40.130,04 eur priložená zmluva o pôžičke uzatvorená podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., podpísaná dňa 26.11.2015, podľa ktorej predmet pôžičky (peňažná suma 30.000 eur) veriteľ odovzdá dlžníkovi vkladom na jeho bankový účet v deň podpisu zmluvy. Vklad bol realizovaný dňa 01.12.2015. Vzhľadom na uvedené namietol dočasný správca rozpor úmyslu pri realizácii vkladu žalobcu na účet úpadcu s úmyslom vyplývajúcim z predloženej zmluvy, keďže pri realizácii vkladu žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol do poznámky, že vklad sa vzťahuje na dar k narodeninám. Vo vzťahu k pohľadávke prihlásenej v celkovej výške 48.380,55 eur bola priložená zmluva o pôžičke uzatvorená podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., podpísaná dňa 24.09.2018, podľa ktorej predmet pôžičky (peňažná suma 42.000 eur) veriteľ odovzdá dlžníkovi vkladom na jeho bankový účet v deň podpisu zmluvy. Platba bola spracovaná a zúčtovaná dňa 01.10.2018. Dočasný správca namietol rozpor úmyslu pri realizácii platby žalobcu na účet úpadcu s úmyslom vyplývajúcim z predloženej zmluvy, keďže pri realizácii platby žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol do poznámky, že táto platba sa vzťahuje na svadobný dar. S poukazom na tieto skutočnosti vyjadril dočasný správca presvedčenie, že vklad peňažných prostriedkov vo výške 30.000 eur a platba v sume 42.000 eur mali právny základ vo forme daru, teda v darovacej zmluve. Záverom vyslovil dočasný správca podozrenie z pokusu o spáchanie podvodu. Čo do výšky poprel dočasný správca obe pohľadávky vo väzbe na popretie právneho dôvodu vzniku pohľadávok, pričom uviedol, že pohľadávka je popretá v uvedenej výške z dôvodu právneho vzťahu pohľadávky, ktorým je podľa výpisu z bankového účtu – dar/svadobný dar.
36. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby súd následne hodnotil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku spočívajúceho v návrhu na určenie právneho dôvodu vzniku popretých pohľadávok žalobcu na základe žalobcom vymedzených skutkových tvrdení, vychádzajúc z obsahu súhrnnej prihlášky pohľadávok, a to vo väzbe na skutkovú a právnu dôvodnosť popretia pohľadávok, hodnotiac, či popretie realizované dočasným správcom obstojí, a teda či ide o popretie účinné a následne i vecne dôvodné, nakoľko popretie pohľadávky vymedzuje predmet incidenčného konania.
37. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, č.k. II. ÚS 409/2013-49, na ktorý poukázal aj žalobca, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu,
by znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Vychádzajúc z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k totožnému záveru aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikovanom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 63/2017, uviedol, že pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je neprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd.
38. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
39. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
40. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
41. Vzhľadom na obsah popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávok bol žalobca v konaní povinný preukázať, že ním prihlásené pohľadávky, popreté dočasným správcom, vyplývajú z pripojených zmlúv o pôžičke. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
42. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, pričom z obsahu zmluvy musí vyplynúť povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), a preto k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z obsahu predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2015 vyplýva, že žalobca, ktorý je v zmluve označený ako veriteľ, prenechal úpadcovi (v zmluve označený ako dlžník) peňažnú sumu 30.000 eur. Bolo dohodnuté, že predmet pôžičky odovzdá veriteľ dlžníkovi vkladom na jeho bankový účet označený v záhlaví zmluvy v deň podpisu zmluvy. V článku III, bode 1 sa dlžník zaviazal predmet pôžičky vrátiť, a to spolu s úrokom, najneskôr do 5 rokov odo dňa podpisu zmluvy. K žalobe bol pripojený výpis z predmetného účtu úpadcu, z ktorého vyplýva, že dňa 01.12.2015 bola na tento účet vkladom v hotovosti zo strany žalobcu vložená suma 30.000 eur, pri ktorej bola ako informácia pre príjemcu uvedená poznámka „dar-narodeniny“. Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2018 vyplýva, že žalobca, ktorý je v zmluve označený ako veriteľ, prenechal úpadcovi (v zmluve označený ako dlžník) peňažnú sumu 42.000 eur. Bolo dohodnuté, že predmet pôžičky odovzdá veriteľ dlžníkovi vkladom na jeho bankový účet označený v záhlaví zmluvy
v deň podpisu zmluvy. V článku III, bode 1 sa dlžník zaviazal predmet pôžičky vrátiť, a to spolu s úrokom, najneskôr do 5 rokov odo dňa podpisu zmluvy. K žalobe bol pripojený výpis z predmetného účtu úpadcu, z ktorého vyplýva, že dňa 01.10.2018 bola na tento účet z účtu žalobcu prijatá platba v sume 42.000 eur, pri ktorej bola ako informácia pre príjemcu uvedená poznámka „Svadobný dar. Všetko najlepšie deti :)“. Dočasný správca vo svojom popieracom prejave vyjadril pochybnosť, že finančné prostriedky, ktoré boli vložené na účet úpadcu, majú právny základ v predložených zmluvách o pôžičkách, a to s poukazom na informáciu pre príjemcu, ktorou boli realizované peňažné (bankové) operácie špecifikované. Dočasný správca vyjadril presvedčenie, že právnym základom peňažných prostriedkov vložených na účet úpadcu boli darovacie zmluvy. Podľa názoru súdu spočíval vzhľadom na uvedené predpoklad úspešnosti tejto žaloby v preukázaní skutočnosti, že k odovzdaniu finančných prostriedkov úpadcovi došlo na základe predložených zmlúv o pôžičkách, a teda na vyslovenie dôvodnosti žaloby žalobcu by muselo byť preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom boli uzatvorené zmluvy o pôžičkách, na základe ktorých bol úpadca povinný požičané peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi.
43. Z predložených výpisov z účtu úpadcu záväzok úpadcu vrátiť finančné prostriedky v sumách vyplývajúcich z predložených zmlúv o pôžičkách nevyplýva, nakoľko tak, ako uviedol žalovaný pri popretí pohľadávok, z informácií pre príjemcu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o dary. Súd tiež upriamuje pozornosť na to, že vklad v sume 30.000 eur na účet úpadcu, špecifikovaný ako dar-narodeniny, bol realizovaný dňa 01.12.2015, pričom dátum narodenia úpadcu je 30.11.1987. Platba v sume 42.000 eur, zúčtovaná dňa 01.10.2018, bola podľa tvrdenia samotného žalobcu realizovaná „tesne pred sobášom“. Preto sa javí, že aj táto časová a vecná súvislosť svedčia o dôvodnosti popretia pohľadávok zo strany dočasného správcu. Žalobca na vysvetlenie toho, že pri oboch realizovaných platbách v informácii pre príjemcu uviedol, že sa jedná o darovanie finančných prostriedkov, hoci to podľa jeho tvrdenia nezodpovedalo skutočnosti, poukazoval na to, že tieto poznámky pripojil na žiadosť úpadcu, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa priateľka, neskoršia manželka úpadcu dozvedela o tom, že si požičiava peniaze na podnikanie, na život, čo by mohlo viesť k ich partnerským nezhodám. Súd uvádza, že toto vysvetlenie nepovažuje za pravdivé, pričom tento záver súdu nebolo spôsobilé vyvrátiť ani predložené čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 30.05.2022 (č. l. 26 spisu), ani predložené čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 03.06.2022 (č. l. 56 spisu), do ktorých toto svoje vysvetlenie zahrnul, ani čestné vyhlásenie úpadcu zo dňa 28.07.2022 (č. l. 55 spisu), v ktorom úpadca vyhlásil, že požiadal veriteľa, aby pri vklade uviedol poznámku, že ide o dar na narodeniny a o svadobný dar, nakoľko nechcel, aby jeho priateľka/neskôr manželka mala vedomosť o tom, že si požičiava peňažné prostriedky na podnikanie, na život. Čestné vyhlásenie žalobcu nepovažoval súd za dostatočný dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia vzhľadom na to, že ako žalobca písomne uviedol len to, čo tvrdil aj v žalobe. Čestné vyhlásenie úpadcu vyhodnotil súd ako nedôveryhodné. Je potrebné zdôrazniť, že úpadca nemal v tomto konaní postavenie svedka, preto nebol súdom poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ani o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Okrem uvedeného úpadca má vzťah k žalobcovi (úpadca je synom manželky žalobcu) aj k predmetu sporu, pričom nemožno vylúčiť, že obaja sledujú spoločný cieľ, a to získať v konkurze časť z výťažku. Z uvedených dôvodov ani tento dôkaz nepovažoval súd za dostatočný dôkaz na preukázanie pravdivosti tohto skutkového tvrdenia (vysvetlenia) žalobcu a ďalšie dôkazy na jeho preukázanie navrhnuté neboli. Preto napr. nebolo zrejmé ani nevyšlo najavo, či vôbec partnerka úpadcu mala prístup k bankovému účtu úpadcu, a teda či by sa mala ako dozvedieť o zdroji týchto finančných prostriedkov. Rovnako tak z uvedených dôvodov predložené čestné prehlásenia neboli spôsobilé preukázať ani tvrdenú vôľu žalobcu a úpadcu poskytnúť a prijať pôžičku vo výške 30.000 eur a vo výške 42.000 eur, čo by preukazovalo ich úmysel uzatvoriť zmluvu o pôžičke so všetkými náležitosťami tohto prejavu vôle vrátane záväzku úpadcu pôžičku vrátiť, čím by súčasne došlo k potvrdeniu skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že poznámky uvedené pri jednotlivých platbách nezodpovedali skutočnému stavu, a teda že úmyslom (vôľou) žalobcu nebolo úpadcovi tieto finančné prostriedky darovať, ale požičať. Na preukázanie týchto skutočností nepovažoval súd za relevantné ani kúpne zmluvy o prevode vlastníctva bytu, preukazujúce, že žalobca mal na základe uzatvorenia týchto zmlúv nárok na úhradu časti dohodnutých kúpnych cien, a to z dôvodu, že v tejto veci nebolo potrebné zodpovedať otázku, či mal žalobca dostatok finančných prostriedkov na to, aby ich poskytol úpadcovi, ale či ich poskytol ako dar titulom darovacích zmlúv alebo ako pôžičku titulom zmlúv o pôžičkách. Navyše predložená kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.09.2012 časovo nezodpovedá podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2015 ani podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2018 a z predloženej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.06.2018 nevyplýva, kedy reálne bola žalobcovi jemu prináležiaca suma finančných prostriedkov uhradená. Vychádzajúc z uvedeného napriek tomu, že k prihláškam pohľadávok boli priložené zmluva o pôžičke zo dňa 26.11.2015 a zmluva o pôžičke
zo dňa 24.09.2018, žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo v konaní preukázať, že vkladom sumy 30.000 eur na účet úpadcu realizovaným dňa 01.12.2015 a prevodom sumy 42.000 eur pripísaným na účet úpadcu dňa 01.10.2018 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov na základe týchto zmlúv, a to vzhľadom na formuláciu poznámok pre prijímateľa zadaných pri realizácii týchto peňažných operácií, podľa obsahu ktorých sa jednalo o dary, hoci výška pôžičiek uvedených v týchto zmluvách zodpovedala sumám uvedeným v predložených výpisoch z účtov a aj z časového hľadiska bolo možné vysloviť ich súlad. Samozrejme, že možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že poznámka uvedená pri realizácii platby nemá dopad na uzatvorené zmluvy, na platnosť právnych úkonov, pričom pri úhradách nemusia byť uvedené ani žiadne poznámky. V prejednávanej veci však dočasný správca s poukazom na poznámky špecifikujúce realizované peňažné operácie poukázal na rozpor medzi zmluvami o pôžičkách priloženými k súhrnnej prihláške pohľadávok a obsahom týchto poznámok, čím spochybnil totožnosť právnych úkonov týkajúcich sa predmetných finančných prostriedkov. V nadväznosti na uvedené bolo zo strany žalobcu potrebné túto pochybnosť vyvrátiť a preukázať, že medzi ním ako veriteľom a dlžníkom skutočne došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke, čo nie je vzhľadom na charakter týchto právnych úkonov možné preukázať bez toho, že by došlo k preukázaniu skutočnosti, že došlo k reálnemu poskytnutiu a prijatiu peňazí (finančných prostriedkov) zo strany veriteľa dlžníkovi s úmyslom tieto peňažné prostriedky vrátiť. Ako už bolo uvedené, súd neuveril tvrdeniam žalobcu, podľa obsahu ktorých nešpecifikoval realizované prevody finančných prostriedkov ako pôžičky ale ako dary vzhľadom na požiadavku úpadcu. Preto súd skonštatoval, že úmysel (vôľu) finančné prostriedky v sume 30.000 eur a v sume 42.000 eur úpadcovi požičať a záväzok úpadcu ich vrátiť spolu s úrokmi žalobca ako podstatné náležitosti obsahu zmluvy o pôžičke napriek textu predložených zmlúv nepreukázal, čo zakladá záver súdu o neexistencii zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2015 a zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2018 (nie záver o ich neplatnosti).
44. Na doplnenie súd ohľadom dôkazného bremena v incidenčných sporoch uvádza, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 38/2015 „dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.“ Ústavný súd uviedol, že pokiaľ teda ide o argumentáciu dovolateľa spočívajúcu v tvrdení, že odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie ho zaťažili dôkazným bremenom, ktoré mali znášať žalovaní 1/ a 2/, keď dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože podľa dovolateľa dôkazné bremeno na strane žalobcu spočíva v tom, aby ten preukázal existenciu právneho vzťahu (zmluvy o pôžičke), pričom v súvislosti s otázkou (ne)splnenia tohto záväzku leží dôkazné bremeno na žalovaných, dovolací súd dospel k záveru, že táto námietka dovolateľa nie je dôvodná. Totiž v okolnostiach danej veci a priori dovolateľa zaťažovalo dôkazné bremeno v preukázaní, že je veriteľom pohľadávok zapísaných na základe prihlášok ako iné pohľadávky do zoznamu, ktorých určenia čo do dôvodu a výšky sa domáha, a teda si ich prihlásil do konkurzného konania v súlade s ust. § 32 ods. 6 ZKR. Odvolací súd preto správne dospel k záveru, že: „ ...žalobca je iniciátorom sporu a je na jeho strane, aby ním uvedené tvrdenia v konaní riadne preukázal. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je možnosť uplatniť ich najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (ust. § 154 CSP). Súd prvej inštancie, a rovnako ani odvolací súd, nemal za preukázané tvrdenia oprávňujúce priznať žalobcovi nárok uplatnený v konaní, a to že je veriteľom prihlásených pohľadávok voči úpadcovi (žalovanému 1/), uvedených v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok; žalobca nepreukázal, že sporné pohľadávky existujú vo výške, ktorá je predmetom žaloby v inom rozsahu, než bola uznaná jeho pohľadávka správcom.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/31/2019 z 13.augusta 2019).
45. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu datovanom dňa 30.11.2022 spochybnil hodnovernosť zmlúv o pôžičke, pričom z obsahu jeho námietky vo vzťahu k týmto dôkazným prostriedkom sa javilo, že s cieľom preverenia dňa (dní), v ktorý (v ktoré) boli zmluvy podpísané, naznačil, že by mohlo byť významné posúdenie podpisov grafológom. Vzhľadom na všeobecnosť a nejednoznačnosť súd nevyhodnotil toto vyjadrenie žalovaného ako návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom nastolenej otázky, pričom súčasne je potrebné doplniť, že pokiaľ došlo k spochybneniu hodnovernosti (pravosti) predloženej súkromnej listiny, dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny leží na tej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a teda došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý by mal preukázať, že došlo k podpisu týchto dní v deň uvedený na zmluvách (t. j. že nedošlo k ich antedatovaniu).
46. Vzhľadom na uvedené, zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil, že žalobca nepreukázal existenciu pohľadávok, určenia ktorých sa domáhal v tomto konaní a ktoré boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nakoľko nepreukázal, že výpisy z účtu, ktoré boli predložené a z ktorých vyplývalo, že žalobca zložil na účet úpadcu finančné prostriedky v sume 30.000 eur a v sume 42.000 eur, mali priamu väzbu na zmluvu o pôžičke zo dňa 26.11.2015 a na zmluvu o pôžičke zo dňa 24.09.2018, ktoré boli označené ako právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, a teda nepreukázal, že tieto zmluvy o pôžičke sú ich právnym titulom. Vychádzajúc z obsahu popieracieho prejavu dočasného správcu dospel súd v nadväznosti na uvedené k záveru, že popierací prejav správcu bol v časti popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávok dôvodný, rovnako ako aj v časti popretia výšky pohľadávok, a preto rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom zaoberať sa otázkou určenia poradia pohľadávky s dôsledkom na jej uspokojovanie v konkurze považoval z dôvodu procesnej ekonómie za nadbytočné.
47. Súd záverom uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto podľa zásady úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. Keďže z obsahu spisového materiálu nevyplýva v súvislosti s týmto sporom vznik žiadnych trov na strane žalovaného, rozhodol súd priamo v tomto rozhodnutí o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).