Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Z. Vareha, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX Z. R., korešpondenčná adresa F. Q. XXX/XX, XXX XX C., zast. Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984 proti žalovanému Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 166 142, adresa kancelárie M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, správca konkurznej podstaty úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o. „v konkurze", so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091 o určenie popretej pohľadávky v konkurze, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -160 zo dňa 3. októbra 2019 a o návrhu žalobcu na prerušenie konania takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -160 zo dňa 3.októbra 2019 potvrdzuje.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zamietol žalobu o určenie popretej pohľadávky v konkurze. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2017 domáhal voči žalovanému určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o., so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091 vo výške 6.255.362,90 Eur s denným úrokom z omeškania 15 % odo dňa 28.02.2011 do zaplatenia, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2009, je nesporná čo do pravosti a výšky. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. -35 zo dňa 06.04.2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil správcu JUDr. Jaroslava Jakubča. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 dňa 13.04.2017. Následne žalobca dňa 30.05.2017 podal prihlášku do konkurzu, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky určil pôžičku na chod firmy s príslušenstvom. Správca konkurznej podstaty poprel pravosť uplatnenej pohľadávky. Žalobca k žalobe predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi úpadcom a žalobcom, ktorá mala tvoriť právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky.

3. V priebehu konania žalobca uvádzal, že pokiaľ uplatnená pohľadávka nebola vedená v zozname záväzkov úpadcu neznamená to, že voči úpadcovi neexistovala. Tvrdil, že doklady priložené k žalobe pochádzajú od účtovníčky úpadcu P.. Z. A. a svedčia o tom, že pôžička bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá a zaúčtovaná v evidencii úpadcu. Uplatnený úrok z omeškania podľa zmluvy o pôžičke nie je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, keďže finančné prostriedky poskytoval žalobca na chod podniku úpadcovi a niesol zvýšené riziko návratnosti, pričom úpadcu nie je možné chrániť ako spotrebiteľa, keďže sa jedná o podnikateľa. Žalovaný namietal neprihlásenie pohľadávok žalobcu v reštrukturalizácii úpadcu, avšak podľa žalobcu v reštrukturalizácii úpadcu nedošlo k splneniu plánu a v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa tento reštrukturalizačný plán stal podľa § 160 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) neúčinným. Žalobca tvrdil aj to, že v čase reštrukturalizačného konania bol vo výkone trestu odňatia slobody a jeho prístup k internetu, ako aj Obchodnému vestníku bol znemožnený. Žalobca nebol informovaný o povolení reštrukturalizácie a ani o konkurze úpadcu. Z uvedeného dôvodu preto zmeškal lehotu na prihlásenie pohľadávok v reštrukturalizácii. Podľa žalobcu takýto stav, keď zákonná úprava neumožňuje odsúdeným získať informácie o prebiehajúcich insolvenčných konaniach, je v rozpore s garantovaným právom na súdnu a inú ochranu a právom na informácie.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že správca žalobcom prihlásenú pohľadávku vo vzťahu k celej prihlásenej sume poprel čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva. Popretie bolo žalobcovi oznámené podaním zo dňa 27.06.2017, doručeným dňa 04.07.2017. Podľa žalovaného doklady pripojené k žalobe a k prihláške nie sú dôkazom o poskytnutí pôžičky. Zdôraznil, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pri ktorom musí byť poskytnuté reálne plnenie. Poukázal na to, že pohľadávka nebola uvedená v zozname záväzkov úpadcu a žalovaný nemá k dispozícii účtovné doklady preukazujúce, že úpadca prijal hotovostné plnenie alebo na účet, pričom dôkazné bremeno reálneho poskytnutia pôžičky zaťažuje žalobcu. Žalobca predložil zmluvu o pôžičke až ako prílohu k žalobe v konaní, pričom k prihláške zmluva priložená nebola. Zdôraznil, že žalobca pri podpise uvedenej zmluvy o pôžičke konal za obidve zmluvné strany a je spriaznenou osobou úpadcu a odkázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . V zmysle citovaného rozhodnutia v prípade pohľadávok uplatňovaných spriaznenými osobami musia na preukázanie ich oprávnenosti existovať a musia byť predložené aj iné, ako nimi vytvorené, dôkazy. Žalovaný poukázal na to, že prihláškou uplatnený úrok z omeškania nie je v súlade so zákonom. Dojednanie o zmluvnom úroku v sadzbe 15% denne, teda 5475% ročne, je podľa žalovaného neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa žalovaného sa žalobca svojou žalobou domáhal len určenia právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky. Nedomáhal sa však určenia vymáhateľnosti, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom a preto platí, že pohľadávka sa márnym uplynutím 30-dňovej lehoty považuje za nevymáhateľnú, podriadenú a nezabezpečenú. Poukázal aj na to, že pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná a žalobca si ju neprihlásil do reštrukturalizácie, ktorá predchádzala konkurznému konaniu. V dôsledku tejto skutočnosti podľa § 155 ods. 2 ZoKR právo vymáhať pohľadávku žalobcovi zaniklo.

5. Žalovaný poukázal aj na to, že v Obchodnom vestníku č. 31/2017 zo dňa 14.02.2017 bolo zverejnené uznesenie súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu. Keďže žalobca si do reštrukturalizácie pohľadávku neprihlásil, zanikol právny dôvod pohľadávky prihlásenej v konkurze. Poukázal ďalej na to, že v novembri 2018 si žalobca v konkurze uplatnil ďalšou prihláškou pohľadávku v celkovej sume 204.614.802,99 Eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol tú istú zmluvu o pôžičke zo dňa 24.11.2009. V tejto prihláške však uviedol, že sa malo jednať o rámcovú zmluvu o pôžičke a pôžička mala byť poskytnutá vo výške 550.000,- Sk. Žalovaný spochybňoval existenciu právneho dôvodu uvádzaného žalobcom v prihláške, keď žalobca si na tú istú zmluvu o pôžičke prihlasuje aj ďalšie pohľadávky vo vyššej sume.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania došlo k odvolaniu pôvodného správcu JUDr. Jaroslava Jakubča z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a namiesto neho bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu žalovaný.

7. Súd prvej inštancie v zmysle z výpisu z obchodného registra spoločnosti úpadcu a z historického výpisu zistil, že žalobca bol v čase podpísania zmluvy o pôžičke dňa 24.11.2009 konateľom

úpadcu a dospel k záveru, že v prípade žalobcu sa jedná podľa § 9 ods.1 písm. a) ZoKR o spriaznenú osobu s úpadcom.

9. 8. Súd prvej inštancie považoval za nesporné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o. s účinkami vyhlásenia konkurzu ku dňu 14.04.2017. Za nesporné považoval aj uplatnenie pohľadávky žalobcom v konkurze voči uvedenému úpadcovi prihláškou žalobcu zo dňa 26.05.2017 doručenej správcovi 30.05.2017, v ktorej si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 6.255.362,90 Eur. Za nespornú považoval súd prvej inštancie aj skutočnosť, že správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcom prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti a zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva zabezpečujúceho pohľadávku. Za nesporné považoval aj to, že žalobca sa žalobou domáhal určenia len právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky. Pohľadávku uplatnenú žalobcom preto považoval za nevymáhateľnú, nezabezpečenú zabezpečovacím právom a podriadenú. Zistil, že žaloba bola doručená na súd včas, t.j. 03.08.2017 podľa § 32 ods. 9 ZoKR, keďže podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 04.07.2017. Okresný súd zistil, že uvedená zmluva o pôžičke (ďalej aj „Zmluva“) bola uzavretá dňa 24.11.2019 (správne malo byť uvedené „2009“) medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom s tým, že uvedenú zmluvu za obidve zmluvné strany podpísala jedna osoba, keď na strane veriteľa sa nachádza podpis žalobcu a rovnaký podpis žalobcu, podpisujúceho zmluvu v postavení konateľa úpadcu, sa nachádza aj na strane dlžníka. Okresný súd zistil, že podľa čl. I. predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán o pôžičke vo výške 550.000,- (18.256,66 Eur) a podľa čl. II. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžička bude poskytovaná vždy v takých čiastkach, aké bude dlžník potrebovať na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti. V čl. II. bod 3 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na dennom úroku 15% zo sumy, ktorá bude tvoriť súčet všetkých pôžičiek poskytnutých dlžníkovi ako celok.

10. Pri posudzovaní nároku žalobcu okresný súd vychádzal z ust. § 657 Obč. zák., podľa ktorého zmluvu o pôžičke možno považovať za platne uzavretú až reálnym prenechaním určených vecí dlžníkovi a v prejednávanej veci mali byť predmetom pôžičky peniaze až do výšky 550.000,- Sk (18.256,66 Eur). Podľa okresného súdu na preukázanie existencie pohľadávky veriteľa nie je písomne uzavretá zmluva postačujúca. Dospel k záveru, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, kedy sa na vznik nároku žalobcu na vrátenie pôžičky vyžaduje, aby žalobca preukázal, či a kedy reálne úpadcovi peňažné prostriedky poskytol. Poukázal pritom na čl. II. bod 2 Zmluvy, z ktorého vyplýva poskytovanie pôžičiek po častiach. Zo Zmluvy preto nie je možné vyvodiť záver, že žalobca v čase jej podpísania skutočne úpadcovi dohodnutú sumu aj prenechal tak, ako sa na tom podľa zmluvy dohodli. Podľa okresného súdu zo samotného uvedeného zmluvného dojednania je zrejmé, že peniaze mali byť dlžníkovi poskytované v budúcnosti podľa jeho voľby. Uvedenou Zmluvou preto nemal preukázané, kedy žalobca peniaze dlžníkovi skutočne poskytol a v akých finančných čiastkach. Pretože zmluva o pôžičke je platne uzavretá okamihom reálneho prijatia peňažných prostriedkov dlžníkom a nie podpisom zmluvy, bolo na strane žalobcu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočívajúce v opísaní konkrétnych okolností týkajúcich sa prenechania dohodnutej sumy dlžníkovi, a to minimálne v rozsahu uvedenia času a výšky poskytnutej sumy. Podľa okresného súdu pritom okamih poskytnutia pôžičky bol rozhodujúci aj z hľadiska určenia začiatku plynutia premlčacej lehoty.

11. Okresný súd konštatoval, že žalobca síce predložil aj ďalší listinný dôkaz, a to analytický prehľad účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014, sám však neuviedol také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol vyhodnotiť, kedy a v akých konkrétnych čiastkach žalobca úpadcovi pôžičku poskytoval. Žiadne skutkové tvrdenia v tomto smere žalobca neprodukoval a vo veci ostala sporná samotná existencia zmluvného vzťahu zodpovedajúceho zmluve o pôžičke, keď podľa súdu bolo sporné, kedy bola pôžička reálne úpadcom prijatá, v akých čiastkach ju žalobca úpadcovi poskytol a v akej celkovej sume žalobcovi pohľadávka voči úpadcovi vznikla. Podľa okresného súdu spornou bola aj otázka, kedy mala byť pôžička vrátená, keďže zmluvné strany si čas vrátenia pôžičky nedohodli a žalobca žiadne skutkové tvrdenie týkajúce sa lehoty vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov neuviedol. Podľa okresného súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ani na pojednávaní na otázku súdu nedoplnil skutkové tvrdenia ohľadne konkrétneho dátumu a konkrétne požičanej sumy, ktorá mala byť žalobcom pre úpadcu poskytnutá. Odkázal len na prehľad analytického účtu úpadcu s tým, že z tohto dôkazu vyplýva, v akých častiach a kedy žalobca úpadcovi pôžičku poskytol. Žalobca uviedol, že k týmto okolnostiam by sa vedela bližšie vyjadriť navrhnutá svedkyňa Ing.

Z. A., vykonávajúca vedenie účtovníctva u úpadcu. Podľa okresného súdu sa právny zástupca žalobcu nevedel vyjadriť ani k tomu, či v uvedenom listinnom dôkaze tam uvedené dátumy zodpovedali reálnemu poskytnutiu pôžičky, alebo či sa jednalo len o dátum zaúčtovania sumy prijatej od žalobcu.

12. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne existencie právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Popretie pohľadávky správcom z dôvodu nepreukázania poskytnutia pôžičky úpadcovi považoval za dôvodné, keď žalobca neuviedol, kedy reálne pôžičku úpadcovi poskytol a ak ju poskytol po častiach, kedy a v akých sumách ich úpadca od žalobcu prijal. Pokiaľ žalobca odkazoval na pripojené dôkazy, podľa okresného súdu sa jednalo o navrhovanie dôkazov, z ktorých by mal súd podstatné skutkové tvrdenia zistiť. Poukázal však na to, že v civilnom sporovom konaní neplatí vyšetrovacia zásada a úlohou súdu nie je, aby sám vyhľadával rozhodné skutočnosti a tieto sám zisťoval z vykonaných dôkazov. Strana sporu má rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná. Ak by súd sám zisťoval skutočnosti z dôkazov v prospech jednej strany na úkor druhej, bola by tým porušená zásada rovnosti strán konania.

13. Podľa okresného súdu, pretože zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, až reálnym poskytnutím prostriedkov mohol žalobcovi vzniknúť nárok na ich vrátenie. Okamih poskytnutia pôžičky podľa okresného súdu je preto rozhodujúci, a to pre vznik práva veriteľa žiadať splnenie dlhu a tento bol určujúci aj pre začiatok plynutia premlčacej doby. Pretože žalobca neuviedol presný dátum prijatia pôžičky úpadcom, keď z písomnej zmluvy vyplýva, že mala byť poskytnutá pôžička po častiach, musel by súd tieto skutočnosti sám zisťovať z navrhnutých dôkazov a sám ich vyhľadávať, čo nie je v súlade so zásadami civilného sporového konania. Pretože žalobca sám rozhodujúce skutočnosti netvrdil, okresný súd nemal dôvod vykonať dokazovanie vyžiadaním účtovnej dokumentácie úpadcu a v rozsahu, v akom to navrhol žalobca preskúmať denníky účtovných zápisov úpadcu za obdobie piatich rokov 2009 až 2014. Z rovnakého dôvodu okresný súd nevykonal ani výsluch strany sporu a účtovníčky úpadcu. Podľa okresného súdu výsluchom účtovníčky by nevyšli najavo rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie danej veci vzhľadom na charakter informácií, ktoré mala navrhnutá svedkyňa v konaní potvrdiť a vzhľadom na charakter práce, kde účtovníčka vykonávala viac účtovných operácií, by si táto nemohla pamätať konkrétne sumy a čas poskytnutia finančných prostriedkov. Bol to žalobca, ktorý mal konať s dostatočnou starostlivosťou a mal si sám uchovať doklady o poskytnutí finančných prostriedkov úpadcovi. Žalobca však v konaní nepredložil žiadne vlastné výpisy z banky, príkazy na vklad v hotovosti na účet úpadcu, ani žiadne pokladničné bloky.

14. Okresný súd vyhodnocoval aj žalobcom predložený dôkaz o poskytnutí pôžičky, ktorým mal byť prehľad analytického účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014. Vzhľadom na zistenú spriaznenosť osôb žalobcu a úpadcu, ako aj vzhľadom na závery prezentované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. , okresný súd tento dôkaz nepovažoval za dôveryhodný, pretože prehľad analytického účtu sám o sebe nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Podľa okresného súdu z tohto dokladu by bolo možné vyvodiť len to, že úpadca prijal platbu titulom pôžičky naposledy dňa 28.02.2011. Okresný súd však mal pochybnosti o dôveryhodnosti tohto dokladu, pričom z neho ani nevyplýva, o akú konkrétnu pôžičku sa malo jednať.

15. Podľa okresného súdu, ak by napriek uvedenému prijal záver o tom, že tento dôkaz má preukazovať reálnosť poskytnutia pôžičky, z ktorej bola pohľadávka uplatnená prihláškou dňa 26.05.2017, ktorej určenia pravosti sa žalobca v tomto incidenčnom konaní domáha, potom by musel dospieť k záveru, že posledný príjem prostriedkov úpadcom sa mal uskutočniť dňa 28.02.2011. Podľa súdu prvej inštancie si strany v písomne uzavretej zmluve čas vrátenia pôžičky nedohodli a žalobca netvrdil, že by si konkrétny dátum vrátenia pôžičky dohodli ústne. Dospel k záveru, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie ), ak čas plnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol preto svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol veriteľ ako žalobca požiadať hneď ako dlh vznikol, takže aj začiatok plynutia premlčacej doby nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať právo vyplývajúce zo záväzku. Dospel k záveru, že pre účely premlčania je významný práve objektívny okamih, kedy tak veriteľ môže urobiť a požiadať o plnenie. Ak mal preto úpadca prijať poslednú čiastku pôžičky dňa 28.02.2011, mohol žalobca ako veriteľ požiadať o vrátenie pôžičky už dňa 01.03.2011. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie

práva potom veriteľovi uplynula dňom 01.03.2014 a v čase podania prihlášky v konkurznom konaní dňa 30.05.2017, by táto pohľadávka už bola premlčaná.

16. Pri ďalšom dôvode popretia pohľadávky z dôvodu zániku práva žalobcu vymáhať pohľadávku, ktorú si neprihlásil do reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurznému konaniu, vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že v zmysle § 160 ZoKR reštrukturalizačný plán potvrdený súdom sa stal pre jeho nesplnenie vyhlásením konkurzu neúčinným, okresný súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie o neúčinnosti plánu sa týka len účastníkov plánu. Pretože žalobca si svoju pohľadávku neprihlásil do reštrukturalizácie, nebol účastníkom reštrukturalizačného plánu a tento plán, ktorý bol potvrdený uznesením okresného súdu a zverejnený v Obchodnom vestníku č. 31/2017 zo dňa 14.02.2017, sa voči žalobcovi neúčinný nestal.

17. Na základe uvedeného okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že popretie pohľadávky žalobcu správcom bolo dôvodné, keď žalobca existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky a jej výšku nepreukázal.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie postupoval podľa a žalovanému ako strane úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

19. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . V ňom namietal nesprávny záver okresného súdu o tom, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia len právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky a na základe toho sa podľa okresného súdu považuje pohľadávka za nevymáhateľnú, nezabezpečenú a podriadenú. Podľa žalobcu sa žalobca domáhal žalobou určenia pravosti a výšky pohľadávky v zmysle žalobného petitu a aj keď žalobný návrh nie je „odborne formulovaný“, z jeho znenia nemožno vyvodiť záver, ako ho vyvodil okresný súd, aby sa žalobca nedomáhal určenia vymáhateľnosti pohľadávok. Z obsahu žaloby aj ďalších listinných podaní žalobcu vyplýva, že tento sa vo veci domáha určenia aj vymáhateľnosti. Pri posúdení všetkých súvislostí zo žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje. Podľa neho je okresný súd viazaný petitom v danom prípade len po obsahovej stránke, nie je však viazaný jeho formuláciou. Postup súdu keď dospel k záveru, že žalobca sa nedomáhal určenia vymáhateľnosti pohľadávky je podľa žalobcu v rozpore so zásadou zákazu denegatio iustitiae.

20. Podľa žalobcu je nesprávny a predčasný záver okresného súdu, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že k plneniu zo zmluvy o pôžičke skutočne došlo. Okresný súd nesprávne vyhodnotil zmluvu o pôžičke zo dňa 24.11.2009, keď dospel k záveru, že pôžička vo výške 550.000,- Sk (18.256,66 Eur) mala byť poskytnutá po častiach a že tieto peniaze mali byť dlžníkovi úpadcovi poskytnuté až v budúcnosti a podľa potreby. Žalobca poskytol úpadcovi okrem prihlásenej pohľadávky pôžičku viackrát, pričom písomná zmluva o pôžičke zo dňa 24.11.2009 predstavovala akúsi rámcovú úpravu vzťahov medzi žalobcom a úpadcom ohľadne poskytovania pôžičiek. Záver okresného súdu, že žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol vyhodnotiť, kedy a v akých konkrétnych čiastkach žalobca úpadcovi poskytol pôžičku, považoval za nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním a zistením skutkového stavu. Na jednej strane okresný súd argumentuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia poskytnutia pôžičky, na druhej strane nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré mali reálnosť poskytnutia pôžičky, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, preukázať. Okresný súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom svedkyne P.. Z. A. s odôvodnením, že jej výsluchom by nevyšli najavo rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie danej veci, pretože vzhľadom na charakter informácií, ktoré mala navrhovaná svedkyňa v konaní potvrdiť a vzhľadom na charakter práce, kde účtovníčka vykonáva viac účtovných operácií, by si táto nemohla pamätať konkrétne sumy a čas poskytnutia finančných prostriedkov. Podľa žalobcu sa jedná o nelogické a nepreskúmateľné odôvodnenie, keď okresný súd nemôže dopredu vedieť, aké skutkové informácie by vyplynuli z výsluchu uvedenej svedkyne. V tejto časti sa žalobcovi javí jeho postup ako svojvoľný. Výsluchom tejto svedkyne mohol okresný súd dospieť k správnym skutkovým zisteniam ohľadne poskytnutia/neposkytnutia plnenia zo zmluvy o pôžičke. Svedkyňa tak isto mohla potvrdiť alebo nepotvrdiť pravosť výpisu analytického účtu poskytnutého žalobcom ako dôkaz. Následne by bolo možné jednoznačne a presne vyžiadať z účtovníctva úpadcu konkrétnu účtovnú dokumentáciu, čo však súd neurobil a takýmto postupom zvýhodnil žalovaného na úkor žalobcu.

21. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne posúdil otázku premlčania ním uplatneného nároku. Správne použité ust. nesprávne vyložil a rozsudok preto nesprávne odôvodnil. Poukazoval pritom na judikatúru súdov SR, podľa ktorej ak je doba plnenia ponechaná na vôli veriteľa, začína plynúť premlčacia doba momentom uplynutia doby, ktorú uviedol veriteľ vo svojej žiadosti na plnenie určenej dlžníkovi. Žalobca nevyzýval úpadcu na plnenie pohľadávky pred vyhlásením konkurzu a teda splatnosť jeho pohľadávok a začatie plynutia premlčacej doby je potrebné počítať podľa v spojení s ZoKR. Splatnosť pohľadávky nastala až vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, v dôsledku čoho si žalobca túto svoju pohľadávku uplatnil prihláškou a nejedná sa preto o premlčanú pohľadávku. Odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 31.07.2018.

22. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne posúdil otázku zániku vymáhateľnosti jeho nárokov v dôsledku neuplatnenia v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní úpadcu. Znova zdôraznil, že reštrukturalizačný plán úpadcu sa stal v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neúčinný podľa § 160 ZoKR a nie je možné sledovať vo vzťahu k žalobcovi účinky § 155 ods.1 ZoKR. Opätovne poukázal na to, že žalobca bol v čase reštrukturalizačného konania úpadcu, ako aj počas konkurzu na majetok úpadcu, vo výkone trestu odňatia slobody a jeho prístup k internetu, ako aj k Obchodnému vestníku bol a je znemožnený. Žalobca preto nebol informovaný o povolení reštrukturalizácie a takýto stav, keď zákonná úprava nevytvára pre odsúdených priestor k získaniu informácií o prebiehajúcich insolvenčných konaniach je podľa žalobcu v rozpore s garantovaným právom na súdnu a inú ochranu a právom na informácie. Keďže podľa žalobcu je súčasná právna úprava v rozpore s garantovanými právami žalobcu a na túto skutočnosť už žalobca upozornil vo svojom podaní, nič okresnému súdu nebránilo postupovať podľa . V odvolaní žalobca apeloval, aby súd postupoval podľa tohto ustanovenia a konanie prerušil až do času, kým Ústavný súd SR rozhodne o jeho návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

23. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.12.2019. Podľa žalovaného žalobca nijakým dôkazom nepreukázal postup súdu v rozpore so zásadou denegatio iustitiae, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou nedomáhal určenia vymáhateľnosti pohľadávok. Podľa žalovaného žalobca v stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky sa nedomáhal určenia popretej vymáhateľnosti, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom. Podľa žalovaného potom platí, že sporná pohľadávka žalobcu sa márnym uplynutím 30-dňovej lehoty považuje za nevymáhateľnú, podriadenú a nezabezpečenú pohľadávku. Pohľadávka je navyše podľa žalovaného v celom rozsahu aj premlčaná.

25. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.06.2018 v podaní zo dňa 12.07.2018, v ktorom tvrdenia žalovaného nenamietal. Dôvody popretia pohľadávky čo do jej poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom žalobca v tomto vyjadrení vôbec nenamietal. Podľa žalovaného potom platí, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že pohľadávka žalobcu je podriadená a nezabezpečená. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu v odvolaní o nesprávnom postupe okresného súdu, keď žalobcovi nevyhovel pri vykonaní dokazovania a nevykonal výsluch navrhovanej svedkyne P.. Z. Jaškovej. T. podľa žalovaného nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky, pričom ako spriaznená osoba, keď ako žalobca konal za obidve zmluvné strany pri podpisovaní pôžičky a zároveň bol aj spriaznenou osobou úpadcu, nepredložil aj iný relevantný dôkaz existencie pohľadávky. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca si dňa 08.11.2018 prihlásil v predmetnom konkurze aj ďalšiu pohľadávku vo výške 204.614.802,99 Eur, pričom ako právny dôvod čo do istiny vo výške 543.773,19 Eur uviedol práve zmluvu o pôžičke zo dňa 24.11.2009, v ktorej však už uviedol, že išlo rámcovú zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť poskytnutá vo výške 550.000,- Sk. Žalovaný má preto dôvodnú pochybnosť o existencii právneho dôvodu, ktorý uvádza žalobca v prihláške, keď na tú istú zmluvu o pôžičke prihlasuje v tomto konkurze ďalšiu pohľadávku v omnoho vyššej sume. Túto skutočnosť žalobca nenamietal a preto sa podľa žalovaného považuje za nespornú.

26. Žalovaný nesúhlasíl ani s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie, keď považoval pohľadávku žalobcu na premlčanú. Podľa žalovaného pri pohľadávkach bez určenia splatnosti je dlžník podľa ust. povinný splniť dlh prvý deň potom, čo ho veriteľ o splnenie

požiadal. Premlčacia doba začína plynúť po doručení výzvy veriteľa na plnenie, avšak právo veriteľa vyzvať dlžníka na plnenie sa tiež premlčuje. Podľa žalovaného ak mala byť posledná časť pôžičky prijatá úpadcom dňa 28.02.2011, veriteľ mal uplatniť svoje právo vyzvať dlžníka na plnenie v 3-ročnej premlčacej lehote najneskôr do 01.03.2014, čo však žalobca neurobil. Samotný žalobca v odvolaní potvrdil, že úpadcu nevyzýval na splnenie dlhu pred vyhlásením konkurzu. Podľa žalovaného nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu, že splatnosť pohľadávky nastala vyhlásením konkurzu a začatie plynutia premlčacej lehoty treba počítať podľa v spojení s ZoKR. Takáto splatnosť pohľadávky nemá oporu v prihláške, v ktorej si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania pre nezaplatenie istiny za dobu 2279 dní, čo znamená že uplatňoval v konkurze voči úpadcovi sankciu za omeškanie so splnením jeho záväzku splatiť pôžičku.

27. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o nemožnosti aplikácie § 155 ods.1 ZoKR voči žalobcovi. Podľa žalovaného súd náležitým spôsobom v bode 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odôvodnil zánik práva žalobcu vymáhať si pohľadávku, ktorú si neprihlásil do reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurznému konaniu.

28. Návrh žalobcu, aby súd postupoval podľa a prerušil toto konanie až do času, kým Ústavný súd SR rozhodne o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, považoval žalovaný za svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva vedúce k bezdôvodným prieťahom v konaní a na takýto postup nie sú splnené podmienky. Podľa žalovaného medzi účastníkmi konania je nesporné, že pohľadávka žalobcu je zistená čo do poradia ako podriadená pohľadávka. Túto skutočnosť žalobca žiadnym tvrdením nenamietal. Zmyslom incidenčnej žaloby je dosiahnuť stav, aby súd rozsudkom určil, že sporná pohľadávka žalobcu je nesporná čo do pravosti a jej výšky. Podriadené pohľadávky veriteľov sa však v konkurze uspokojujú z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných zistených nezabezpečených pohľadávok. Pretože v konkurze úpadcu bol speňažený všetok majetok úpadcu, ktorý podliehal konkurzu a výťažok zo speňaženia majetku úpadcu po odpočítaní pohľadávok proti podstate nepostačuje na úplné uspokojenie všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok ostatných veriteľov, nie je ani len teoretická možnosť, aby pri prípadnom úspechu žalobcu správca pristúpil k uspokojeniu jeho pohľadávky, čo i len z časti. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Z obsahu spisu vyplýva vhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o. uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -35 zo dňa 06.04.2017, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený pôvodne označený žalovaný JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 dňa 13.04.2017 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 14.04.2017.

31. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.08.2019, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 164/2019 dňa 26.08.2019, došlo k odvolaniu JUDr. Jaroslava Jakubča z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a namiesto neho bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu žalovaný uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si prihláškou zo dňa 26.05.2017, ktorá bola doručená správcovi dňa 30.05.2017, v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku v celkovej sume 6.255.362,90 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 18.154.68 Eur, úroku vo výške 6.206.177,36 Eur a úroku z omeškania vo výške 31.030,86,- Eur. Žalobca v podanej prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: „Pôžička na chod firmy s príslušenstvom, 15 % úroky denne z istiny, do dnes 2279 dní omeškaných, 1 deň úroky = 2.723,20 Eur x 2279 dní = 6.206.177,36 Eur, úroky z omeškania 0,5% denne zo sumy 2.723,20 Eur = 13,61 Eur x 2279 dní = 31.030,86 Eur.“ Pohľadávka bola prihlásená ako zabezpečená a ako predmet zabezpečenia bol uvedený majetok firmy Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o.

33. Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti pohľadávky, zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva zabezpečujúceho pohľadávku. Správca pohľadávku poprel z nasledovných dôvodov: „Pripojený doklad k prihláške (neautorizovaný výpis z neidentifikovateľnej evidencie) nie je spôsobilým dôkazom o poskytnutí pôžičky. Pôžička nie je uvedená v zozname záväzkov úpadcu. Existencia dohody o zmluvných úrokoch a ich výške nebola preukázaná. Uplatnený úrok z omeškania nie je v súlade so zákonom. Prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná. Veriteľ si pohľadávku neprihlásil do reštrukturalizácie, preto mu zaniklo právo vymáhať pohľadávku ( ). Zabezpečenie uvádzané v prihláške je zmätočné, pričom úplne absentuje spôsobilý dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. Zabezpečovacie právo je čo do predmetu neurčité. V čase vzniku pohľadávky boli veriteľ a úpadca spriaznenými osobami, preto sa pohľadávka môže uspokojiť len ako podriadená, s čím súvisí strata zabezpečenia a strata poradia zabezpečovacieho práva. Zánik zabezpečovacieho práva a jeho poradia podľa v dôsledku márneho uplynutia základnej prihlasovacej lehoty.“

34. Podľa tvrdenia správcu konkurznej podstaty úpadcu oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 04.07.2017 a žaloba na súde bola podaná dňa 03.08.2017, t.j. v rámci 30 dňovej lehoty určenej podľa § 32 ods. 9 ZoKR.

35. Zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 24.11.2009 (ďalej aj „Zmluva“) medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom za obidve zmluvné strany podpísal žalobca ako veriteľ a zároveň ako konateľ dlžníka - úpadcu. V zmysle čl. I. predmetom Zmluvy bola dohoda zmluvných strán o pôžičke vo výške 550.000,- Sk (18.256,66 Eur) a podľa čl. II. bod 2. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžička bude poskytovaná vždy v takých čiastkach, aké bude dlžník potrebovať na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti. V čl. II. bode 3 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na dennom úroku 15 % zo sumy, ktorá bude tvoriť súčet všetkých pôžičiek poskytnutých dlžníkovi ako celok.

36. Z Prehľadu analytického účtu úpadcu vyplýva evidencia záväzkov úpadcu z titulu pôžičky žalobcu za obdobie od 13.11.2009 do 28.02.2011 vo výške 546.927,87,- Eur.

37. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu 14.04.2017 (ďalej ZoKR) každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

38. Podľa § 32 ods.9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

39. Podľa § 32 ods.14 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

40. Podľa § 32 ods.18 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

41. Podľa (ďalej „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke 24.11.2009 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

42. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

44. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

45. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

46. Podľa (ďalej ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

47. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

48. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom, že žalobca existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky a jej výšky nepreukázal a preto popretie pohľadávky žalobcu správcom úpadcu bolo dôvodné. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

49. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

50. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.

51. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a úpadcom dňa 24.11.2009 ako Zmluvu o pôžičke podľa . Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj v tom, že pri zmluve o pôžičke podľa cit. ust. sa jedná o reálny kontrakt na rozdiel od zmluvy o úvere podľa . Na jej vznik, ako reálneho kontraktu, je preto nevyhnutné, okrem preukázania súhlasného prejavu vôle strán, aj preukázanie reálneho odovzdania predmetu pôžičky, v danom prípade finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu uniesť bremeno tvrdenia a preukázať jeho skutkové tvrdenia o tom, že k vzniku zmluvy o pôžičke došlo. Bolo preto povinnosťou žalobcu uniesť bremeno tvrdenia, t.j. uviesť kedy, akým spôsobom a v akých sumách bola pôžička úpadcovi poskytnutá a zároveň bolo na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno tohto tvrdenia, t.j. preukázať reálne poskytnutie pôžičky úpadcovi.

52. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, keď nepreukázal konkrétne skutkové okolnosti reálneho prenechania finančných prostriedkov úpadcovi v konkrétnych čiastkach ku konkrétnemu dátumu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom predložené dôkazy, a to samotná Zmluva ako ani výpis z analytického účtu, túto reálnu povahu zmluvy o pôžičke nepreukazujú a zároveň nevykonal navrhované dôkazy výsluchom svedkyne P.. Z. A. a ani predložením účtovníctva úpadcu. Konštatoval, že ak by aj z predložených listinných dokladov mali vyplývať žalobcom tvrdené skutočnosti, t.j. z prehľadu analytického účtu poskytnutie poslednej čiastky pôžičky k 28.02.2011, potom by bol nárok žalobcu premlčaný ku dňu podania prihlášky, ktorou si žalobca uplatnil nárok na určenie pravosti pohľadávok. S uvedenými závermi, skutkovými zisteniami a postupom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí.

53. Na prvom mieste žalobca namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia len právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky a nedomáhal sa určenia jej vymáhateľnosti. S takýmto tvrdením žalobcu odvolací súd nesúhlasí.

54. V žalobnom petite, ktorým je súd viazaný, sa žalobca domáhal určenia „že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o., so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091 vo výške 6.255.362,90 Eur s denným úrokom z omeškania 15% odo dňa 28.02.2011 do zaplatenia, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2009 je nesporná čo do pravosti a výšky“. Z takejto formulácie vyplýva, že v petite vymedzil žalobca výšku ním prihlásenej pohľadávky v konkrétnej sume 6.255.362,90 Eur, t.j. domáhal sa určenia takejto výšky pohľadávky v žalobnom petite. V žalobnom petite vymedzil zároveň aj právny dôvod, ktorého určenia sa domáhal, keď uviedol „ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2009“. Z takto žalobcom formulovaného petitu logickým ani gramatickým výkladom nie je možné dospieť k záveru, že žalobcom navrhnutý petit obsahuje aj určenie vymáhateľnosti pohľadávky, pretože takýto nárok zo žalobného petitu nevyplýva. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že sa domáhal aj určenia vymáhateľnosti ním uplatnenej pohľadávky a táto skutočnosť vyplýva z obsahu žaloby a ďalších podaní žalobcu, toto jeho tvrdenie nezodpovedá skutočnosti.

55. V texte žaloby žalobca poukazoval na vyhlásenie konkurzu, požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, poukázal na prihlášku do konkurzu zo dňa 30.05.2017, v ktorej ako právny dôvod vzniku pohľadávky určil pôžičku na chod firmy s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že správca úpadcu poprel pravosť uplatnenej pohľadávky. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že prihláška mala všetky zákonné náležitosti pre prihlásenie pohľadávky do konkurzu, pričom uviedol, že zároveň predkladá súdu aj zmluvu o pôžičke uzavretú medzi úpadcom a žalobcom, ktorá tvorí právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky. Poukázal aj na to, že je bez vzdelania, nachádza sa vo výkone trestu a žiada o určenie právneho zástupcu z radov advokátov Centra právnej pomoci. Z obsahu takto podanej žaloby nevyplýva tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalobca sa mienil svojou žalobou domáhať určenia aj vymáhateľnosti pohľadávky. Naopak, výslovne uviedol právny dôvod uplatnenej pohľadávky, keď opísal túto náležitosť prihlášky pohľadávky a aj pri poznámke o predložení zmluvy o pôžičke poukázal na to, že táto tvorí právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky. Z obsahu žaloby nevyplýva tvrdenie žalobcu v odvolaní, že sa domáhal aj určenia vymáhateľnosti pohľadávky.

56. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2018 v bode III. v 1. odseku jednoznačne uviedol, že žalobca sa v stanovenej lehote 30 dní od doručenia oznámenia o popretí nedomáhal určenia popretej vymáhateľnosti, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom. Žalobca v replike zo dňa 12.07.2018 toto tvrdenie žalovaného o neuplatnení si určenia popretej vymáhateľnosti nepoprel ani nevyvrátil. Ani z obsahu tohto vyjadrenia nevyplýva uplatnenie nároku na určenie vymáhateľnosti pohľadávky. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nielen zo žalobného petitu, ale ani z obsahu žaloby a ani z ďalšieho vyjadrenia žalobcu nevyplýva uplatnenie jeho práva na určenie popretej vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky. Žiadne podanie žalobcu neumožňuje prijať záver o tom, že by si žalobca takýto nárok uplatnil, a to v zákonom určenej lehote podľa § 32 ods. 9 ZoKR. Odvolací súd preto na tento dôvod uvedený žalobcom v odvolaní neprihliadol a nemal preukázaný taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by z tohto dôvodu mal predstavovať konanie v rozpore so zásadou zákazu denegatio iustitiae.

57. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, že k plneniu zo zmluvy o pôžičke skutočne došlo. Nesúhlasil ani s vyhodnotením zmluvy o pôžičke okresným súdom, podľa ktorého pôžička vo výške 550.000,- Sk mala byť poskytnutá po častiach a že tieto peniaze mali byť dlžníkovi, t.j. úpadcovi poskytnuté až v budúcnosti a podľa potreby. Podľa žalobcu uvedená zmluva o pôžičke tvorila akúsi rámcovú úpravu vzťahov medzi ním a úpadcom. S týmito tvrdeniami žalobcu odvolací súd nesúhlasí.

58. Súd prvej inštancie správne v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že samotná písomne uzavretá zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a úpadcom dňa 24.11.2009 nie je dôkazom preukazujúcim reálne poskytnutie finančných prostriedkov v dohodnutej čiastke od žalobcu pre úpadcu (bod 26 napadnutého rozhodnutia). Správne vyhodnotil aj jej bod II. ods. 2, keď uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva poskytovanie pôžičky po častiach, keďže z výslovného znenia tohto zmluvného dojednania vyplýva, že peniaze mali byť poskytované úpadcovi v budúcnosti podľa jeho potreby. Záver súdu prvej inštancie, že samotná Zmluva nepreukazuje existenciu pohľadávky žalobcu ako veriteľa a nepreukazuje dátum a výšku reálneho odovzdania finančných prostriedkov ako pôžičky od žalobcu pre úpadcu, je správny. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že uvedená zmluva o pôžičke medzi

žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 24.11.2009 je akousi rámcovou zmluvou, potom bolo povinnosťou žalobcu preukázať kedy, v akých sumách a akým spôsobom podľa tejto rámcovej zmluvy skutočne došlo k uzavretiu konkrétnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom, čo však žalobca v konaní nepreukázal. 59. Žalobca v odvolaní uviedol, že poskytol dôkaz o reálnom poskytovaní pôžičiek s konkrétnymi dátumami a sumami, keď predložil Prehľad analytického účtu úpadcu. Ani s týmto tvrdením žalobcu odvolací súd nesúhlasí.

60. Prehľadom analytického účtu úpadcu od 01.01.2008 do 30.06.2014, t.j. povahou a z neho vyplývajúcimi údajmi, sa súd prvej inštancie zaoberal v bode 27 napadnutého rozhodnutia. Podľa okresného súdu žalobca neuviedol také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by mohol vyhodnotiť, kedy a v akých konkrétnych čiastkach žalobca úpadcovi pôžičku poskytol. Okresný súd konštatoval, že samotný právny zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť, či v tomto listinnom dôkaze uvedené dátumy zodpovedali reálnemu poskytnutiu pôžičky, alebo sa jednalo len o dátum zaúčtovania sumy prijatej od žalobcu. Odvolací súd konštatuje, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, že samotný Prehľad analytického účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014, v ktorom sa nachádzajú konkrétne sumy a dátumy s konečnou čiastkou 546.927,87 Eur k dátumu 28.02.2011, nie je dôkazom preukazujúcim reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom pre úpadcu na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. Uvedený prehľad analytického účtu má evidenčný charakter a tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v bode 27 napadnutého rozhodnutia, je potrebné rozlišovať úkon evidenčný, t.j. zaúčtovanie určitej sumy ku konkrétnemu dátumu do účtovníctva, od reálneho poskytnutia finančných prostriedkov na základe pôžičky. Vzhľadom na povahu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu je preto nevyhnutné rozlišovať medzi evidenčným charakterom údajov nachádzajúcich sa v účtovníctve a reálnym poskytnutím finančných prostriedkov. Znamená to, že samotná evidencia analytického účtu nie je dôkazom o skutočnom dátume a výške poskytnutia finančných prostriedkov. Uvedený doklad má evidenčný charakter a nepreukazuje skutočné a reálne odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov v konkrétnej výške ku konkrétnemu dátumu a ani či sa jedná práve o finančné prostriedky poskytnuté na základe uzavretej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom. Samotný žalobca poukazoval na skutočnosť, že v evidencii úpadcu nie sú zahrnuté jeho záväzky voči žalobcovi z uvedenej zmluvy o pôžičke a na druhej strane odkazuje na účtovnú doklad, ktorý má evidenčný charakter a nemá povahu dôkazu preukazujúceho reálne poskytnutie finančných prostriedkov v konkrétny dátum a v konkrétnej výške žalobcom pre úpadcu. Pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na uvedený analytický účet, ako na dôkaz preukazujúci reálne odovzdanie finančných prostriedkov v konkrétnej výške a v konkrétny dátum od žalobcu pre úpadcu na základe uzavretej zmluvy o pôžičke, postupoval správne. Navyše je potrené zdôrazniť, že výška poskytnutej pôžičky uplatnená v prihláške v sume 18.154,68,-Eur nezodpovedá žiadnej z čiastkovo evidovaných súm v Prehľade analytického účtu, pričom žalobca neuviedol ani len to, z ktorých takto evidovaných súm má pozostávať ním uplatnená pohľadávka z titulu pôžičky.

61. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie premlčania žalobcom uplatneného nároku zo strany okresného súdu. S týmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí.

62. Súd prvej inštancie správne zistil, že v písomne uzavretej zmluve o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom dňa 24.11.2009 si zmluvné strany čas vrátenia pôžičky nedohodli a žalobca netvrdil ani to, že by konkrétny dátum vrátenia pôžičky bol dohodnutý ústne. Hoci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom predložený Prehľad analytického účtu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014 nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, pokiaľ by mal vychádzať z takto žalobcom predloženého dokladu, potom z neho vyplýva dátum poskytnutia poslednej časti pôžičky ku dňu 28.02.2011. Dospel k záveru, že v zmysle § 563 Obč. zák., keď čas splnenia dlhu nebol účastníkmi zmluvy dohodnutý, potom premlčacia doba na vrátenie zmluvy o pôžičke podľa dokladu predloženého samotným žalobcom začala plynúť nasledujúci deň po odovzdaní poslednej finančnej čiastky, t.j. 01.03.2011 a uplynula dňom 01.03.2014. Vzhľadom na uplatnenie pohľadávky prihláškou v konkurze dňa 30.05.2017 považoval okresný súd žalobcom uplatnenú pohľadávku za premlčanú, aj keby vychádzal zo žalobcom predloženého Prehľadu analytického účtu, ktorý však nepovažoval za dôveryhodný doklad preukazujúci existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. S takýmto záverom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí a námietka žalobcu v odvolaní o nesprávnom právnom posúdení premlčania nie je dôvodná.

63. Pokiaľ súd prvej inštancie odvodzoval začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa nasledujúceho po dni posledného poskytnutia pôžičky ku dňu 28.02.2011, pretože medzi zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke nebol dohodnutý čas vrátenia dlhu, postupoval správne a v súlade s prevažujúcou judikatúrou súdov SR a ČR. Z rozhodnutia vyplýva: „Pokiaľ nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená ( ), začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po vzniku dlhu. Ak bola doba splnenia ponechaná na vôli dlžníka ( ), nezačne premlčacia doba plynúť; iba ak by veriteľ navrhol, aby dobu splnenia určil súd a rozhodnutím súdu bola určená lehota splatnosti“. Podľa uvedeného rozhodnutia v prípadoch zmluvných vzťahov, kde čas plnenia nie je dohodnutý, vzniká právo veriteľa požiadať o splnenie dlhu nasledujúci deň po vzniku záväzku. Ak podľa Prehľadu analytického účtu predloženého žalobcom posledná časť pôžičky mala byť poskytnutá dňa 28.02.2011, dňom nasledujúcim t.j. 01.03.2011, mohol žalobca ako veriteľ požiadať o splnenie dlhu a týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota (viď ). Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, dňom 01.03.2014. Žalobca si uplatnil túto pohľadávku až v prihláške zo dňa 26.05.2017 a urobil tak po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania a tento dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky uviedol aj v popretí prihlásenej pohľadávky, potom je nárok žalobcu premlčaný, aj keby súd vychádzal z dôkazu predloženého žalobcom

- Prehľadu analytického účtu a z neho vyplývajúceho dátumu poskytnutia poslednej čiastky pôžičky ku dňu 28.02.2011.

64. Pokiaľ splatnosť záväzku nie je stanovená žiadnym právne relevantným spôsobom, je nevyhnutné viazať začiatok plynutia premlčacej doby už na vznik samotného dlhu, t.j keď objektívne veriteľ mohol požiadať o plnenie dlhu, čo je v danom prípade deň po dátume poskytnutia poslednej časti pôžičky 28.02.2011, t.j. ku dňu 01.03.2011. K tomuto záveru, ktorý vyplýva zo staršej judikatúry, ako aj z právnej teórie a ktorý bol zverejnený v rozhodnutí sa prikláňa prevažujúca časť súdnej judikatúry Najvyšších súdov SR a ČR (napr. uvedeného súdom prvej inštancie, rozhodnutie NS SR sp.zn. , rozhodnutie NS ČR sp.zn. , rozhodnutie NS ČR zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS ČR - R/73/2010, ). Žalobcom citované rozhodnutie v odvolaní o inom názore pri určení začatia plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas plnenia záväzku nie je určený podľa , a to rozhodnutie NS SR je menšinové a odvolací súd nemal dôvod sa odchýliť od väčšinového názoru prevládajúceho v súdnej judikatúre aj právnej teórii (viď napr. Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: II, Komentáre, C.H. Beck 2015, str. 1978). Podľa odvolacieho súdu, v súlade s prevažujúcou judikatúrou a názorom právnej teórie, ak medzi zmluvnými stranami nie je určený čas splnenia dlhu, veriteľ môže požiadať o splnenie dlhu už nasledujúci deň po vzniku záväzku a tým aj určiť a ovplyvňovať splatnosť záväzku. Je na veriteľovi a jeho vôli, či od okamihu vzniku dlhu toto svoje právo využije alebo nie, pričom reálnou možnosťou vykonania tohto úkonu, t.j. privodiť splatnosť dlhu začína plynúť aj všeobecná premlčacia lehota. Je irelevantné, či veriteľ toto svoje subjektívne právo využije alebo nie. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobcom uplatnenej pohľadávky v prihláške, pokiaľ by aj vychádzal zo žalobcom predloženého dôkazu, a to Prehľadu analytického účtu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014, je správny.

65. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov výsluchom svedkyne Jaškovej a predložením účtovníctva úpadcu je nadbytočné, nehospodárne a nedôvodné, pretože aj v prípade vykonania týchto dôkazov a prípadného preukázania tvrdenia žalobcu o reálnom poskytnutí pôžičky najneskôr k 28.02.2011, by uvedené dokazovanie na zamietnutí žaloby nemalo žiaden vplyv z dôvodu premlčania pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobcom navrhované dôkazy nevykonal, pretože ich prípadné vykonanie by nemalo vplyv na neúspech žalobcu v konaní.

66. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie o nevymáhateľnosti jeho pohľadávky z dôvodu, že túto si neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní úpadcu, odvolací súd považuje za nadbytočné týmto odvolacím dôvodom sa zaoberať. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zhrnutia dôvodov zamietnutia žaloby v bode 33 napadnutého rozhodnutia, dôvodom zamietnutia žaloby bol záver okresného súdu, že žalobca existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky a jej výšku nepreukázal. V bode 32 napadnutého rozhodnutia okresný súd reagoval na jeden z ďalších dôvodov popretia pohľadávky správcom (nevymáhateľnosť z dôvodu jej neprihlásenia do reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurzu) a na tvrdenie žalobcu, že reštrukturalizačný plán úpadcu sa vyhlásením konkurzu stal voči žalobcovi neúčinný, pričom podľa súdu prvej inštancie tento

plán sa voči žalobcovi nemohol stať neúčinný podľa § 160 ZoKR, pretože žalobca nebol účastníkom reštrukturalizačného plánu, nakoľko svoju pohľadávku si do reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurzu neprihlásil. Toto konštatovanie okresného súdu však nie je vo vzťahu k zamietnutiu žaloby relevantnou skutočnosťou a nebolo hlavným dôvodom zamietnutia žaloby. Navyše odvolací súd konštatuje, že predmetom konania na základe žalobného návrhu žalobcu bolo určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Posudzovanie jej vymáhateľnosti alebo nevymáhateľnosti z dôvodu, že žalobca si túto pohľadávku neuplatnil v rámci reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurzu, je preto vo vzťahu k predmetu konania irelevantné. Žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná (aj keby súd prihliadal na žalobcom predložený Prehľad analytického účtu) a je tu preto aj iný dôvod nemožnosti vymáhania tejto pohľadávky v konaní pred súdom.

67. Žalobca v odvolaní navrhol prerušiť konanie podľa , a to až do času, kým Ústavný súd SR nerozhodne o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Žalobca odôvodňoval návrh na prerušenie konania tým, že okresný súd konštatoval zánik vymáhateľnosti jeho pohľadávky, pretože si túto neuplatnil do reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurzu, pričom v čase reštrukturalizácie sa žalobca nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a nemal prístup k internetu a k informáciám o vyhlásenej reštrukturalizácii a preto nemohol svoje právo uplatniť. V tejto súvislosti považoval právnu úpravu, ktorá nevytvára odsúdeným priestor k získaniu informácie ohľadom insolvenčných konaní za rozpornú s garantovaným právom na súdnu a inú ochranu a právom na informácie. Podľa odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania zo žalobcom uvádzaných dôvodov nie je.

68. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky a jej výšky, pričom zároveň súd prvej inštancie konštatoval aj premlčanie uplatnenej pohľadávky, ak by mal vychádzať zo žalobcom predložených listinných dôkazov. Záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná pre jej neuplatnenie v reštrukturalizácii predchádzajúcej konkurzu je vo vzťahu k predmetu konania nadbytočný a nebol hlavným dôvodom zamietnutia žaloby. K zamietnutiu žaloby postačovali iné dôvody uvedené okresným súdom. Predmetom konania na základe žalobného návrhu, ako už bolo uvedené vyššie, bolo určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky a nie aj určenie jej vymáhateľnosti. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že reštrukturalizačný plán úpadcu sa vyhlásením konkurzu nestal voči žalobcovi neúčinný podľa § 160 ZoKR bolo reakciou okresného súdu na tvrdenia žalobcu a z hľadiska zamietnutia žaloby z iných dôvodov, je tento záver nad rámec predmetu tohto konania. Keďže na rozhodnutie o nároku žalobcu aplikácia ust. a ZoKR nebola nevyhnutná z dôvodu existencie iných dôvodov zamietnutia žaloby, nebol daný dôvod na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov s SR. Odvolací súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania podľa zamietol.

69. Odvolací súd záverom zdôrazňuje správnosť posúdenia súdom prvej inštancie žalobcom predložených listinných dôkazov, a to hlavne Prehľadu analytického účtu. Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. , v prípade pohľadávok uplatňovaných spriaznenými osobami musia na preukázanie ich oprávnenosti existovať a musia byť predložené aj iné dôkazy, ako nimi vytvorené. Prehľad analytického účtu je internou evidenciou úpadcu, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca v postavení spriaznenej osoby, keď v čase podpisovania zmluvy o pôžičke bol jej konateľom a uvedenú zmluvu podpísal na strane žalobcu aj veriteľa. Je preto povinnosťou súdu pri zvýšenej obozretnosti posudzovať v takýchto právnych vzťahoch produkované a predkladané dôkazy. V danom prípade žiaden doklad, ktorý by bol nezávislý od žalobcu a úpadcu ako spriaznených osôb (napr. výpis z účtu o bezhotovostnom poskytnutí pôžičky alebo iný doklad preukazujúci reálne poskytnutie finančných prostriedkov) predložený ani označený v konaní nebol.

70. Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a dôvody uvedené žalobcom v odvolaní neobsahujú žiadne skutkové a právne okolnosti spôsobilé zmeniť skutkové zistenia a právny záver súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom bolo zamietnutie žaloby.

71. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa .

72. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie podľa priznal žalovanému ako strane úspešnej v spore nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi ako neúspešnému v konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v druhej výrokovej vete o náhrade trov konania podľa .

73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že ho priznal žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalobcovi v celom rozsahu.

74. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).