Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cbi-18-2017.pdf
PDF · 116.88 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cbi/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou, v právnej veci žalobcu: Z. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. XXX/XX, XXX XX Z. R., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, Kapitána nálepku 15, 083 01 Sabinov, občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 47 166 142, správca konkurznej podstaty úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o., „v konkurze", so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091, o určenie popretej pohľadávky v konkurze, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 03.08.2017, domáhal voči žalovanému určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o., so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091 vo výške 6.255.362,90 Eur s denným úrokom z omeškania 15 % odo dňa 28.02.2011 do zaplatenia, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2009, je nesporná čo do pravosti a výšky. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 4K/22/2017-35 zo dňa 06.04.2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Jaroslava Jakubča, PhD. správcu so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 dňa 13.04.2017, konkurz sa považoval za vyhlásený dňom 14.04.2017. Následne žalobca dňa 30.05.2017 podal prihlášku do konkurzu, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky určil pôžičku na chod firmy s príslušenstvom. Správca konkurznej podstaty poprel pravosť uplatnenej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu mala prihláška všetky zákonné náležitosti pre prihlásenie pohľadávky do konkurzu. Žalobca k žalobe predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi úpadcom a žalobcom, ktorá mala tvoriť právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky. Podľa názoru žalobcu v konaní boli predložené všetky dôkazy týkajúce sa platnosti uzavretej zmluvy o pôžičke a oprávnenosti nároku žalobcu, keď samotnú pohľadávku ani platnosť zmluvy nespochybnil ani úpadca.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že správca žalobcom prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva, a to vo vzťahu k celej prihlásenej sume. Popretie žalobcovi oznámil podaním zo dňa 27.06.2017, doručeným dňa 04.07.2017. Žalovaný naďalej trval na popretí pohľadávky žalobcu ako aj na dôvodoch popretia v celom rozsahu. Doklady pripojené k žalobe a k
prihláške podľa žalovaného nie sú spôsobilým dôkazom o poskytnutí pôžičky. Uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, kde okrem konsenzu zmluvných strán o podmienkach pôžičky musí byť poskytnuté aj reálne plnenie. Pohľadávka nebola uvedená v zozname záväzkov úpadcu a žalovaný nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady preukazujúce, že úpadca prijal hotovostné plnenie alebo plnenie na účet, pričom navyše platí, že povinnosť preukázať reálne poskytnutie pôžičky v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Žalobca predložil zmluvu o pôžičke až ako prílohu k žalobe v tomto konaní. K prihláške, táto zmluva priložená nebola. Správca nemal možnosť sa skôr so zmluvou o pôžičke oboznámiť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri podpise zmluvy konal za obe zmluvné strany a zároveň je spriaznenou osobou úpadcu. V tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 5/2014, v zmysle ktorého dôkazy predkladané spriaznenými osobami je vždy potrebné posudzovať z hľadiska ich dôveryhodnosti. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí dospel k záveru, že: „Doložené výpisy z účtovnej evidencie nemožno považovať za dôveryhodné, keďže tieto vyhotovovali štatutárne orgány úpadcov, tu v postavení veriteľov, pričom za vedenie účtovníctva boli ako konatelia zodpovední a ich konanie nepodliehalo žiadnemu ďalšiemu skúmaniu nezávislými osobami.“ Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v citovanom rozhodnutí v prípade pohľadávok uplatňovaných spriaznenými osobami musia na preukázanie ich oprávnenosti existovať a musia byť predložené aj iné, ako nimi vytvorené, dôkazy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prihláškou uplatnený úrok z omeškania nie je v súlade so zákonom. Po oboznámení sa s výškou zmluvného úroku so sadzbou 15% denne, teda 5475 % ročne žalovaný namietal platnosť tohto zmluvného dojednania pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal len určenia právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky. Žalobca sa nedomáhal určenia vymáhateľnosti, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom, z dôvodu ktorého platí, že pohľadávka sa márnym uplynutím 30-dňovej lehoty považuje za nevymáhateľnú, podriadenú a nezabezpečenú. Pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná a veriteľ si ju neprihlásil do reštrukturalizácie, ktorá predchádzala konkurznému konaniu. V dôsledku uvedeného s poukazom na § 155 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) právo vymáhať pohľadávku žalobcovi zaniklo.
3. Žalobca ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola uvedená v zozname záväzkov úpadcu, neznamená, že takáto pohľadávka voči úpadcovi neexistovala. Doklady, ktoré žalobca doložil k žalobe má od účtovníčky úpadcu pani P.. Z. A. a tieto svedčia o tom, že pôžička zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá a zaúčtovaná v evidencii úpadcu. Uplatnený úrok z omeškania na základe zmluvy o pôžičke podľa žalobcu nie je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko v danom prípade finančné prostriedky na chod podniku úpadcu poskytoval len žalobca a niesol tak zvýšené riziko návratnosti takto požičaných finančných prostriedkov. Keďže dlžníkom, v danom prípade úpadcom, je obchodná spoločnosť, ktorá taktiež pri podnikaní znáša podnikateľské riziko, ak sa úpadca zaviazal na zmluvný úrok v dojednanej úrokovej sadzbe, nie je možné ho chrániť ako spotrebiteľa, tzv. slabšiu stranu sporu. K neprihláseniu pohľadávok žalobcu v reštrukturalizácii úpadcu, ktorá bezprostredne predchádzala vyhláseniu konkurzu uviedol, že túto reštrukturalizáciu považuje za účelovú a špekulatívnu vzhľadom na jej priebeh a časový odstup medzi reštrukturalizáciou a vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a rovnako tak vzhľadom na zmenu sídla úpadcu bezprostredne pred začatím reštrukturalizačného konania. Navyše v reštrukturalizácii úpadcu nedošlo k splneniu plánu a v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa tento reštrukturalizačný plán stal podľa § 160 ZKR neúčinným. Keďže žalobca bol v čase reštrukturalizačného konania vo výkone trestu odňatia slobody a jeho prístup k internetu ako aj k Obchodnému vestníku bol znemožnený, žiadnym spôsobom nebol informovaný o povolení reštrukturalizácie úpadcu a ani o konkurze úpadcu. Z uvedeného dôvodu zmeškal lehotu na prihlásenie pohľadávok v reštrukturalizácii. Takýto stav, kedy zákonná úprava nevytvára pre odsúdených priestor k získaniu informácií ohľadom prebiehajúcich insolvenčných konaní, je v rozpore s Ústavou garantovaným právom na súdnu a inú právnu ochranu a právom na informácie.
4. V priebehu konania bolo v Obchodnom vestníku č. 164/2019 zo dňa 26.08.2019 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/22/2017 zo dňa 20.08.2019, ktorým konkurzný súd odvolal pôvodného správcu JUDr. Jaroslava Jakubča z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného označeného v záhlaví tohto rozhodnutia.
5. Žalovaný na pojednávaní zotrval na popretí pohľadávky a dôvodoch popretia uvedených predchádzajúcim správcom. Uviedol, že žalobcovi ako veriteľovi zaniklo právo na uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi, nakoľko vyhláseniu konkurzu predchádzalo reštrukturalizačné konanie, žalobca si v rámci reštrukturalizácie dlžníka svoju pohľadávku neuplatnil a v Obchodnom vestníku č.
31/2017 zo dňa 14. 02. 2017, bolo zverejnené uznesenie súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu. V dôsledku uvedeného zanikol právny dôvod pohľadávky prihlásenej v konkurze. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka v čase podania prihlášky v konkurznom konaní existovala. V novembri 2018 si žalobca uplatnil v tomto konkurze ďalšou prihláškou pohľadávku v celkovej sume 204.614.802,99 Eur, pričom istina predstavovala zo sumy 543.773,19 Eur, kde ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol tú istú Zmluvu o pôžička zo dňa 24.11.2009, v ktorej je však uvedené, že malo ísť o rámcovú zmluvu o pôžičke a pôžička mala byť poskytnutá vo výške 550.000,- Sk. Vzhľadom na tieto nové skutočnosti je daná dôvodná pochybnosť správcu o existencii právneho dôvodu, ktorý žalobca uvádza v podanej prihláške, keď žalobca si na tú istú zmluvu o pôžičke prihlasuje ešte aj ďalšiu pohľadávku v omnoho vyššej sume.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom žalobca predložil písomnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 24.11.2009, prihlášku pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní zo dňa 26.05.2017, oznámenie správcu o popretí pohľadávky zo dňa 27.06.2017 a prehľad analytického účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014. Žalobca tiež navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu ako sporovej strany, svedkyne P.. Z. A., ktorá vykonávala vedenie účtovníctva v spoločnosti úpadcu a od žalovaného vyžiadať účtovnú dokumentáciu úpadcu, konkrétne denníky účtovných zápisov za obdobie rokov 2009 - 2014.
7. Nad rámec navrhnutých dôkazov súd v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vykonal dokazovanie výpismi z Obchodného vestníka týkajúcimi sa spoločnosti úpadcu a historickým výpisom z obchodného registra úpadcu, z ktorého súd zistil, že žalobca bol v čase podpísania Zmluvy o pôžičke dňa 24.11.2009, konateľom úpadcu, na základe čoho súd konštatoval, že v prípade žalobcu išlo v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZKR o osobu spriaznenú s úpadcom.
8. Podľa čl. 8 CSP; Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 132 CSP; V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 150 CSP; Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
11. Podľa § 185 ods. 1 CSP; Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
12. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, znenia účinného v čase vyhlásenia konkurzu; Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
13. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, znenia účinného v čase vyhlásenia konkurzu; Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
14. Podľa § 155 ods. 2 ZKR; Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
15. Podľa § 160 ZKR; V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.
16. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka; Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka; Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka; Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka; Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka; Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Súd v konaní vyhodnotil ako nesporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K/22/2017-35 zo dňa 06.04.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o., kde do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený pôvodne označený žalovaný JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 dňa 13.04.2017, preto účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 14.04.2017. Následne v priebehu konkurzného konania došlo k zmene osoby správcu konkurznej podstaty, pričom súd považoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní za nespornú.
22. Ďalej súd na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalobca si prihláškou zo dňa 26.05.2017, ktorá bola doručená správcovi dňa 30.05.2017, v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku v celkovej sume 6.255.362,90 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 18.154.68 Eur, úroku vo výške 6.206.177,36 Eur a úroku z omeškania vo výške 31.030.086,- Eur, skutočnosť, ktorá vyplýva aj zo samotnej prihlášky pohľadávky predloženej žalobcom. Žalobca v podanej prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: „Pôžička na chod firmy s príslušenstvom, 15 % úroky denne z istiny, do dnes 2279 dní omeškaných, 1 deň úroky = 2.723,20 Eur x 2279 dní = 6.206.177,36 Eur, úroky z omeškania 0,5% denne zo sumy 2.723,20 Eur = 13,61 Eur x 2279 dní = 31.030,86 Eur.“ Pohľadávka bola prihlásená ako zabezpečená, kde ako predmet zabezpečenia bol uvedený majetok firmy Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o.
23. Rovnako súd považoval za nespornú skutočnosť, že správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti pohľadávky, zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva zabezpečujúceho pohľadávku. Nesporné v konaní bolo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia len právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky. Na základe uvedeného sa preto pohľadávka považuje za nevymáhateľnú, nezabezpečenú zabezpečovacím právom a pohľadávku podriadenú. Zároveň súd vyhodnotil ako nesporné, že žaloba na súde bola podaná včas v zmysle § 32 ods. 9 ZKR dňa 03.08.2017, keď podľa tvrdenia správcu konkurznej podstaty oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 04.07.2017, teda žaloba bola podaná v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky žalobcovi.
24. Z oznámenie správcu o popretí pohľadávky súd ďalej zistil, že správca pohľadávku poprel z dôvodu, že pripojený doklad k prihláške - neautorizovaný výpis z neidentifikovateľnej evidencie nie je spôsobilým dôkazom o poskytnutí pôžičky. Pôžička nebola uvedená v zozname záväzkov úpadcu. Existencia dohody o zmluvných úrokoch a ich výške nebola preukázaná. Uplatnený úrok z omeškania nie je v súlade
so zákonom. Prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná. Veriteľ si pohľadávku neprihlásil do reštrukturalizácie, preto mu zaniklo právo vymáhať pohľadávku (§ 155 ods. 2 ZKR). Zabezpečenie uvádzané v prihláške je zmätočné, pričom úplne absentuje spôsobilý dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. Zabezpečovacie právo je čo do predmetu neurčité. V čase vzniku pohľadávky boli veriteľ a úpadca spriaznenými osobami, preto sa pohľadávka môže uspokojiť len ako podriadená, s čím súvisí strata zabezpečenia a strata poradia zabezpečovacieho práva. Zánik zabezpečovacieho práva a jeho poradie podľa § 28 ods. 4 ZKR v dôsledku márneho uplynutia základnej prihlasovacej lehoty.
25. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil súdu písomne uzavretú Zmluvu o pôžičke, ktorá nebola prílohou podanej prihlášky v konkurznom konaní. Z predloženej Zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 24.11.2019 medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, vyplýva, že túto za obidve zmluvné strany podpísala jedna osoba, keď na strane veriteľa sa na predloženej zmluve nachádza podpis žalobcu a rovnaký podpis žalobcu, podpisujúceho zmluvu v postavení konateľa úpadcu, sa nachádza aj na strane dlžníka. V zmysle čl. I. predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán o pôžičke vo výške 550.000,- Sk (18.256,66 Eur) a podľa čl. II. bod 2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžička bude poskytovaná vždy v takých čiastkach, aké bude dlžník potrebovať na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti. V čl. II. bode 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na dennom úroku 15 % zo sumy, ktorá bude tvoriť súčet všetkých pôžičiek poskytnutých dlžníkovi ako celok.
26. Súd pri posudzovaní vyššie popísaného zmluvného vzťahu vychádzal z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvu o pôžičke možno považovať za platne uzavretú až reálnym prenechaním určených vecí dlžníkovi, pričom v tomto prípade mali byť predmetom pôžičky peniaze v hodnote až do výšky 550.000,- Sk (18.256,66 Eur). Súd konštatoval, že na preukázanie existencie pohľadávky veriteľa nie je písomne uzavretá zmluva postačujúca. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, kde na vznik nároku žalobcu, na vrátenie pôžičky sa vyžaduje, aby žalobca preukázal, či a kedy reálne úpadcovi peňažné prostriedky poskytol. Zo samotnej písomnej zmluvy, ktorú žalobca v konaní predložil ako dôkaz, najmä z čl. II. bod 2 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na poskytovaní pôžičky po častiach. Z tohto dôkazu nie je preto možné vyvodiť záver, že žalobca v čase podpísania zmluvy skutočne úpadcovi dohodnutú sumu prenechal tak, ako sa zmluvné strany dohodli. Už zo samotného znenia uvedeného zmluvného dojednania je zrejmé, že peniaze mali byť dlžníkovi poskytované v budúcnosti a podľa jeho potreby. Týmto dôkazom preto súd nemal preukázané, kedy žalobca peniaze dlžníkovi skutočne poskytol a v akých finančných čiastkach. Keďže zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka platne uzavretá až okamihom reálneho prijatia peňažných prostriedkov dlžníkom, nie podpisom zmluvy, bolo na strane žalobcu bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočívajúce v opísaní konkrétnych okolností týkajúcich sa prenechania dohodnutej sumy dlžníkovi, a to minimálne v rozsahu uvedenia času a výšky poskytnutej sumy. Okamih poskytnutia pôžičky bol v danom prípade rozhodujúci aj z hľadiska určenia začiatku plynutia premlčacej doby.
27. Žalobca síce v konaní predložil aj ďalší listinný dôkaz, a to analytický prehľad účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014, sám však neuviedol také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol vyhodnotiť, kedy a v akých konkrétnych čiastkach žalobca úpadcovi pôžičku poskytoval. Keďže žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, v prejednávanej veci bola potom sporná samotná existencia zmluvného vzťahu zodpovedajúceho zmluve o pôžičke, keď súd ako sporné vyhodnotil, kedy bola pôžička reálne úpadcom prijatá a v akých čiastkach ju žalobca úpadcovi poskytol, a teda v akej celkovej sume žalobcovi pohľadávka voči úpadcovi vznikla. V nadväznosti na uvedené súd zároveň považoval za spornú aj otázku, kedy mala byť pôžička vrátená, keďže zmluvné strany si podľa písomného znenia zmluvy čas vrátenia pôžičky nedohodli a žalobca žiadne skutkové tvrdenie týkajúce prípadnej dohody strán o lehote vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov neuviedol. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupca, na pojednávaní na otázku súdu sám priamo nedoplnil skutkové tvrdenia ohľadne uvedenia konkrétneho dátumu a konkrétnej požičanej sumy, ktorá mala byť zo strany žalobcu poskytnutá úpadcovi. Odkázal len na prehľad analytického účtu úpadcu s tým, že z tohto dôkazu vyplýva, v akých častiach a kedy žalobca pôžičku úpadcovi poskytol. Zároveň uviedol, že bližšie by sa k týmto okolnostiam vyjadrila žalobcom navrhnutá svedkyňa P.. Z. A., vykonávajúca vedenie účtovníctva v spoločnosti úpadcu. Právny zástupca žalobcu sa rovnako nevedel vyjadriť k tomu, či v listinnom dôkaze uvedené dátumy zodpovedali reálnemu poskytnutiu pôžičky, alebo sa jednalo len o dátum zaúčtovania sumy prijatej od žalobcu.
28. Vzhľadom na uvedené súd preto dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, ohľadom existencie právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Popretie pohľadávky správcom z dôvodu nepreukázania poskytnutia pôžičky úpadcovi súd považoval za dôvodné, keďže žalobca neuviedol, kedy reálne pôžičku úpadcovi poskytol a ak ju poskytoval po častiach tak, ako bolo dohodnuté v písomnej zmluve, kedy a v akých sumách ich úpadca od žalobcu prijal. Žalobca v tomto prípade len odkazoval na pripojené dôkazy. V zmysle čl. 8 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalobca v konaní navrhoval vykonať dôkazy, z ktorých by mal súd podstatné skutkové tvrdenia zistiť. V civilnom sporovom konaní neplatí tzv. vyšetrovacia zásada a nie je úlohou súdu, aby sám vyhľadával rozhodné skutočnosti a tieto si sám zisťoval z vykonaných dôkazov. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a až dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené. Ak by súd sám zisťoval skutočnosti z dôkazov v prospech jednej strany na úkor druhej, bola by tým porušená zásada rovnosti strán konania.
29. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, až reálnym poskytnutím peňažných prostriedkov mohol vzniknúť žalobcovi nárok na ich vrátenie. Okamih poskytnutia pôžičky bol preto rozhodujúci jednak pre vznik práva veriteľa žiadať splnenie dlhu a tento bol určujúci aj pre začiatok plynutia premlčacej doby. Nakoľko žalobca v konaní neuviedol presný dátum prijatia pôžičky úpadcom, keď z písomne uzavretej zmluvy vyplýva, že táto mala byť poskytovaná po častiach, súd by musel tieto skutočnosti sám zisťovať z navrhnutých dôkazov a sám ich vyhľadávať, čo nie je v súlade so zásadami civilného sporového konania. Takáto činnosť súdu by bola nad rámec dokazovania v civilnom sporovom konaní, pretože dokazovať sa majú len tvrdené skutočnosti.
30. Keďže žalobca sám rozhodujúce skutočnosti netvrdil, súd nemal dôvod vykonať dokazovanie vyžiadaním účtovnej dokumentácie úpadcu a v rozsahu v akom to navrhoval žalobca preskúmavať denníky účtovných zápisov úpadcu za obdobie piatich rokov v 2009 - 2014. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom strany sporu a výsluchom účtovníčky úpadcu. Naviac je súd toho názoru, že výsluchom účtovnícky by nevyšli najavo rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie danej veci, pretože vzhľadom na charakter informácií, ktoré mala navrhnutá svedkyňa v konaní potvrdiť a vzhľadom na charakter práce, kde účtovníčka vykonávala viac účtovných operácií, by si táto nemohla pamätať konkrétne sumy a čas poskytnutia finančných prostriedkov. Súd bol toho názoru, že pokiaľ žalobca poskytol tak nemalý celkový objem finančných prostriedkov úpadcovi, ako tvrdil, mal konať s dostatočnou starostlivosťou a mal si sám uchovať vlastné doklady o poskytnutí finančných prostriedkov úpadcovi. Z týchto vlastných listinných dôkazov mohol sám zistiť konkrétne skutočnosti, podstatné pre rozhodnutie vo veci a tieto potom v žalobe uviesť. Žalobca v konaní nepredložil žiadne vlastné výpisy z banky, príkazy na vklad hotovosti na účet úpadcu, ani žiadne pokladničné bloky. Je chybou žalobcu, že takými dôkazmi nedisponuje a spoliehal sa len na účtovníctvo úpadcu. Nedostatok dôkazných prostriedkov na strane žalobcu nemožno klásť za vinu žalovanému.
31. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz o poskytnutí pôžičky úpadcovi len prehľad analytického účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2014. Vzhľadom na konštatovanú spriaznenosť osôb žalobcu a úpadcu, ako aj názor prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 5/2014 súd tento dôkaz nepovažoval za dôveryhodný, majúc za to, že uvedený prehľad analytického účtu sám o sebe nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Z tohto dôkazu by súd mohol vyvodiť len to, že úpadca prijal platbu titulom pôžičky, a to naposledy dňa 28.02.2011. O dôveryhodnosti tohto dokladu mal súd však pochybnosti, pričom z dokladu ani nevyplýva o akú konkrétnu pôžičku sa malo jednať. Ak by súd napriek vyššie uvedeným konštatovaniam, prijal záver, že tento dôkaz preukazuje reálnosť poskytnutia pôžičky, uplatnenej podanou prihláškou zo dňa 26.05.2017, určenia ktorej sa žalobca v tomto incidenčnom konaní domáha, nemohol nechať bez povšimnutia ďalšiu podstatnú skutočnosť, že posledný príjem prostriedkov úpadcom sa mal uskutočniť dňa 28.02.2011. V takom prípade je zároveň nutné konštatovať, že strany si v písomne uzavretej zmluve čas vrátenia pôžičky nedohodli, žalobca netvrdil, že by si konkrétny dátum vrátenia pôžičky dohodli ústne. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 91/2004) ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O
plnenie dlhu mohol veriteľ žalobcu požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže aj začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný práve objektívny okamih, kedy tak veriteľ môže urobiť a požiadať o plnenie. Preto ak úpadca mal prijať poslednú čiastku pôžičky dňa 28.02.2011, veriteľ mohol požiadať o vrátenie pôžičky už dňa 01.03.2011. Potom trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľovi uplynula dňom 01.03.2014 a v čase podania prihlášky žalobcu v konkurznom konaní dňa 30.05.2017, by bola takáto pohľadávka premlčaná.
32. V súvislosti s ďalším dôvodom popretia pohľadávky, spočívajúcim v zániku práva žalobcu vymáhať pohľadávku, ktorú si tento neprihlásil do reštrukturalizácie predchádzajúcej konkurznému konanie a v súvislosti s argumentáciou žalobcu, že v zmysle § 160 ZKR sa reštrukturalizačný plán potvrdený súdom stal pre jeho nesplnenie vyhlásením konkurzu neúčinným, súd záverom dodáva, že uvedené ustanovenie o neúčinnosti plánu sa dotýka len účastníkov plánu. Keďže žalobca si svoju pohľadávku neprihlásil do reštrukturalizácie, nebol účastníkom reštrukturalizačného plánu a tento plán, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zverejneným v Obchodnom vestníku č. 31/2017 zo dňa 14. 02. 2017, sa voči žalobcovi neúčinný nestal.
33. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych záverov, súd žalobu zamietol, majúc za to, že popretie pohľadávky žalobcu správcom bolo dôvodné, keď žalobca existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky a jej výšky nepreukázal.
34. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalovanému, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.