Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-128-2018.pdf
PDF · 113.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/128/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : G. G., nar. X. X. XXXX, bytom D. XX/X, L., zastúpený Advokátskou kanceláriou Hovan & Hospudka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, proti žalovanému : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska ul. 71, IČO : 00 166 073, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. 3. 2018 č.k. 12C/21/2016 - 83, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal priznania náhrady škody vo výške 331,71 € s ročným úrokom z omeškania 8,75 % od 30. 10. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca v predmetom konaní domáhal nároku na náhradu škody vo výške 331,71 € podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označil postup vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Zvolen pri vydávaní platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 21Ro/225/2010. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9C/535/2015, mal za preukázané, že dňa 8.9.2010 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa : SKP k.s., Lazovská 64, Banská Bystrica, IČO: 444915691, správca úpadcu, KFZ Sys s.r.o., „v konkurze", Košútska 1342, 92521 Sládkovičovo, IČO: 3681448, proti odporcovi : G. G., L. B. XXX, XXXXX T., r.č. XXXXXXXXXX. Uvedeným platobným rozkazom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 122,12 € a úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 122,12 € od 21.10.2007 do zaplatenia a trov konania vo výške 47,62 €. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol odôvodnený tým, že spoločnosť Slovak telekom a.s., ako poskytovateľ, uzavrela s odporcom, ako účastníkom, zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách, na základe ktorej sa odporca zaviazal dodržiavať podmienky zmluvy a všeobecné podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytnutie verejnej telefónnej služby/elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť odporcu platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Poskytovateľ cenu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou odporcovi vyúčtoval v mesačných intervaloch. Odporca svoje peňažné záväzky neplatil riadne a včas a dostal sa do omeškania s plnením záväzkov vyúčtovaných mu faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 20.10.2007 vo výške 122,12 €. Navrhovateľ nadobudol uplatnenú pohľadávku postúpením, pričom originál zmluvy o postúpení zaslal na registráciu do SPR uvedeného súdu a v prílohe predložil zoznam č. SPR, ktoré mu boli oznámené. Navrhovateľ k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil súdu dotknuté časti zmluvy o postúpení pohľadávky. K návrhu na vydanie platobného rozkazu boli pripojené : zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009, faktúra
č. XXXXXXXXXX, odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 11. 2009, zoznam odovzdaných pohľadávok, všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej siete. Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2007, splatná dňa 20. 10. 2007, bola vydaná spoločnosťou Slovak telekom a.s. účastníkovi č. XXXXXXXXXX, G. G., L. B. XXX, XXX XX T. a vystavená na adresu G. G., U.. E. XXX, XXX XX N.-sídlisko na sumu 14.308,- Sk. Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 11. 2009, uzavretý medzi spoločnosťami Slovak telekom a.s., ako postupcom a MEDIATOIN KMCH s.r.o., ako postupníkom, upravoval postúpenie pohľadávok, uvedených v jeho prílohe. V zozname odovzdaných pohľadávok bola uvedená aj pohľadávka dlžníka G. G., zmluvný účet XXXXXXXXXX, č. dokladu XXXXXXXXXXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, dlžná suma 122,12 €, dátum splatnosti 20. 10. 2007, typ-PO, IČO : 43311423, ulica L. B. XXX, PSČ: 96205, mesto T.. Zmluva o postúpení pohľadávok bola dňa 14. 12. 2009 uzavretá medzi postupcom MEDIATOIN KMCH s.r.o. a postupníkom KFZ Sys s.r.o., „v konkurze" a jej predmetom bola pohľadávka dlžníka G. G., rod. č. XXXXXXXXXX, L. B. XXX, XXXXX T., č. faktúry : XXXXXXXXXX, dlžná suma 122,12 €. Dňa 9. 9. 2010 bol Okresnému súdu Zvolen doručený sprievodný list k návrhom, ktorým bol predložený súdu nosič dát CD s návrhmi na vydanie platobných rozkazov voči odporcom tam uvedeným s tým, že obsahom CD nosiča sú priečinky zhodujúce sa pomenovaním s interným číslom navrhovateľa a uvedeným zoznamom. Obsahom každého priečinka bol : návrh na vydanie platobného rozkazu podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, zmluva o postúpení na navrhovateľa, platobný rozkaz, dotknuté časti zmlúv o postúpení pohľadávok, prílohy uvedené v návrhu : faktúry, zmluvy, zoznam SPR atď. V zozname predložených návrhov sa nachádzalo č.návrhu F.-K. G. G.. Okresný súd Zvolen dňa 16.6.2011 vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn.21Ro/225/2010, navrhovateľ : SKP k.s., Lazovská 64, Banská Bystrica, IČO: 444915691, správca úpadcu, KFZ Sys s.r.o., "v konkurze", Košútska 1342, 92521 Sládkovičovo, IČO: 3681448, odporca: G. G., L. B. XXX, XXXXX T., nar. X. X. XXXX, o zaplatenie 122,12 € s prísl., ktorým uložil odporcovi povinnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť navrhovateľovi 122,12 € s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne od 21.10.2007 do zaplatenia a trovy konania v sume 47,62 €, alebo v tej istej lehote podať odpor. Podľa názoru súdu takto vydaný platobný rozkaz bol vydaný v súlade s návrhom na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa doručeného Okresnému súdu Zvolen dňa 8. 9. 2010. Vyšší súdny úradník pri vydaní platobného rozkazu uviedol dátum narodenia odporcu v zmysle § 2 zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle. Preto keď došlo k nesprávnemu označeniu odporcu, tak ho nesprávne označil už navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenom Okresnému súdu Zvolen dňa 8. 9. 2010 a nie súd. Okresný súd v konaní o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nemôže preskúmavať správnosť úradného postupu iného okresného súdu. Postup konajúceho súdu je oprávnený posudzovať len odvolací, resp. dovolací súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, prípade Ústavný súd SR. V danom prípade žiaden z týchto súdov nesprávny úradný postup Okresnému súdu Zvolen v konaní sp.zn.21Ro/225/2010 nekonštatoval a ani žalobca neuviedol konkrétne ustanovenia O.s.p., v rozpore s ktorými bol platobný rozkaz sp.zn. 21Ro/225/2010 Okresným súdom Zvolen dňa 14. 6. 2011 vydaný. Podľa ustálenej súdnej praxe činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd preto v predmetnom konaní nemohol posudzovať správnosť úradného postupu Okresného súdu Zvolen pri vydávaní platobného rozkazu v konaní sp.zn. 21Ro/225/2010, to či platobný rozkaz mal alebo nemal byť vydaný a ak bol vydaný, či bol vydaný správne a či bol správne doručovaný. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal podmienku nesprávneho úradného postupu, ako jednej z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a preto žalobu zamietol. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, súd už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. 2/ Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že je potrebné rozlišovať medzi uplatnenou náhradou škody a prípadným vznikom bezdôvodného obohatenia. Podľa ustálenej judikatúry má prednosť pred náhradou škody uplatnenie práva na vydanie bezdôvodné obohatenia. Štát nemôže byť v majetkových vzťahoch fyzických a právnických osôb univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Pokiaľ navrhovateľ SKP k.s., Lazovská 64, Banská Bystrica, IČO: 444915691, správca úpadcu, KFZ Sys s.r.o., "v konkurze"., L. XXXX, XXXXX Sládkovičovo, IČO: 3681448, nadobudol od žalobcu finančné prostriedky bez právneho dôvodu, vznikol žalobcovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák. To, že žalobca toto právo nevyužil, neznamená, že mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát. 3/ Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 2. 3. 2018 žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu na otázku preberania písomností vo veci namietaného platobného rozkazu, znalecké dokazovanie na otázku, či podpis na doručenke pri prevzatí platobného rozkazu dňa 2. 10. 2011 patrí žalobcovi, vykonať dotaz na políciu OO PZ v Hriňovej, kto bol prítomný pri doručovaní platobného rozkazu žalobcovi dňa 2. 10. 2011, výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ministerky spravodlivosti SR na otázku, či rozporuje tvrdenie žalobcu, že neprevzal platobný rozkaz 2. 10. 2011. Prvoinštančný súd takto navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, pretože otázka preberania písomností vo veci namietaného platobného rozkazu vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/535/2015, ktorého súčasťou je pôvodný spis Okresného súdu Zvolen sp.zn. 21Ro/225/2010 a je uvedená v odseku 9., otázku pravosti podpisu na doručenke doručovaného platobného rozkazu dňa 2.10.2011 a dotazu na políciu OO PZ v Hriňovej, kto bol prítomný pri doručovaní platobného rozkazu žalobcovi dňa 2.10.2011, súd nepovažoval za potrebné v tomto konaní riešiť vzhľadom k záverom súdu uvedeným v odseku 20. Výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ministerky spravodlivosti SR, na otázku, či rozporuje tvrdenie žalobcu, že žalobca neprevzal platobný rozkaz 2.10.2011, súd považoval za nadbytočný, vzhľadom k tomu, že odpoveď na uvedenú otázku vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/535/2015, ktorého súčasťou je aj pôvodný spis Okresného súdu Zvolen sp.zn. 21Ro/225/2010 a jej výsluch súd považoval za nadbytočný z hľadiska záveru súdu uvedeného v odseku 20. 4/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci; v konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 5/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie a prizná mu tiež náhradu trov konania, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa on, žalobca domáhal nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Zvolen pri vydávaní platobného rozkazu. Žalobca poukazoval na to, že on v konaní namietal vznik škody, ktorá mu vznikla tak postupom Okresného súdu Zvolen ako aj postupom súdneho exekútora, ktorý vykonával exekúciu na základe poverenia Okresného súdu Zvolen. V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 21Ro/225/2010 nemal byť nikdy vydaný platobný rozkaz, nakoľko údaje uvedené v návrhu sa nezhodovali s dôkazmi priloženými k nemu a to, žiadna listina priložená k návrhu nedokazovala zmluvný vzťah s osobou uvedenou v návrhu. Neexistovala zhoda medzi osobnými údajmi uvedenými v návrhu a v listinných dôkazoch, ktoré mali preukazovať odôvodnenosť návrhu. ide o nezhodu v rodných číslach a dátumoch narodenia. Žalobca o žiadnom konaní vedenom proti jeho osobe a to či už na Okresnom súde Zvolen alebo o exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom C.. E. V. nemal minimálne do neoprávneného odpísania finančných prostriedkov z jeho účtu žiadnu vedomosť. Žalobca naďalej popiera, že by mu bola v predmetných konaniach doručená akákoľvek písomnosť, na základe ktorej by mohol zistiť, že takéto konania prebiehajú. Zároveň nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok v jeho mene. Okresný súd Zvolen a rovnako tak neskôr aj súdny exekútor však konali a pokračovali v konaniach proti žalobcovi bez toho, aby došlo k riadnemu upovedomeniu a oboznámeniu žalobcu s predmetom konaní. Odpísaním finančných prostriedkov z účtu žalobcu súdny exekútor skonštatoval vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva ako aj trov exekúcie a vrátil poverenie na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Zvolen späť, čím došlo ku skončeniu exekúcie. Takýmto postupom Okresného súdu Zvolen a súdneho exekútora bolo žalobcovi znemožnené domáhať sa nápravy nezákonného stavu, nakoľko takýmto postupom bolo žalobcovi odňaté právo domáhať sa reparácie nesprávnych rozhodnutí a úkonov v predmetných konaniach opravnými prostriedkami v zmysle OSP a Exekučného poriadku. 6/ Žalobca trval v odvolaní na tom, že mu bolo postupom orgánov, za činnosť ktorých zodpovedá žalovaný, zabránené využiť opravné prostriedky, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva v odôvodnení rozsudku, a teda daný prípad je nutné subsumovať pod inštitút prípadu hodného osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 21 odôvodnenia skonštatoval, že je potrebné rozlišovať medzi uplatnenou náhradou škody a prípadným vznikom bezdôvodného obohatenia. Uvedené konštatovanie súdu označil žalobca za formalistické a nemajúce oporu v skutkovom stave. Suma odpísaná z účtu žalobcu pozostávala nielen z istiny a príslušenstva uvedených v platobnom
rozkaze, ale taktiež z trov súdneho exekútora. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberá a nevysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že žalobcovi čo sa týka celej odpísanej sumy - vrátane trov exekučného konania - vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca argumentoval ustálenou judikatúrou, podľa ktorej vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Exekútor totiž zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo znamená, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo/58/2009 zo dňa 1. 3. 2010). Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené a trpí tak vadou nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z judikatúry ESĽP. Aj podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV.ÚS 115/03). 7/ Na odvolanie žalobcu žalovaný vyjadrenie nepodal. 8/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/ Ako už na to poukázal vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom vznik samotnej škody a tretím predpokladom príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Uvedená zodpovednosť je objektívna (t.j. nemožno sa jej zbaviť). Dôkazné bremeno poškodeného (žalobcu) spočíva v tom, že preukazuje existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. 11/ Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej nemožno postup súdu (alebo iného orgánu), ktorého výsledok sa priamo prejaví v rozhodnutí, považovať za nesprávny úradný postup. Tak napr. podľa záverov rozsudku MS SR z 30. 6. 2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009, „.....pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov.“ (č. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V rozsudku zo dňa 31. 5. 2011 sp. zn. 6Cdo 115/2010 Najvyšší súd SR judikoval, že „ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len podľa § 1 až § 17 zákona č. 58/1969 Zb. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností.“ Závery predmetného rozhodnutia sú použiteľné aj v súčasnosti, za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. V súdenej právnej veci činnosť vyššieho súdneho úradníka pri zisťovaní pokladov pre vydanie platobného rozkazu smerovala k vydaniu spomínaného rozhodnutia - platobného rozkazu; preto z jeho strany nešlo o jeho nesprávny úradný postup (spočívajúci v nedostatočnom overení identifikačných znakov osoby, ktorú žalobca označil v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako žalovanú stranu). Vada v označení žalovanej strany sa prejavila v rozhodnutí, t.j. v platobnom rozkaze, a teda mohla zakladať vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pravda za predpokladu, že by predmetné rozhodnutie - platobný rozkaz - bolo ako nezákonné zrušené, čo sa však nestalo (preto v danom prípade nemôže ísť ani o zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko toto rozhodnutie nespĺňa podmienky stanovené zákonom - podmienku zrušenia právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť). 12/ V prípade súdneho exekútora podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď tento viedol exekúciu voči povinnej osobe, identifikovanej oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie a tiež v exekučnom titule, v ktorých bol ako povinná osoba označený menovec žalobcu, s inou adresou bydliska (L. B. XXX, T.Ň.), avšak s uvedením dátumu narodenia X. X. XXXX, resp. rodným číslom XXXXXXXXXX, kde dátum narodenia a aj rodné číslo sú (nemennými ) identifikačnými znakmi práve žalobcu. Pri stotožňovaní povinnej osoby súdny exekútor vychádzal z identifikačných znakov, ktoré sa u fyzickej osoby nemenia - t.j. z dátumu narodenia, resp. rodného čísla povinnej osoby, ako prioritných znakov, keď v prípade adresy bydliska zohľadňoval skutočnosť, že adresa bydliska ako identifikačný údaj sa môže opakovane meniť. Na základe dátumu narodenia X. X. XXXX, resp. rodného čísla XXXXXXXXXX bola v exekučnom konaní povinná osoba stotožnená so žalobcom a z dôchodku vyplácaného žalobcovi Sociálnou poisťovňou boli vykonané zrážky, až do úplného vymoženia exekúcie. 13/ Súd prvej inštancie tak dospel po vykonanom dokazovaní k správnemu právnemu záveru, že žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, v predmetnej veci nepreukázal naplnenie zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, spočívajúceho v existencii nesprávneho úradného postupu. Keďže priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je založené na kumulatívnom (súčasnom) splnení všetkých troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu, potom ak čo len jeden z uvedených predpokladov chýba, zodpovednosť štátu za škodu nemôže vzniknúť. 14/ Odvolací súd ďalej považuje za správny aj záver prvoinštančného súdu o tom, že v zmysle argumentácie žalovaného v tomto konaní, je nutné rozlišovať medzi uplatnenou náhradou škody a prípadným vznikom bezdôvodného obohatenia, keď podľa ustálenej judikatúry má uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia prednosť pred náhradou škody, z dôvodu, že štát nemôže byť v majetkových vzťahoch fyzických a právnických osôb univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné dosiahnuť uspokojenie týchto záväzkov iným spôsobom. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že pokiaľ žalobca SKP k.s. M. XX, R. R., IČO : 444915691, správca úpadcu KFZ Sys s.r.o. „v konkurze“, L. XXXX, XXXXX E., IČO : 3681448 nadobudol od žalobcu finančné prostriedky bez právneho dôvodu, potom žalobcovi vznikol voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák.; ak žalobca toto svoje právo nevyužil, nemá to za následok, že mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát. V tejto súvislosti Najvyšší súd SSR zo dňa 16. 4. 1985 sp. zn. 4 Cz XXX/XX judikoval : „o plnenie bez právneho dôvodu však ide nielen vtedy, keď tu právny dôvod plnenia nebol od samého začiatku, ale aj vtedy, keď tu právny dôvod plnenia nebol od samého začiatku, ale aj vtedy, keď dodatočne odpadol. Preto plnenie prijaté na základe rozsudku, ktorý bol neskôr pre nezákonnosť zrušený, je tiež plnením bez právneho dôvodu a musí sa vydať ako pohľadávka toho, kto také plnenie poskytol. Existencia tejto pohľadávky proti inému účastníkovi svedčí pre to, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím majetková ujma zatiaľ druhému účastníkovi nenastala. Z týchto zásad vychádza aj ustálený výklad, že ak účastník má pohľadávku - na vydanie neoprávneného majetkového prospechu podľa § 451 Obč. zák.... -, škoda mu ešte nevznikla. Vydaním neoprávneného majetkového prospechu jeho pohľadávka je uspokojená a ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. nebude treba použiť. Z toho potom vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v občianskom súdnom konaní môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak žiadateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný mu ho vydať. Preto žiadateľ má preukázať, že skôr, ako uplatnil proti Československému štátu nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., sa bezúspešne domáhal vydania neoprávneného majetkového prospechu.“ Tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. 1. 2009 sp. zn. 1 Co 142/08, citované podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 7. 7. 2009 sp. zn. III.ÚS 176/09 uvádza : „správne poukazuje žalovaný na nutnosť aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 110/84, v predmetnej veci, z ktorého vyplýva, že v občianskom súdnom konaní môže byť voči štátu úspešne uplatnený nárok až vtedy, ak žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech získal je povinný vydať. Toto rozhodnutie NS SR ako to vyplýva z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR je naďalej aktuálne pre aplikačnú prax.“ 15/ Žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu
nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. 16/ Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. 17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v odvolacom konaní zjavne nevznikli žiadne trovy (ich nárok na náhradu si ani neuplatňoval), odvolací súd rozhodol, že mu voči žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznáva. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP tak už nebude nutné rozhodovať. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).