Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Er/676/2015

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 (ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 15.11.2016), zast.: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. H.. H. XXX/XX, W., o vymoženie 100,00 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného a to spoločnosťou MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zapísanou v Obchodnom registri Krajského súdu v Brne, v oddiely: H, vo vložke číslo: 602.

II. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 04.03.2015 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie (zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom) zo dňa 04.03.2015 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 100,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 17233/14 zo dňa 03.12.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 05.01.2015 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť istinu vo výške 100,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 28.05.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,- Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 91,01 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzavretá prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk dňa 28.04.2014 medzi oprávneným (MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453) a povinným. Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na jej základe sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej ako spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- Eur v lehote dvoch dní, prevodom na účet povinnej a povinná sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom v lehote uvedenej v zmluve.

3. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

4. V deň uzavretia zmluvy t. j. 28.04.2014 bola uzavretá taktiež rozhodcovská zmluva. V čl. I.- ZÁKLADNÉ USTANOVENIA sa uvádza, ktorý súd sa rozumie pod pojmom rozhodcovský súd na účely zmluvy a čo pod rozhodcovským konaním. V čl. III. zmluvy nazvanom „Poučenie o rozhodcovskom konaní“, je vysvetlený priebeh rozhodcovského konania. Článok II. nazvaný „Predmet zmluvy“ obsahuje vymedzenie súdov, pred ktorými sa môžu riešiť prípadné spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy

nasledovne: „1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 4432303 uzatvorenej dňa 27.02.2014, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. 1 bod 1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana;; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov zvoleného Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.“.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“) tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Z Obchodného registra súd zistil, že oprávnený v dôsledku zlúčenia zanikol a dňa 15.11.2016 bol z Obchodného registra vymazaný. Právnym nástupcom oprávneného sa stala spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211.

7. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Podľa o právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

11. Na základe uvedených skutočností, v dôsledku univerzálnej sukcesie, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného oprávneného tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje

majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku).

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

14. Podľa účinného ku dňu 27.02.2014, kedy bola zmluva uzavretá (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Zo zabezpečených podkladov vyplynulo, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.04.2014 zmluvu o úvere na základe o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako už aj zo samotného názvu zmluvy vyplýva, ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo svojom rozhodnutí vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

24. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom, posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

26. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. ).

27. Taktiež súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2012 sp. zn. , podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

28. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné aj bez návrhu, v súlade s požiadavkou Európskej únie na „ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok", tejto zmluvu a rozhodcovskú zmluvu podrobiť.

29. Rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na výber riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam má súd za to, že uzavretá v rozpore s ustanovenia , upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva má klasickú predpripravenú formu, kde boli iba doplnené osobné údaje povinného. Súd má za to, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu resp. ustanovenia, tak ako to vyžaduje , aj keď sa nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh súdu, avšak povinný

nemohol ovplyvniť jej obsah. Mohol ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.02.2017, kde tento v odôvodnení uviedol: „V preskúmavanej veci odvolací súd nesprávne vyhodnotil zákonnosť prijatej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa obmedzil len na konštatovanie že bola podpísaná, čím došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto podľa jeho názoru nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku podľa , a teda neplatnú podľa . Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára. Dovolací súd priznáva žalovanej ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takomto prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.“

30. Z uvedeného teda vyplýva, že pod individuálnosťou dojednania sa nemyslí iba podpísanie rozhodcovskej zmluvy na samostatnom papier, ale osobitné individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, pri ktorom by mal povinný právo meniť resp. ovplyvniť obsah zmluvy.

31. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá už v čase podpisu zmluvy. Táto skutočnosť je však v rozpore s dobrými mravmi, keďže slabšia strana (povinný) si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokázala v čase podpisu zmluvy, náležite naplánovať.

32. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky resp. zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

33. Pojem dobré mravy nie je definovaný ani v ani v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Definíciu dobrých mravov ponúka Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -19 z 24. 2. 2011, podľa ktorého dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa Najvyššieho súdu SR sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. ).

34. Predmetná rozhodcovská doložka sa potom ako neprijateľná zmluvná podmienka prieči dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

35. Na základe uvedených skutočností, keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná ako to vyžadujú ustanovenia , pričom spôsob jej uzavretia taktiež odporuje dobrým mravom, je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, a bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa z.č. o v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa z.č. o rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa z.č. o odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa z.č. o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa z. č. o odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.