Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/100/2019

Potvrdené rozhodnutím 43CoCsp/45/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému 1/ L. U., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX X., občianka SR a žalovanému 2/ U. H., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX X.-Z., občianka SR, o zaplatenie 21.494,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 19Csp/100/2019-114 zo dňa 15. mája 2020 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Csp/100/2019-114 zo dňa 15. mája 2020 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ L. U., R.. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XXXX/XX, XXX XX X., J. V. a 2/. U. H., R.. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX X. -Z., J. V., o zaplatenie 21 494,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej 1/ a žalovanej 2/ súd nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 31.10.2019 domáhal od žalovaných zaplatenia istiny 14 348,86 Eur, kapitalizovaných úrokov k 19.12.2018 vo výške 7 140,60 Eur, poplatkov v sume 4,75 Eur, ďalej zmluvného úroku v miere 11,90 % ročne zo sumy 14 348,86 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania v miere 5,05 % ročne zo sumy 14 348,86 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a to všetko na tom skutkovom a právnom základe, že medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31 340 890 (ďalej len ako „Predchodca žalobcu“) ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 15 000 Eur. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba 11,90% p.a. Nakoľko žalované úver nesplácali riadne a včas, po predchádzajúcej výzve v zmysle Predchodca žalobcu ku dňu 09.11.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalované napriek výzve svoje záväzky nesplnili. Dňa 20.12.2018 Predchodca žalobcu predmetné pohľadávky voči žalovaným postúpil na žalobcu.

2. K žalobe boli priložené listiny - Zmluva o úvere, Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018; poštový podací hárok zo dňa 02.01.2019 (adresát: L. U.); poštový podací hárok zo dňa 12.08.2019 (adresát: U. H.); poštový podací hárok zo dňa 12.08.2019 (adresát: L. U.); doručenka zo dňa 14.11.2016 (adresát: L. U.); doklad o doručovaní zásielky U. H. do dňa 16.11.2016; Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery; poštový podací hárok zo dňa 02.01.2019 (adresát: L. U.); Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2019 (adresovaný: U. H.); Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2019 (adresát: L. U.); Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom; Predpis splátok k zmluve o úvere; Výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 08.08.2019 (adresovaný žalovanej 2/); Výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 08.08.2019 (adresovaný žalovanej 1/); Sadzobník poplatkov platnosť od 01.02.2014; výpis čerpania účtu; Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.11.2016 (adresovaný L. U.); Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08.11.2016 (adresovaný U. H.); Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru

zo dňa 14.10.2016 (adresovaný U. H.) zo dňa 13.10.2016 a Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.10.2016 (adresovaný L. U.);

3. Dňa 18.11.2019 súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, nakoľko po predbežnom posúdení mal za to, že právo žalobcu je premlčané a v zmysle ho nemožno vymáhať.

4. Žalovaná 2/ sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.02.2020 v ktorom uviedla, že žalovaná 1/ dlh neplatí a vyhýba sa i jej ako ručiteľovi. Zmluvu úvere podpisovala pod určitým tlakom od žalovanej 1/, čo sa nedá teraz dokázať. Medzičasom jej siahol exekútor na jej plat a ostalo jej len životné minimum. Naviac dostala výpoveď od zamestnávateľa. Aj keby chcela splácať úver, nemá na to prostriedky.

5. Žalovaná 1/ sa v súdom určenej lehote k žalobe písomne nevyjadrila.

6. Dňa 14.04.2020 a dňa 06.05.2020 boli do súdneho spisu osobne doručené písomné listiny označené „Uznanie nároku“ od oboch žalovaných (č.l. 84 a 93), z ktorých vyplýva, že žalované písomne uznali nárok žalobcu v tomto konaní, sú si vedomé premlčania (ako aj toho že nárok žalobcu na vymáhanie nezaniká) a žiadali splácať nárok žalobcu v mesačných splátkach v sume 30 Eur.

7. Nasledujúci deň, dňa 07.05.2020 však žalované súdu doručili svoje vyjadrenia k žalobe ako aj k uznaniam a uviedli, že rušia a odmietajú svoje uznania (dlhu), nesúhlasia s ním a uviedli, že boli žalobcom oklamané a že žalobca zneužil ich právnu nevedomosť - nik by neuznal dlh, keby vedel, že je premlčaný. V čase podpisu predmetných uznaní nevedeli, že dlh je premlčaný. Súčasne vzniesli námietku premlčania podľa . Namietali taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pre nesplnenie všetkých náležitosti v zmysle Namietali tiež neplatnosť ich uznaní, nakoľko konanie žalobcu bolo podvodnícke - žalobca zamaskoval uznanie výhodnou splátkou 30 Eur mesačne pre žalované, pričom v uznaní nie je poučenie, že žalované môžu odmietnuť uznanie dlhu. Žalované nevedeli pri podpisovaní uznaní, že dlh je premlčaný. Súčasne žiadali, aby sa pojednávanie dňa 15.05.2020 neuskutočnilo a žiadali vec postúpiť na Okresný súd Martin.

8. Dňa 15.05.2020 sa vo veci konalo pojednávanie. 8.1 Žalobca zotrval na žalobe a uviedol, že žalované uznali nárok podľa . Poukázal na to, že nedošlo k uznaniu dlhu, ale len k uznaniu nároku, pričom podľa názoru žalobcu súd nemá skúmať skutočnú vôľu, ale len vonkajší prejav vôle. Čo sa týka odvolaní uznaní nároku zo strany žalovaných, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. -11, podľa ktorého ak už došlo raz k uznaniu nároku, nie je možné tento prejav vôle zobrať späť. Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti, podľa ust. , nebola miestna nepríslušnosť namietnutá pri prvom procesnom úkone. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. 8.2 Žalovaná 1/ uviedla, že sa pridržiava posledného písomného vyjadrenia, kde žalované zrušili prejavený súhlas s tým, aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku. Listina -Uznania nároku- jej bola doručená zo strany žalobcu. Nevedela, čo znamená premlčanie. Uviedla, že následne po tom, ako podpísala Uznanie nároku, jej pán Z. (pozn.súdu - predseda združenia OSPO, č.l. 99 spisu) povedal, aby s tým nesúhlasili a majú namietať aj miestnu príslušnosť súdu. 8.3 Žalovaná 2/ uviedla, že si je vedomá, že pomohla žalovanej 1/ a išla jej ručiť. Dňa 06.04.2020 obdržala od žalobcu listinu - Uznanie nároku, kedy ešte ani nemala vedomosť o súdnom spore. Je pravda, že žalobcovi zaslala s overeným podpisom Uznanie nároku a dala súhlas na splátky. Až potom sa však prostredníctvom pána Z., ktorý ju kontaktoval cez Facebook, dozvedela o termíne pojednávania a o vedení súdneho sporu. Ten ju tiež informoval, že posledná splátka bola v roku 2016 a teda, že ich žalobca oklamal. Až potom si pozrela . Uviedla, že nesúhlasí, aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku.

9. Podľa § (ďalej len ako „Obč. Z.“), v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 879v Obč. z., konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 54a Obč. Z. v znení účinnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

12. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

13. Podľa § 101 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa § 122 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

16. Podľa § 558 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

18. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

20. Podľa , spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

21. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

22. Podľa , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Za nesporné medzi stranami sporu mal súd najmä to, že : 26.1 dňa 04.09.2014 uzavreli Predchodca žalobcu ako veriteľ, žalovaná 1/ ako dlžník a žalovaná 2/ ako spoludlžník Zmluvu o úvere; 26.2 na základe Zmluvy o úvere bol poskytnutý úver v sume 15 000 Eur, ktorý žalované nesplácali riadne a včas a preto došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, tak ako tvrdil žalobca v žalobe; 26.3 predmetné pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil Predchodca žalobcu na žalobcu; 26.4 žalované napriek viacerým výzvam svoj dlh neuhradili; 26.5 sporným napokon nebolo ani to, že právo žalobcu je premlčané.

27. Za sporné medzi stranami súd považoval najmä, či : 27.1 sa predmetná vec má prejednať na Okresnom súde Martin a či 27.2 je dôvod na rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie.

28. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluvou o úvere, Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018; poštový podací hárok zo dňa 02.01.2019 (adresát: L. U.); poštový podací hárok zo dňa 12.08.2019 (adresát: U. H.); poštový podací hárok zo dňa 12.08.2019 (adresát: L. U.); doručenka zo dňa 14.11.2016 (adresát: L. U.); doklad o doručovaní zásielky U. H. do dňa 16.11.2016; Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery; poštový podací hárok zo dňa 02.01.2019 (adresát: L. U.); Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2019 (adresovaný: U. H.); Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2019 (adresát: L. U.); Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom; Predpis splátok k zmluve o úvere; Výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 08.08.2019 (adresovaný žalovanej 2/); Výzvu na zaplatenie

- predžalobná výzva zo dňa 08.08.2019 (adresovaný žalovanej 1/); Sadzobník poplatkov platnosť od 01.02.2014; výpis čerpania účtu; Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.11.2016 (adresovaný L. U.); Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08.11.2016 (adresovaný U. H.); Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 14.10.2016 (adresovaný U. H.) zo dňa 13.10.2016 a Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.10.2016 (adresovaný L. U.); Uznanie nároku zo dňa 06.04.2020 žalovanou 1/; Uznanie nároku zo dňa 07.04.2020 žalovanou 2 /; Vyjadrenie žalovanej 1/ a žalovanej 2/ a listinou označenou ako „Zrušenie uznanie dlhu“ zo dňa 05.05.2020.

29. Žalované namietali miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. V zmysle však takúto námietku nepríslušnosti žalované neuplatnili pri prvom procesnom úkone, ktorý im patril (vyjadrenie k žalobe), ale až neskôr a preto súd vec nepostúpil na Okresný súd Martin, ale vec sám prejednal a rozhodol.

30. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné v zmysle vyhovieť. Z listinného dôkazu - Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018 (č.l. 3-4) vyplýva, že k omeškaniu žalovaných došlo už 15.02.2016. Podľa tvrdenia žalobcu (a listinného dôkazu na č.l. 34) bol úver zosplatnený k 09.11.2016. V zmysle Obč. Z. museli byť v čase zosplatnenia úveru žalované v omeškaní minimálne s troma splátkami - podľa listinného dôkazu na č.l. 37 išlo (minimálne) o splátky splatné 15.07.2016, 15.08.2016 a 15.09.2016. V zmysle Obč. Z. potom odo dňa 15.07.2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba ( Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle Obč. Z. na 15.07.2019, pričom žaloba bola podaná na súd (i) až dňa 31.10.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a (ii) za účinnosti Obč. Z., naviac (iii) žalované v spore vzniesli námietku premlčania, v dôsledku ktorých skutočností súd v zmysle ustanovenia Obč. Z. a Obč. Z. nemohol nárok žalobcovi priznať.

31. Totožné závery ohľadom premlčania vyplývajú aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -176 zo dňa 26.06.2019 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -188 zo dňa 15.08.2019., v zmysle ktorých vyplýva, že „z ustanovenia § 103 druhá veta Obč. Z. je zrejmé, že zákon viaže začiatok premlčania na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre

nesplnenie ktorej sa stal zročným celá dlh. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu má dodávateľ povinnosť v zmysle čakať s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, čo však nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o 3 mesiace, keďže prvé 3 mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou dodávateľ nemôže zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie , avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu ustanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv teda, že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, respektíve k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. Veriteľ mal dostatok času uplatniť svoj nárok na plnenie celého predčasne splateného dlhu na súde. Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn zo dňa 21.09.2017, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že „V zmysle začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa už splatnosťou nezaplatenej splátky a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému ( ). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú žalobca vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie. Pri využití práva na zosplatnenie podľa nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa , ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky. Totožné závery vyplývajú taktiež aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 28.06.2018, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 04.10.2017, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 19.04.2018, rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 05.04.2017 a z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 13.10.2016.

32. Pre premlčanie istiny nebolo možné žalobcovi priznať ani úroky a úroky z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov a úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky a úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. , a a (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia,

pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.

33. Vzhľadom na premlčanie súd už po podaní žaloby vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v dôsledku premlčania práva podľa § 54a v spojení s § 103 Obč. Z., čo však žalobca neurobil s odôvodnením, že žalované môžu uznať nárok žalobcu a potom bude súd musieť vydať rozsudok pre uznanie, čo ust. a nasl. nevylučujú (č.l. 59). S predmetným názorom v zásade možno súhlasiť a v predmetnej veci síce aj žalované písomne uznali nároky žalobcu v zmysle (č.l. 84 a 93), avšak tieto svoje súhlasy následne a bezodkladne písomne odvolali (č.l. 94 -97) a takisto na pojednávaní, pred rozhodnutím súdu vo veci, vyslovene uviedli, že nesúhlasia s vydaním rozsudku pre uznanie.

34. V zmysle je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa spotrebiteľ môže označiť všetky skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú). V predmetnej veci mal sú za to, že v čase vyhlásenia rozsudku žalované nárok žalobcu neuznávajú a s vydaním rozsudku pre uznanie nesúhlasia.

35. Uznanie nároku je v zmysle v zásade procesným úkonom, ktorým sa na rozdiel od uznania dlhu v zmysle Obč. Z. premlčacia lehota nepredlžuje. To, že v danom prípade listinami na č.l. 84 a 93 nemalo dôjsť k uznaniu dlhu, ale len k uznaniu nároku žalobcu podľa , okrem jednoznačného slovného vyjadrenia v predmetných listinách (Uznanie nároku podľa ...) potvrdil aj žalobca na pojednávaní. Pokiaľ žalované jednak písomne odvolali svoje uznania nárokov žalobcu podľa a následne to aj jednoznačne uviedli pred súdom na pojednávaní, mal súd za to, že v čase vyhlásenia rozsudku žalované nárok žalobcu neuznávajú a právo žalobcu ako premlčané v zmysle a nie je možné žalobcovi priznať (žalované taktiež vzniesli námietku premlčania).

36. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. -11, podľa ktorého ak už došlo raz k uznaniu nároku, nie je možné tento prejav vôle zobrať späť, súd konštatuje, že v danej veci, posudzovanej Ústavným súdom SR, nešlo o totožný skutkový a právny stav s touto vecou, nakoľko v danej veci žalovaný na pojednávaní pred súdom a po poučení vyslovene uviedol, že nárok žalobcu uznáva. Až následne, po rozhodnutí veci sa voči rozsudku odvolal, kedy Ústavný súd SR, s odvolaním sa na judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 10/1999) skonštatoval, že uznanie nároku už nie je možné neskôr účinne odvolať, čím mal podľa názoru na súdu na zreteli práve tie prípady, kedy po uznaní nároku pred súdom prvej inštancie nie je možné účinne odvolať uznanie nároku pred súdom odvolacím, nemal však podľa názoru súdu na mysli to, že by do rozhodnutia súdu prvej inštancie nemohol žalovaný zobrať svoje uznanie nároku späť (odvolať ho), o to viac, ak bol žalobcom zavádzaný. V tejto posudzovanej veci žalované svoje uznania nárokov odvolali ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a v čase vyhlásenia rozsudku žalované s vydaním rozsudku pre uznanie nároku vyslovene nesúhlasili.

37. Žalované namietali, že pri podpisovaní Uznaní nároku žalobcovi boli žalobcom zavedené, nevedeli čo znamená inštitút premlčania a žalobca zneužil ich právnu nevedomosť a nalákal ich na nízke mesačné splátky a preto sú tieto ich uznania neplatné. Aj keď v predmetných listinách (č.l. 84 a 93) je uvedené, že žalované sú si vedomé premlčania nároku a že mu rozumejú, o podstate inštitútu premlčania žalované vedomosť nemali, čo uviedli aj na pojednávaní (podstatu premlčania súdu uviesť nevedeli). Je pri tom evidentné, že žalobca vypracoval znenie predmetných listín, pričom text prehlásenia žalovaných o premlčaní je formulovaný len vo všeobecnej rovine (že žalované sú si vedomé premlčania a rozumejú mu), pričom žalovaný selektívnym spôsobom do tejto formulácie prehlásia vsunul hrubým a podčiarkovaným písmom len zvyšnú časť podstaty inštitútu premlčania a síce že „právo žalobcu na úhradu vymáhanej pohľadávky nezaniká“. Žalobca teda v týchto listinách rovnakým spôsobom nevysvetlil (podrobne nerozpísal) aj prvú - podstatnú - časť ohľadom premlčania, ktorá by reflektovala na ust. § 54a Obč. Z. a síce že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné vymáhať. Je ďalej evidentné, a v tejto časti možné tiež súhlasiť so žalovanými, že žalobca „nalákal“ žalované na podpísanie uznaní nárokov pod vidinou minimálnych splátok 30 Eur, aby tak dosiahol exekučný titul, ktorý by bez tohto uznania nedosiahol. Pokiaľ by však žalované mali mesačne splácať po 30 Eur, t.j. za rok 360 Eur, len istinu by museli splácať takmer 60 rokov, čo pri veku žalovaných zjavne presahuje ich dĺžku života (žalovaná 1/ by mala istinu splatiť ako 106 ročná a žalovaná 2/ ako 102 ročná), naviac žalobca žiadal, aby boli žalované zaviazané popri istine splácať ďalej aj úroky z omeškania - a čo je podstatné - aj úroky z nesplatenej istiny v miere 11,90 % ročne, čo aktuálne pri dlžnej istine 14 348,86

Eur predstavuje ročne sumu 1 707,51 Eur, pričom žalované mali podľa uznaní platiť splátky v ročnej sume len 360 Eur, čo zjavne nepokryje ani len predmetné úroky, a teda ich dlh by sa nie že neponižoval, ale by narastal. Takéto konanie žalobcu preto súd nepovažoval ani za súladné s dobrými mravmi.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto žalobu zamietol (výrok I.) Pre premlčanie nároku nebolo potrebné a ani hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie a súdnu kontrolu ohľadom dodržania (s možným následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) a ani ohľadom prípadných neprijateľných (neplatných) zmluvných podmienok v Zmluve o úvere.

39. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalované mali v spore plný úspech a preto by im v zmysle mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko si však žalované nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im v spore žiadne trovy ani nevznikli, súd im v zmysle nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.