Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)Uznesenie_23CoE-72-2012.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/72/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného General Factoring, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35838825, zast. Advokátskou kanceláriou HMG & Partners, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 8850459, proti povinným 1/ B. C., bytom A. Z. XXX, 2/ C. C., bytom A. Z. XXX, 3/ M. C., bytom I. XX, A., 4/ Q. O., bytom M. XXX, Z., o vymoženie 406,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/947/2010 - 25 zo dňa 30.04.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd exekúciu voči povinnému v 4/ rade vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. 3Er/947/2010, Ex 14187/10 vyhlásil za neprípustnú a vo výroku, ktorým exekúciu voči povinnému v 4/ rade vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. 3Er/947/2010, Ex 14187/10 zastavil.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu voči povinnému v 4/ rade vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Povinnému v 4/ rade nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom vo veci bol platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. Ro 421/94 zo dňa 03.05.1994, právoplatný a vykonateľný dňa 25.05.1994. Súd prvého stupňa vydal dňa 30.11.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Na prvostupňový súd povinný v 4/ rade dňa 14.02.2011 doručil podanie označené ako „Žiadosť o zrušenie exekúcie z dôvodu premlčania, sp. zn. Ex 14187/2010. Uvedené podanie súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vzniesť námietku premlčania a úspešne uplatnená námietka premlčania je dôvodom na zastavenie exekúcie. Poukázal, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 25.05.1994, pričom desaťročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 25.05.2004. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 30.08.2010 mohol dôvodnej námietke premlčania povinného v 4/ rade vyhovieť a exekúciu vo vzťahu k nemu vyhlásiť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku za neprípustnú a zastaviť ju. Navyše dodal, že námietka premlčania sa nevzťahovala na povinných v 1. až 3. rade, lebo okrem toho, že ju nepodali, z exekučného titulu neplynula povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, keďže povinný v 4/ rade bol v postavení ručiteľa, teda so samostatným procesným postavením, v ktorom koná sám za seba (§ 91 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.). K trovám uviedol, že povinný v 4/ rade si trovy neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal. O trovách exekúcie ako celku nerozhodoval, nakoľko exekúcia voči povinnému v 1/ až 3/ rade naďalej prebieha.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktorým napadol výrok o vyhlásení exekúcie voči povinnému v 4/ rade za neprípustnú a o zastavení exekúcie voči povinnému v 4/ rade. Poukázal, že z exekučného titulu povinnému vyplývala povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 628,36 Eur s 15%
úrokom od 17.02.1994 do zaplatenia a trovy konania v sume 28,41 Eur. Ďalej uviedol, že následné len čiastočné platenie súm povinným oprávnený zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vykonať exekúciu a vymôcť sumu 406,47 Eur, úroky ku dňu 25.01.2010 vo výške 1.136,43 Eur, úroky vo výške 15% ročne zo sumy 406,47 Eur od 26.01.2010 do zaplatenia, trovy súdneho konania vo výške 26,09 Eur, trovy exekučného konania vo výške 19,66 Eur, trovy právneho zastúpenia počas exekúcie vo výške 102,08 Eur. Podstatou jeho odvolania je namietanie zastavenia exekúcie súdom prvého stupňa voči povinnému v 4/ rade v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania, pričom citoval § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, 3, § 112 Občianskeho zákonníka, poukázal na niektoré rozhodnutia okresných a krajských súdov týkajúcich sa premlčania istiny a úrokov z omeškania, resp. príslušenstva pohľadávky. Podľa jeho názoru k premlčaniu istiny došlo, a to v dôsledku uplynutia desaťročnej premlčacej doby od momentu právoplatnosti exekučného titulu, avšak k premlčaniu úrokov nedošlo v celom rozsahu. Úroky zročné do právoplatnosti rozhodnutia sa premlčali spolu s istinou, ale úroky zročné po právoplatnosti sa premlčia v trojročnej premlčacej lehote, pričom ak si v priebehu tejto premlčacej lehoty oprávnený uplatnil právo na súde a začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba neplynie. Mal zato, že nemohlo dôjsť k premlčaniu úrokov zročných v období tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie, lebo týmto momentom prestala premlčacia lehota plynúť. Úroky, ktoré sa stali zročnými po právoplatnosti exekučného titulu (počnúc dňom 26.05.1994) sa premlčali v trojročnej premlčacej lehote. K tomu však dochádzalo len do dňa 29.08.2007, pretože zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným vzhľadom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.08.2010, kedy začalo spočívanie premlčacej lehoty. Teda úrok vo výške 15% ročne z dlžnej sumy 406,47 Eur od 30.08.2007 do zaplatenia, nie je premlčaný a exekúcia v tejto časti je dôvodná. Ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu pre jej neprípustnosť aj v tejto časti, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorých rešpektovanie zabezpečuje rovnaké právne posudzovanie rovnakých alebo obdobných situácií. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný v 1/ rade, v ktorom žiadal „o zrušenie exekúcie z dôvodu premlčania“, opísal svoje majetkové pomery a žiadal o odpustenie trov exekúcie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti i konanie, ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k. Ro 421/94-6 zo dňa 03.05.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 25.05.1994.
Pokiaľ ide o premlčanie istiny, resp. jej zvyšnej časti ako navrhol oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 1 OZ), teda dňa 25.05.2004.
Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 3 OZ) spolu s premlčaním istiny.
V súvislosti s úrokmi, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, teda tie, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 3 veta za bodkočiarkou) odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávneného.
Je síce potrebné prisvedčiť názoru, že premlčanie týchto úrokov sa posudzuje samostatne, že nekopíruje osud istiny.
Odvolací súd však zastáva názor, že nie je možné posudzovať premlčanie úrokov úplne izolovane.
Argumentácia oprávneného je taká, že má nárok na úroky za dobu od 30.08.2007 do zaplatenia, teda tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, a to na základe toho, že v prípade týchto úrokov zročných po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 OZ počítaná samostatne, z čoho má vyplývať, že má nárok na úroky za tri roky predchádzajúce podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
Ak by súd prijal túto argumentáciu, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je právne udržateľná. Znamenalo by to „nepostihnuteľnosť“ istej časti úrokov inštitútom premlčania, a toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. Právo oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky mali svoj právny pôvod v premlčanej istine (z premlčaného nemôže vznikať nepremlčané), pretože úroky, ich výška, vyplývajú, závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná suma úrokov.
Ak teda k premlčaniu istiny došlo dňa 25.05.2004, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej skutočnosti. Nepochybne zročnosťou posledných úrokov v posledný deň existencie judikovanej istiny začala plynúť trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie.
V predmetnej veci tak uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie úrokov z istiny tri roky po premlčaní istiny, teda v roku 2007.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Nad rámec prejednávanej veci a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd s poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej: „Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň
dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa žalobca mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná.
Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.06.2012).
Odvolací súd poukazuje na to, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný zaoberať sa aj podaním povinného v 1/ rade zo dňa 07.09.2012 (č.l. 68).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.