Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_19Csp-35-2021.pdf
PDF · 129.34 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava
- Staré Mesto, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: U. W., C.. W., W.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., Š. I. L., o zaplatenie 577,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 437,75 Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 5 % ročne zo sumy 72 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.11.2018 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.12.2018 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.01.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.02.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.03.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.04.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.05.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.06.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.07.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.08.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.09.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.10.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.11.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.12.2019 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.01.2020 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.02.2020 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.03.2020 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.04.2020 do zaplatenia zo sumy 18 Eur od 11.05.2020 do zaplatenia a zo sumy 17,10 Eur od 11.06.2020 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,62 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 660,44 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 545,42 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 631,44 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to všetko na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 13.10.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. časti 2. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 579,10 Eur tak, že sumu 575,10 Eur žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 4,00 Eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Podľa bodu 4.3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodol inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Banka z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 108 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Podľa bodu 7.1. Úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru. Podľa bodu 10. Úverovej zmluvy banka doručuje všetku korešpondenciu a oznamy klientovi poštou (obyčajná alebo doporučená listová zásielka alebo zásielka do vlastných rúk), elektronickými komunikačnými médiami (e-mail, fax, sms alebo iné elektronické médium) alebo prostredníctvom kuriéra. Banka môže poskytnúť alebo sprístupniť klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru alebo zasielať oznamy i prostredníctvom klientskej zóny. Klientská zóna je zabezpečená webová stránka banky, do ktorej klient získa prístup po zadaní požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.10.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa bodu 7.2. Úverovej zmluvy Banka je oprávnená v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.
Banka je oprávnená od klienta požadovať náhradu škody, ktorá banke vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. Podľa bodu 7.4. Úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Žalovaný mal voči žalobcovi k dátumu vyhotovenia žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 660,44 Eur (545,42 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 79,37 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 6,65 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 29,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 545,42 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 631,44 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia (žalobca si neuplatnil úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
2. K žalobe boli priložené listinné dôkazy - Výpis z obchodného registra žalobcu, Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb z 13.10.2017 (ďalej len ako „Zmluva o úvere“); Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; fotokópia občianskeho preukazu žalovaného; Výpis z úverového účtu žalovaného; Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov vo výške 575,10 Eur a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.10.2018 s dokladom o doručení dňa 23.10.2018.
3. Dňa 16.08.2021 vyzval súd žalobcu, aby i.a. (a.) predložil dôkazy o nákladoch vo výške 29 Eur spojených s uplatnením pohľadávky, (b.) predložil dôkazy o dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, (c) uviedol, pre ktorú neuhradenú splátku úver žalobca zosplatnil a (d) v prípade, že žalobca nie je schopný preukázať platné zosplatnenie úveru, aby upravil petit žaloby vo vzťahu k jednotlivým splátkam, s prihliadnutím na ust. § 54a a § 103 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca podaním (č.l.47) dňa 19.08.2021 oznámil že berie žalobu späť v časti istiny vo výške 54 Eur, v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29 Eur a žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 577,44 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 491,42 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 577,44 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia, ako aj trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.10.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný sa dostal do omeškania nezaplatením mesačnej splátky splatnej k 10.04.2018 a k zosplatneniu úveru žalobca pristúpil pre neuhradenie mesačnej splátky splatnej k 10.07.2018. Žalobca predložil súdu všetky jemu v súčasnosti dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky úveru.
5. Nakoľko žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru (nepredložil dôkaz o doručení výzvy pred zosplatnením, obsahujúcu aj poučenie o možnosti zosplatnenia úveru), súd ho vyzval (č.l. 66), aby upravili petit žaloby tak, že bude obsahovať (uvádzať) nepremlčané dlžné splátky s rozpisom na istinu a úroky - žalobca však na výzvu nereagoval.
6. Žalovaný si žalobu v odbernej lehote neprevzal a žalobu sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom príslušného oddelenia Policajného zboru SR (č.l. 57).
7. Podľa § 106 ods.1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
8. Podľa § 116 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba
sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
9. Súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP dňa 10.12.2021 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (č.l. 61).
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak (a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, (b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
12. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
13. Nakoľko na to v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP boli splnené všetky podmienky, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom oznam v zmysle § 219 ods. 3 CSP bol zverejnený dňa 04.02.2022 (č.l. 68-70).
14. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
15. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“), v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 879v Obč. z., konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
18. Podľa § 54a Obč. Z. v znení účinnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel
19. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
20. Podľa § 101 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 122 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.12.2017, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo..
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
28. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
29. Žalobca zobral žalobu ešte pred jej doručením žalovanému čiastočne (v časti istiny vo výške 54 Eur, v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29 Eur) späť, preto súd konal v zmysle § 145 ods. 3 CSP o zvyšku nároku (v časti sumy 577,44 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 491,42 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 577,44 Eur od 17.10.2018 do zaplatenia, ako aj trov konania a trov právneho zastúpenia) bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že v spore nenastali účinky účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného v zmysle § 151 ods. 1 CSP, súd nepovažoval za sporné medzi stranami žiadne skutkové tvrdenia žalobcu. Súd tak medzi stranami považoval za nesporné najmä to, že : 30.1 Zmluva o úvere bola dňa 13.10.20217 medzi žalobcom a žalovaným uzavretá; 30.2 žalobca poskytol žalovanému na účel kúpy tovaru úver v sume 575,10 Eur; 30.3 žalovaný nesplácal splátky riadne a včas a dostal sa tak do omeškania so splácaním úveru; 30.4 žalobca listom zo dňa 18.10.2018 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
31. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o úvere (§ 52 Obč. Z.) súd konštatuje, že nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú Zmluvu o úvere kontrole (a) z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na (c) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch), a (d) s účinnosťou od 05.12.2018 je súd povinný ex offo prihliadať aj na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (§54a Obč. Z.), a to tak v prospech ako aj v neprospech veriteľa. Súd je takisto ex offo povinný skúmať (e), či došlo k platnému zosplatneniu úveru (pozn. súdu
- závery Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.03.2019).
32. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (pozn. súdu - bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku).
33. Po právnom zhodnotení veci dospel súd k záveru, že Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Obč. Z. a žalobe je možné vyhovieť len čiastočne.
34. Súd má ex offo povinnosť skúmať v spotrebiteľskej zmluve, či dodávateľovi vzniklo právo na predčasné zosplatnenie úveru, pôžičky, teda, či bolo predčasné zosplatnenie úveru v zmluve dohodnuté, ako aj to, či bolo dohodnuté platne...Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije.... To, že zosplatnenie nebolo medzi stranami sporné, nezbavuje povinnosti súdu ex offo preskúmať, či bolo dojednanie o zosplatnení dohodnuté v zmluve platne, či spĺňa podmienky určitosti a zrozumiteľnosti, či je v súlade s § 53 ods. 9 OZ. (Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.03.2019). V súlade s vyššie uvedeným súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o platnom zosplatnení úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. Z. (č.l. 45), nakoľko k žalobe žalobca priložil listinný dôkaz (č.l. 24 p.v.-25p.v.) o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, avšak žalobca nepriložil k žalobe dôkaz o tom, že pred uplatnením tohto práva upozornil žalovaného (spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, tak ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Obč. Z.. Žalobca však predmetný dôkaz o dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. Z. nepredložil ani dodatočne a preto dospel súd k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru v danom prípade nedošlo. Súd preto posudzoval oprávnenosť uplatneného nároku vo vzťahu k pôvodným (jednotlivým) splátkam, v zmysle Zmluvy o úvere.
35. Súd sa takisto ex offo zaoberal, či Zmluva o úvere (č.l. 16-18) ako zmluva spotrebiteľská spĺňa zákonné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch (uvedené najmä v § 9 tohto zákona), pričom súd dospel k záveru, že úver z predmetnej Zmluvy o úvere pre nesplnenie zákonnej náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2018) uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2017 bezúročný a bez poplatkov. Aj keď Zmluva o úvere vyvoláva dojem, že ide o zmluvu o revolvingovom úvere s výškou úverového rámca 5 000 Eur, v danom prípade išlo o štandardný spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému (v sume 575,10 Eur) na účel kúpy tovaru (v Zmluve o úvere špecifikovaný ako „N. XXXXXXXX). Samotná Zmluva o úvere (bod 1.1) uvádza, že prvé čerpanie úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby. Ako výška mesačnej splátky bolo v zmluve uvedené: „min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca“. Ako aktuálna výška úverového rámca bolo uvedené: „600 Eur“. Vychádzajúc z uvedeného tak možno konštatovať, že výška splátky úveru (575,10 Eur) bola určená na sumu minimálne 18 Eur (3 % zo sumy 600 Eur). Prvá splátka bola podľa Zmluvy o úvere splatná 10. deň nasledujúceho mesiaca po poskytnutí úveru (čo bolo 13.10.2017), teda prvá splátka úveru bola splatná do 10.11.2017 a ďalšie splátky (min. 18 eur) vždy do 10 dňa nasledujúcich mesiacov. Pokiaľ bola zrejmá výška úveru (575,10 Eur), výška min. splátky (18 Eur), výška úrokovej sadzby (fixne 24 % p. a.), termín prvej splátky (10.11.2017), nič žalobcovi nebránilo v Zmluve o úvere uviesť aj termín konečnej (maximálnej) splatnosti úveru, t.j. do akej maximálnej lehoty je žalovaný pri minimálnych splátkach 18 eur predmetný úver 575,10 Eur splatiť, čo však žalobca v zmluve neuviedol a tým porušil povinnosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2018, na základe ktorej skutočnosti je potom úver zo Zmluvy o úvere bez úrokov a bez poplatkov a preto nebolo možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie úrokov 24 % p. a. (výrok II.). V tejto súvislosti tiež súd poukazuje aj na to, že v Zmluve o úvere bolo dohodnuté poistenie úveru s výškou poistného v miere 5,29 % z mesačnej splátky úveru (body 1.1 a 6.2 Zmluvy o úvere). Predmetné dojednanie vzbudzuje pochybnosti o účele samotného poistenia, nakoľko čím vyššiu splátku by dlžník zaplatil, tým vyššie poistné by platil. Podstatné je však to, že samotný žalobca výšku úhrad (splátok) vo výške 18 Eur, tak ako to vyplýva z č.l. 23, rozrátaval nielen na istinu a úroky, ale aj na poistenie, čo znamená, že výška splátky 18 Eur mala zahŕňať aj poistné, napriek tomu, že to Zmluvy o úvere nevyplýva a z povahy veci ide o iné tituly plnenia (splátky úveru a úhrady poistného). Uvedené by tiež malo znamenať, že jednotlivé úhrady žalovaného vo výške 18 Eur nepostačovali ani na výšku min. splátky (18 Eur), keďže z tejto sumy žalobca strhával časť (0,95 Eur) na úhradu poistného. Pre neurčitosť (a tak v zmysle § 37 Obč. Z. pre neplatnosť) dojednaní o výške splátky úveru tak prichádza do úvahy aj ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 30.04.2018 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch“ v znení účinnom do 31.12.2017) .
36. Podľa dôvodovej správy Obč. Z. (vo vzťahu k 54a Obč. Z.), pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Dôvodová správa teda k schválenému zákonu považuje za vymáhanie premlčaného práva nielen exekučné konanie, ale aj (základné) súdne konanie.
37. K rovnakému záveru dospelo dňa 20.03.2019 aj Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré konštatovalo, že „vzhľadom na to, že účelom novely OZ bolo, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, z povahy ktorých vyplýva, že ich nemožno vymáhať, potom bez ohľadu na to, že uvedené ustanovenie stiera rozdiel medzi premlčaním a preklúziou, súd by mal prihliadať na premlčanie uplatňovanej pohľadávky ex offo. Novela OZ sa vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa. Poukazujeme na prechodné ustanovenie § 879v OZ“.
38. Na rozdiel od protiústavného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., vychádza ust. § 54a Obč. Z. z predpokladu, že súd prihliada (ex offo) na premlčanie nárokov nielen v neprospech veriteľa, ale aj v jeho prospech.
39. Ako už súd skôr uviedol (bod 34 odôvodnenia) k platnému zosplatneniu úveru v danom prípade nedošlo a preto súd posudzoval oprávnenosť uplatneného nároku vo vzťahu k pôvodným (jednotlivým) splátkam, v zmysle Zmluvy o úvere, pričom súd ex offo skúmal aj prípadné premlčanie jednotlivých splátok (§ 54a Obč. Z. v spojení s § 101, § 103 a § 122 Obč. Z.). Prvá splátka úveru bola splatná dňa 10.11.2017. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vychádza pri výške úveru 575,10 Eur počet splátok na 32 (okrem poslednej splátky vo výške 17,10 Eur každá splátka vo výške 18 Eur). Hoci žalobca tvrdil v žalobe, že žalovaný splatil celkom z úveru 108 Eur (čo zodpovedá 6 splátkam po 18 Eur), z listinného dôkazu na č.l. 23 vyplýva, že žalovaný zaplatil sumu až 126 Eur, čo zodpovedá 7 splátkam (od 10.11.2017 do 10.05.2018 vrátane). Možno tak konštatovať, že žalovaný nezaplatil splátky od 10.06.2018 (vrátane) do 10.06.2020. Podľa § 101 Obč. Z. je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, plynula premlčacia doba pri každej splátke osobitne, odo dňa zročnosti jednotlivých splátok (§ 103 Obč. Z.). Nakoľko bola žaloba na súde podaná až 01.07.2021, v prípade splátky zročnej 10.06.2018 došlo uplynutím 3 - ročnej premlčacej doby k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie tejto splátky a preto v tejto časti nebolo možné nároku žalobcu vyhovieť (výrok II.). Súd zároveň konštatuje, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto premlčanej splátky, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné
prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, 5Sžf/52/2014 a 5Sžf/66/2014 a 4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia, pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.
40. Na základe uvedeného tak súd mohol žalobcovi priznať len nároky z titulu 24 neuhradených a nepremlčaných splátok, počnúc splátkou zročnej 10.07.2018 (vo výške 18 Eur, až do poslednej splátky zročnej 10.06.2020 (vo výške 17,10 Eur), celkom do výšky neuhradených a nepremlčaných splátok v sume 431,10 Eur. Súčasne žalobcovi prináleží aj nárok z titulu neuhradeného poistného v miere 5,29 % z výšky jednotlivých 24 splátok, čo predstavuje sumu 22,80 Eur, avšak žalobca si v žalobe uplatnil z titulu dlžného poistného len sumu 6,65 Eur, ktorú súd žalobcovi aj priznal. Súd v zmysle § 216 ods. 1 CSP, keďže je viazaný žalobným návrhom žalobcu, nemohol žalobcovi priznať dlžné poistné nad uplatnenú sumu 6,65 Eur. Celkovo tak súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 437,75 Eur (431,10 Eur z titulu dlžných splátok a 6,65 Eur z titulu dlžného a uplatneného poistného (výrok I.).
41. Súd taktiež priznal žalobcovi aj zákonný na zaplatenie úrokov z omeškania (výrok I.), uplatnený žalobcom v zákonnej miere 5 % ročne, avšak súd tento nárok priznal len z jednotlivých dlžných a nepremlčaných splátok, vždy odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti jednotlivých splátok, s výnimkou splátok splatných 10.07.2018, 10.08.2017, 10.09.2017 a 10.10.2017, kde súd priznal (opäť v zmysle § 216 ods. 1 CSP) nárok žalobcovi na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 72 Eur (4 splátky po 18 Eur) len od 17.10.2018, tak ako si to uplatnil žalobca v žalobe.
42. V prevyšujúcej časti (istiny vo výšky 139,69 Eur s prísl. úrokmi z omeškania a v časti úrokov) súd žalobu zamietol (výrok II.).
43. O trovách konaniach súd rozhodol (výrok III.) v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP - žalobca mal pomerný úspech v spore v miere 75,81 % a žalovaný mal úspech v miere 24,19 %. Rozdiel v pomerných úspechoch strán sporu bol potom 51,62 % v prospech žalobcu. O konkrétnej výške náhrad trov konanie rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.