Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobkyne: F. D., N. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.Á. XXX/X, XXX XX W., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka so sídlom Železničná 291, 986 01 Poltár, proti žalovanému: P. D., N. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX W., štátny občan P. republiky, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd v y p o r i a d a v a rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí ktoré nadobudli strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva, a to pod položkou A) nehnuteľnosti vedené Okresným úradom W. - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. W. na LV č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X p. domu s.č. XXX postaveného na parcelách reg. „C“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X na ul. B. M. W. v podiele 1/1 a podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo výške 79/6474, B) nehnuteľnosti vedené Okresným úradom W. - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. W. na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“ p.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1501 m2 a p .č. XXXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 913 m2, v podiele 79/6474, C) finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom v Prima banke a.s. č: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v sume 286,84 Eur,

p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľné veci uvedené pod položkou A) a B) spolu v celkovej hodnote 58.900 Eur, a do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e finančné prostriedky uvedené pod položkou C) spolu v celkovej hodnote 286,84 Eur.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu žalovaného z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 8.306,58 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd späťvzatie žaloby v časti o vyporiadanie zariadenia kuchyne včítane elektrospotrebičov, zariadenia spálne, zariadenia obývačky a zariadenia detskej izby n e p r i p ú š ť a.

IV. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22. 09. 2022 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) k hnuteľným a nehnuteľným veciam nadobudnutým za trvania manželstva medzi ňou a žalovaným z dôvodu, že po zániku manželstva rozvodom (rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 3.8.2022) nedošlo medzi nimi k vyporiadaniu dohodou. Uviedla, že do zaniknutého BSM patria nasledovné nehnuteľné veci: A)

vedené Okresným úradom W.T. - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. W. na LV č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X p. domu s.č. XXX postaveného na parcelách reg. „C“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X na ul. B. M. W. v podiele 1/1 a podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo výške 79/6474 (ďalej aj „Byt“) a B) vedené Okresným úradom Poltár - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. W. na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“ p.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1501 m2 a p .č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 913 m2 v podiele 79/6474 (ďalej aj „Pozemok pod bytovým domom“), spolu v hodnote 58.000 Eur. Do zaniknutého BSM patria aj hnuteľné veci, to zariadenie kuchyne včítane elektrospotrebičov, celkové zariadenie spálne, celkové zariadenie obývačky a zariadenie detskej izby v celkovej symbolickej hodnote 4 Eurá nakoľko žalobkyňa nechce zvyšovať hodnotu aktív BSM a na prikázaní tohto bytového zariadenia žalobkyňa ani netrvá. Okrem toho do masy BSM patrí aj motorové vozidlo Škoda Rapid EČV W. XXX P. v hodnote 6000 Eur a zostatky na účtoch vedených v Prima banke a.s. na meno P. D. IBAN B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a IBAN B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej hodnote 10 000.- Eur. Ďalej uviedla, že na kúpu Bytu a jeho rekonštrukciu, bytové zariadenie a kúpu motorového vozidla si strany sporu požičali peniaze za trvania manželstva, a to od V. M. rod. K., N.. X.X.XXXX, bytom V. X sumu 35 000.- Eur ( Kúpa bytu) s tým, že dlžná suma ku dňu rozvodu bola. 30 000.- Eur, od J. X., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, W. sumu 18 000.- Eur ( rekonštrukcia Bytu ) s tým, že dlžná suma ku dňu rozvodu bola 13 000.- Eur, od J. X., N.,. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, W. sumu 12 000.- Eur ( rekonštrukcia Bytu) s tým, že dlžná suma ku dňu rozvodu bola 9 000.- Eur, od B. M., N.. XX.X.XXXX, A. V. X sumu 16 000.- Eur ( kúpa motorového vozidla ) s tým, že dlžná suma ku dňu rozvodu bola 5 300.- Eur a od V. K., N.. X.X.XXXX, A. Y. V. XXX/XX, W. sumu 11 000.- Eur ( kúpa bytového zariadenia ) s tým, že dlžná suma ku dňu rozvodu bola 6000.- Eur. Navrhla, aby súd BSM vysporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže všetky nehnuteľné aj hnuteľné veci, ako aj všetky pasíva z pôžičiek, do vlastníctva žalovaného zostatky na bankových účtoch, žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanému z dôvodu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sumu 5352.- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný bude povinný nahradiť žalobkyni trovy konania. 2. Žalovaný sa písomne k veci nevyjadril. 3. Na pojednávaní dňa 13.2.2023 žalobkyňa k položke Byt uviedla, že sa so žalovaným rozhodli, že kúpia tento byt za 29.000 Eur a k tomu garáž za 3.000 Eur (táto bola predaná za trvania manželstva a nie je predmetom vyporiadania BSM). Keďže to bolo narýchlo a peniaze nemala, požičala jej dcéra V.. V. K. 35.000 Eur, aby to bolo aj trochu viac, keď by náhodou potrebovali. Žalovaný tak isto peniaze nemal, keďže za r. 2013 zarobil 3173,94 Eur, za rok 2014 3.467,73 Eur, za rok 2015 1.458,84 Eur, za rok 2016 nezarobil nič, za rok 2017 753,88 Eur a za rok 2018 2.437,84 Eur. Žalovaný k tejto položke uviedol, že 29.000 Eur bola naozaj kúpna cena Bytu, ale obaja mali peniaze v banke nakoľko pracovali v Rakúsku. Pre kúpou Bytu povedal, že polovicu kúpnej ceny, t.j. 14.500 Eur dá on a 14.500 Eur dá žalobkyňa. Žiadna pôžička dcérou žalobkyne poskytnutá nebola pretože manžel V. K. je invalidný dôchodca, ona nemá peniaze, preto ich nemohla ani požičať. Ďalej žalovaný k tejto položke na úvod pojednávania uviedol, že Byt si chce nechať nakoľko nemá kde inde bývať. Neskôr v priebehu pojednávania však uviedol, že byt za sumu 100.000 Eur predá a peniaze si so žalobkyňou rozdelia na polovicu. Podľa jeho názoru je hodnota Bytu 100.000 Eur a keď mu žalobkyňa dá 50.000 Eur, tak „skončili“. V závere pojednávania uviedol, že ak mu žalobkyňa vyplatí 40.000 Eur, tak zajtra z Bytu odíde. Zároveň uviedol, že súdu predloží dôkaz o hodnote predmetnej nehnuteľnosti.

4. K položkám zariadenie kuchyne včítane elektrospotrebičov, celkové zariadenie spálne, celkové zariadenie obývačky a zariadenie detskej izby žalovaný uviedol, že tieto veci nie sú spoločné a že spoločné hnuteľné veci (s výnimkou auta neexistujú). Žalobkyňa k týmto hnuteľným veciam na pojednávaní uviedla, že nechce, aby predmetom masy BSM boli tieto hnuteľné veci. Nemá o ne záujem.

5. K pôžičkám o p. X. žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že tieto boli obe poskytnuté a použité na rekonštrukciu Bytu. Žalovaný o týchto pôžičkách vedel. P. X. síce je dôchodkyňa, ale 20 rokov pracovala v Rakúsku. Žalovaný s existenciou uvedených pôžičiek nesúhlasil. Zdôraznil, že p. X. žije z dôchodku 280 Eur, potvrdil však, že v Rakúsku pracovala. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa mala peniaze na kúpu motorového vozidla, ktoré stálo 13.000 Eur, nie 16.000 Eur a peniaze na jeho kúpu si nepožičiavala.

6. Na ďalšie pojednávania sa žalovaný, napriek tomu, že bol riadne predvolaný, bez ospravedlnenia nedostavil. S poukazom na (ďalej aj „“) v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní, súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý po prvom pojednávaní ďalší záujem o toto konanie neprejavil.

7. Písomným podaním na č.l. 122 spisu žalobkyňa vzala podanú žalobu v časti o vyporiadanie zariadenia kuchyne včítane elektrospotrebičov, zariadenia spálne, zariadenia obývačky a zariadenia detskej izby späť. Z dôvodu, že žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlas neudelil, súd konanie v tejto časti podľa nezastavil.

8. Na pojednávaní dňa 17.1.2024 žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka a pracovala tam aj počas manželstva. V Rakúsku zarobí t.č. aj 2 000,00 € mesačne plus má dôchodok zo SR priznaný v roku 2019. Momentálne je vo výške 486,00 € a 1. 3. 2022 jej bol priznaný aj dôchodok v Rakúsku. Momentálne má výšku 124,00 €. Pôžičky, o ktorých tvrdí, že boli uzatvorené a ktoré boli použité na nadobudnutie majetku, splácala z týchto príjmov. Pokiaľ sa jedná o položku Byt a naň naviazanú pôžičku, tak situácia bola taká, že bývala vlastne v malom byte, kde po uzavretí manželstva sa prisťahoval aj žalovaný a jednoducho hľadali niečo väčšie. Vtedy sa naskytol trojizbový byt a tento kúpili. Ona sa ho predtým, ako byt kupovali, pýtala, že či chce, aby sa kúpil tento byt na oboch, a teda, či poskytne polovicu finančných prostriedkov naň. On uviedol, že tak urobí. Nakoľko žalobkyňa nemala toľko peňazí, požičala si od dcéry 35 000,00 €. Vtedy sa kúpil byt a garáž. Žalovaný síce pôvodne sľúbil, že polovicu peňazí na Byt zaplatí, reálne však nikdy polovicu peňazí na tento byt nedal. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo do správy, ktorú adresovala žalovanému, ktorá sa nachádza na čísle listu 6 spisu, uviedla, že sumu 14 500,00 € na tento byt prispel. Bola v ťažkom rozpoložení, pravidelne ju bil, kradol jej veci, robil jej schválnosti, možno to bolo v tejto súvislosti. Ona to myslela iným spôsobom ako je to napísané. Byt by mal byť prikázaný do jej vlastníctva v prvom rade preto, že ona hradí vlastne všetky pôžičky, ktoré s týmto bytom súviseli. Ona zarobila aj väčšinu peňazí, ktoré na splácanie týchto pôžičiek boli aj počas manželstva použité, nakoľko sa stalo aj to, že žalovaný aj dva až tri roky žiadnu prácu nemal. Sama hradí výdavky na elektrinu 31,00 € a plyn 10,00 €, na polovicu hradia len výdavky na nájom. Byt je potrebné prikázať do vlastníctva žalobkyne aj z toho dôvodu, že žalovaný zrejme nemá ani finančné prostriedky na to, aby mohol žalobkyňu vyplatiť, a to z toho dôvodu, že posledné tri roky nepracuj a žalobkyňa nevie o tom, že by mal priznaný dôchodok. 9. V písomnom podaní na č.l. 162 žalobkyňa uviedla, že žalovaný dňa 20.7.2018 uhradil 4000.- Eur na kúpu bytu. Tieto finančné prostriedky pochádzali z jeho príjmu zo zamestnania, nakoľko v tom období ešte čiastočne pracoval. Teda ide o prostriedky BSM. Dňa 5.11.2018 prispel zo svojho zárobku sumou 2500.- Eur na rekonštrukciu bytu. Ďalej uviedla, že SMS správa, ktorou písala žalobkyňa žalovanému, že mu vyplatí 14 500.- Eur, bola ponuka na mimosúdne vyrovnanie. Žalobkyňa mala záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody, keďže žalovaný investoval do kúpy a rekonštrukcie Bytu sumu 6500.- Eur, síce z prostriedkov BSM, ale predsa. Bola ochotná mu vyplatiť aj vyššiu sumu, aby sa vyhla súdnemu konaniu. Uviedla teda do SMS správy kúpu Bytu, myslené však boli aj prostriedky na rekonštrukciu. Jej zámerom bolo však ukončiť vyporiadanie BSM dohodou.

10. Na pojednávaní dňa 1.3.2024 žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo, ktoré žiada vyporiadať, ešte pred rozvodom manželstva previedla na svoju dcéru. Pokiaľ sa jedná o SMS, ktorá sa nachádza v spise, situácia bola taká, že sa žalovaného už chcela zbaviť, chcela to vybaviť mimosúdne a bola ochotná zaplatiť mu aj polovicu kúpnej ceny bytu, hoci potom, čo si skontrolovala všetky výpisy z účtu, zistila, že on vlastne ani polovicou na kúpu tohto bytu neprispel. V rámci záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že medzi aktíva BSM nemôže patriť motorové vozidlo. Čo sa týka pôžičiek, je preukázané, že tie pôžičky boli. Byt by mal byť prikázaný žalobkyni z dôvodu, že vlastne disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu žalovaného. Čo sa týka tých fyzických útokov žalovaného, priestupkové konania zrejme boli zastavené, ale už aj z tých svedeckých výpovedí, ako aj z toho, že žalobkyňa sa opakovane domáhala neodkladného opatrenia voči žalovanému, vyplýva, že tých fyzický útokov bolo viacero, ktoré možno neskončili ako trestné činy, možno skončili len ako priestupky, ale vlastne to násilie tam bolo.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov B. M. P. V. K., odpoveďou na lustráciu v bankách zo dňa 16.3.2023, sms-správou na č. l. 6 spisu, čiastočným výpisom listu vlastníctva na č. l. 7 a 8 spisu, zmluvou o pôžičke na č. l. 9 spisu, zmluvou o pôžičke na č. l. 10 spisu, zmluvou o pôžičke na č. l. 11 spisu, zmluvou o pôžičke na č. l. 12, zmluvou o pôžičke na č. l. 13 spisu, odpoveďou na lustráciu v bankách zo dňa 20. 11. 2023, znaleckým posudkom na č. l. 79 a nasledujúcich spisu a vyjadrením na č.

l. 107 spisu, výpisom z účtu na č.l. 123 spisu, kúpno-predajnou zmluvou na č. l. 163 spisu, osvedčením o evidencii (druhá časť) na č. l. 164 a 165, zmluvou o pôžičke na č. l. 166, kúpnou zmluvou na č. l. 167, výpisom z účtu na č. l. 170 a potvrdením o transakcii č. l. 171, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

12. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe ( ), že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 9. 4. 2011 a z tohto manželstva nepochádzajú maloleté deti. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. -28 zo dňa 3.8.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 8. 2022.

Masa BSM a jej hodnota

13. Podľa (ďalej aj „“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou žalobkyňa vymedzila predmet BSM tak, že ho tvoria v prvom rade nehnuteľné veci pod položkou A) a B), t.j. Byt a Pozemok pod bytovým domom. Žalovaný s tým, že predmetné nehnuteľnosti masu BSM tvoria, súhlasil. Preto súd s poukazom na (v zmysle ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti) do masy BSM tieto položky zahrnul, keď aj z čiastočného výpisu z listu vlastníctva na č. l. 7 a 8 spisu vyplynulo, že obe tieto položky patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu titulom kúpnej zmluvy zapísanej pod V 766/2018 z 30.9.2018 a titulom návrhu na zápis do BSM zaevidovaného príslušným katastrálnym odborom pod Z 616/2019 zo dňa 5.6.2019. Pri určovaní hodnoty týchto vecí súd vychádzal z ustálenej judikatúry, z ktorej vyplýva, že pri stanovení ceny vychádza zo stavu veci v dobe zániku BSM, ale z jej ceny v dobe vykonania vyporiadania (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a ). Žalobkyňa hodnotu predmetných nehnuteľných vecí odhadla na 58.000 Eur, s čim žalovaný nesúhlasil, keď tvrdil, že táto hodnota je 100.000 Eur. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila znalecký posudok (na č.l. 79 spisu), z ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota Bytu a Pozemku pod bytovým domom je 58.900 Eur. Žalovaný závery uvedeného znaleckého posudku nespochybnil a na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti o tom, že hodnota týchto nehnuteľností je 100.000 Eur, nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy. Súd mal tak preukázané, že hodnota nehnuteľností pod položkami A) a B) je 58.900 Eur.

15. Ďalej žalobkyňa navrhla vyporiadať aj zostatky na účtoch vedených v Prima banke a.s. na meno P. D. IBAN B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a IBAN B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej hodnote 10 000.- Eur. Zostatok na účte predstavuje inú majetkovú hodnotu - pohľadávku voči banke, ktorá vedie účet. Aj ostatné majetkové práva popri hnuteľných a nehnuteľných veciach sú predmetom BSM s poukazom na ustanovenie in fine , v zmysle ktorého je potrebné pojem „predmet vlastníctva“ použitý v vykladať širšie a zahŕňa aj použitý pojem „iné majetkové hodnoty“ uvedený v ustanovení in fine (k tomu pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. publikované ako R 27/07 a sp. zn. ). Preto súd vykonal dokazovanie na zistenie, či v dobe zániku BSM (22. 8. 2022) takéto pohľadávky voči banke existovali (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. prijaté ako R 35/2012).

16. Odpoveďou na lustráciu v bankách zo dňa 16.3.2023 súd zistil, že účet vedený na meno P. D. IBAN B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňa 22.8.2022 existoval a zostatok na ňom bol k uvedenému dňu 286,84 Eur. Naopak, odpoveďou na lustráciu v bankách zo dňa 20. 11. 2023 bolo preukázané, že účet vedený na meno P. D. J. B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol dňa 28.6.2022 (t.j. ešte počas manželstva) zrušený. Preto súd do masy BSM zahrnul len finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom v Prima banke a.s. č: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v sume 286,84 Eur.

17. Z dôvodu, že predmetom vypriadania v zmysle už vyššie uvedeného môžu byť len veci, ktoré ku dňu zániku BSM tvorili jeho súčasť, súd do masy BSM nemohol zahrnúť motorové vozidlo Škoda Rapid

EČV W. XXX P., keď z osvedčenia o evidencii (druhá časť) na č. l. 164 a 165 vyplynulo, že vlastníkom i držiteľom predmetného vozidla je V. M. od 16.5.2022, čo následne uznala aj samotná žalobkyňa.

18. Rovnako súd do masy BSM nezahrnul ani zariadenie kuchyne včítane elektrospotrebičov, celkové zariadenie spálne, celkové zariadenie obývačky a zariadenie detskej izby, keď žalovaný poprel, že by tieto veci (ktoré navyše neboli ani presne špecifikované) do BSM patrili s odôvodnením, že žiadne spoločné hnuteľné veci neexistujú. Bolo tak na žalobkyni, ktorá (pôvodne) tvrdila, že tieto bližšie nešpecifikované veci do BSM patria, aby túto skutočnosť preukázala. Žalobkyňa však nie len, že uvedenú tvrdenú skutočnosť nepreukazovala, ale na pojednávaní výslovne uviedla, že nechce aby boli tieto veci predmetom masy BSM, v čoho dôsledku následne žalobu, pokiaľ sa jedná o tieto veci, vzala späť.

19. Žalobkyňa tiež navrhla, aby súd vyporiadal aj zostatky z pôžičiek, ktoré boli poskytnuté na kúpu bytu, jeho rekonštrukciu, kúpu auta a kúpu bytového zariadenia. K pôžičke na kúpu Bytu osobitne uviedla, že sa so žalovaným rozhodli, že kúpia Byt za 29.000 Eur a k tomu garáž za 3.000 Eur (táto bola predaná za trvania manželstva a nie je predmetom vyporiadania BSM). Keďže to bolo narýchlo a peniaze nemala, požičala jej dcéra V.. V. K. 35.000 Eur, aby to bolo aj trochu viac, keď by náhodou potrebovali. Žalovaný tak isto peniaze nemal, keďže za r. 2013 zarobil 3173,94 Eur, za rok 2014 3.467,73 Eur, za rok 2015 1.458,84 Eur, za rok 2016 nezarobil nič, za rok 2017 753,88 Eur a za rok 2018 2.437,84 Eur. Žalovaný prisľúbil, že polovicu finančných prostriedkov naň dá, reálne tak nikdy neurobil. Len dňa 20.7.2018 uhradil 4000.- Eur na kúpu bytu. Tieto finančné prostriedky pochádzali z jeho príjmu zo zamestnania, nakoľko v tom období ešte čiastočne pracoval. Teda ide o prostriedky BSM. K pôžičkám o p. X. žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že tieto boli obe poskytnuté a použité na rekonštrukciu Bytu. Žalovaný o týchto pôžičkách vedel. W.. X.K. síce je dôchodkyňa, ale 20 rokov pracovala v Rakúsku Žalovaný existenciu týchto pôžičiek spochybnil, keď osobitne k pôžičke na kúpu Bytu uviedol, že strany sporu peniaze na kúpu Bytu mali na bankových účtoch, že manžel V. K. (dcéry žalobkyne) je invalidný dôchodca, v čoho dôsledku ona nemá peniaze a preto ich nemohla ani požičať. K pôžičkám od p X. na rekonštrukciu bytu žalovaný uviedol, že menovaná žije z dôchodku 280 Eur. Potvrdil však, že v Rakúsku pracovala. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa mala peniaze na kúpu motorového vozidla, ktoré stálo 13.000 Eur, nie 16.000 Eur a peniaze na jeho kúpu si nepožičiavala.

20. Zo zmluvy o pôžičke na č. l. 9 spisu, zo zmluvy o pôžičke na č. l. 10 spisu, zo zmluvy o pôžičke na č. l. 11 spisu, zo zmluvy o pôžičke na č. l. 12, zo zmluvy o pôžičke na č. l. 13 spisu a napokon zo zmluvy o pôžičke na č. l. 166 spisu súd zistil, že dňa 27.7.2018 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s V.. V. K. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 35.000 Eur na kúpu bytu na ul. B. XXX/X, poschodie X, č. bytu XX M. W., a to v hotovosti pri podpise zmluvy a záväzok dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť bezúročne v čase, keď dlžník „bude mať“. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam splátok, z ktorého vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bola z tejto pôžičky zaplatená suma 5.000 Eur. Dňa 2.9.2015 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s B. M. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 16.000 Eur na kúpu ojazdeného motorového vozidla, a to v hotovosti pri podpise zmluvy a záväzok dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť bezúročne v čase, keď dlžník „bude mať“. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam splátok, z ktorého vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bola z tejto pôžičky zaplatená suma 10.700 Eur. Dňa 15.12.2018 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s J. X. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 12.000 Eur na dorekonštruovanie bytu na ul. B. XXX/X, poschodie X, č. bytu XX M. W., a to v hotovosti pri podpise zmluvy a záväzok dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť bezúročne v čase, keď dlžník „bude mať“. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam splátok, z ktorého vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bola z tejto pôžičky zaplatená suma 3.000 Eur. Dňa 11.10.2018 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s J. X. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 18.000 Eur na rekonštrukciu bytu na ul. B.T. XXX/X, poschodie X, č. bytu XX M. W., a to v hotovosti pri podpise zmluvy a záväzok dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť bezúročne v čase, keď dlžník „bude mať“. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam splátok, z ktorého vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bola z tejto pôžičky zaplatená suma 5.000 Eur. Dňa 30.6.2019 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s V. K. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 11.000 Eur na dokúpenie nábytku a príslušenstva do bytu na ul. B. XXX/X, poschodie X, č. bytu XX v W., a to v hotovosti pri podpise zmluvy a záväzok dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť bezúročne v čase, keď dlžník „bude mať“. Súčasťou tejto zmluvy je aj zoznam splátok, z ktorého vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva bola z tejto pôžičky zaplatená suma 5.000 Eur.

21. Kúpnou zmluvou na č. l. 167 a potvrdením o transakcii č. l. 171 mal súd za preukázané, že dňa 3.8.2018 uzatvorili manželia S. ako predávajúci a žalobkyňa ako kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok predávajúcich previesť na žalobkyňu vlastnícke právo k Bytu, Pozemku pod bytovým domom a ku garáži a záväzok žalobkyne uhradiť predávajúcim kúpnu cenu 29.000 Eur za Byt a Pozemok pod bytovým domom a sumu 3.000 Eur za garáž na bankový účet predávajúcich č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobkyňa dňa 3.8.2018 kúpnu cenu v plnej výške na citovaný účet predávajúcich uhradila.

22. V SMS správe na č.l. 6 spisu žalobkyňa žalovanému uviedla „P. D., chcem ti vyplatiť sumu 14.500 Eur, ktorú si investoval do kúpy bytu na ul. B. XXX/X. XXXXX M. W. a následne ti otvorím garáž, aby si si zobral len svoje veci. Už sme sa pred týmto rozprávali o tomto vyrovnaní sami, a druhý krát pred mojou kamarátkou V. K. t.j. v pondelok 05.09.2022 v našom byte. Týmto ťa už 4-tý krát písomne vyzývam. Čakám na tvoju odpoveď. S pozdravom F. D..“

23. Výpisom z účtu na č. l. 170 spisu mal súd za preukázané, že dňa 20.7.2018 bola na účet žalobkyne pripísaná platba od odosielateľa P. D. vo výške 4.000 Eur s poznámkou „na byt“.

24. Svedok B. M.X. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je ženatý s V. K. od r. 2019. Vie o tom, že jeho manželka, ešte kým neboli manželia, dávala alebo požičiavala peniaze žalobkyni na kúpu bytu. Nevie presne koľko peňazí jeho manželka žalobkyni požičala. Vie, že žalobkyňa už niečo z tej sumy manželke vrátila. Svedok zabezpečoval kúpu auta, ktoré je predmetom tohto konania, a to z toho dôvodu, že je vyučený automechanik a týmto veciam rozumie. Tiež požičal žalobkyni sumu 16 000,00 € na zakúpenie tohto auta. Túto sumu mu spláca tak ako môže. Žalobkyňa podľa svedka dlží peniaze aj iným osobám, a to pani K. a pani X.. Svedok si pamätá aj na viaceré fyzické kontakty medzi žalobkyňou a žalovaným, kedy žalovaný žalobkyňu viackrát dobil. Boli aj na pohotovosti, boli na polícii a myslí si, že takého fyzické napadnutie sa odohralo možno štyri až päťkrát.

25. Z kúpnej zmluvy na č.l. 163 spisu súd zistil, že dňa 24.9.2015 žalovaná ako kupujúca a A & P-AUTO W. X. ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k vozidlu Škoda Rapid 1.6 TDi na kupujúcu a záväzok kupujúcej zaplatiť kúpnu cenu 16.000 Eur.

26. Z výsluchu svedkyne K. vyplynulo, že táto jeden-krát videla žalobkyňu s modrinou, a pýtala sa jej, čo sa jej stalo? Žalobkyňa jej povedala, že ju žalovaný zbil a tiež jej povedala, že to nebolo prvýkrát. Asi v roku 2019 ( svedkyňa nevedela presne, vedela len, že vtedy bolo veľmi teplo), požičala finančné prostriedky žalobkyni, kvôli tomu, že ju o to požiadala. Svedkyňa žije sama, peniaze má a požičala jej 11 000,00 €. Svedkyňa si nie je úplne istá, na čo žalobkyňa tie peniaze použila. Myslí si, že to súviselo s bytom, zrejme na jeho zariadenie. K dnešnému dňu je žalobkyňa svedkyni dlžná približne 2 000,00 €.

27. Vykonaným dokazovaním tak mal súd v prvom rade preukázané, že dňa 30.6.2019 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka s V. K. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 11.000 Eur na dokúpenie nábytku a príslušenstva do Bytu. Žalovaný existenciu tejto pôžičky výslovne nepoprel, a preto sa s poukazom na skutkové tvrdenia žalobkyne o tejto pôžičke považujú za nesporné. Len na okraj pritom súd uvádza, že existencia tejto pôžičky vyplýva nie len z písomne uzatvorenej zmluvy, ale aj z výsluchu samotnej veriteľky V. K.. Rovnako súd mal za preukázané, že dňa 2.9.2015 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka so B. M. ako veriteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 16.000 Eur na kúpu ojazdeného motorového vozidla. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení totiž predložila nie len samotnú zmluvu o pôžičke, ale aj kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobudnutie ojazdeneného motorového vozidla jej osobou za sumu práve 16.000 Eur, a to v rovnakom mesiaci, v ktorom bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Napokon požičanie sumy 16.000 Eur žalobkyni vyplynulo aj z výsluchu p. B. M.. Tvrdenia žalovaného o tom, že kúpna cena vozidla bola len 13.000 Eur tak bolo priamo vyvrátené a ostatné tvrdenia o tom, že žalobkyňa si peniaze na auto požičiavať nemusela nakoľko ich mala, zostali len v rovine tvrdení, keď žalovaný na ich preukázanie neoznačil žiadne dôkazy. Obdobné závery platia aj pre pôžičku, ktorou žalobkyňa nadobudla sumu 18.000 Eur na rekonštrukciu Bytu, a to na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej s p. X. dňa 11.10.2018, resp. o pôžičku, ktorou nadobudla sumu 12.000 Eur na dorekonštruovanie predmetného bytu, a to na

základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej s p. X. dňa 15.12.2018. Zatiaľ čo totiž žalobkyňa existenciu zmlúv o pôžičkách súdu preukázala a prezentovala aj (so žalovaným) nesporné skutkové tvrdenie, že p. X. pracovala 20 rokov v Rakúsku, žalovaný svoje tvrdenia o tom, že peniaze na rekonštrukciu bytu mali a že si žalobkyňa od p. X. peniaze na rekonštrukciu nepožičala, žiadnymi dôkazmi nepreukázal.

28. Pokiaľ sa jedná o pôžičku v sume 35.000 Eur, ktorou mala žalobkyňa získať sumu 35.000 Eur na zakúpenie Bytu, Pozemku pod bytovým domom a garáže, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 3.8.2018 ako kupujúca s manželmi S. ako predávajúcimi uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok predávajúcich previesť na žalobkyňu vlastnícke právo k Bytu, Pozemku pod bytovým domom a ku garáži a záväzok žalobkyne uhradiť predávajúcim kúpnu cenu 29.000 Eur za Byt a Pozemok pod bytovým domom a sumu 3.000 Eur za garáž na bankový účet predávajúcich č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Rovnako bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 3.8.2018 kúpnu cenu v plnej výške na citovaný účet predávajúcich uhradila. Ďalej žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 27.7.2018 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou s V.. V. K. ako veriteľom s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo požičanie peňazí vo výške 35.000 Eur na kúpu bytu na ul. B. XXX/X, poschodie X, č. bytu XX v W., a to v hotovosti pri podpise zmluvy a záväzok dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť bezúročne v čase, keď dlžník „bude mať“. Existencia zmluvy o pôžičke pritom vyplýva aj z výsluchu svedka M., ktorý uviedol, že je ženatý s V.. V. K. od r. 2019 a že má vedomosť o tom, že táto ešte pred uzavretím manželstva požičala žalobkyni nejaké peňažné prostriedky na kúpu Bytu a že žalobkyňa V.. V. K.Ň. požičané peniaze postupne vracia. V tejto súvislosti súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že manžel V.. V. K. je invalidný dôchodca a preto ona nemohla mať k dispozícii peniaze, ktoré by mohla žalobkyni požičať. Pokiaľ totiž V.. V. K. podľa zmluvy o pôžičke peniaze žalobkyni požičiavala v júli r. 2018, ale za svedka M. sa vydala až v r. 2019, je skutočnosť, či tento je alebo nie je invalidným dôchodcom bez významu, keď v roku 2018 ešte bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi V.. V. K. a B. M. neexistovalo. Ďalej však žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila aj SMS správu na č.l. 6 spisu, v ktorej žalovanému uviedla „P. D., chcem ti vyplatiť sumu 14.500 Eur, ktorú si investoval do kúpy bytu na ul. B. XXX/X. XXXXX M. W. a následne ti otvorím garáž, aby si si zobral len svoje veci. Už sme sa pred týmto rozprávali o tomto vyrovnaní sami, a druhý krát pred mojou kamarátkou V. K. t.j. v pondelok 05.09.2022 v našom byte. Týmto ťa už 4-tý krát písomne vyzývam. Čakám na tvoju odpoveď. S pozdravom F. D..“ Predmetná SMS správa je datovaná dňom 11.9. bez toho, aby bol v tejto správe uvedený rok jej odoslania. Nakoľko je však v tejto správe uvedený odkaz na predchádzajúcu komunikáciu v pondelok dňa 5.9.2022 a zároveň je všeobecne známou skutočnosťou, že deň 5.9. pripadol na pondelok v r. 2022 (5.9.2017 bol utorok, 5.9.2018 bola streda, 5.9.2019 bol štvrtok, 5.9.2020 bola sobota, 5.9.2021 bola nedeľa a 5.9.2023 pripadá na utorok), je zrejmé, že sa jedná o správu odoslanú žalovanému dňa 11.9.2022. Z predmetnej správy je zrejmé, že predstavuje snahu žalobkyne mimosúdne sa so žalovaným dohodnúť (bola poslaná 9 dní pred podaním žaloby na tunajší súd a žalobkyňa v tejto správe poukazuje o svoju opakovanú snahu o vyrovnanie majetku dohodou), zároveň však obsahuje i text, že žalobkyňa chce žalovanému vyplatiť sumu 14.500 Eur, ktorú mal žalovaný do kúpy Bytu investovať. Na pojednávaní dňa 17.1.2024 žalobkyňa k obsahu tejto správy uviedla, že nevie, prečo do tejto správy uviedla, že sumou 14 500,00 € žalovaný na tento byt prispel. Bola podľa vlastných slov v ťažkom rozpoložení, žalovaný ju pravidelne bil, kradol jej veci, robil jej schválnosti. Ona to myslela iným spôsobom ako je to napísané. V písomnom podaní na č.l. 162 žalobkyňa uviedla, že SMS správa, ktorou písala žalovanému, že mu vyplatí 14 500.- Eur, bola ponuka na mimosúdne vyrovnanie. Žalobkyňa mala záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody, keďže žalovaný investoval do kúpy a rekonštrukcie Bytu sumu 6500.- Eur, síce z prostriedkov BSM, ale predsa a bola ochotná mu vyplatiť aj vyššiu sumu, aby sa vyhla súdnemu konaniu. Uviedla teda do SMS správy kúpu Bytu, myslené však boli aj prostriedky na rekonštrukciu. Na pojednávaní dňa 1.3.2024 k tejto správe uviedla, že sa uvedenou správou žalovaného už chcela zbaviť, chcela to vybaviť mimosúdne a bola ochotná zaplatiť mu aj polovicu kúpnej ceny Bytu, hoci potom, čo si skontrolovala všetky výpisy z účtu, zistila, že on vlastne ani polovicou na kúpu tohto bytu neprispel.

29. Za vyššie uvedeného stavu, keď tu existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a z ktorých v jednom prípade vyplýva, že kúpa Bytu bola financovaná (čo i len čiastočne) z pôžičky, ktorá žalobkyňa dňa 27.7.2018 uzatvorila s V.. V. K., a v druhom prípade, že celá kúpa Bytu bola financovaná z peňažných prostriedkov strán sporu, súd vychádzal z prvej vyššie uvedenej skupiny dôkazov a v neprospech tej strany sporu, ktorá v konaní riadne neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, medzi ktoré s poukazom na patria aj návrhy na vykonanie dôkazov, t. j. v neprospech žalovaného. Žalobkyňa totiž v konaní navrhla a zároveň súdu aj predložila tak zmluvu o pôžičke, ako

aj zmluvu, ktorou boli Byt, Pozemok pod bytovým domom a garáž nadobudnuté, tiež predložila detail transakcie, z ktorého vyplýva, že sumu 32.000 Eur ako kúpnu cenu na účet predávajúcich uhradila, výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného bola na kúpu Bytu na účet žalobkyne zaslaná len suma 4.000 Eur a zabezpečila aj účasť svedka M., ktorý tak isto existenciu zmluvy o pôžičke potvrdzoval. Žalovaný na preukázanie tvrdenia, že obe strany sporu mali (každá v polovici) kúpnu cenu na účtoch k dispozícii, žiadne dôkazy neoznačil a v konaní ostal pasívny. Pritom súdu nie sú známe žiadne okolnosti, pre ktoré by nemohol súdu výpis zo svojho účtu predložiť, prípadne požiadať súd o vyžiadanie si výpisu z účtu žalobkyne (alebo aj svojho vlastného, ak ho nemohol z akýchkoľvek dôvodov zabezpečiť sám). Pritom aj dôkaz, ktorý na prvý pohľad preukazuje jeho tvrdenia, že sumu 14.500 Eur na kúpu Bytu dal, predložila opätovne žalobkyňa. I obsah uvedeného dôkazu pritom môže byť aj taký, ako tvrdí žalovaný, t. j. taký ako vyplýva z doslovného vyjadrenia toho, čo žalobkyňa v tomto dôkaze uviedla (že žalovaný sumu 14.500 Eur investoval do kúpy Bytu), ale mohlo ísť aj o snahu žalobkyne pred začatím súdneho konania odvrátiť jeho začatie tým, že žalovanému prisľúbi vyplatenie polovice nadobúdacej ceny Bytu s Pozemkom pod bytovým domom (14.500 Eur) akoby sa na jeho nadobudnutí podieľal práve touto polovicou. Preto, keď žalobkyňa na jednej strane preukazovala svoje tvrdenia viacerými dôkazmi, ktoré sú navyše vo vzájomnej logickej súvislosti, keď kúpna zmluva na Byt, Pozemok pod bytovým domom a garáž bola uzatvorená 3.8.2018 žalobkyňou, ona mala kúpnu cenu 32.000 Eur uhradiť na účet predávajúcich, preukázala, že tak ešte dňa 3.8.2018 urobila a zmluvou o pôžičke preukázala, že dňa 27.7.2018 od V. K. peniaze na kúpu nadobudla, a žalovaný svoje tvrdenia naopak nepreukazoval, a to z dôvodu, ktoré súdu zrejmé nie sú, priklonil sa súd k záveru, že to bol žalovaný, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Preto súd ustálil, že žalobkyňa skutočne dňa 27.7.2018 zmluvu o pôžičke uzatvorila a na jej základe finančné prostriedky v sume 35.000 Eur nadobudla.

30. Podľa a bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

31. Podľa ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

32. Za trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú obaja manželia zodpovední spoločne a nerozdielne. Okrem toho môžu vzniknúť oddelené, samostatné dlhy niektorého z nich, ktoré môžu vzniknúť ako v čase pred uzavretím manželstva, tak aj v čase trvania manželstva. Spoločný záväzok (dlh) manželov voči veriteľovi môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočnosti. Solidárny (spoločný) dlh vznikne napr. manželom pri spoločnom nájme bytu manželmi. Tak isto z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinný obidvaja manželia spoločne a nerozdielne ( ). Zmluvu, na základe ktorej má byť vec ešte len získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, však nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Ak takúto zmluvu uzavrie ako kupujúci len jeden z manželov, je vo vzťahu k predávajúcemu oprávnený a zaviazaný on sám ( k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Nie len judikatúra, ale aj právna teória je jednotná v tom, že ustanovenie sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nebola existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Na týchto záveroch zotrvali tak učebné texty (KNAPP, V., PLANK, K., et al. Učebnice československého občanského práva. Svazek II. Praha: Orbis, 1965, ďalej KNAPP, V., LUBY, Š., et al. Československé občianske právo. 2. zväzok. 2. vydanie. Bratislava: Obzor, 1974, alebo LAZAR, J., ŠVESTKA, J., et al. Československé občianske právo. 1. zväzok. Bratislava: Obzor, 1986) ako aj osobitné monografie. Vnímanie ustanovenia bolo stále také, že upravuje len priame úkony týkajúce sa spoločnej veci, t. j. „nakladanie a dispozíciu;“ ochrana pred sekundárnymi dopadmi sa mu nepriznávala (RADVANOVÁ, S., ŠTĚPINA, J. Majetkové otázky v manželství a rodině. Praha: Orbis, 1967, s. 26.). Záver, že nedopadá na úkony so sekundárnym účinkom, zastával aj pomerne často citovaný komentár z r. 1987 (ČEŠKA, Z., et al. Občanský zákoník: Komentář. Díl 1., Zásady, až 221. Praha: Panorama, 1987). Ani poprevratová právna teória

neprišla k iným záverom. Najnovšia vysokoškolská učebnica občianskeho práva hmotného (LAZAR, J., et al. Občianske právo hmotné. 1. zväzok. Bratislava: IURIS LIBRI, 2014, s. 523) uvádza, že „§ 145 sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.“ Preto podľa prof. Lazara ak napr. „zmluvu o pôžičke ako dlžník uzavrie len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, pretože zmluvou o pôžičke sa peňažné prostriedky ešte len nadobúdajú.“ K rovnakým záverom dospela i ustálená judikatúra, keď Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. , uviedol, že „ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o úvere alebo pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela“ a v rozhodnutí sp. zn. toľko, že „ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel; samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi.“

33. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak však nejde o spoločné dlhy manželov, nemožno ich podľa vyporiadať tak, že by boli prikázané niektorému z účastníkov na zaplatenie. To však neznamená, že by sa pri vyporadaní BSM k samostatnému dlhu jedného z manželov vôbec neprihliadalo. Ak napr. manžel, podľa kúpnej zmluvy, ktorú za trvania manželstva sám uzavrel a podľa ktorej bola vec nadobudnutá do BSM, kúpnu cenu za trvania manželstva nezaplatil, potom je potrebné pri vyporiadaní BSM vychádzať z toho, že je zaťažený dlhom, ktorého zaplatením vynaloží svoje prostriedky na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. To znamená, že je potrebné postupovať podľa veta druhá, ktorý stanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný iba jeden z manželov, ktorý napr. uzatvoril vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané prostriedky použité na kúpu veci, t. j. bol za nich získaná určitá majetková hodnota, prináleží i táto hodnota - z splnenia ostatných podmienok uvedených v , bez ohľadu na to, či bola táto pôžička platne uzatvorená, do BSM. K záväzku manžela, ktorý takto získal peniaze, ktorý je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie z pôžičky alebo ako bezdôvodné obohatenie, ak pôžička nebola platne uzatvorená) a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliada pri vyporiadaní BSM. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške pomeru zodpovedajúcemu podielu, ktorý každému prináleží z BSM (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. , ktoré bolo publikované ako R 51/1970). Ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o (úvere alebo pôžičke) ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela. K takémuto dlhu týkajúcemu sa výlučne jedného z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní BSM prihliadne, pokiaľ zaň bola získaná určitá majetková hodnota, , ktorá patrí v zmysle do BSM (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

34. Z vyššie citovanej judikatúry i právnej teórie tak možno ustáliť, že v rámci vyporiadania BSM sa síce vyporiadávajú medzi manželkami aj dlhy, avšak prikázať dlh na zaplatenie len jednému z manželov, prípadne vysloviť, že na jeho zaplatenie sú zaviazaní obaja manželia, je možné len za predpokladu, že sa jedná o spoločné dlhy manželov. O spoločné dlhy však nejde napr. vtedy, ak sa zmluvou, ktorú uzatvoril len jeden z manželov, má vec, ktorá bude patriť do BSM, ešte len nadobudnúť, ale tiež ani v prípade, ak jeden z manželov sám uzatvára zmluvu o pôžičke, ktorou sa majú ešte len získať peňažné prostriedky. V prípade, ak nejedná o spoločný dlh, napr. ak len jeden z manželov uzatvoril zmluvu o pôžičke, ktorou sa finančné prostriedky ešte len nadobúdajú, a zároveň ak nadobudnuté finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie alebo zveľadenie veci, ktorá do BSM patrí, sa však pri vyporiadaní BSM prihliada postupom podľa veta druhá ako na to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. 35. V prejednávanej veci žalobkyňa v podanej žalobe síce tvrdila, že na kúpu Bytu, jeho rekonštrukciu, bytové zariadenie a kúpu motorového vozidla si strany spolu požičali za trvania manželstva finančné prostriedky, a v tejto súvislosti navrhla aby súd určil, že ona bude povinná zostatky z pôžičiek vrátiť (ako keby sa jednalo o spoločný dlh manželov z pôžičiek), na jednotlivých pojednávania však výslovne

uviedla, že ona jednotlivé pôžičky uzatvárala a žalovaný o ich uzatváraní len vedel. Skutočnosť, že sa nejedná o spoločné pôžičky vyplýva aj z toho, že ako už o tom súd pojednával vyššie, každá z piatich pôžičiek bola uzatvorená len medzi žalobkyňou a veriteľom a len žalobkyňa sa v predmetných zmluvách zaviazala peňažné prostriedky vrátiť. Ďalej je potrebné uviesť, že tri pôžičky boli určené ešte len na kúpu niečoho, čo manželia predtým nevlastnili, t.j. na kúpu Bytu a Pozemku pod bytovým domom, auta a bytového zariadenie. Nakoľko ani samotná kúpna zmluva, ktorou sa tieto veci nadobúdajú, sa podľa ustálenej judikatúry a odbornej právnej literatúry netýka spoločnej veci nakoľko sa ňou vec do BSM iba nadobúda, je zrejmé, že zmluva o pôžičke, ktorou majú byť peňažné prostriedky na neskoršie zakúpenie vecí ešte len získané, sa vecí v BSM netýka. Obdobné závery platia pre obe zmluvy o pôžičke na rekonštrukciu Bytu. Samotná rekonštrukcia sa totiž síce priamo týka spoločnej veci, pôžičkou sa však ešte len vytvárajú predpoklady na to, aby mohli byť neskoršie právne úkony týkajúce sa spoločnej veci (napr. uzatvorenie zmluvy o dielo na rekonštrukciu bytu, kúpnej zmluvy na nákup materiálu a pod.) realizované. Preto sa žiadna zo zmlúv o pôžičke netýka spoločných vecí a nakoľko v každej z nich je ako dlžník uvedená len žalobkyňa a výlučne ona má požičané prostriedky vrátiť, jedná sa o jej samostatný dlh. Vzhľadom k uvedenému súd výrokom tohto rozsudku žalobkyni zostatky na pôžičkách do neprikázal, a nakoľko sa jedná len o jej dlhy, je povinná požičané peňažné prostriedky svojim veriteľom vrátiť podľa dohôd obsiahnutých v jednotlivých zmluvách o pôžičke.

36. Masu BSM tak tvoria len Byt, Pozemok pod bytovým domom (obe nehnuteľnosti v súhrnnej hodnote 58.900 Eur) a finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom v Prima banke a.s. č: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 286,84 Eur . Hodnota masy BSM tak predstavuje 59.186,84 Eur.

Spôsob vyporiadania masy BSM

37. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

38. Pri riešení otázky, ktoré veci ktorému z bývalých manželov do vlastníctva prikázať, súd vychádzal (okrem už vyššie citovaného zákonného ustanovenia) aj z ustálenej judikatúry, z ktorej vyplývajú aj ďalšie zásady, podľa ktorých súd pri vyporiadaní musí postupovať. Sú nimi účelné využitie veci, prikázanie veci tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy v užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii a zásada, že veci zo zaniknutého BSM sa majú rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielu, bola čo najmenšia (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , a ). Zároveň súd považoval za potrebné, aby na vyrovnanie podielu druhému manželovi bol zaviazaný ten z manželov, ktorý na uvedené vyrovnanie preukázateľne má dostatočné finančné prostriedky.

39. Žalobkyňa v priebehu konania navrhovala, aby peňažné prostriedky na účte žalovaného boli prikázané do jeho vlastníctva. Žalovaný s uvedeným spôsobom vyporiadania tejto položky nesúhlas nevyjadril a nakoľko to bol on, ktorý mal po rozvode manželstva tieto peňažné prostriedky k dispozícii, súd tieto peňažné prostriedky prikázal do jeho vlastníctva.

40. Pokiaľ sa jedná o Byt a Pozemok pod bytovým domom, obaja manželia majú približne rovnaké predpoklady na ich účelné využitie, a to už len z dôvodu, že obaja tieto nehnuteľnosti naďalej užívajú. Z dôvodu, že z manželstva maloleté deti nepochádzajú, nebolo nutné prihliadnuť ani na túto okolnosť. Za dôležité naopak súd považoval to, že ako o tom bude pojednávať nižšie, žalobkyňa sa väčšou mierou podieľala na nadobudnutí uvedeného majetku a z jej tvrdení, ktoré žalovaný nespochybnil, vyplýva aj to, že v súčasnosti sa väčšou mierou podieľa na ich udržaní, keď zatiaľ čo plnenia v prospech správcu bytového domu uhrádzajú obaja bývalí manželia v polovici, ona sama hradí výdavky na elektrinu 31,00 Eur a plyn 10,00 Eur mesačne. Ďalej súd považoval za relevantné, že zatiaľ čo žalobkyňa bola v priebehu celého konania konzistentná v tom, že v prípade, že jej tieto nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva, bude v nich riešiť svoju bytovú otázku, žalovaný najskôr zdôraznil, že tieto nehnuteľnosti chce a chce v nich bývať nakoľko nemá kde ísť, vzápätí však uviedol, že on tieto nehnuteľnosti predá a peniaze rozdelí a napokon i to, že ak mu žalobkyňa vyplatí 40.000 Eur, hneď z Bytu odíde. Hoci teda obe strany sporu

majú vo všeobecnosti rovnaké predpoklady na účelné využitie týchto vecí, ako o tom súd už pojednával vyššie, je to skôr žalobkyňa, ktoré tieto veci aj reálne chce využívať. Súd tiež zohľadňoval zásadu, aby po rozdelení vecí z BSM bola suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielu, čo najmenšia. Pritom ak by súd do vlastníctva žalovaného okrem peňažných prostriedkov pod položkou C) prikázal aj všetky nehnuteľné veci, nadobudol by veci v hodnote 59.186,84 Eur (žalobkyňa nič) a po zohľadnení toho, čo žalobkyňa zo svojho vynaložila na spoločný majetok (42.000 Eur ako o tom súd bude pojednávať nižšie), by musel žalobkyni uhradiť sumu 50.593,42 Eur {59.186,84 Eur ako súčet hodnoty vecí, ktoré by súd žalovanému do vlastníctva prikázal, mínus [(hodnota masy BSM 59.186,84 Eur mínus hodnota vnosov 42.000 Eur) / 2], k uvedenému viac v ods. 48 odôvodnenia rozsudku}. Len žalobkyňa však súdu výpisom zo svojho účtu na č.l. 123 spisu preukázala, že má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyrovnanie podielu druhého manžela zo zaniknutého BSM v prípade, že jej súd Byt a Pozemok pod bytovým domom do vlastníctva prikáže, a to sumu 13.605,50 Eur, ktorá prevyšuje sumu 8.306,58 Eur, ktorú ju súd z dôvodov uvedených v ods. 48 odôvodnenia tohto rozhodnutia na vyrovnanie podielu žalovaného zaviazal uhradiť.

41. Preto potom súd vyporiadal BSM strán tak, že žalobkyni prikázal do jej vlastníctva nehnuteľné veci uvedené pod položkou A) a B) spolu v hodnote 58.900 Eur a žalovanému prikázal do vlastníctva finančné prostriedky na účte žalovaného pod položkou C) v celkovej hodnote 286,84 Eur.

Investície zo svojho do spoločného majetku

42. Podľa veta druhá každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

43. Ako už bolo uvedené v odsekoch 20 - 29 odôvodnenia tohto rozsudku, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila celkom 5 zmlúv o pôžičke, na základe ktorých nadobudla sumu 35.000 na kúpu Bytu, Pozemku pod bytovým domom a garáže, 18.000 Eur + 12.000 Eur na rekonštrukciu Bytu, 16.000 Eur na zakúpenie vozidla a 11.000 Eur na zakúpenie zariadenia bytu. Z odsekov 32 - 35 odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplýva, že sa jednalo nie o spoločné dlhy manželov ale o samostatné dlhy žalobkyne, a tiež, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný iba jeden z manželov, ktorý napr. uzatvoril vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, k takémuto dlhu týkajúcemu sa výlučne jedného z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní BSM postupom podľa veta druhá prihliadne, a to za predpokladu, že zaň bola získaná určitá majetková hodnota, , ktorá patrí v zmysle do BSM.

44. V prejednávanom prípade však (z dôvodov, ktoré vyplývajú z ods. 17 a 18 odôvodnenia tohto rozhodnutia) motorové vozidlo a ani zariadenie domácnosti netvoria masu BSM. Preto pri vyporiadaní BSM nemožno postupom podľa veta druhá prihliadnuť na pôžičky v sume 16.000 Eur a ani v sume 11.000 Eur na zakúpenie týchto hnuteľných vecí.

45. Iná situácia je však v prípade pôžičiek v sumách 18.000 Eur a 12.000 Eur, ktoré boli použité na rekonštrukciu Bytu, t.j. na zveľadenie veci, ktorá stále masu BSM tvorí. Tieto pôžičky v celkovej sume 30.000 Eur žalobkyňa podľa vlastných tvrdení splácala počas trvania manželstva z príjmu z opatrovania v Rakúsku tak, že podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2018, ktorou bola požičaná suma 18.000 Eur, žalobkyňa ku dňu rozvodu uhradila sumu 5.000 Eur a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2018, ktorou bola získaná suma 12.000 Eur, sumu 3.000 Eur. Ku dňu rozvodu manželstva bol tak zostatok týchto pôžičiek spolu 22.000 Eur (30.000 - 5.000 - 3.000 Eur). Práve uvedená suma tak predstavuje vnos z majetku žalobkyne do spoločného majetku, keď práve takúto sumu musí žalobkyňa po rozvode manželstva svojim veriteľom vrátiť zo svojho. Suma 8.000 Eur, ktorá bola počas manželstva veriteľom vrátená, totiž nebola vrátená z výlučných prostriedkov žalobkyne, ale z ich spoločných prostriedkov, keď okamihom pripísania výplaty na účet žalobkyne alebo okamihom poukázania tejto platby žalobkyni v hotovosti, predstavovala táto platba už súčasť masy BSM. Vrátená suma 8.000 Eur tak bola uhradená zo spoločného majetku oboch manželov veriteľovi žalobkyne, avšak nakoľko z pôvodne požičanej sumy bola aj suma 8.000 Eur použitá na spoločný majetok manželov (rekonštrukcia Bytu), de facto nejde o vynaloženie spoločného majetku na majetok len jedného z manželov, ale len o refundáciu sumy, ktorá bola na spoločný majetok vynaložená.

46. Obdobné závery pritom platia aj pre zmluvu o pôžičke v sume 35.000 Eur, ktorá bola použitá na kúpu Bytu, Pozemku pod bytovým domom a garáže, t.j. aj na nadobudnutie nehnuteľných vecí, ktoré stále masu BSM tvoria. Ako už o tom súd pojednával v ods. 21 a 23 odôvodnenia tohto rozsudku, kúpnou zmluvou zo dňa 3.8.2018 bol do BSM manželov nadobudnutý o.i. aj Byt a Pozemok pod bytovým domom, a to za 29.000 Eur (keď suma 3.000 Eur z celkovej kúpnej ceny 32.000 Eur pripadala na garáž, ktorá predmetom BSM nie je). Zároveň však dňa 20.7.2018 žalovaný na účet žalobkyne, z ktorého bola kúpna cena Bytu a Pozemku pod bytom uhradená, poukázal sumu 4.000 Eur s poznámkou „na byt“. Nakoľko v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že strany sporu zvyšok do kúpnej ceny Bytu a Pozemku pod bytovým domom mali a nepotrebovali si požičať (k uvedenému viac v ods. 28 a 29 odôvodnenia tohto rozsudku), možno ustáliť, že na kúpnu Bytu a Pozemku pod bytovým domom bola z pôžičky v celkovej sume 35.000 Eur použitá suma 25.000 Eur (29.000 Eur ako kúpna cena Bytu a Pozemku pod bytovým domom mínus suma 4.000 Eur, ktorú na účet žalobkyne poslal pred kúpou žalovaný). Uvedená požičaná suma 25.000 Eur, ktorá bola použitá na zakúpenie vecí tvoriacich masu BSM, bola počas manželstva splácaná zo spoločných prostriedkov manželov (k tomu viac v odseku vyššie) tak, že ku dňu rozvodu bolo veriteľovi uhradených 5.000 Eur (viď zmluva o pôžičke na č.l. 9 spisu). Preto rozdiel medzi sumou 25.000 Eur použitou na kúpu Bytu a Pozemku pod bytovým domom z pôžičky a sumou 5.000 Eur, ktorá bola vrátená počas manželstva, teda suma 20.000 predstavuje vnos z majetku žalobkyne do spoločného majetku, keď práve takúto sumu musí žalobkyňa po rozvode manželstva svojmu veriteľovi vrátiť zo svojho.

47. Vzhľadom k uvedenému súd uzavrel, že žalobkyňa z vlastného majetku vynaložila na spoločný majetok sumu 42.000 Eur (22.000 Eur + 20.000 Eur).

Vzájomné vyrovnanie

48. Následne súd musel pri vyporiadaní BSM zohľadniť zásadu refundácie nákladov na spoločný majetok v sume 42.000 Eur s poukazom na veta druhá . Vychádzajúc aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. (ktorý vychádza z už skôr citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. , publikovaného ako R 51/1970, podľa ktorého to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške pomeru zodpovedajúcemu podielu, ktorý každému prináleží z BSM), v zmysle ktorého pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na majetok v BSM nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase BSM, ktorej hodnota je nižšia o výšku výnosu; preto pri stanovení výšky vyrovnacieho podielu nemožno hodnotu vnosu odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť na vyrovnanie vyporiadacieho podielu; pre zohľadnenie vnosu je potrebné určiť výšku celkového majetku tvoriaceho súčasť BSM a výšku vnosov; od celkovej hodnoty masy BSM je nutné odpočítať jednotlivé vnosy; výsledná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov; pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky; k takto zistenému podielu účastníka je nutné pripočítať výšku ním realizovaného vnosu; súčet oboch podielov (i so započítaním vnosu) musí predstavovať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív BSM - súd v prvom rade od celkovej hodnoty masy BSM (59.186,84 Eur) odpočítal celkovú hodnotu vnosov (42.000 Eur), čím dospel k sume 17.186,84 Eur určujúcej pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov. Následne v prípade žalobkyne určil 50 % z tejto sumy, čo predstavuje 8.593,42 Eur a k tejto sume pripočítal výšku jej vnosu do masy BSM v sume 42.000 Eur. Podiel žalobkyne na mase BSM tak predstavuje 50.593,42 Eur. U žalobcu súd určil 50 % zo sumy 17.186,84 Eur, čo predstavuje 8.593,42 Eur a k tejto sume pripočítal výšku jeho vnosu do masy BSM v sume 0 Eur. Podiel žalobcu na mase BSM tak predstavuje 8.593,42 Eur. Vzhľadom k tomu že súd žalobkyni do vlastníctva prikázal položky v celkovej sume 58.900 Eur a žalovanému v celkovej sume 286,84 Eur, súčet hodnoty žalobkyni prikázaných položiek tak prevyšuje jej podiel o 8306,58 Eur a súčet hodnoty žalovanému prikázaných položiek je o 8.306,58 Eur nižší ako predstavuje jeho podiel. Preto súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 8.306,58 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď žalobkyňa preukázala, že má na účte sumu 13.605,50 Eur, ktorá je na úhradu sumy 8.306,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku dostatočná.

49. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná právna úprava civilného

procesu určité osobitosti konaní v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu (a kam patrí okrem konania o vyporiadanie BSM aj konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ako aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch viazaný (viď ), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré nebolo zastavené, s poukazom na nutné vychádzať zo zásady úspechu (zo staršej judikatúry a literatúry k uvedenému pozri napr. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve sp. zn. a Soukup, J. v: Handl, V., Rubeš, J.: Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha: Panorama: 1985 a z tej novšej napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a pod., keď posledne citované rozhodnutia, napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky, sú plne aplikovateľné i na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že ust. a Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. a ). Ďalej z už citovanej judikatúry vyplýva, v konaní o vyporiadanie BSM by mala byť rovnosť podielov manželov len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu, a to najmä za situácie, keď existuje spor o uplatnenie tzv. disparity podielov (kedy súd rozhoduje o tom, či sa podiely manželov na spoločnom majetku neurčia iným spôsobom napr. s prihliadnutím na to, že sa jeden z manželov osobitnou mierou, na ktorú by bolo potrebné zvlášť prihliadať, o nadobudnutie majetku alebo o jeho udržanie pričinil). Pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba vychádzať z toho, ako súd meritórne vyriešil rozhodné otázky, ktorými otázkami boli, čo všetko tvorilo masu BSM, akým spôsobom bola masa BMS vyporiadaná (t. j. komu ktoré veci tvoriace BSM súd prikázal do vlastníctva, akým spôsobom boli zohľadnené vnosy do manželstva a akú sumu súd určil na vyporiadanie podielov). V otázke, čo tvorí masu BSM, bol prevažne úspešný žalovaný, keď v otázke nehnuteľných vecí a auta sa strany sporu zhodli, že tieto do masy BSM patria, avšak pri hnuteľných veciach žalobkyňa chcela vyporiadať aj zariadenie kuchyne včítane elektrospotrebičov, zariadenie spálne, zariadenie obývačky a zariadenie detskej izby a zostatok na účte žalovaného v Prima banke a.s. J. B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Č.o žalovaný popieral. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že zariadenie kuchyne včítane elektrospotrebičov, zariadenie spálne, zariadenie obývačky, zariadenie detskej izby a finančné prostriedky na predmetnom účte do masy BSM nepatria (keď predmetom vyporiadania boli len peňažné prostriedky na druhom účte žalovaného v sume 286,84 Eur, čo žalovaný nespochybnil). V otázke, akým spôsobom bola masa BSM vyporiadaná, sa javí byť kľúčovou odpoveď na otázku, komu boli do vlastníctva prikázané nehnuteľnosti, a to vzhľadom na ich hodnotu 58.900 Eur, v porovnaní s hodnotou celej masy BSM (59.186,84 Eur). Nakoľko nehnuteľnosti súd prikázal do vlastníctva žalobkyne, bola v tejto časti úspešnejšou žalobkyňa. V otázke zohľadnenia vnosov chcela žalobkyňa zohľadniť sumu celkom 63.300 Eur mylne sa domnievajúc, že sa jednalo o spoločný dlh manželov. Žalovaný popieral existenciu akýchkoľvek pôžičiek a teda aj vnosov do masy BSM. V konaní bolo preukazné, že výška vnosov žalobkyne do masy BSM bola 42.000 Eur, t. j. v tejto otázke bola úspešnejšou žalobkyňa. Napokon, čo sa týka vzájomného vyporiadania, žalobkyňa navrhla aby bola zaviazaná zaplatiť žalovanému 5352 Eur. Žalovaný presnú predstavu sumy vyporiadania neuviedol, avšak len z nehnuteľností požadoval od žalobkyne sumu 50.000 (alebo aspoň 40.000) Eur. Je teda zrejmé, že aj v tejto otázke bola úspešnejšia žalobkyňa. Žalobkyňa teda bola úspešnejšou v 3 ukazovateľoch určovania úspechu v konaní a žalovaný len v jednom ukazovateli , t.j mala úspech 75 % (hodnota každého podielu z celku pri 4 ukazovateľoch je 25 %) a neúspech 25 %. Vzhľadom k uvedenému súd určil ,že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % (75 % mínus 25 %).

50. Po vyhlásení rozsudku sa žalobkyňa práva na podanie odvolania výslovne vzdala.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výrokom, I., II. a IV. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.