Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/330/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateľa J. N., bývajúceho vo V.. X. zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. I. G.,

advokátkou vo Z., proti odporkyni E., bývajúcej vo V., V., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov , vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. februára

2006 sp. zn. v znení opravného uznesenia z 28. februára 2006 sp. zn. 14 Co

266/05, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.

februára 2006 sp. zn. v znení opravného uznesenia z 28. februára 2006 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo 7. októbra 2004, č.k. – 499

vyporiadal rozvodom manželstva zaniknuté (10. 4. 2000) bezpodielové spoluvlastníctvo

účastníkov (ďalej len BSM) a to tak, že prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa vo

výroku vymenované nehnuteľnosti a hnuteľné veci 1 až 28 v celkovej hodnote

1,233.665.-Sk. Odporkyni prikázal do výlučného vlastníctva vo výroku vymenované hnuteľné

veci 1 až 6 v celkovej hodnote 33.855.-Sk, pričom navrhovateľovi uložil povinnosť z týchto

vecí vydať odporkyni veci 1, 4 a 5. Zároveň určil navrhovateľa za preberateľa dlhov voči L.

vo výške 50.000.-Sk, voči I. vo výške 75.000.-Sk a voči K. vo výške 100 000.-Sk. Na

vyrovnanie podielov uložil navrhovateľovi povinnosti zaplatiť odporkyni 572 000.-Sk do 30

dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť nahradiť trovy

konania štátu 26.764.-Sk a tiež spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za

vyporiadanie BSM 28.622.-Sk na účet súdu prvého stupňa; účastníkom náhradu trov konania

nepriznal. Vychádzal z rovnosti podielov účastníkov pri vyporiadavaní BSM (§ 150 Obč.

zák.) a zvolený spôsob vyporiadania BSM prikázaním vecí tomu – ktorému účastníkovi

odôvodnil účelným využitím vecí ako aj preukázanou solventnosťou navrhovateľa.

V prospech odporkyne zohľadnil 5 520.-Sk ako znehodnotenie vecí jej prikázaných (šijací

stroj Veritas, automatická pračka Gorenje, šporák celoplynový Gas) opotrebením za obdobie

od zániku BSM účastníkov ku dňu jeho vyporiadania. Hodnotu ovocných stromov v sume

163 670.-Sk (vysadených na pozemku navrhovateľa) považoval za to, čo bolo vynaložené zo

spoločného majetku účastníkov na oddelený majetok navrhovateľa, uzavrúc, že ovocné

stromy boli zakúpené z príjmov účastníkov počas trvania manželstva. Pri konečnom

vyporiadaní BSM zohľadnil v prospech navrhovateľa sumu 225 000.-Sk ako dlh na pôžičkách

voči L., I. a K., keď peniaze z tohto dlhu boli poskytnuté dcére účastníkov Ž. za účelom kúpy

bytu.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. februára

2006 sp. zn. v znení opravného uznesenia z 28. februára 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že z vecí prikázaných do vlastníctva

navrhovateľovi vypustil položky 8 (mraziaci box), 9 (elektrický radiátor oceľový),

15 (plynový sporák Mora 1100) a 28 (kuchynská linka), spolu v hodnote 14.794.-Sk, zrušil

výrok o povinnosti navrhovateľa zaplatiť dlhy L., I. a K., namiesto sumy 572 000.-Sk uložil

navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na vyporiadanie (vyrovnanie) podielu sumu

679 863.-Sk a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a namiesto sumy 28 622.-Sk uložil

obom účastníkom spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok

28.328.-Sk; v ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd na základe doplneného

dokazovania zistil, že kuchynská linka a plynový sporák sú znaky, ktoré boli znaleckým

posudkom č. 50/2003 hodnotené ako súčasť rodinného domu sup. č. X. v súlade s platnými

predpismi. Pokiaľ by tieto boli ohodnotené znalcom z iného odboru, boli by hodnotené

dvakrát, k čomu nebol daný žiadny dôvod. Z údajov znalca Ing. J. R. zistil, že tento

ohodnocoval len jeden elektrický radiátor typ E51641 a len jednu mrazničku pultovú zn.

Calex 350 L. Bolo preto treba z vecí patriacich do BSM a prikázaných do vlastníctva

navrhovateľa vypustiť uvedené položky 8, 9, 15 a 28, t.j. veci v celkovej hodnote 14.794.-

Sk. Nebol tiež dôvod vyporiadavať dlh navrhovateľa v celkovej sume 225.000.-Sk,

vzniknutý vo februári 2000 formou pôžičky od fyzických osôb za účelom kúpy bytu pre

dcéru účastníkov Ž., keďže nešlo o spoločný dlh účastníkov konania, na takomto úkone sa

účastníci nedohodli a tento dlh nemá nič spoločné s BSM, ktoré je predmetom vyporiadania

účastníkov. Odvolací súd tiež uviedol, že nebol dôvod, aby bol z BSM vyňatý ovocný sad a že

za znehodnotenie vecí patrí odporkyni hotovosť za opotrebovanie vecí v sume 5 520.-Sk.

Navrhovateľ dostal veci v hodnote l,218.878,23.-Sk, jeho podiel je 626 , má tak

navyše 592 507,62.-Sk. Podiel odporkyne je 626 , dostala veci v hodnote 33 855.-

Sk, má teda menej o 592 507,61.-Sk. K tomuto podielu účastníkov je potrebné pripočítať ešte

hodnotu ovocného sadu v sume 163.670 .-Sk a to u každého v polovici t.j. v sume 81. 835.-

Sk. Účastníkom takto patrí každému podiel 708.198.-Sk, pričom však odporkyni za

znehodnotenie vecí opotrebovaním patrí ešte suma 5.520.-Sk. Celkom by potom mala dostať

podiel v hodnote 713 718.-Sk; keďže dostala veci iba v hodnote 33 855.-Sk , patrí jej suma

679 863.-Sk ako doplatok vo výšky jej podielu.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal jeho

zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré videl

predovšetkým v tom, že nižšie súdy v rámci vyporiadania BSM prihliadali na hodnotu

ovocného sadu v sume 163 670.-Sk, hoci pozemok a ani ovocný sad nepatria do BSM

a ovocné stromčeky boli zakúpené z prostriedkov tvoriacich jeho oddelené vlastníctvo. Mal

za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil aj jeho záväzok z pôžičiek vo výške

225 000.-Sk, ktoré pôžičky poslúžili na zakúpenie bytu dcére účastníkov Ž.. Podľa

navrhovateľa mala byť čiastka na vyrovnanie podielu odporkyne krátená o sumu rovnajúcu sa

dlhu z pôžičiek, t.j. o 225 000.-Sk a o hodnotu ovocného sadu 163 670.-Sk. Nesúhlasil

s tým, aby sa v prospech odporkyne zohľadnilo znehodnotenie vecí vo výške 5 520 .-Sk,

namietajúc, že v jeho prípade sa amortizácia vecí, ktoré mu boli prikázané do vlastníctva,

nezohľadnila, čím sa porušila zásada rovnosti účastníkov. Napokon tvrdil, že údaje súdu boli

manipulované a v rozpore so znaleckým posudkom, uvedúc že údaje súdu boli v prípade

domu 827 740.-Sk, dvoch garáží 44 750 Sk a obytných buniek 10 960.-Sk.

Odporkyňa sa na dovolanie navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je z časti dôvodné.

Predpokladom prípustnosti dovolania podľa je taká zmena

rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom odvolacieho súdu, pri ktorej z porovnania obsahu

rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, že práva a povinnosti účastníkov konania boli

odlišne konštituované alebo deklarované. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda

to ako odvolací z hľadiska slovného vyjadrenia označil , zostavil a zoštylizoval výrok svojho

rozhodnutia, ale vecné, obsahové hľadisko, t.j. či odvolací súd svojim rozsudkom vecne

zmenil to, čo pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa. V porovnaní

s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné , rozdielne rozhodnutie o veci samej.

V danom prípade odvolací súd vecne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a preto ide

o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie s poukazom na ust. prípustné.

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z dôvodov

taxatívne uvedených v § 241 ods. 2. Dovolanie možno preto odôvodniť len tým, že a/

v konaní došlo k vadám uvedených v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu

v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ) je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis

a či ho správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím

dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. ak na

takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva.

V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Obč. zák ak zanikne bezpodielového

spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý

z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie

spoločnej domácnosti (§ 150 Obč. zák. ).

K námietkam dovolateľa, ktorými spochybňuje správnosť skutkového záveru nižších

súdov ohľadom investícií zo spoločných prostriedkov účastníkov na oddelný majetok

navrhovateľa vo forme zakúpenia ovocných stromov zasadených po tom na pozemku, ku

ktorému má vlastnícke právo navrhovateľ, treba uviesť, že tieto námietky nemôžu byť samé

osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods.

2 písm. a/, b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Dovolaním sa

preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvého

a druhého stupňa, tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci nemôže dovolací

súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,

keď na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nemá možnosť podľa zásad

ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať (porovnaj § 243a

ods. 2 druhá veta ).

Z uvedeného dôvodu sú preto námietky navrhovateľa, ktoré spočívajú na tvrdení, že

zo spoločných prostriedkov účastníkov nebolo investované do jeho oddeleného majetku

formou zakúpenia ovocných stromčekov, v dovolacom konaní právne bezvýznamné. Oba

nižšie súdy však pri právnom posúdení veci pochybili, keďže nevychádzali z hodnoty

zakúpených stromčekov, t.j. z peňažnej sumy vynaloženej zo spoločných prostriedkov

účastníkov na ich kúpu ( z ich ceny v čase kúpy), ale z hodnoty stromov (ovocného sadu)

v čase zániku BSM.

Uvedené ovocné stromy (sad) nie sú spoločným vlastníctvom účastníkov. Porasty

rastúce na pozemku, ktorý je vo vlastníctve jedného z manželov, nie sú vecou v zmysle

ustanovenia § 119 Obč. zák., ale sú súčasťou tohto pozemku (§ 120 ods. 1 Obč. zák.), i keď

pôvodne boli obstarané ako sadenice stromčekov zo spoločných prostriedkov manželov,

nemôžu byť preto vyporiadané ako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

V zmysle cit. § 150 Obč. zák. manžel, ktorému sa zo spoločného majetku manželov

vynaložilo na jeho ostatný majetok, je povinný nahradiť to, čo sa takto vynaložilo.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že investície zo spoločného majetku ( BSM) do

oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka (manžela) sa hradia vo výške (hodnote),

v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej sume, než ako bola vynaložená;

zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela ( tým, že stromy narástli a začali prinášať plody)

nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadaní BSM.

Inou vadou ( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť, aj

keď nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom

vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Rozsudok súdu prvého stupňa aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj § 211 ods. 3

v znení do 30. júna 2007) musia spĺňať náležitosti odôvodnenia uvedené v ust.

ods. 2 (musia teda predovšetkým obsahovať jasný výklad súdu o opodstatnenosti

výroku rozsudku, akými úvahami sa spravoval, ako vec právne posúdil). O vadu v zmysle

ide aj v prípade nesprávneho postupu súdu vedúceho k vydaniu

nespreskúmateľného rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudkov nižších súdov nie je vôbec uvedené, na základe akých

skutkových zistení a akých právnych záverov súdy dospeli k záveru, že v prospech

odporkyne je treba zohľadniť sumu 5 520.-Sk ako znehodnotenie jej prikázaných vecí

opotrebením za obdobie od zániku BSM do jeho vyporiadania. Rozhodnutie na čí vrub má

ísť opotrebenie vecí, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, musí vychádzať

z konkrétnych okolností prípadu, t.j. napr. z toho, kto takýto stav zavinil a pod. V odôvodnení

rozhodnutí však žiadne konkrétne vysvetlenie, prečo treba zohľadniť opotrebenie a prečo má

ísť opotrebenie v sume 5 520.-Sk na vrub navrhovateľa, chýba. Napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý neodstránil uvedený nedostatok súdu prvého stupňa viažúci sa k tejto

otázke, nie je preto v tomto rozsahu preskúmateľný. Vzhľadom na túto vadu konania

nemohol dovolací súd preskúmať či právne posúdenie ohľadom započítania uvedeného

opotrebenia 5 520.-Sk v prospech odporkyne je alebo nie je vecne správne.

Nie je dôvodná námietka dovolateľa, ktorou nesúhlasí, že odvolací súd z vyporiadania

medzi účastníkmi vypustil jeho dlh 225 000.-Sk z pôžičiek od troch fyzických osôb.

Je nepochybné, že ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke (§ 657, § 658

Obč. zák) ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela

(porovnaj k tomu napr. Zborník IV bývalého Najvyššieho súdu, str. 495). K takémuto dlhu

týkajúcemu sa výlučne jedného z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní BSM prihliadne,

pokiaľ bola zaň získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 Obč. zák. do

bezpodielového spoluvlastníctva (porovnaj R 57/1970). Za spoločnú vec manželov sa

považuje iba vec, ktorá prináleží do bezpodielového spoluvlastníctva; mimo sféry BSM

konajú manželia právne samostatne (porovnaj napr. R 72/1994).

V riešenom prípade záväzku navrhovateľa z uvedených troch pôžičiek nezodpovedá

žiadne bezpodielové spoluvlastníctvo, peniaze takto získané boli použité mimo rámca BSM

účastníkov a to na zaplatenie prevažnej časti kúpnej ceny bytu pre dcéru účastníkov Ž.. Keďže

dlh, z ktorého je zaviazaný výlučne navrhovateľ, nebol použitý na získanie spoločného

majetku účastníkov, navrhovateľ sa nedôvodne domáha, aby na tento záväzok bolo

prihliadnuté v rámci vyporiadania rozvodom zaniknutého BSM. Na spomenutý dlh sa

nevzťahuje ust. § 150 Obč. zák, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať,

aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

Navrhovateľ v dovolaní nedôvodne udáva, že súd manipuloval s hodnotami

nehnuteľností a že údaje súdu sú pri dome 827 740.-Sk, pri garážach 44 750.-Sk a pri

obytných bunkách 10 960.-Sk. Tieto tvrdenia navrhovateľa vyvracia výroková časť rozsudku

súdu prvého stupňa, z ktorej vyplýva, že ocenenia uvedených nehnuteľností sú 832 757.-Sk,

58 870.-Sk a 7 040.-Sk.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že odvolací súd zaťažil konanie inou vadou konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle

(čiastočná nepreskúmateľnosť rozhodnutia ohľadom opotrebenia vecí v sume

5 520.-Sk, ktoré uložil zaplatiť navrhovateľovi v prospech odporkyni), a že aj jeho právne

posúdenie veci bolo chybné. Chybné právne posúdenie sa prejavilo v tom, že ako investícia

z BSM vynaložená na ostatný majetok navrhovateľa formou nákupu sadeníc ovocných

stromčekov, ktoré sa zasadili do pozemku navrhovateľa, sa nevzala cena v čase ich kúpy, ale

ocenenie hodnoty ovocných stromov (sadu) k času zániku BSM. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( b/ ods. 1 a 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( d/ ods. 1 tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :