Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. J., bývajúcej v R.,

zastúpenej JUDr. D. H., advokátkou v K., proti ţalovanému J. J., bývajúcemu

v S., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom

súde Roţňava pod sp. zn. 9 C 1231/1995, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 15. októbra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2009 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Roţňava z 24. januára 2007 č.k.

9 C -407 a vec vracia Okresnému súdu Roţňava na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava rozsudkom (prvým v poradí) z 27. januára 2003 č.k.

9 C -207 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zaniknuté

k 7. marcu 1990 tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalobkyne prikázal nehnuteľnosti vedené

2

na LV č. X. pre k.ú. S., parcela č. X. - záhrada o výmere X. m, parcela KN X. - zastavaná

2

plocha a nádvorie o výmere X. m, rodinný dom súpisné číslo X. nachádzajúci sa na parcele

č. X., vedľajšie stavby (garáţ, dielňa, dreváreň, prístrešok), oplotenia, kopaná studňa, podľa

znaleckého posudku B. T. č. X. vo všeobecnej cene 300 190 Sk a hnuteľné veci v rozsudku

presne špecifikované, spolu veci (nehnuteľné aj hnuteľné) v hodnote 305 294,80 Sk. Do

výlučného vlastníctva ţalovaného prikázal hnuteľné veci vo výroku rozsudku presne uvedené

v celkovej hodnote 67 794,90 Sk. Ţalovaného zároveň zaviazal k úhrade pôţičky

v prospech S. v zostatkovej sume 4 367,80 Sk. Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanému na

vyrovnanie podielov 130 433,85 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţalovaného zaviazal k zaplateniu štátom

2

zálohovaných trov dokazovania 8 046,60 Sk a zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 7 460 Sk,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného uznesením z 30. marca 2004 sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa , a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Roţňava rozsudkom (druhým v poradí) z 29. septembra 2004 č.k.

9 C 1231/1995-279 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zaniknuté

k 7. marcu 1990 tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalobkyne prikázal nehnuteľnosti vedené

2

na LV č. X. pre k.ú. S., parcela č. X. - záhrada o výmere X. m, parcela KN X. - zastavaná

2

plocha a nádvorie o výmere X. m, rodinný dom súpisné číslo X. nachádzajúci sa na parcele

č. X., vedľajšie stavby (garáţ, dielňa, dreváreň, prístrešok), oplotenia, kopaná studňa, podľa

znaleckého posudku B. T. č. X. vo všeobecnej cene 300 190 Sk. Zároveň zaviazal ţalobkyňu

zaplatiť ţalovanému na vyrovnanie podielov 169 095 Sk do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţalovaného

zaviazal k zaplateniu štátom zálohovaných trov dokazovania 8 046,60 Sk a k zaplateniu

súdneho poplatku 6 002 Sk na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne a ţalovaného uznesením

z 13. februára 2006 sp. zn. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221

ods. 1 písm. a/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Roţňava rozsudkom (tretím v poradí) z 24. januára 2007 č.k.

9 C -407 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zaniknuté

k 7. marcu 1990 tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalovaného prikázal nehnuteľnosti vedené

2

na LV č. X. pre k.ú. S., parcela č. X. - záhrada o výmere X. m, parcela KN X. - zastavaná

2

plocha a nádvorie o výmere X. m, rodinný dom súpisné číslo X. nachádzajúci sa na parcele

č. X., hospodárska budova s prístreškom na parcele č. X. a č. X., ploty č. X. od ulice, plot č.

X. murovaný a plot č. X. pletivo, kopaná studňa na parcele č. X., vonkajšie úpravy (prípojka

vody, prípojka kanalizácie, ţumpa na parcele č. X., záhonový obrubník, betónový chodník,

vonkajšie schody) podľa znaleckého posudku B. T. č. X. vo všeobecnej cene 280 000 Sk. Do

výlučného vlastníctva ţalovaného prikázal hnuteľné veci: obývačka 960 Sk, chladnička

490 Sk, koberec Rekos 406 Sk, plynový sporák MORA 336 Sk, záclony a závesy 50 Sk,

3

3

gaučová súprava 1 000 Sk, dosky 2 m7 683 Sk, kuchynský nábytok 180 Sk, gaučová

súprava 540 Sk, vešiaková stena 150 Sk, automatická práčka 557 Sk, televízor 1 000 Sk,

motorové vozidlo zn. Škoda 110 L 4 000 Sk, uhlie cca 2 tony 500 Sk, palivové drevo

3

cca 20 m2 000 Sk, rúry oceľové rôzneho profilu 1 000 Sk, vozík - kára 100 Sk, fúrik 20 Sk,

vedrá pozinkované 20 Sk, sud na kapustu 50 Sk, kvetináče z pálenej hliny 20 ks 60 Sk, debna

na drevo v byte 40 Sk, demiţóny sklenené 3 ks bez výpletu alebo koţe 100 Sk, koberce 3 ks

800 Sk, bojler stojatý-kúpací 300 Sk, nádoby novodur-misky z plastovej hmoty 20 Sk,

kuchynský príbor 50 Sk, noţe 10 ks 100 Sk, varechy rôzne 8 ks 40 Sk, kuchynský príbor

na stenu - naberačky 5 ks 30 Sk, hrniec smaltovaný 20 l na masť 60 Sk, lavór - novodur

20 Sk, ohrievač - špirála 80 Sk, nočná lampa 30 Sk, misky 8 ks 120 Sk, pokrievky smaltované

12 ks 30 Sk, varechy drevené, lopáre 2 ks a korýtka 2 ks 100 Sk, smaltovaná nádoba

na zabíjačku 2 ks 100 Sk, sekačka na mäso 2 ks 50 Sk, piecka pod kotol 2 ks 200 Sk,

rajbazníky 4 ks 40 Sk, predlţovacia šnúra 2 ks 200 Sk, taniere nástenné 4 ks 120 Sk, taniere

porcelánové 20 ks 80 Sk, vázy a poháre 100 Sk, mlynčeky 200 Sk, kuchynská váha 20 Sk,

hrnce smaltované 50 l 2 ks 120 Sk, hrnce smaltované 20 ks 200 Sk, sporák smaltovaný

značky Fiko 250 Sk, piecka Petria 2 ks 200 Sk, luster stropné svietidlo 80 Sk, lampy 2 ks

60 Sk, televízor 2 ks (TVP Daiana, TVP Elektron) 1 000 Sk, vankúše na gauč 2 ks 100 Sk,

cestovné tašky 4 ks 10 Sk, plecniak 15 Sk, cirkulár 1 000 Sk, kolíska na auto 800 Sk,

fotoaparát 100 Sk, buchár elektrický 1 000 Sk, elektrická vŕtačka 1 000 Sk, trafo zváracie

1 500 Sk, zvárací agregát 2 500 Sk, zvarák oceľový 150 Sk, záhradná súprava 1 500 Sk,

kovadlina veľká 1 500 Sk, spolu v hodnote 37 217 Sk. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť

vyplatiť ţalobkyni na vyrovnanie podielov 139 608,50 Sk v lehote 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Vyslovil, ţe štát nemá právo na náhradu trov konania a ţe ţiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe účastníci

konania sú rozvedení a ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo rozvodom k 7. marcu 1990.

Pri určení všeobecnej ceny nehnuteľností ku dňu rozvodu súd vychádzal zo znaleckého

posudku B. T. č. X. z 26. mája 2006, podaného na základe súdom nariadeného znaleckého

dokazovania a pri určení ceny hnuteľných vecí ku dňu rozvodu z dohody účastníkov konania

o ich cene. Pri vecnom vyporiadaní nehnuteľností prihliadol súd na potreby bývania

účastníkov konania. Ďalej v odôvodnení uviedol, ţe od rozvodu manţelstva v rodinnom

dome býval ţalovaný. Ţalobkyňa je nájomkyňou 2-izbového bytu, za ktorý náklady uhrádza

syn účastníkov konania. Súd prihliadol aj na to, ţe ani jeden z účastníkov konania nemá

vlastné finančné prostriedky na výplatu druhého účastníka z majetku patriaceho do BSM. Bral

do úvahy aj podiel ţalovaného na výstavbe rodinného domu a skutočnosť, ţe ţalobkyňa

zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti účastníkov konania a o domácnosť. Uzavrel, ţe

obidvaja účastníci sa podieľali na výstavbe a na nadobudnutí rodinného domu. Pri vecnom

vyporiadaní hnuteľných vecí vychádzal súd zo zistenia, ţe od zániku manţelstva účastníkov

hnuteľné veci uţíval ţalovaný. Pri finančnom vyporiadaní BSM súd vychádzal z celkovej

hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manţelov 317 217 Sk a zo zásady rovnosti

podielov účastníkov konania. Prihliadol na to, ţe ţalovaný zo svojich výlučných prostriedkov

vynaloţil na stavbu rodinného domu postaveného v roku 1966 sumu 25 000 Kčs, ktorá medzi

účastníkmi konania nebola sporná. So zreteľom na 24 % amortizáciu domu uzavrel, ţe

v prospech ţalovaného je moţné zohľadniť 19 000 Sk. Preto ţalovaného zaviazal na

vyrovnanie podielu ţalobkyne z BSM zaplatiť sumu 139 608,50 Sk. O trovách konania súd

rozhodol podľa a o trovách štátu podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne a ţalovaného rozsudkom

z 15. októbra 2009 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odvolanie

ţalovaného odmietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je

správne a v plnom rozsahu naň poukázal. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu

prvého stupňa dodal, ţe jedným z hľadísk významných pre prikázanie určitej veci jednému

z bývalých manţelov do jeho výlučného vlastníctva je hľadisko účelného vyuţitia veci.

Pri rozhodnutí o tom, ktorému z bývalých manţelov bude prikázaná spoločná nehnuteľnosť,

je potrebné skúmať, akou mierou sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý

z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou

vyplatenia podielu druhému účastníkovi. Súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe hľadisko

účelného vyuţitia týchto nehnuteľností svedčí ţalovanému, ktorý v rodinnom dome

nepretrţite býva (od rozvodu manţelstva účastníkov a zániku BSM uţ viac ako 19 rokov),

kým ţalobkyňa takmer od rozvodu manţelstva účastníkov (od roku 1991) býva v R. v 2-

izbovom byte svojho syna. Ţalobkyňa má takto dlhodobo zabezpečené iné bývanie a jej

ozajstný záujem vrátiť sa do vyporiadavaného rodinného domu v S. spochybňuje aj jej

tvrdenie v odvolacom konaní, ţe ţalovanému umoţní naďalej v tomto dome bývať, ak

nehnuteľnosť pripadne jej a ţalovaný nebude ochotný presťahovať sa do bytu v Roţňave, kde

doposiaľ býva ona. Odvolací súd sa nestotoţnil s odvolacími námietkami ţalobkyne

týkajúcimi sa ceny nehnuteľných a hnuteľných vecí. Na posúdenie dôvodnosti uvedených

námietok ţalobkyne bolo v konaní na súde prvého stupňa nariadené aj doplnenie znaleckého

dokazovania. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. X. B. T. vyplýva, ţe k zníţeniu

všeobecnej hodnoty nehnuteľností došlo v dôsledku pouţitia nového právneho predpisu

(vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. účinnej od

1. septembra 2004) a nie z dôvodov znehodnotenia domovej nehnuteľnosti jej uţívaním

ţalovaným. Pokiaľ ide o stanovenie ceny hnuteľných vecí uviedol, ţe táto bola z väčšej časti

zistená znaleckým dokazovaním a vo zvyšku dohodou účastníkov, ktorú si súd prvého stupňa

osvojil. Odvolanie ţalovaného odvolací súd v zmysle ako

oneskorene podané odmietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, lebo

obaja účastníci (ich zástupcovia) na pojednávaní pred odvolacím súdom predniesli, ţe návrh

na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodávajú.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu podala ţalobkyňa

dovolanie. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu a prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z

a dôvodnosť z , , Odňatie moţnosti konať pred súdom videla

v tom, ţe rozhodnutia oboch súdov sú v rozpore so skutočným a právnym stavom

a jednoznačne zvýhodňujú ţalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá

poţiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo vedie v tomto prípade k jeho

nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie rozsudku nezodpovedá stavu, ktorý bol účastníkmi konania

tvrdený a ktorý bol počas konania zistený. Prvostupňový a aj odvolací súd nezistil správne

hodnotu majetku patriaceho do BSM (hnuteľné, nehnuteľné veci). Pokiaľ ide o znalecký

posudok č. X. z 26. mája 2006, z ktorého súd vychádzal, všeobecná cena nehnuteľnosti je

určená ku dňu zániku manţelstva, t.j. k 7. marcu 1990. Súdy nerešpektovali zásadu, ţe

v danom prípade je potrebné vychádzať z ceny stanovenej ku dňu vyporiadania. Ďalej

uviedla, ţe súdy vôbec nepostupovali v súlade s a neprihliadli

na to, ako sa kaţdý z manţelov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúţil ten ktorý manţel

o nadobudnutie a udrţanie spoločných vecí. Ţalovaný totiţ zapríčinil svojím konaním rozvod

manţelstva, finančne na domácnosť vôbec neprispieval. Ţalobkyňa sa rovnako ako ţalovaný

rovnakou mierou pričinila o nadobudnutie nehnuteľnosti, preto prikázanie nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva ţalovaného povaţuje dovolateľka za nesprávne.

Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ). V danom prípade dovolanie smeruje

proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť

dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa dovolanie je prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny

názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád. Ţalobkyňa vady konania v zmysle aţ e/ a

nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktorého právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu a aj prvostupňového súdu pri stanovení ceny vecí,

ktoré tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva vychádzalo z právneho názoru, ţe túto

cenu treba stanoviť ku dňu rozvodu manţelstva. S týmto právnym názorom, ktorý navyše

súdy bližšie nezdôvodnili, sa však dovolací súd nestotoţňuje z viacerých dôvodov.

V občianskoprávnych veciach všeobecným súdom ukladá,

aby v spore o právo postupovali tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania ( ), pričom im je súčasne

uloţené, aby svoju činnosť zamerali na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb ( ). Medzi tieto zásady svojou

povahou a svojím významom – ako atribút právnej istoty – patrí aj požiadavka jednotnosti

rozhodovania všeobecných súdov. Nerešpektovanie uvedených princípov alebo zásad

zo strany súdu, a to či uţ v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovanie kogentnej normy) alebo

v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti

(napr. prepiaty formalizmus), či v dôsledku nerešpektovania alebo odklonu od ustálenej

judikatúry bez toho, že by to súdy dostatočným spôsobom odôvodnili, má za následok

porušenie ústavných práv na súdnu ochranu ( ) a na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Porovnaj

napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. decembra 2010 sp. zn.

).

Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí

zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Inak by bol jeden z manţelov nepomerne

zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretoţe vychádzaním z ceny vecí v čase

zániku bezpodielového spoluvlastníctva by sa v podstate potieral trhový systém (porovnaj

napr. 25/1998 ZSP, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2008

sp. zn. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní právneho názoru súdov oboch

stupňov dospel k záveru, ţe súdy pri riešení danej otázky neprihliadli na doterajšiu ustálenú

judikatúru, svoje rozhodnutie v tomto smere (prečo povaţujú za potrebné vychádzať z ceny

určenej ku dňu rozvodu manţelstva) nijakým spôsobom nezdôvodnili.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Súd sa musí logicky a presvedčivo vysporiadať aj s ustálenou judikatúrou, pretoţe

skutočnosť, ţe súd bez vysvetlenia opomenul zohľadniť pre účastníka konania priaznivú

judikatúru, sama osebe významne oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia jeho

rozsudku, taktieţ ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť súdneho rozhodovania, a preto ju

v rozhodovacej praxi súdov nemoţno tolerovať (Porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. decembra 2010 sp. zn. ).

Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom a ani súdom prvého

stupňa, došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6

ods. 1 Dohovoru, resp. SR v spojení s a tým aj

k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v , ktorý viedol nielen

k prípustnosti, ale aj dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku podaného ţalobkyňou.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského

a okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová