Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/6/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivici Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 852 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 852 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1) A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XXXX/XX, XXX XX A., 2) H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 4.344,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. -96 zo dňa 20. decembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie proti povinnému 1) z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie proti povinnému 2) p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. povinným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Makitovi, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Bosákova 7, trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do pätnástich dní od doručenia uznesenia a výrokom III. oprávnenému a povinným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku, Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, Exekučného poriadku, , , , až 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, , Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, , , , , o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, , , , . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.02.2010 domáhal voči povinným vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 4.344,59 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. -15 zo dňa 30.11.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Makitovi dňa 01.05.2010. Tunajší súd uznesením zo dňa 29.06.2011, č. k. -27 pripustil, aby do konania na miesto pôvodne oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa vstúpil nový oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o. Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016 podanie oprávneného zo dňa 15.01.2016, označené ako "Splnenie si povinnosti v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku - zaslanie", ktoré oprávnený doručil exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 22.01.2016. V podaní uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2007 uzavretej medzi postupcom Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s. a postupníkom oprávneným postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu č. XXXXXXXXXX s predmetom bližšie špecifikovaným v zmluve. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Zároveň predložil fotokópiu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.08.2006. Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti povinným v 1. a 2. rade, ktorí sú fyzickými osobami. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.08.2006 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom na strane druhej, pričom právny predchodca oprávneného bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinní v 1. a 2. rade údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, dátumom narodenia či rodným číslom, bydliskom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 Eur (100.000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 1.991,64 Eur (60.000 Sk). V zmluve bol účel tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, určený výhradne ako "stavebný", bližšie špecifikovaný pod bodom. 2 písm. a) až h) zmluvy (napr. nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, atď.). Podľa zmluvy je dlžník dohodnutým účelom viazaný, t. j. mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje. V čl. II. zmluvy s označením "Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru" boli zakotvené poplatky nasledovne: "Za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3.500,- Sk. Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,- Sk. Poplatok za mimoriadny medziúver za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov. Za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360,- Sk je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V ďalších rokoch je poplatok za vedenie úverového účtu platný podľa platného sadzobníka poplatkov. V prípade, že poplatok za vedenie úverového účtu dlžník neuhradí za každý prislúchajúci rok, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a tým sa zároveň predĺži doba splatnosti stavebného úveru. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. Vzhľadom na dikciu ustanovení a Exekučného poriadku exekučný súd konštatoval, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V zmysle Exekučného poriadku pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže

nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. V predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz, preto splnenie prvej podmienky je nepochybné. Súd po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že aj druhá podmienka je splnená. Vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, je zmluvou spotrebiteľskou podľa . Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľmi

- povinnými v 1. a 2. rade ako fyzickými osobami, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Na vyhodnotení zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nič nemení ani fakt, že zmluva zároveň nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase jej uzavretia totiž platil , ktorý obsahoval aj ustanovenie , podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. súd ďalej zistil, že jeho súčasťou sú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi oprávneného nárok proti povinným v 1. a 2. rade - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo- právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Bratislava V a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie súd konštatoval, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného súd vyvodil, že ak by sa zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenky, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie medziúveru, vydanie biankozmenky a poplatok za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy však vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol

spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného a priznaného nároku, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že niektoré tieto poplatky, ak nie všetky, si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatnil. Súd preto konštatoval aj splnenie tretej podmienky, a preto exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2018 si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 Eur a DPH. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne 1) paušálnu odmenu podľa , citovanej vyhlášky v minimálne zákonnej výške 33,19 Eur. Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa citovanej vyhlášky (získanie poverenia), preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2) DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 20 % zo základu 33,19 Eur, t.j. 6,64 Eur. Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 Eur (33,19 Eur + 6,64 Eur). V posudzovanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, za ktorý by procesne zodpovedal oprávnený. Oprávnený nezavinil, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neboli dodržané podmienky predpokladané v Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, preto nemôže procesne zodpovedať ani za zastavenie exekúcie z tohto dôvodu. Preto sa uplatní všeobecné pravidlo ustanovené v Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 a trovy exekúcie sú povinní zaplatiť súdnemu exekútorovi povinní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania ( Exekučného poriadku, ). K zastaveniu konania došlo z dôvodu zmeny Exekučného poriadku zavedenej , ktorú procesné strany nemohli ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnenému a povinným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že súd nesprávne aplikoval § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s poukazom na § 243f Exekučného poriadku, na už prebiehajúcu exekúciu, v ktorej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v roku 2006 na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke). Zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, keďže

zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 30.11.2009, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Zákonodarcovi muselo byť v čase prijímania novely, ktorou sa menilo predmetné zákonné ustanovenie, zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená a preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Podkladom pre predmetnú novelu bolo pravdepodobne stanovisko NS SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, nezohľadnila však podstatnú časť stanoviska, v ktorom NS SR uvádza, že: ,,nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity.“ Je toho názoru, že takýto výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na jazykovom výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom, potrebné považovať za arbitrárne. Poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu ÚS SR sp. zn. , v ktorom uviedol, že: ,,všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.“ Uvedeným postupom sa po ére preskúmavania rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, dostávame do éry zastavovania exekúcií vedených na podklade rozhodnutí, v ktorých sa priznali nároky zo zmenky proti povinným - fyzickým osobám. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V štádiu, kedy majú exekučné súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už však zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2010 na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte v roku 2006, už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a priklonenie misky váh na stranu spotrebiteľov. Namiesto toho, aby vyššie uvedené odlišné stanovisko upozornilo na možné zvýhodňovanie jedného z účastníkov konania, uvedenou aplikáciou a výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení dochádza k jednoznačnej retroaktivite. V danej veci veriteľ už od roku 2009 disponuje exekučným titulom, ktorý si riadne uplatnil v exekučnom konaní, a preto je dôvodné sa domnievať, že uvedeným postupom exekučného súdu dochádza k zásahu do práv oprávneného ako veriteľa v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Oprávnený má za to, že v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zrušil a zároveň priznal náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , v platnom znení (ďalej len „“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné voči povinnému 1) podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.02.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 4.344,59 Eur s príslušenstvom,

a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č. k. <http://merit.slv.cz/1Zm/112/2007>9-15 zo dňa 30.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči povinným dňa 28.12.2009. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 01.04.2010. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnými má povahu spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká odvolaciemu súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení so spisom odvolací súd zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3), ale len v časti neprijateľných podmienok, nie v celosti.

10. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne.

11. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (m. m. ) preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s , ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné

nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje. (Nález Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. -44).

12. Inými slovami, ak aj exekučný súd zistil, že došlo k uplatneniu neprijateľnej podmienky v rámci uplatnenia nárokov zo zmenky, tak exekučný súd mal zastaviť exekúciu len v tej časti uplatneného nároku, v ktorej došlo k navýšeniu nároku v dôsledku uplatnenia takejto neprijateľnej podmienky, teda mal exekúciu zastaviť len v časti, a nie v celku.

13. Napadnuté rozhodnutie proti povinnému 1) preto krajský súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie, a v rámci tohto posúdenia sa bude zaoberať skutočnosťou, či tieto podmienky odôvodňujú zastavenie exekúcie v celosti, prípadne len v tej časti, ktorá je reálne oddeliteľná a svojou povahou spĺňa neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

14. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rovnako na podklade podaného odvolania podľa a , v platnom znení (ďalej len "") preskúmal vec vo vzťahu k povinnému 2) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné voči povinnému 2) podľa ako vecne správne potvrdiť, i keď z iných právnych dôvodov.

15. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

17. Podľa o konkurze a reštrukturalizácií ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

18. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže zastaviť súd aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

21. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne, po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

22. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 03.12.2019. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali pred vydaním napadnutého uznesenia exekučného súdu.

23. V odvolacom konaní bolo zistené, že na majetok povinného 2) bol vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu vznikol dôvod na zastavenie exekúcie preto odvolací súd musel rozhodnutie súdu potvrdiť z iného právneho dôvodu a rozhodnúť o zastavení exekúcie

v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii za použitia Exekučného poriadku.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).