Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/5/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXX/XX, 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. D. XXX/X, zast. I.. W. C. I., advokátkou, so sídlom G., Y. X/B, proti žalovaným: 1/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K. XXXX/XX, zast. W.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. XXX/XX, 2/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. XXX, zast. C.. O. L., advokátom, so sídlom G., C. XXX/X, o určenie, že veci patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. -132 zo dňa 23. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na nové konanie a ďalšie rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov o určenie, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., obec G., okres G., ako: a) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 183 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, b) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku záhrady, o výmere 188 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, c) rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 348 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, d) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku záhrady, o výmere 71 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, e) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 348 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, f) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 236 m2, na LV č . XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, g) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku záhrady, o výmere 23 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, h) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku záhrady, o výmere 22 m2, na LV č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, i) pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 379 m2, na LV č . XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/17 (ďalej len „nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., zomr. dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľ“). Rozhodol podľa , , , a . Uviedol, že vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých určenia, že patria do dedičstva po poručiteľovi, je žalovaná 2/, ktorá nehnuteľnosti nadobudla titulom darovania, na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 02.06.2017 medzi poručiteľom a žalovanými. Dňa 02.06.2017 bol zároveň podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Darovaciu zmluvu súd posúdil ako platnú. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdení, že pri uzatváraní zmluvy, žalovaní uviedli poručiteľa do omylu, prípadne ho oklamali. Podľa výpovede svedkyne (S. N. - zamestnankyne obecného úradu), si poručiteľ bol dobre vedomý, akú zmluvu podpisuje a čo je jej predmetom, keďže bol svedkyňou osobitne o týchto skutočnostiach upovedomený. Zmluvu podpísal dobrovoľne. Účinky podľa spočívajú v nadobudnutí

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ). Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.05.2012). Z uvedeného vyplýva, že prejavom vôle poručiteľa darovať nehnuteľnosti žalovanej 2/, sú viazaní aj žalobcovia, ako dedičia po poručiteľovi, napriek tomu, že nebolo do smrti poručiteľa ukončené konanie o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra, t. j. až do právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra. Závet, ktorým poručiteľ dňa 06.04.2017 odkázal žalobcovi 1/ všetok svoj majetok, posúdil súd ako platný, avšak tento bol nahradený neskorším prejavom vôle poručiteľa, jeho právnym úkonom, darovacou zmluvou. Aj keď k zrušeniu závetu nedošlo podľa , je podľa názoru súdu možné za odvolanie závetu považovať aj neskorší prejav vôle poručiteľa - darovaciu zmluvu. Záverom vyslovil predpoklad, že pokiaľ by poručiteľ v čase uzatvorenia darovacej zmluvy disponoval závetom, došlo by k jeho zrušeniu. Dospel tak k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi, z ktorých dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní uviedli, že poručiteľ mal dňa 02.06.2017 uzatvoriť darovaciu zmluvu, ktorou mal bezodplatne previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam do vlastníctva žalovanej 2/, pričom dňa XX.XX.XXXX zomrel a príslušný okresný úrad, katastrálny odbor vo veci vkladového konania právoplatne rozhodol o povolení vkladu ku dňu 21.06.2017. Žalobcovia pred súdom prvej inštancie argumentovali, že v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR je v takom prípade nepochybné, že nehnuteľnosti boli ku dňu smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2011, sp. zn. , ). Zastávali názor, že pokiaľ súd prvej inštancie s prihliadnutím na obligačno-právne a vecno-právne účinky zmluvy uvádza, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností, nemôže obstáť jeho záver o tom, že vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu smrti nebol poručiteľ. Je predsa evidentné, že pokiaľ za života poručiteľa nedošlo k zavŕšeniu druhej fázy prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a navrhované určenie žalobcov smeruje ku dňu smrti poručiteľa, musia byť nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ). Uviedli, že aj keď predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu, namietali, že vkladový proces darovacej zmluvy nebol zákonný. V prípade, ak účastník právneho úkonu v priebehu vkladového konania zomrie a stratí tak spôsobilosť byť účastníkom konania, nemožno vkladové konanie ukončiť rozhodnutím o povolení vkladu bez účasti jeho právnych nástupcov, ale je potrebné konanie prerušiť. Keďže o existencii darovacej zmluvy v čase smrti poručiteľa vedeli iba žalovaní, ktorí správny orgán neinformovali o úmrtí poručiteľa, sú žalobcovia opomenutými účastníkmi katastrálneho konania. Nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý právny úkon darovacej zmluvy posúdil ako úkon odvolania závetu. Uviedli, že v žiadnom prípade súd nemohol považovať darovaciu zmluvu zo dňa 02.06.2017 za právny úkon odvolania závetu poručiteľa zo dňa 06.04.2017, keďže z hľadiska formy ide o úplne iný a dokonca dvojstranný právny úkon na rozdiel od závetu, ako jednostranného úkonu. Takýto spôsob interpretácie právnej normy nepripúšťa. Darovaciu zmluvu rozhodne nemožno stotožňovať so závetom čo do formy, tak ani do právnych úkonov. Žalobcovia zotrvali na svojom názore, že skutočnosť, že ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa darovacej zmluvy nedošlo za života poručiteľa, zakladá dôvod na pozitívne rozhodnutie súdu o podanej žalobe.

3. Žalovaná 1/ k odvolaniu žalobcov uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dôvodne vyhodnotil dotknutú darovaciu zmluvu za platne uzavretú a pri rozhodovaní postupoval v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 15.02.2012. Žalobcovia nepreukázali existenciu zákonného dôvodu spôsobujúceho neplatnosť darovacej zmluvy. Skutočnosť, že poručiteľ ešte za života zriadil pre prípad svojej smrti závet, ho nezbavila práva s jeho majetkom ďalej počas života nakladať. Uviedla, že žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali. Nespochybnila závery rozhodnutí NS SR, na ktoré

poukazujú žalobcovia, podľa ktorých nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej s poručiteľom za jeho života, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo až po jeho smrti, patria do dedičstva. Avšak, pokiaľ súd žalobe vyhovie a vec, ktorá patrí na základe určenia súdu je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, dedičské rozhodnutie nepotvrdzuje, že dedič je aj v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu nastať ďalšie právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníckeho práva niekoho iného (Rozhodnutie NS SR sp. zn. z 16.12.2010). V podanom vyjadrení ďalej poukazuje na to, že rozhodnutia NS SR, na ktoré žalobcovia poukazujú, sa nedotýkajú otázky právnych dôsledkov smrti poručiteľa vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z uzavretej zmluvy, v tomto prípade zmluvy darovacej. S ohľadom na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. , z ktorého podstatnú časť odôvodnenia vo svojom vyjadrení cituje zdôrazňuje, že právni nástupcovia sú viazaní prejavom vôle zomrelého účastníka zmluvy, v tomto prípade prejavom vôle poručiteľa darovať dotknuté nehnuteľnosti žalovanej 2/, ktorý názor sa neprieči právnemu názoru prezentovanému v rozhodnutiach, na ktoré žalobcovia v odvolaní poukazujú. Dôvod pre zamietnutie žaloby videla tiež v tom, že nehnuteľnosti boli v BSM poručiteľa a žalovanej 1/, z ktorého dôvodu je vylúčené, aby do dedičstva po poručiteľa patrili v celom darovanom rozsahu. Žiadala potvrdenie rozsudku.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol a žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania. Súhlasila s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že dedičia sú v súlade s rozhodnutím NS SR, sp. zn. zo dňa 15.05.2012 viazaní prejavom vôle poručiteľa darovať nehnuteľnosti napriek tomu, že nebolo do smrti poručiteľa ukončené konanie o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra. Uviedla, že ak poručiteľ spoločne so žalovanou 1/ mal záujem na tom, aby bola nehnuteľnosť darovaná žalovanej 2/ a učinil tak slobodnou vôľou, musia dedičia túto slobodnú vôľu poručiteľa akceptovať a konať v súlade s ňou. Vo vyjadrení poukázala na absenciu naliehavého právneho záujmu. Uviedla, že odvolaním žalobcovia len odďaľujú dedičské konanie, ktoré bude v konečnom dôsledku bezpredmetné, nakoľko bude stále existovať platný prejav vôle, ktorým sú a budú žalobcovia viazaní. Žalobcovia si nesplnili svoju procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu existoval naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem nemohol existovať, a v tom prípade nemohol byť ani žalobcami preukázaný, pretože napriek akémukoľvek rozhodnutiu súdu týkajúcej sa tejto veci, sa ich právne postavenie nezmení. Podľa názoru žalovanej, žalobcovia nedôvodne spochybňujú vkladový proces darovacej zmluvy, nakoľko pre vykonanie vkladového zápisu nie je smrť niektorého z účastníkov prekážkou. V prípade smrti darcu, viazanosť účastníkov ich prejavu vôle, ku ktorým je ešte potrebné vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorý vstupuje do jeho práv a záväzkov (rozhodnutie NS SR č. R 78/1968, sp. zn. , ). Za nepravdivé označila vyjadrenie žalobcov, že o existencií darovacej zmluvy sa dozvedeli až po právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu, nakoľko podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 14.03.2019 žalobca 1/ uviedol, že o existencií darovacej zmluvy sa dozvedel dva týždne po smrti poručiteľa. Aj keď platnosť závetu nebola predmetom sporu, a teda riešenie tejto otázky nie je pre toto konanie právne významné, vo svojom vyjadrení uviedla, že neexistuje žiadna právna norma, ktorá by poručiteľovi bránila, aby počas života ďalej slobodne nakladal so svojím majetkom aj v prípade existencie závetu.

5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných uviedli, že je nepochopením odvolania argumentácia žalovaných, nakoľko nie je sporné, že zriaďovateľ závetu má po jeho zriadení právo s nehnuteľnosťou počas života disponovať, avšak v danom prípade bol poručiteľ ku dňu svojej smrti stále vlastníkom sporných nehnuteľností. Za nenáležitú považujú aj argumentáciu žalovanej 2/, že sporné nehnuteľnosti boli ku dňu smrti poručiteľa v BSM, nakoľko žalobcovia navrhovali určenie, že vec patrí do dedičstva a až v konaní o dedičstve sa rieši vyporiadanie BSM. K naliehavému právnemu záujmu uviedli, že právne postavenie žalobcov sa jednoznačne v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej zmení, keďže následne budú nehnuteľnosti predmetom dedičského konania, ktorého budú žalobcovia ako dedičia účastníkmi. Naliehavosť právneho záujmu vyplýva aj z toho, že právny poriadok nepozná iný právny nástroj, akým by žalobcovia docielili prejednanie sporných nehnuteľností do aktív dedičstva v prípade, keď žalovaní s aktívami dedičstva nesúhlasia. Zotrvali na svojom vyjadrení, že o katastrálnom konaní a existencií darovacej zmluvy sa dozvedeli až po nahliadnutí do listu vlastníctva po vykonanom vklade do katastra.

6. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalobcov o nenáležitosti ňou namietanej skutočnosti, že je vylúčené, aby dotknuté nehnuteľnosti patrili do dedičstva po poručiteľovi ako celok v podiele 1/1, ktorého určenia sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú, keďže pred darovaním boli v BSM poručiteľa a žalovanej 1/. Uviedla, že do dedičstva môže patriť len to, čo nepripadne pozostalému manželovi, v tomto prípade žalovanej 1/ a nie všetko, čo patrilo do BSM manželov, ako sa nesprávne domnievajú žalobcovia. Zotrvala tiež na tom, že zo strany žalobcov nebola v rozpore s preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedla, že aj v prípade určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, by sa na postavení žalobcov v konečnom dôsledku nič nezmenilo, keďže existencia platnej darovacej zmluvy a súčasná viazanosť dedičov vôľou poručiteľa by po skončení dedičského konania, podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, viedli k zápisu výlučného vlastníckeho práva žalovanej 2/ k dotknutým nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, a teda výsledkom by bol totožný zápis v katastri nehnuteľností, akým je v súčasnosti. Skutočnosť, kedy sa žalobcovia dozvedeli o existencií namietanej darovacej zmluvy, považuje žalovaná 1/ za bezpredmetnú. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrvala na svojej doterajšej argumentácii, že platnosť závetu môže existovať popri súčasnej platnosti darovacej zmluvy. Avšak prejav vôle smerujúci k uzavretiu darovacej zmluvy a týkajúci sa určených nehnuteľností sa dá svojimi účinkami prirovnať k odvolaniu závetu, keďže poručiteľ, ak by v danom čase reálne fyzicky disponoval so závetom (čo mu bolo zo strany žalobcu 1/ znemožnené), by pravdepodobne pristúpil k jeho zničeniu. Neskorší prejav vôle tak neguje predchádzajúci protichodný prejav. K tvrdeniu žalobcov, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti stále vlastníkom sporných nehnuteľností, poukazuje na aktuálnu judikatúru, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.05.2012, a tiež aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 03.05.2017. Uviedla, že žalobcovia za nenáležité označili aj vyjadrenie žalovanej 2/, že sporné nehnuteľnosti boli ku dňu smrti poručiteľa v bezpodielovom spoluvlastníctve, nakoľko petit žaloby smeruje k tomu, aby súd určil, že vec patrí do dedičstva, pričom do dedičstva patrí len to, čo nepripadlo pozostalému manželovi. Vyjadrenie žalobcu 1/ o neschopnosti zapamätať si, či o predmetnej zmluve vedel počas dedičského konania do jej zverejnenia v katastri nehnuteľností, je značne účelové. Smrť poručiteľa podľa ustálenej judikatúry nemôže byť sama o sebe dôvodom na prerušenie konania, resp. zamietnutie návrhu na vklad, a to ani v prípade prípadného nesúhlasu niektorých z dedičov s takouto darovacou zmluvou. Nie je žiaden dôvod, aby dedičia dávali v prípade smrti poručiteľa súhlas s pokračovaním vkladového konania. Viazanosť prejavu vôle a jej prechod na právnych nástupcov je daný. Žalobca 1/ mal vedomosť o existencií darovacej zmluvy a mohol uskutočniť iné právne úkony v rámci vkladového konania, napríklad odstúpiť od zmluvy, vziať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností späť, čo ale žalobca 1/ neurobil.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a podľa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po E. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/XX, G., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

10. Podľa účinného od 01.07.2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je v zmysle existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje neistotu žalobcu určením, či tu právo je, alebo nie je. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami, ak potrebuje určiť súdom, či tu právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

12. Žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení videli v tom, že v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej sa zmení ich právne postavenie, keďže následne nehnuteľnosti budú predmetom dedičského konania, ktorého budú žalobcovia účastníkmi. Uviedli, že právny poriadok nepozná iný právny nástroj, akým by žalobcovia docielili prejednanie sporných nehnuteľností do aktív dedičstva v prípade, keď žalovaní so zahrnutím týchto nehnuteľností do aktív dedičstva nesúhlasili.

13. Súd prvej inštancie sa zaoberal vecou samou, t. j. vlastníctvom poručiteľa k sporným nehnuteľnostiam ku dňu jeho smrti, možno preto usudzovať, že považoval za splnenú procesnú podmienku prípustnosti tejto žaloby, že žalobcovia môžu žiadať požadované určenie vlastníckeho práva a naliehavý právny záujem na tomto určení je daný. K tomuto záveru totiž dospela aj rozhodovacia prax súdov s tým, že žaloba o určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov v tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

14. Žalobcovia, ktorí sú podľa uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. -43 zo dňa 05.03.2018 dedičia poručiteľa, podali žalobu, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva poručiteľa. Podľa konštantnej judikatúry sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci. Toto určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastanú neskôr, na to nemôžu mať vplyv. Po smrti poručiteľa totiž mohlo dôjsť k právnej skutočnosti, ktorá mohla mať za následok vznik vlastníckeho práva inej osoby. Pre určenie, či poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci, sú tieto neskôr nastalé skutočnosti bezvýznamné.

15. Žalobcovia majú v danom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení, mohli sa domáhať, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, ale z tohto určenia im voči žalovaným nevyplývajú žiadne práva a nie je im deklarované, že by ako dedičia (závetní alebo zákonní) sporné nehnuteľnosti nadobudli (výlučne alebo do podielového spoluvlastníctva) a tiež nie je deklarované, že žalovaná 2/ nie je vlastníkom sporných nehnuteľností.

16. V posudzovanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poručiteľ dňa 06.04.2017 zriadil závet. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ v predpísanej forme nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti. Aj keď poručiteľ zriadi závet, nie je vylúčené jeho právo so svojím majetkom ďalej disponovať. Dňa 02.06.2017 poručiteľ a žalované uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorou poručiteľ a žalovaná 1/ ako darcovia bezodplatne obdarovali žalovanú 2/ nehnuteľnosťami uvedenými v darovacej zmluve. Súd prvej inštancie darovaciu zmluvu posúdil ako platnú a tento záver nebol odvolaním spochybnený. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 02.06.2017 a dňa XX.XX.XXXX poručiteľ zomrel. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený až po smrti poručiteľa (dňa 21.06.2017). Obligačno-právne následky zmluvy nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (t. j. v deň uzavretia darovacej zmluvy), teda za života poručiteľa, avšak k vecno-právnym následkom, a teda k vkladu do katastra došlo až po smrti poručiteľa (v deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu). Určujúcim pre posúdenie, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy patria do dedičstva po poručiteľovi ( ) bolo, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa, a preto prevádzané nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa boli v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Pre posúdenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti nie je právne relevantné, že dedičia poručiteľa sú viazaní prejavom jeho vôle až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy. Vyslovený právny názor sa neprieči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 15.05.2012. Súdna prax sa totiž jednoznačne zhodla na názore, že pokiaľ rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa a práve účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. , , ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Nakoľko požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastanú neskôr, na to nemôžu mať vplyv, odvolací súd sa nezaoberal námietkou odvolateľov, že vkladový proces darovacej zmluvy nebol zákonný. V tomto smere poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 3. júla 2003, podľa ktorého: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

18. Ako bolo uvedené, žalobcovia sa domáhali, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. V darovacej zmluve zo dňa 02.06.2017 sa konštatuje, že sporné nehnuteľnosti darovali poručiteľ a jeho manželka ako darcovia, pričom sa javí, že sa jedná o vlastníctvo, ktoré mal poručiteľ a jeho manželka v BSM, preto je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní touto okolnosťou zaoberal, lebo len tak je možné posúdiť, či je predmetná žaloba dôvodná. Pokiaľ by odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie, mohlo by ísť o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu procesných práv sporových strán skutkovo a právne argumentovať ohľadne právneho posúdenia. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné.

19. V prípade, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia tak, ako tomu je v danom prípade, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný.

20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).