Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: DS service, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 842 303, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42084792, proti žalovanému: PHARMACY

- BL, spol. s r.o., Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 506 923, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, o zaplatenie 244,76 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -235 zo dňa 27. septembra 2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 244,76 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou elektronicky dňa 31.10.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 12 396,37 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca spoločnosť F. N. N.X., Y..X.., X. X. F. X/A, XXX XX W., G.: XX XXX XXX dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v hodnote 12 396,37 eur, žalovaný mu však za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil faktúry s expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2018 s doručenkou, podacie hárky a predžalobnú výzvu zo dňa 10.10.2018 spolu s ePodacím hárkom. Podaním zo dňa 22.11.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej istiny vo výške 12 396,37 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že žalovaný uhradil celú istinu platbami zo dňa 8.11.2018, resp. zo dňa 19.11.2018, teda po podaní žaloby, naďalej však trvá na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizovaní predstavujú sumu 244,76 eur. Okresný súd Prešov vo veci vydal dňa 20.12.2018 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 244,76 eur, po podaní odôvodneného odporu zo strany žalovaného v zákonnej lehote bol však vydaný platobný rozkaz zrušený. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že žalobca vyúčtoval úroky z omeškania nesprávne a žalobu podal účelovo, hoci mal vedomosť o tom, že žalovaný si svoje dlhy postupne plní. Takéto konanie žalobcu podľa jeho

názoru nemôže požívať zákonnú ochranu, pretože ide o šikanózne konanie a konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého jediným cieľom je získať na trovách právneho zastúpenia. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil výpisy z účtu žalovaného, oznámenie zo dňa 1.10.2018 s dokladom o prevzatí a potvrdenie o pridelení veci. Konštatoval, že na základe prevedeného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu dodával žalovanému do „Lekárne X.“ tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v období od 7.5.2018 do 18.6.2018 v celkovej sume 7 841,48 eur. Za dodaný tovar bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 2730,92 eur s dátumom splatnosti 5.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 2041,57 eur s dátumom splatnosti 12.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 716,98 eur s dátumom splatnosti 19.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 936,71 eur s dátumom splatnosti 14.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 2579,68 eur s dátumom splatnosti 21.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 13,23 eur s dátumom splatnosti 21.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 1042,45 eur s dátumom splatnosti 24.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 338,64 eur s dátumom splatnosti 4.9.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 1224,02 eur s dátumom splatnosti 30.8.2018, faktúra č. XXXXXXX na sumu 1784,40 eur s dátumom splatnosti 6.9.2018. K faktúre č. XXXXXXX bol dňa 12.4.2018 vystavený dobropis na sumu 45,24 eur, k faktúre č. XXXXXXX bol dňa 26.4.2018 vystavený dobropis na sumu 5,93 eur, k faktúre č. XXXXXXX bol dňa 23.7.2018 vystavený dobropis na sumu 961,06 eur. Dňa 24.9.2019 bola medzi spoločnosťou F. N. N., Y..X.., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré v čase postúpenia pohľadávky boli vo výške 18 933,25 eur. Pohľadávky sú v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok identifikované interným číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2018 sa dostalo do dispozície žalovaného dňa 8.10.2018 (dňa 8.10.2018 štatutárny zástupca žalovaného, resp. jeho splnomocnenec prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky za spoločnosť T. F. X.. X..H..E..), kedy bolo uložené na pošte, žalovaný si zásielku s oznámením prevzal dňa 25.10.2018. Listom zo dňa 10.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, zásielka s výzvou bola uložená na pošte od 11.10.2018 do 26.10.2018, kedy si ju žalovaný vyzdvihol. Platbami zo dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 žalovaný zaplatil dlžnú sumu istiny na účet právneho predchodcu žalobcu, tento mu však platby vrátil s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalovaný zaplatil dňa 8.11.2018 žalobcovi faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX na istine v celom rozsahu. Dňa 19.11.2018 žalovaný zaplatil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX na istine v celom rozsahu. Žalobca žiada od žalovaného zaplatiť ostávajúcu časť pohľadávky vo výške 244,76 eur, predstavujúcu kapitalizované úroky z omeškania, žalovaný mu túto sumu nezaplatil.

3. Vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , nariadenia vlády SR č. , , , , , , a podľa .

4. Dlžník nielenže nemá povinnosť, ale ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar v hodnote 12 396,37 eur a žalovaný mu za tento tovar nezaplatil v dohodnutej trojmesačnej lehote splatnosti. Sporná bola aktívna legitimácia žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Sporné bolo aj to, či žalobca postupoval korektne, keď podal žalobu, hoci žalovaný si svoje záväzky voči právnemu predchodcovi postupne plnil. Aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná platnou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, pričom žalovaný nemá právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, list s oznámením sa dostal do dispozície žalobcu dňa 8.10.2019, žalovaný však využil na prevzatie zásielky deň 25.10.2018 a dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky musel mať vedomosť (štatutárny zástupca žalovaného). Postupca však v tom čase už nebol vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal, že žalobca vedel o tom, že žalovaný už platil postupcovi. Následne žalobca podal žalobu o zaplatenie 12 396,37 eur, žalovaný po podaní

žaloby uhradil istinu dlžnej sumy, teda čiastočne plnil svoj záväzok a toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného bola vo výške 0%, výška úrokov z omeškania v obchodnoprávnom spore predstavuje hodnotu 9%. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. XXXXXXX na sumu 2 730,92 eur (mínus 961,06 eur dobropis) od 6.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 41,02 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 2 041,57 eur (mínus 45,24 eur dobropis) od 13.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 42,82 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 716,98 eur od 20.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 14,14 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 936,71 eur od 15.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 19,63 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 2 579,68 eur (mínus 5,93 eur dobropis) od 22.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 49,50 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 13,23 eur od 22.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 0,25 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 1 042,45 eur od 25.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 19,27 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 338,64 eur od 5.9.2018 do 18.11.2018 (výška úroku z omeškania 6,26 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 1 224,02 eur od 31.8.2018 do 7.11.2018 (výška úroku z omeškania 20,82 eur), faktúry č. XXXXXXX na sumu 1 784,40 eur od 7.9.2018 do 18.11.2018 (výška úroku z omeškania 32,11 eur), kapitalizované úroky z omeškania v zmysle žalobného návrhu predstavujú sumu spolu 244,76 eur. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 244,76 eur. Podľa nariadenia vlády č. , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a keďže bolo preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, súd mu tento nárok priznal vo výške 40,- eur ustanovenej nariadením vlády SR. O trovách konania rozhodol podľa . Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvody hodné osobitného zreteľa, aby trovy konania neboli úspešnému žalobcovi priznané. Rovnako žalovaný neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo nezaplatil žalobcovi vystavené faktúry trojmesačnej lehote splatnosti. Už v prvý deň omeškania so zaplatením vystavených faktúr si žalovaný musel byť vedomý toho, že veriteľ môže voči nemu podať žalobu, ktorou si okrem dlžnej sumy bude nárokovať zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania vo výške úmernej k dlžnej sume. Žaloba bola podaná dôvodne, žalobca sa legitímne nechal zastupovať právnym zástupcom realizujúc svoje právo na súdnu ochranu. Časť dlžnej sumy bola uhradená po podaní žaloby, ostávajúca suma príslušenstva nebola uhradená, úkony právneho zástupcu žalobcu boli vykonané účelne a priamo úmerne k účelovej procesnej obrane žalovaného. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa neriadi zásadou potrestania dlžníka, ale zásadou úspechu sporovej strany, navyše sa nejedná o spotrebiteľský spor. V obchodných právnych vzťahoch je dôležité, aby zmluvné strany plnili svoje záväzky riadne a včas. Neskoré plnenie povinností je nežiaduci jav ohrozujúci kvalitu podnikateľského prostredia, môže mať až likvidačné účinky na poctivú zmluvnú stranu. Plnenie, ktoré oprávnená strana prijme, nepredstavuje priamo jej čistý zisk, ale je to časť obratu, ktorú potrebuje okrem iného na úhradu svojich zmluvných záväzkov, na mzdy pre svojich zamestnancov, na plnenie daňových a odvodových povinností, v neposlednom rade podnikateľ potrebuje toto plnenie aj za účelom investícií a svojho ďalšieho rozvoja. Stav, aby povinná zmluvná strana svoje plnenie odkladala o niekoľko mesiacov, hoci finančnými prostriedkami disponuje, je neakceptovateľný tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel sa nevysporiadal so všetkými námietkami a dôvodmi, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2019. V tomto vyjadrení poukazoval predovšetkým na neplatnosť zmluvy o postúpenie pohľadávky uzavretej dňa 24.9.2018 medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a novým veriteľom ako postupníkom a žalobcom v tomto konaní, a to poukazom na ust. , keďže mal za to, že v zmluve o postúpenie pohľadávky zo dňa 24.9.2018 absentuje dostatočná, určitá a zrozumiteľná špecifikácia postupovanej pohľadávky a určitá a zrozumiteľná špecifikácia dlžníka, voči ktorému vznikla postupcovi pohľadávka a v akej výške táto pohľadávka postupcovi vznikla. Poukazoval aj na to, že nie je a nemôže byť na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky daná aktívna legitimácia žalobcu byť stranou v spore. Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane konštatoval, že ak všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nedá odpovede na zásadné otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci a nevysporiada sa so zásadnou argumentáciou sporovej strany, je takéto rozhodnutie nezlučiteľné s ústavne garantovaným právom na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v článku 46 ods. 1, resp. s právom na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

(viď , , ). Za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu aj situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takomto prípade všeobecný súd svojim postupom založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a tým aj jeho protiústavnosť. Aj napriek tomu, že konajúci súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávok posúdil súd prvej inštancie ako platnú, pričom vychádzal z toho, že mu zmluva jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku postupcu postupníka dlžníka. Žalovaný sa domnieva, že tento právny názor súdu nie je správny. Súd ďalej uviedol, že hoci jednotlivé prílohy zmluvy nie sú očíslované ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikované, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky. Namietal, že až relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Toto relevantné oznámenie postúpenej pohľadávky zo strany postupcu znamená, že dlžník sa o postúpení pohľadávky musí aj dozvedieť, a teda ak je oznámenie postúpenie pohľadávky oznamované písomne ako to je v danej veci, musí byť takéto oznámenie doručené. Právne účinky postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkovi nastanú až v okamihu, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky, a teda žalovaný preukázal súdu, že skutočne k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa, t.j. postupcu, došlo až dňa 25.10.2018. V danom prípade žalovaný plnil a uhradil faktúry už dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 na účet pôvodného veriteľa, keďže nemal vedomosť o tom, že by aj pohľadávka voči žalovanému v tomto konaní bola postúpená na žalobcu ako postupníka Pôvodný veriteľ platby vrátil na účet žalovaného dňa 26.10.2018 a 29.10.2018 a následne po tom, čo dňa 25.10.2018 prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky, plnil žalobcovi v tomto konaní. Žalovaný má za to, že ak plnil pôvodnému veriteľovi, plnil správne pretože oznámenie postupcu prevzal až dňa 25.10.2018. Aj napriek tomu, že istinu uhradil žalobcov, namietal žalovaný aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní potom, keď žalobca predložil konajúcemu súdu zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú dňa 24.9.2018 medzi spoločnosťou F. N. N., Y..X.. ako postupcom a spoločnosťou DS service s.r.o. ako postupníkom v iných súdnych konaniach a žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zmluvy. Trval na tom, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018 medzi žalobcom ak postupníkom a spoločnosťou F. N. N., Y..X.. ako postupcom nemá náležitosti zmluvy postúpených pohľadávok, a preto je neplatným právnym úkonom. V tejto zmluve nie je jednoznačne identifikovaný dlh žalovaného v tomto súdnom konaní. V zmluve je síce uvedená postupovaná pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur, avšak z tejto sumy nie je zrejmé aký dlh žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, ktorý mal byť na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018 postúpený na postupníka ako nového veriteľa. Identifikácia dlhu je nedostatočná aj z toho dôvodu, že v zmluve sa uvádza postúpenie pohľadávky bez uvedenia účastníkov vzťahu, resp. zmluvy, z ktorej predmetný dlh vo výške 36.113,40 eur vyplýva, ak je aj vykonaná špecifikácia v prílohe č. 1 k zmluve o postúpenie pohľadávky, na ktorú sa zmluva odvoláva, v každom prípade by mala mať takáto príloha očíslované jednotlivé strany a mala by byť taktiež účastníkmi zmluvy podpísaná, datovaná. V prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, tak ako ju žalobca predložil, je možné kedykoľvek vymeniť jednotlivé strany súpisu pohľadávok a jednotlivých dlžníkov v nej uvedených. Keďže absentuje dostatočná špecifikácia postupovanej pohľadávky a absentuje aj špecifikácia dlžníka, voči ktorému postupcovi pohľadávka vznikla. Je toho názoru, že ide o neplatnú zmluvu o postúpenie pohľadávky, a to s poukazom na ust. na príslušné ustanovenia , a teda, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou sa v tomto konaní domáha zaplatenie úrokov z omeškania, pretože na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky neprešla na neho pohľadávka, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Z prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva určitosť písomného prejavu vôle zmluvných strán - postupcu a postupníka, keďže z tejto prílohy sa ani nedá vyvodiť záver, či vôbec predmetné pohľadávky špecifikované faktúrami postupoval postupca postupníkovi ako novému veriteľovi. Tento prejav vôle nie je dostatočne určitý, aby nevzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho obsahu, teda o tom, ktorá konkrétna pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi bola postúpená z postupcu F. N. N., Y..X.. na postupníka DS service s.r.o. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 27.6.2016, z ktorého vyplýva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi nemu uplatňované právo (nárok), resp. mu vplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho rozhodnutia (porovnaj rozsudok NS SR č. zo dňa 29.6.2010). Žalovaný je toho názoru, že na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nedochádza ku zmene veriteľa, hoci by aj postupca realizoval oznámenie postúpenia

pohľadávky dlžníkovi. Ak teda nedošlo na základne neplatnej zmluvy k postúpeniu pohľadávky, nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní, pretože sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda novým veriteľom. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpenie pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu strany sporu ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a vyjdú v konaní najavo. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a . Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými námietkami a dôvodmi, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.5.2019, ktorého prílohou bola zmluva o postúpenie pohľadávky, ktorú pôvodný veriteľ (postupca) F. N. N.X., Y..X.. uzatvoril dňa 24.9.2018 s terajším žalobcom ako postupníkom. V tomto vyjadrení poukazoval na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24.9.2018 medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a novým veriteľom ako postupníkom a žalobcom v tomto konaní, a to s poukazom na ust. , keďže mal za to, že v zmluve o postúpenie pohľadávky zo dňa 24.9.2018 absentuje dostatočná, určitá a zrozumiteľná špecifikácia postupovanej pohľadávky a určitá a zrozumiteľná špecifikácia dlžníka voči, ktorému vznikla postupcovi pohľadávka a v akej výške táto pohľadávka postupcovi vznikla. V priebehu celého konania poukazoval na to, že nie je a nemôže byť na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpenie pohľadávky daná aktívna legitimácia žalobcu byť stranou v spore. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane konštatoval, že ak všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nedá odpovede na zásadne otázky podstatné pre rozhodnutie veci a nevysporiada sa so zásadnou argumentáciou sporovej strany, je takéto rozhodnutie nezlučiteľné s ústavne garantovaným právom na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1, resp. správou na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (viď , , ). Za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu aj situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo pokiaľ ich strana namietala, no napriek tomu ich všeobecný súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by napríklad dostatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť i irelevantnosť. Pokiaľ všeobecný súd takto postupuje, dopúšťa sa i ľubovôle zakázanej v (nález Ústavného súdu z 3.10.2012 sp. zn. ). Ak keď súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávok posúdil ako platnú, pričom vychádzal z toho, že zmluva jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku postupcu postupníka dlžníka. Žalovaný sa domnieva, že tento právny záver súdu nie je správny. Zdôraznil, že až relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Toto relevantné oznámenie postúpenie pohľadávky zo strany postupcu znamená, že dlžník sa o postúpení pohľadávky musel aj dozvedieť, a teda ak je oznámenie o postúpení pohľadávky oznamované písomne, ak k tej danej veci musí mu byť takéto oznámenie doručené. Právny účinky postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpenie pohľadávky a teda žalovaný preukázal súdu, že skutočne k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa ,t.j. postupcu došlo až dňa 25.10.2018. Trval na to, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože vymedzená pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky vo výške 2.314.628,64 eur bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi postupovanej nad postupníka, t.j. voči konkrétnemu dlžníkovi. Takáto zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť považovaná za platnú, hoci sa zmluva v čl. 2 odvoláva na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotlivý dlžníci identifikovaný uvedením jednotlivých neuhradených faktúr. V prílohe č. 1, na ktorú odkazuje zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018 nie je účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. postupcom a postupníkom podpísaná, nie je ani datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky (bez uvedenia, ktorej zmluvy o postúpenie pohľadávky sa príloha týka) nevplýva určitosť písomného prejavu vôle zmluvných strán - postupcu a postupníka, keďže sa z tejto prílohy ani nedá vyvodiť záver, či vôbec predmetné pohľadávky špecifikované faktúrami postupoval postupca (nikým, ani postupcom ani postupníkom príloha nepodpísaná) postupníkovi ako

novému veriteľovi, tento prejav vôle nie je dostatočne určitý, aby nevzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho obsahu, teda o tom, ktorá konkrétna pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi (žalovaného v tomto konaní) bola postúpená z postupcu F. N. N., Y..X.. na postupníka DS service, s.r.o. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 27.6.2016, z ktorého vyplýva, že z ust. nie je možno činiť záver, že „dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej existencie. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená (v danom prípade ide o spolu zaplatenie úrokov z omeškania), je však súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo), a to bez návrhu strán sporu ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu ak vyjdú v konaní najavo“. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z toho dôvodu navrhuje, aby súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby tento rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7. Podľa jeho názoru fyzické osoby konajúce v mene žalovaného navonok majúc dňa 3.10.2018, resp. 8.10.2018 vedomosť o tom, že v tieto dni boli zo strany spoločnosti F. N. N., Y..X.. doručované zásielky viacerým obchodným spoločnostiam, ktorých tieto fyzické osoby vystupujú ako spoločníci a konatelia, prevzali len zásielku doručovanú spoločnosti PHARMACY - BE, spol. s r.o., resp. T. F. X.. X. H..E.., a to za tým účelom, aby získali vedomosť o tom, čo je jej obsahom a ďalšie písomnosti, medzi nimi aj písomnosť doručovanú samotnému žalovanému už predmetného dňa 8.10.2018 neprevzali.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k okamihu (účinkom) doručenia oznámenia postúpenej pohľadávky je rozhodujúce to, či sa účinky doručenia zásielky spájajú už s okamihom jej dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta alebo až okamihom faktického prevzatia zásielky (a to aj v rámci odbernej lehoty). Poukázal na to, že účinnosť adresovaných hmotnoprávnych úkonov je v oblasti súkromné práva viazaná na okamih kedy prejav vôle dôjde do dispozičnej sféry adresáta ( ). V tejto súvislosti upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.1.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R85/2018, ktorého právna veta znie: „Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná poštou pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol“. Citované rozhodnutie možno analogicky použiť aj v súvislosti s okamihom, kedy sa žalovaný v predmetnom civilnom sporovom konaní dozvedel (resp. objektívne mohol dozvedieť) o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu). V tejto súvislosti poukázal aj na odborný článok JUDr. Tomáša Čentíka s názvom Doručovanie hmotnoprávnych úkonov (fikcia doručenia), v ktorom autor uvádza: „Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možnosti posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko (t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle) nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil.“ Vo vzťahu doručovania oznámenia o postúpenie pohľadávky odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 20.5.2019, v ktorom poukázal na účelové preberanie zásielok žalovaným. K platnosti zmluvy o postúpenie pohľadávky zo dňa 24.9.2018 uviedol, že s poukazom na ust. procesná obrana žalovaného založená na neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpenie pohľadávky už zo spomínaného dôvodu je nedôvodná. Zmluva o postúpenie pohľadávky zo dňa 24.9.2018 spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré na platnosť takejto zmluvy ustanovuje. Podobná špecifikácia s označením faktúry dlžnej sumy splatnosti a dlžníka je uvedená v prílohe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Požiadavka žalovaného aby bola príloha zmluvy o postúpení pohľadávky samostatne datovaná podpisovaná a číslovaná nenachádza oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. Tak postupca ako aj postupník si boli vedomí toho, že postupca odplatne postupuje na

postupníka pohľadávkou, a to v súlade s čl. 1 a čl. 2 zmluvy o postúpenie pohľadávky. Tomuto ich presvedčeniu zodpovedalo jazykové vyjadrenie predmetu zmluvy vôľa zmluvných strán, ktorá bola v zhode s jazykovým prejavom, následne správanie zmluvných strán. Predmet zmluvy je tak aj s prihliadnutím na samotný text zmluvy v spojení s jej prílohou jasný, určitý a zrozumiteľný. Vôľa zmluvných strán bola v súlade s jazykovým prejavom. Predmet zmluvy je vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne. Uviedol, že aj táto odvolacie námietka je nedôvodná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.8.2014, v ktorom sa uvádza: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve na súdnu ochranu) podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. , , , ). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené strany, ktoré uviedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu“. Rovnako tak právo na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, a to aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.7.2010). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu predložil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pri úprave postúpenia pohľadávky mysli na to, že okamihom, kedy bude dlžník o postúpení pohľadávky vyrozumený nastanú právne účinky postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkovi a tým je založená povinnosť dlžníka s právnymi účinkami plniť pohľadávku novému veriteľovi. Pokiaľ sa tok nestane, t.j. pokiaľ dlžníkovi nebude doručené oznámenie o postúpenie pohľadávky dlžník sa zbaví svojho záväzku plnením pôvodnému veriteľovi. Podľa jeho názoru nemožno vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamihom prevzatia oznámenia postúpenia pohľadávky sa dlžník skutočne dozvie komu a v akej výške postupca, t.j. pôvodný veriteľ, postúpil pohľadávku a v akej výške túto pohľadávku postúpi postupníkovi ako novému veriteľovi. Ak žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. , tak toto rozhodnutie rieši úplne inú právnu situáciu, a to plynutie výpovednej doby nastávajúce po doručení výpovede. Naďalej zotrval na svojom tvrdení, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je platným právnym úkonom. Ak je vykonaná špecifikácia v prílohe č. 1 k zmluve o postúpenie pohľadávky, na ktorú sa zmluva odvoláva, v každom prípade by mala takáto príloha minimálne mať očíslované jednotlivé strany a mala by byť taktiež účastníkmi zmluvy podpísaná a datovaná.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

15. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

1. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

25. Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

26. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

28. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

30. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

33. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

34. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

35. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť F. N. N., Y..X.. dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v hodnote 12 396,37 eur, žalovaný mu však za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil faktúry s expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2018 s doručenkou, podacie hárky a predžalobnú výzvu zo dňa 10.10.2018 spolu s ePodacím hárkom. Podaním zo dňa 22.11.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej istiny vo výške 12 396,37 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že žalovaný uhradil celú istinu platbami zo dňa 8.11.2018, resp. zo dňa 19.11.2018, teda po podaní žaloby, naďalej však trvá na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizovaní predstavujú sumu 244,76 eur žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v hodnote 23 478,16 eur, žalovaný mu však za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil faktúry s expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2018 s doručenkou, podacie hárky a predžalobnú výzvu zo dňa 10.10.2018 spolu s ePodacím hárkom. Podaním zo dňa 20.11.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej istiny vo výške 23 478,16 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že žalovaný uhradil celú istinu platbami zo dňa 5.11.2018, teda po podaní žaloby, naďalej však trvá na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizovaní predstavujú sumu 561,55 eur.

37. Odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2019, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle a nasl. (, ) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve z 24.9.2018 o postúpení pohľadávky a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky a zdravotnícky materiál.

38. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli ustálené na sumu 244,76 eur.

39. Samotný žalovaný výšku dlžných úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky.

40. Okolnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, teda kedy bolo upovedomenie o postúpení pohľadávky doručované žalovanému, alebo kedy si žalovaný zásielku s týmto oznámením reálne prevzal, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávok pretrvávalo a v závislosti od toho je správne ustálená aj výška úrokov z omeškania.

41. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy výške 244,76 eur , vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle nariadenia vlády č. a tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

42. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( až 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

43. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny a svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

44. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , , tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).