Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-24-2020.pdf
PDF · 103.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: DS service, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 842 303, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, proti žalovanému: PHARMACY - ZV, spol. s r. o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 44 978 529, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37 783 319, o zaplatenie 1.108,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/188/2018-289 zo 6. novembra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.108,45 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému do prevádzkarne s obchodným menom „X. N.“ tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v období od 7. mája 2018 do 18. júna 2018 v celkovej hodnote 58.592,05 eur. Za dodaný tovar bola žalovanému 7. mája 2018 vystavená faktúra č. 8078466 na sumu 4.552,85 eur s dátumom splatnosti 5. augusta 2018, 14. mája 2018 vystavená faktúra č. 8080824 na sumu 1.927,80 eur s dátumom splatnosti 12. augusta 2018, 21. mája 2018 vystavená faktúra č. 8084358 na sumu 13.233,27 eur s dátumom splatnosti 19. augusta 2018, 21. mája 2018 vystavená faktúra č. 8087599 na sumu 4.248,01 eur s dátumom splatnosti 14. augusta 2018, 28. mája 2018 vystavená faktúra č. 8088973 na sumu 10.760,98 eur s dátumom splatnosti 21. augusta 2018, 28. mája 2018 vystavená faktúra č. 8090819 na sumu 359,01 eur s dátumom splatnosti 21. augusta 2018, 31. mája 2018 vystavená faktúra č. 8093195 na sumu 5.133,02 eur s dátumom splatnosti 24. augusta 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. 8101908 na sumu 1.364,47 eur s dátumom splatnosti 4. septembra 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. 8102362 na sumu 9.791,61 eur s dátumom splatnosti 30. augusta 2018 a 18. júna 2018 vystavená faktúra č. 8103697 na sumu 7.221,03 eur s dátumom splatnosti 6. septembra 2018. Žalovanému bol k faktúre č. 8080824 vystavený dobropis na sumu - 33,29 eur, k faktúre č. 8102362 vystavený dobropis na sumu - 163,50 eur a k faktúre č. 8080824 vystavený dobropis na sumu
- 7,68 eur. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola 24. septembra 2018 uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávok vo výške 2.314.628,64 eur, súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu s tým, že v prílohe k zmluve sú identifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, sumou zostávajúcou k úhrade, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti faktúry a dátumom úhrady. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom z 1. októbra 2018, doručeným žalovanému 25. októbra 2018. Žalobca vyzval žalovaného listom z 10. októbra 2018 na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom zásielku s výzvou si adresát prevzal 26. októbra 2018. Žalovaný uhradil dlžnú sumu istiny na účet právneho predchodcu žalobcu platbami vykonanými 19. októbra 2018 a 22. októbra 2018. Právny predchodca žalobcu mu platby vrátil s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalobca obdŕžal od žalovaného 8. novembra 2018 úhradu faktúr č. 8078466, č. 8080824, č. 8084358, č. 8087599, č. 8088973, č. 8090819, č. 8093195, č. 8102362 a 14. novembra 2018 úhradu faktúr č. 8101908 a č. 8103697. Žalovaný teda po začatí konania uhradil žalobcovi istinu v plnom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to dodať kupujúcemu tovar, predávajúci riadne splnil, avšak žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil riadne a včas, následkom čoho došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Zmluvu o postúpení pohľadávok posúdil súd ako platnú, pričom vychádzal z toho, že zmluva jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka ako aj dlžníka. Hoci jednotlivé prílohy zmluvy neboli očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikovateľné, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu je teda preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný postupcovi nezaplatil v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, a to listom s oznámením, ktorý mu bol doručený 25. októbra 2018. Žalovaný však dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky mohol mať vedomosť, keďže oznámenie mu bolo odoslané už 4. októbra 2018 a predžalobná výzva 10. októbra 2018 (na pošte bola uložená už od 11. októbra 2018). Postupca však v tom čase už nebol vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný už platil postupcovi. Žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu pohľadávky, teda čiastočne plnil svoj záväzok a takéto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu.
4. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúry č. 8078466 vystavenej na sumu 4.552,85 eur od 6. augusta 2018 do 8. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 106,64 eur), faktúry č. 8080824 vystavenej na sumu 1.927,80 eur od 13. augusta 2018 do 8. novembra 2018 a zohľadňujúc vystavené dobropisy v celkovej výške - 40,97 eur (výška úroku z omeškania 40,94 eur), faktúry č. 8084358 vystavenej na sumu 13.233,27 eur od 20. augusta 2018 do 8. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 264,30 eur), faktúry č. 8087599 vystavenej na sumu 4.248,01 eur od 15. augusta 2018 do 8. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 90,08 eur), faktúry č. 8088973 vystavenej na sumu 10.760,98 eur od 22. augusta 2018 do 8. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 209,61 eur), faktúry č. 8090819 vystavenej na sumu 359,01 eur od 22. augusta 2018 do 8. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 6,99 eur), faktúry č. 8093195 vystavenej na sumu 5.133,02 eur od 25. augusta 2018 do 8. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 96,19 eur), faktúry č. 8101908 vystavenej na sumu 1.364,47 eur od 5. septembra 2018 do 14. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 23,88 eur), faktúry č. 8102362 vystavenej na sumu 9.791,61 eur od 31. augusta 2018 do 8. novembra 2018 a zohľadňujúc vystavený dobropis vo výške - 163,50 eur (výška úroku z omeškania 166,18 eur) a faktúry č. 8103697 vystavenej na sumu 7.221,03 eur od 7. septembra 2018 do 14. novembra 2018 (výška úroku z omeškania 122,85 eur), v dôsledku čoho kapitalizované úroky z omeškania predstavujú sumu 1.127,66 eur, súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania v uplatnenej výške.
5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 121 ods. 3, § 407 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná žalobcovi odkazom na ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Tvrdil, že právne účinky postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky, a teda preukázal súdu, že k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa, t. j. postupcu skutočne došlo až 25. októbra 2018. Pripomenul, že sám žalobca predložil súdu podací hárok s vyznačením dátumu 25. október 2018, kedy zásielku zasielanú mu pôvodným veriteľom (postupcom) prevzal, a teda tento deň je potrebné považovať za deň, kedy nadobudol vedomosť o tom, že k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 24. septembra 2018 došlo. Pokiaľ sa tak nestane, t. j. pokiaľ dlžníkovi nebude doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, dlžník sa zbaví svojho záväzku plnením pôvodnému veriteľovi. Poukázal na skutočnosť, že súd žiadnym spôsobom nespresnil a žalobca ani nepreukázal ako súd dospel k záveru, že mohol mať vedomosť o postúpení pohľadávky. Mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil jeho plnenie pôvodnému veriteľovi 19. októbra 2018 a 22. októbra 2018, a to z dôvodu, že pokiaľ mu nebolo postúpenie pohľadávky postupcom riadne oznámené, plnil správne, ak plnil pôvodnému veriteľovi a uhradením jednotlivých faktúr na jeho účet si svoj záväzok splnil, a teda pôvodný veriteľ nebol oprávnený poukázané platby vrátiť na jeho účet tak, ako sa to stalo 26. októbra 2018 a 29. októbra 2018. V súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky žalovaný tvrdil, že z jednotlivých príloh nie je možné vyvodiť záver, že sú súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018, a preto nie je splnená podmienka určitosti právneho úkonu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Podľa jeho názoru právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, čo znamená, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky nedošlo k zmene oprávnenej osoby - veriteľa z postupcu na postupníka (žalobcu v danom súdnom konaní). Konštatoval, že príloha č. 1, ktorá nie je podpísaná postupcom a postupníkom, nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018, a preto z toho vôbec nemusí vyplývať záver, že je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi postupcom a postupníkom 24. septembra 2018. Zároveň podotkol, že v zmluve o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 nie je pohľadávka žalobcu voči nemu dostatočne identifikovaná. Keďže absentuje dostatočná špecifikácia dlžníka, voči ktorému postupcovi pohľadávka vznikla, mal za to, že ide o neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka a na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a teda, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou sa v tomto konaní domáha zaplatenia úkonov z omeškania, pretože na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, neprešla na neho pohľadávka, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutú rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 6. februára 2020. Vo vzťahu k okolnosti, kedy bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky zo strany postupcu ako pôvodného veriteľa žalobca poukázal na skutočnosť, že účinnosť adresovaných hmotnoprávnych úkonov je v oblasti súkromného práva viazaná na okamih, kedy prejav vôle dôjde dispozičnej sféry adresáta (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ohľadom žalovaným spochybňovanej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pripomenul, že predmetom postúpenia boli pohľadávky voči viacerým dlžníkom pôvodného veriteľa (postupcu), a potrebná špecifikácia s označením faktúry, dlžnej sumy, splatnosti a dlžníka je bližšie uvedená v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že žalovaný v danom prípade preferuje taký výklad právneho úkonu, ktorý uprednostňuje neplatnosť tejto zmluvy pred jej platnosťou, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru je predmet zmluvy vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 17. februára 2020. Zopakoval argumenty týkajúce sa právnych účinkov postúpenia pohľadávky a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré prezentoval už v odvolaní a poukázal na právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/49/2008 zo 14. mája 2008 a sp. zn. 1Cdo 76/2007 z 28. januára 2009, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.
10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 16. marca 2020. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 129/2010 z 28. januára 2011, v ktorom súd uvádza: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície ....“ Ale aj na rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Obdo/73/2016 z 31. januára 2018, v ktorom súd konštatoval, že je možné súhlasiť s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, v zmysle ktorého je podstatné posúdenie, kedy mal adresát objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie kedy tak skutočne urobil, ktoré korešponduje aj so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu označenom dovolateľom sp. zn. 5Cdo 129/2010. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že žalovaný sa o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu) dozvedel z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému prostredníctvom poštového doručovateľa odoslané 4. októbra 2018 jeho právnym predchodcom a predmetná zásielka bola na pošte uložená 8. októbra 2018, čím sa takto dostala do dispozície žalovaného v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.
15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v celkovej sume 58.592,05 eur, ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrami č. 8078466, č. 8080824, č. 8084358, č. 8087599, č. 8088973, č. 8090819, č. 8093195, č. 8101908, č. 8102362, č. 8103697. Zároveň boli žalovanému právnym predchodcom žalobcu vystavené dobropisy, a to k faktúre č. 8080824 na sumu - 40,97 eur a k faktúre č. 8102362 na sumu - 163,50 eur. V závislosti od toho pohľadávka vo výške 58.387,58 eur
bola spolu s ďalšími pohľadávkami zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. septembra 2018 postúpená právnym predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou K. L. L., M.. N..) žalobcovi. Jednotlivé pohľadávky sú špecifikované v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, pričom sú špecifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené 25. októbra 2018.
16. V zhode so súdom prvej inštancie nemá odvolací súd pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve z 24. septembra 2018 o postúpení pohľadávok a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.
17. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil tak v rovine dlžnej istiny, ktorá bola pôvodne predmetom tohto konania (nezaplatených zostávalo 58.387,58 eur), ako aj v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli napokon ustálené na sumu 1.108,45 eur.
18. Samotný žalovaný výšku dlžných súm a predovšetkým tej časti, ktorá v súčasnosti zostala predmetom konania, teda úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. So zreteľom na to, že z týchto dokladov sú nepochybné všetky konkrétne informácie, ktoré veriteľ potrebuje na úhradu svojich pohľadávok (a to aj novému subjektu - postupníkovi) a je si vedomý svojich neuhradených dlhov, spĺňa aj predmetná zmluva o postúpení pohľadávok všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok. Nie je vylúčené, že bude argumentovať neplatnosťou tejto zmluvy, avšak táto zistená v tomto súdnom konaní nebola.
19. Okolnosť, že o postúpení pohľadávky sa žalovaný dozvedel až z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré mu bolo doručené 25. októbra 2018, nie je okolnosťou, na ktorú by mohol odvolací súd prihliadať.
20. Podľa § 366 CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
21. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
22. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.108,45 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia o trovách konania, potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).