Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: A- MONT GmbH,Grinzinger Straße 87, 1190 Viedeň, FN 434418, Rakúsko, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: A - MONT GmbH, organizačná zložka, Skladová 2, 917 01 Trnava, IČO: 50 266 748, (pôvodne A-MONT OKNÁ, s.r.o., Saleziánska 21, Trnava, IČO: 44 857 560) zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Miroslav Polakovič, Trakovice 146, 919 33 Trakovice, IČO: 37 250 191, o zaplatenie 655 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -97 zo dňa 14.05.2019 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 655 eur s prísl. zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca tvrdil, že sa žalovaný zaviazal vykonať pre jeho zákazníkov montáž výrobkov žalobcu, z toho dôvodu mu žalobca dodal výrobky a materiál potrebný k montáži, za ktorú mu zákazníci zaplatili dohodnutú odmenu. Súpis dodaných výrobkov je uvedený v dodacích listoch č. 15TT-558 zo dňa 27.05.2015 a 14TT 590 zo dňa 01.06.2015. Zákazníci žalobcu, u ktorých žalovaný vykonával montáž mali na dokladoch, ktoré žalobca odovzdal žalovanému potvrdiť, že objednané výrobky prevzali a montáž bola riadne vykonaná. Žalobca odovzdal žalovanému aj faktúru č. 2015/007 zo dňa 27.05.2015 vystavenú na sumu 115,- eur s dátumom splatnosti 27.05.2015 a faktúru č. 2015/011 zo dňa 01.06.2015 vystavenú na sumu 540,- eur s dátumom splatnosti 01.06.2015 ako doplatok ceny za výrobu a montáž objednaných výrobkov, a tiež príjmové pokladničné doklady na uvedené sumy. Po vykonaní montáže mal žalovaný odovzdať zákazníkom žalobcu kópie dodacích listov a preberacích protokolov, faktúry na doplatok ceny, tieto sumy od nich prevziať a odovzdať žalobcovi. Žalovaný ale žiadne doklady, ani finančnú hotovosť prevzatú od zákazníkov žalobcovi nedal, na výzvu žalobcu nereagoval, preto sa svojho nároku žalobca domáha súdnou cestou.

3. Žalovaný namietol, že návrh nie je dôvodný a poukázal na to, že stále nemá uhradenú od žalobcu faktúru č. 2015/021.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca A-MONT OKNÁ s.r.o. uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 3/2017 so spoločnosťou A-MONT GmbH, so sídlom Grinzinger StraBe 87, 1190 Viedeň,

Rakúsko, zapísanou v obchodnom registri Obchodného súdu vo Viedni pod č. FN 434418, konajúcou prostredníctvom svojej organizačnej zložky A-MONT GmbH, organizačná zložka, Skladová 2, 917 01 Trnava, IČO: 50266 748. Na základe tejto skutočnosti žalobca navrhol zmenu subjektu na strane žalobcu, ktorej prvoinštančný súd s poukazom na ust. vyhovel uznesením č.k.

- 55 zo dňa 04.08.2017.

5. Žalobca v konaní súdu predložil listinu (č.l.93), ktorou preukazoval, že označenie „A MONT“, je zapísanou ochrannou známkou, ktorej majiteľom je Róbert Pidík, ktorý je štatutárnym orgánom žalobcu aj jeho právneho predchodcu - spoločnosti A- MONT OKNÁ s.r.o. a túto využívajú viaceré obchodné spoločnosti, ktoré ju majú v názve.

6. Žalovaný voči žalobe uvádzal, že obchodný vzťah mal so spoločnosťou A- MONT, s.r.o. a nie s pôvodným žalobcom, ktorým je spoločnosť A- MONT OKNÁ s.r.o. a finančnú hotovosť, ktorú prevzal od zákazníkov spoločnosti A- MONT s.r.o. tejto spoločnosti aj odovzdal.

7. Súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 2 ods. 2 a § 261 ods. 1 Obchod. zák. a zdôraznil potrebu posúdenia vecnej legitimácie, ktorá je základnou súčasťou každého súdneho konania, ktorú skúma súd aj bez návrhu a aj vtedy, ak ju žiadna zo strán nenamieta. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že žalovaný je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého žalobca svoj žalovaný nárok odvodzuje.

8. Za účelom zistenia aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní vzal súd prvej inštancie do úvahy skutočnosti zistené z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , ktorý obsahuje dodacie listy, faktúry, príjmové pokladničné listy vystavené spoločnosťou A-MONT DOMY s.r.o. Z listinných dokladov, ktoré žalobca predložil na preukázanie opodstatnenosti žaloby prvoinštančný súd zistil, že žalovaného na zaplatenie sumy 655,- eur ako neoprávnene si ponechaných platieb od zákazníkov vyzvala spoločnosť A- MONT s.r.o. Z dokazovania tiež vyplynulo, že tak v spoločnosti A- MONT s.r.o. ako aj v spoločnosti A- MONT OKNÁ s.r.o. je spoločníkom a konateľom Róbert Pidík. Na výzve adresovanej žalovanému na zaplatenie žalovanej istiny je uvedená e-mailová adresa E.. Listom zo dňa 02.02.2016 spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o., ktorej identifikačné údaje sú uvedené v spodnej časti tohto listu, adresovanom žalovanému a označenom ako „ Vrátenie faktúry“ (č.l. 34) konateľ Róbert Pidík okrem iného žiada o opravu faktúry č. 2015007 v označení spoločnosti na spoločnosť A-MONT, s.r.o. a rovnako i v liste „Vrátenie faktúry č. 2015/020“ zo dňa 17.02.2017 (č.l.36), ktorého pisateľom je tiež spoločnosť A-MONT spol. s r.o., konajúca prostredníctvom svojho konateľa Róberta Pidíka, ako vyplýva z pečiatky, ktorou je tento list opatrený.

9. Z uvedených zistení mal prvoinštančný súd za preukázané, že obchodno-záväzkový vzťah existoval medzi spoločnosťou A-MONT spol. s r.o. a žalovaným, ako vyplynulo z listinných dôkazov predložených žalobcom súdu, ale v konaní nebola súdu preukázaná existencia záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalobcom, ktorým bola spoločnosť A-MONT OKNÁ s.r.o. a žalovaným. Prvoinštančný súd skonštatoval, že nebola v konaní preukázaná ani existencia obchodného záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a E. J., rovnako ani F. F., ktorí by mali povinnosť niečo platiť právnemu predchodcovi žalobcu, pretože dodacie listy a preberacie protokoly sú vystavené spoločnosťou A- MONT s.r.o., ktorá tovar i služby dodala. Súdu neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť prechodu nároku na právneho predchodcu žalobcu ani dôkazy o existencii hmotno-právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Všetky predložené listiny preukazovali len existenciu obchodno-právneho vzťahu medzi spoločnosťou A- MONT s.r.o. a žalovaným, ktorá ale nie je stranou tohto sporu, preto súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie a neunesení dôkazného bremena zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s .

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 02.07.2019 (č.l. 111) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu, alebo aby rozsudok zmenil a žalobe v rozsahu podanej jeho návrhu vyhovel.

11. V odvolaní odvolateľ argumentoval tým, že prvoinštančný súd porušil jeho práva na spravodlivý proces, rozhodnutie označil za nezrozumiteľné, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a dopustil sa procesného pochybenia,

ak žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie, hoci vo veci vydal platobný rozkaz a vtedy aktívnu legitimáciu vôbec neskúmal. Poukázal i na odpor žalovaného, ktorý nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom, pretože sa nim domáhal len započítania svojej pohľadávky a hoci súd vyzval žalovaného k predloženiu dôkazov k svojmu tvrdeniu a nároku na započítanie, žiadne žalovaný nepredložil. Žalovaný nárok, ani uzatvorenie ústnej zmluvy na vykonávanie montážnych a iných prác žalovaný nenamietal, poprel ho až na výslovnú otázku konajúceho súdu. Takéto tvrdenie žalovaného je ale v rozpore s obsahom pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Trnave pod spis. zn. z ktorého je zrejmé, že pôvodný žalobca a žalovaný boli vo vzájomnom obchodno- právnom vzťahu. Dodacie listy, ktoré žalobca predložil nie sú podpísané, preto žiadal žalovaného aby ich dal podpísať zákazníkom žalobcu, čo žalovaný nevykonal, ale finančnú hotovosť od zákazníkov prevzal. Na základe predložených dôkazov a procesnej činnosti strán sporu nemožno dospieť k záveru, že žalobca nebol v spore aktívne legitimovaným, tieto skutočnosti neboli zo strany žalovaného ani namietané. Postup súdu voči sebe považuje odvolateľ za zaujatý, k čomu nemôže zostať bez povšimnutia, že konajúca sudkyňa počas tohto konania i v konaní vedenom pod sp. zn. podala k činnosti konateľa spoločníka žalobcu trestné oznámenie.

12. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorému bolo doručené dňa 24.07.2019 (č.l. 122), ktorý ale vyjadrenie k nemu nepodal.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní ( ) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna strana o to nežiadala.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať ( ), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti ( ), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a ktoré odvolací súd podradil pod ust. ,,,

16. Odvolací dôvod uvedený v ust. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Odvolací súd ale k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci procesný postup , ktorý je v súlade s procesným predpisom, súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu mu plynúce povinnosti , a odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie svojim pochybením naplnil tento odvolací dôvod.

17. Za odvolací dôvod zákon podľa označuje, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

18. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

19. Odvolací dôvod uvedený v ust. , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky ( ) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.

21. Odvolací súd na potvrdenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu považuje za potrebné sa venovať vyhodnoteniu nedostatku prvoinštančným súdom konštatovanej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá bola dôvod neúspechu odvolateľa v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR -16-3 z ktorého cituje: “ Ústavný súd v kontexte už uvedeného zdôrazňuje, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Ak žalovaný ak konkrétne svoj nesúhlas so žalobou neformuloval a výslovne nevyjadril, súd sa vecnou legitimáciou žalobcu musí zaoberať s prihliadnutím na hmotnoprávny vzťah, z ktorého žalobca nárok uplatnený pred súdom odvodzuje.

22. Z dokazovania vyplynulo, že okrem pôvodného žalobcu - spoločnosti A-MONT OKNÁ, s.r.o., IČO 44 857 560 bola v rovnakom čase v obchodnom registri zapísaná i spoločnosť A-MONT, spol. s r.o., IČO 36 265 748 a tiež spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o., IČO: 44 V858 001, vo všetkých bol konateľom a spoločníkom aj Róbert Pidík. Ide o právnické osoby, subjekty, ktoré samostatne v čase, v ktorom mal obchodný vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným prebehnúť existovali, a ktoré je potrebné od seba odlišovať. Na tomto názore nič nemení ani zapísanie ochrannej známky A-MONT do registra Úradu priemyselného vlastníctva SR, na ktorú poukazoval žalobca v súvislosti s listinnými dôkazmi, na ktorých je táto ochranná známka uvedená, ale bez označenia subjektu, ktorého sa má predmetný listinný dôkaz týkať, napriek tomu, že túto povinnosť zákon v ust. § 3a Obchod. zák. v znení od 1. januára 2002 výslovne podnikateľom , za ktorého sa považuje i žalobca, ukladá. V listinných dôkazoch, ktoré žalobca v konaní predložil a ktoré sa majú týkať pôvodného žalobcu ale uvedené údaje absentujú, dodacie listy, preberacie protokoly (č.l. 4, 5, 8) list adresovaný žalovanému zo dňa 02.02.2016(č.l. 34), žiadny identifikačný údaj neobsahuje a tak sa žalobcovi nepodarilo preukázať vznik a existenciu záväzkového vzťahu z nároku, ktorý si v tomto konaní uplatňuje.

23. Námietka odvolateľa smerujúca k neskúmaniu tohto nedostatku pri vydaní platobného rozkazu nie je relevantnou pre posúdenie dôvodnosti odvolania.

24. V podanom odvolaní odvolateľ označil postup prvoinštančného súdu za voči nemu zaujatý, pretože vo veci konajúcou sudkyňou bolo podané trestné oznámenie vo vzťahu k činnosti konateľa a spoločníka žalobcu. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že trestné oznámenie bolo podané pre podozrenie zo spáchania niektorého z úpadkových deliktov na neznámeho páchateľa, ktoré bolo uznesením OR PZ ČVS: ORP-810/O2-TT-TT-2018 zo dňa 03.07.2018 odmietnuté (č.l. 72). Uvedené tvrdenie odvolací súd nepovažuje za odvolací dôvod podľa , ktorý by založil dôvod pre zrušenie rozsudku postupom podľa Označený argument nespĺňa ani požiadavku vyžadovanú pre kvalifikované vznesenie námietky zaujatosti , ako je upravené v a 53 , podľa ktorých musí byť takáto námietka uplatnená najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana o dôvode , pre ktorý by mal byť sudca vylúčený dozvedela ( ) Podľa uznesenia OR PZ zo dňa 03.07.2018 bol vo veci vypočutý Róbert Pidík, konateľ a spoločník pôvodného žalobcu a vedúci organizačnej zložky aktuálneho žalobcu. Výsluch bol jednoznačne vykonaný pred vydaním predmetného uznesenia, teda najneskôr dňa 03.07.2018 začala pre žalobcu plynúť lehota siedmich dní na podanie námietky zaujatosti. Do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý bol vyhlásený dňa 14.05.2019 žiadna námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni vznesená nebola, preto odvolací súd na tento dôvod neprihliada.

25. Odvolací súd považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie o veci podstatné otázky i keď sa s nimi odvolateľ nestotožňuje . Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán ( ÚS SR sp. zn. , , .). K námietke žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ().

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie ( ).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).