Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., E. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Marekom Lysinom, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, J. Kozačeka 5, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 1.055,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania -55 zo dňa 07.10.2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen číslo konania -55 zo dňa 07.10.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.055,59,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 09.02.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia (ďalej „“) a v zjednodušenom odôvodnení rozsudku, vypracovaného v zmysle ustanovenia , súd konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku a uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.06.2019, doručenou súdu dňa 24.06.2019, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.055,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 09.02.2018 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100% titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko dňa 01.05.2013 medzi žalobkyňou, ako spotrebiteľom a žalovaným, ako veriteľom, bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 602900003, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 200 eur. Podľa zmluvy mala žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 196 eur. Zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu dvoch splátok úveru v celkovej výške 66 eur. V priebehu ďalšieho konania, keďže žalobkyňa uzatvorila aj rozhodcovskú zmluvu, bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého došlo k exekúcii a žalobkyňa poukázala v prospech žalobcu sumu v celkovej výške 1.189,59 eur. Žalobkyňa teda uhradila celkovú sumu 1.255,59 eur a dostala úver vo výške 200 eur a preto z dôvodu, že podľa jej názoru predmetná zmluva je bez poplatkov a bez úrokov, žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.055,59 eur odo dňa 09.02.2018 až do zaplatenia (1.255,59 eur - 200 eur). Súd prvej inštancie ďalej

konštatoval, že uznesením č. k. -47 zo dňa 02.07.2019 vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 24.06.2019, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, s poučením, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ( ). Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 09.07.2019, čo vyplýva z pripojenej elektronickej doručenky a žalovaný sa k predmetnej výzve žiadnym spôsobom nevyjadril a nereagoval na ňu. Súd následne citoval zákonné ustanovenia a a s poukazom na ne uviedol, že predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania vyplývajú z citovaného ustanovenia . Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už vo fáze konania pred pojednávaním vo veci samej kontumačným rozsudkom. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Skutkovým základom kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania je žalobcom tvrdený skutkový stav, t. j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. S poukazom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam potom súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, súd preto rozhodol o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a žalobkyni, ako procesne úspešnej strane, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a vyslovil, že o výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napáda rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa ustanovenia , , nakoľko neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozsudku v zmysle ; teda súd prvej inštancie znemožnil nesprávnym procesným postupom žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne odvolateľ prezentoval pochybnosti, či k vydaniu napadnutého rozsudku nedošlo sudcom, u ktorého možno mať dôvodné pochybnosti o jeho zaujatosti, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie ( ). Súd prvej inštancie doručil žalobu žalovanému dňa 09.07.2019 spolu s uznesením -47 zo dňa 02.07.2019. Je nanajvýš otázne, prečo súd krátkou cestou nepreskúmal hodnovernosť príloh, na ktorých žalobkyňa založila svoj vykonštruovaný výpočet pre posúdenie sporného nároku. Aj keď judikatúra pripúšťa tzv. zhojenie právnych úkonov účastníkov, žiaden právny predpis, ani ustanovenie a ani súdna prax, neustanovuje taký prípad, že by sa zhojil postup súdu, ktorý v danom čase disponoval prílohami žaloby. Žalovaný ďalej v dôvodoch odvolania konštatoval, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav - kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Zákon výslovne nezdôrazňuje, či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné - skrátka, že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz „súd môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia, súd má teda možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a bez nariadenia pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať. Na rozdiel od rozsudku na základe uznania či vzdania sa nároku (282 a násl. ) je teda súd podľa názoru odvolateľa povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadať na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má (napr. preklúzia práva žalobcu). Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je nesporný, napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá. Žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , ktorý judikoval, že „základom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie môžu byť len také žalobné tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že podľa nich možno výrokom rozsudku priznať práve to plnenie, ktorého sa žalobca v žalobe domáha. Neúplne tvrdenia, z ktorých taký záver nemožno odvodiť, alebo tvrdenia, ktoré sú v rozpore s žalobným návrhom (tzv. petitom), neumožňujú vyhovieť návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie.“ Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie neskúmal nárok žalobkyne a hodnovernosť žalobných príloh, zakladá podľa názoru žalovaného nedôvodnosť vydania rozsudku pre

zmeškanie (len s ohľadom na žalobu a vykonštruovaný nárok žalobkyne). Súd prvej inštancie nemal v konaní žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalobkyne, že podľa jej názoru je predmetná zmluva bez poplatkov a bez úrokov a z toho dôvodu žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.055,59 eur. Odvolateľ tak namieta, že v tomto prípade vôbec súd nemohol pri vydaní rozhodnutia dospieť k názoru, že žalobkyňou tvrdený skutkový stav je nesporný, práve naopak, žalobkyňa ku svojej žalobe nepriložila relevantné dôkazy preukazujúce jej skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie teda nepostupoval spravodlivo a efektívne, keď z pozície silného sudcu, ktorým je sporové konanie ovládané, ako aj z princípu arbitrárneho poriadku, sa nevysporiadal, nepreskúmal prílohy, o ktoré opiera žalobkyňa svoj nárok a založil odôvodnenie napadnutého rozsudku o vykonštruovaný procesný nárok žalobkyne. Žalovaný je toho názoru, že neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky pre vydanie akéhokoľvek rozsudku v neprospech žalovaného. S ohľadom na princíp právnej istoty žalovaný ani nemohol predpokladať vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil rozsudok náležite v zmysle . Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa opiera o nedôvodný procesný nárok doručený súdu dňa 24.06.2019 (vykonštruovaný nárok žalobkyne). Týmto postupom došlo aj k porušeniu ustanovenia o odôvodnení kontumačného rozsudku v zmysle . V odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. V ďalšom odvolateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. , nález sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. alebo sp. zn. ) konštatujúcu, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je nutné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V ďalšom texte odvolania vzniesol žalovaný námietku zaujatosti konajúceho sudcu a uviedol, že zarážajúco pôsobí postup súdu prvej inštancie, najmä v danom prípade postup sudcu JUDr. Lehotského, ktorý sa nielenže jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, čo je znak arbitrárnosti, ale dokonca oprel odôvodnenie napadnutého rozsudku o nedôvodný procesný nárok žalobkyne, o čom niet najmenších pochybností. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že sú v danom prípade dôvodné pochybnosti o zaujatosti konajúceho sudcu spočívajúce v správaní sa sudcu v danej veci a to zo subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska. Následne žalovaný citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , , , . Zdôraznil, že pri posudzovaní nestrannosti sudcu je potrebné brať zreteľ na subjektívnu a objektívnu stránku nestrannosti sudcu. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka osobných prejavov sudcu vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Objektívna stránka nestrannosti sudcu je založená na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho výťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca mohol byť zaujatý. Žalovaný má pochybnosti o tom, že takýmto postupom sa chcel sudca len „zbaviť veci“ a vyhnúť sa tak spravodlivému a zákonnému prejednaniu veci. S poukazom na vyššie uvedený postoj sudcu v konaní má žalovaný legitímne pochybnosti o to, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, účastníkom, resp. ich zástupcom disponuje. Konanie sudcu vzbudzuje dôvodné pochybnosti o zaujatosti a to nielen zo subjektívneho hľadiska (vzťah k účastníkom, jeho zástupcom, nevysporiadanie sa s dôkazmi, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia i podľa samotného presvedčenia konajúceho sudcu), ale aj z objektívneho hľadiska, teda na základe osobného presvedčenia a správania. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: . V závere odvolania sa žalovaný vyjadril aj k nedôvodnosti žalobného návrhu, v ktorom žalobkyňa žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia a tento nárok opiera o ňou vykonštruované výpočty s tvrdením, že predmetná zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Žalovaný tvrdí, že nárok žalobkyne je právne a skutkovo nedôvodný z viacerých dôvodov a žaloba mala byť zamietnutá v plnom rozsahu a priznaná náhradu trov právneho zastúpenia. Predmetom danej žaloby je zaplatenie vykonštruovanej sumy 1.055,59 eur, pričom však žalobkyňa celý svoj nárok založila na vykonštruovanom výpočte a nie na hodnovernej vymáhanej pohľadávke oprávneného. V platnom právnom poriadku SR je nemysliteľné, aby žalobkyňa na základe tak nehodnoverného, vykonštruovaného výpočtu zneužila svoje podstavenie a požadovala bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. Žalovanému nie je zrejmé, prečo súd vznik nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia spájal iba so žalobkyňou vykonštruovanými výpočtami. Žalovaný sa vyjadril k podaniu súdneho exekútora JUDr. R. Krutého zo dňa 25.09.2017 a uviedol, že z konečného vyúčtovania exekučného konania - daňového dokladu, jasne a zrozumiteľne vyplýva, že vymáhaná pohľadávka pre oprávneného je v sume 865,58 eur a nie v čiastke, ktorú si vykonštruovala žalobkyňa a o ktorú oprela svoj nedôvodný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyni boli na základe zmluvy zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa nevrátila dohodnutým spôsobom. Bola to práve žalobkyňa, kto porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalobkyňa neopodstatneným tvrdením o zmluve bez úrokov a bez poplatkov má za cieľ zneužiť svoje postavenie s cieľom získať pre seba neoprávnený majetkový prospech. Žalovaný tvrdí, že takémuto konaniu zo strany žalobkyne nemožno poskytnúť súdnu ochranu, pretože zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný tak má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ navrhuje, aby po rozhodnutí o možnej zaujatosti sudcu JUDr. J. Lehotského odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové rozhodnutie zákonnému sudcovi prvej inštancie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a spravodlivý a odvolanie žalovaného je podľa jej názoru nedôvodné. Trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a uplatňovaný nárok považuje za dôvodný, preukázaný a podložený početnými dôkazmi predloženými súdu. S odvolacími dôvodmi tak, ako ich uvádza žalovaný, nesúhlasí a tvrdenia žalovaného považuje za účelové a zavádzajúce. Naopak, rozhodnutie napadnuté žalovaným považuje za vecne správne a spravodlivé. Odvolanie žalovaného podľa jej názoru neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to najmä odvolacie dôvody (resp. tieto sú len uvedené odkazom na zákonné ustanovenia, no nie sú odôvodnené) a samotný odvolací návrh nemá ani náležitosti podľa ustanovenia . Podľa názoru žalobkyne žalovaný zbytočne zahlcuje súd výberom judikatúry vo všeobecnej rovine, no neuvádza ani jeden jediný dôkaz, prípadne dokonca ani tvrdenie, ktoré by mohlo zakladať niektorý z odvolacích dôvodov. V odvolaní sa žalovaný takmer vôbec nevenuje predmetu konania, neuvádza žiadne argumenty či skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, ako o nej rozhodol súd prvej inštancie, žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu, ktoré by preukazovali nedôvodnosť žaloby. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný v konaní nevyužil prostriedky procesného práva a to najmä prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, počas konania bol nečinný a podanie odvolania považuje za účelovú snahu žalovaného oddialiť právoplatnosť rozhodnutia v predmetnej veci, resp. vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti. Má za to, že skutočnosti uvádzané v žalobe v celom rozsahu odôvodňovali vydanie rozsudku, uvádzané skutočnosti navyše podložila rozsiahlymi dôkazmi, ako prílohami žaloby. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil nárok žalobkyne a nenamietal tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa má za to, že vo veci bol úplne zistený skutkový stav (súd vychádzal z dôkazov zabezpečených v spise) a žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepopieral odôvodnenosť nároku. Tú v konečnom dôsledku nepopieral ani v odvolaní, ktoré smeruje skôr proti procesnej stránke veci. Žalovaný síce v odvolaní tvrdí, že žalobný návrh je nedôvodný, no na druhej strane neuvádza, z akého dôvodu. Žalovaný neuvádza žiadne relevantné skutočnosti na svoju obranu a prečo by nemal byť nárok dôvodný, uvádza len, že je vykonštruovaný. Podľa názoru žalobkyne súd správne vyhodnotil dôkazy a riadne zistil skutkový stav. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by bolo možné považovať za novoty v odvolacom konaní. Žalovaný sa navyše odvoláva na skutočnosti, ktoré mal uplatniť ešte v súlade so zásadami koncentrácie konania. V predmetnom prípade tak podľa názoru žalobkyne boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný bol v konaní nečinný, nevyjadril sa k podanej žalobe, hoci bol na to bol súdom vyzvaný, dokonca bol súdom upozornený na možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade, že sa k žalobe nevyjadrí. Žalovaný bol teda v celom rozsahu uzrozumený s možnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie, teda nie je zrejmé z akého dôvodu v podanom odvolaní tvrdí, že neboli na jeho vydanie splnené podmienky. Žalobkyňa s poukazom na znenie ustanovenia zhrnula, že žalovaný mal povinnosť vyjadriť sa k žalobe, bol uznesením č. k. -47 zo dňa 02.07.2019 vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva s poučením, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný bol teda zo strany súdu upozornený na možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie, no aj napriek tomu sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný v konaní (a to ako na súde prvej inštancie, tak ani v odvolacom konaní) nepredložil žiadne dôkazy a vo veci bol nečinný, hoci bol ako účastník povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovanému nikto neodoprel možnosť vyjadriť sa k predmetu sporu a k tvrdeným skutočnostiam a dôkazom, no žalovaný toto právo sám nevyužil. Zmyslom odvolacieho konania nie je naprávanie chýb, ktoré si žalovaný sám spôsobil svojou procesnou pasivitou. Pokiaľ žalovaný vyjadruje svoje prekvapenie nad tým, prečo súd nepreskúmal hodnovernosť príloh, žalobkyňa uviedla, že žiadna takáto povinnosť súdu nevyplýva, ich hodnovernosť mohol napadnúť žalovaný, no nespravil tak. Žalovaný v podanom odvolaní viackrát používa výrazy ako „vykonštruovaný výpočet“ prípadne „sporný nárok“, no neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil dôkaz, prečo by mal byť výpočet vykonštruovaný a nárok sporný. Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní vyjadruje k podmienkam vydania rozsudku pre zmeškanie, tieto vyjadrenia sú vo všeobecnej rovine a keďže žalovaný nepredložil v konaní ani jeden dôkaz a ani tvrdenie, ktorým by spochybnil nárok žalobkyne, ňou tvrdený stav teda bolo možné považovať za nesporný. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje určitý druh sankcie za procesnú pasivitu. Žalovaný dokonca ani nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, hoci žalobkyňa zdôraznila, že na to ani nebol daný dôvod. V zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ je teda za svoju procesnú pasivitu zodpovedný len samotný žalovaný a tento si mal strážiť svoje práva. Pokiaľ žalovaný uviedol, že súd nemal preukázané, že úver je bezúročný a bez poplatkov, táto skutočnosť preukázaná bola a rovnako vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a z bohatej súdnej praxe týkajúcej sa uvedenej problematiky, pričom žalobkyňa podotkla, že veľká časť judikatúry sa týka priamo spoločnosti žalovaného a používania nekalých praktík, neprijateľných zmluvných podmienok, porušovania práv na ochranu spotrebiteľa a nedodržiavania príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade bolo dokonca daných viacero dôvodov, prečo je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatku, pričom žalobkyňa toto svoje tvrdenie v žalobe riadnym spôsobom odôvodnila. Pokiaľ žalovaný okrem iného uvádza ako odvolací dôvod ustanovenie § 356 písm. b/ (neprípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia), podľa názoru žalobkyne tento odvolací dôvod neobstojí, nakoľko pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na nedostatočné odôvodnenie rozsudku (k čomu opäť uvádza rozsiahlu judikatúru vo všeobecnej rovine, ktorá však s vecou nesúvisí), žalobkyňa argumentuje, že rozsudok bol v celom rozsahu odôvodnený zákonným spôsobom. Tvrdenie, že bolo porušené žalovaného právo na spravodlivý súdny proces, je nepravdivé. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní vyjadruje pochybnosť o nezaujatosti súdu a vznáša námietku zaujatosti. Podľa názoru žalobkyne sa jedná znova len o pokus žalovaného vyhnúť sa svojej povinnosti. Námietku zaujatosti žalovaný vzniesol z dôvodu vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom však toto nie je dôvodom pochybností o nezaujatosti súdu, resp. sudcu. Žalovaný opäť uvádza množstvo irelevantných skutočností a všeobecnej judikatúry, týkajúcej sa zaujatosti sudcu, pričom však na predmetný prípad sa tieto nevzťahujú a v predmetnom prípade ani nie je daná pochybnosť o nezaujatosti sudcu. Argumentácia žalovaného v súvislosti s možnou zaujatosťou sudcu pôsobí priam absurdne a na základe žiadneho z dôvodov uvedených žalovaným nemožno námietke zaujatosti vyhovieť. Samotnej údajnej nedôvodnosti žalobného návrhu sa žalovaný venuje len okrajovo v poslednom bode svojho odvolania. Podaná žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, boli v nej uvedené všetky skutočnosti, ktoré nárok zakladali a tieto boli podložené dôkazmi. Nejednalo sa teda o žiadne vykonštruované výpočty. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žaloba mala byť zamietnutá, žalobkyni nie je zrejmé, na podklade čoho tak mal súd urobiť, keďže žalovaný sa k tejto ani nevyjadril a naopak žalobkyňa ju riadne odôvodnila a preukázala svoj nárok. Žalobkyňa zdôraznila, že nijakým spôsobom nezneužila svoje postavenie, naopak bol to práve žalovaný, ktorý sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Zmluva o úvere ani nemusela byť vyhlásená za neplatnú, táto bola bezúročná a bez poplatku a žaloba bola podaná na splnenie povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozdielnu sumu vymáhanej pohľadávky pre oprávneného a uplatňovaného nároku, žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v predmetnom prípade exekučným titulom, rozhodcovská zmluva v znení ako bola formulovaná, predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobilo, že rozsudok vydaný na jej základe je aktom ničotným, nulitným - tzv. paaktom. Realizácia nárokov vyplývajúcich z paaktu, vykonaná dobrovoľne alebo nedobrovoľne, nemení paakt na platný právny úkon, realizácia paaktu nespôsobuje jeho konvalidáciu. V tomto smere poukázala žalobkyňa na niektoré rozhodnutia súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/27/2011zo dňa 29.01.2015, , , ). Rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 19.02.2016 je v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky nulitným právnym aktom, na základe ktorého ani nebolo možné viesť exekúciu. Na základe uvedených skutočností tak žalobkyňa navrhuje,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu reagoval len v stručnosti s tým, že naďalej trvá na svojich doterajších písomných podaniach, ktoré sú súčasťou spisu.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. a v závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd sa v prvom rade procesne vysporiadal s námietkou zaujatosti zákonného sudcu, obsiahnutou v odvolaní žalovaného.

7. upravuje vylúčenie sudcov a iných osôb v ustanoveniach až 59, pričom osobitne je upravený postup vylúčenia sudcu na základe jeho oznámenia ( -51 ) a osobitne konanie o uplatnenej námietke zaujatosti stranou sporu ( až 58 ).

8. Podľa ustanovenia , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

9. Podľa ustanovenia 49 ods. 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

10. Podľa ustanovenia 52 ods. 1 , strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti.

11. Podľa ustanovenia , ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

12. Súd po vznesení námietky zaujatosti zákonného sudcu stranou v konaní je povinný skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady v zmysle citovaných ustanovení a na vyhodnotenie procesného prejavu strany sporu ako kvalifikovanej námietky zaujatosti. Z obsahu námietky zaujatosti zákonného sudcu žalovaného vyplýva, že dôvodom pochybnosti žalovaného o zaujatosti zákonného sudcu je výlučne procesný postup zákonného sudcu, ktorý, podľa názoru žalovaného, sa chcel „zbaviť“ veci vydaním rozsudku pre zmeškanie žalovaného, postupujúc podľa ustanovenia . Je tak zrejmé, že toto procesné podanie žalovaného nemožno považovať za účinne vznesenú námietku zaujatosti sudcu, nakoľko výhrady voči sudcovi, resp., subjektívne prezentovaný postoj tohto účastníka, sa týkajú výlučne len procesného postupu zákonného sudcu v tomto súdnom konaní. V takomto prípade súd na námietku zaujatosti neprihliada a o nekvalifikovanej námietke zaujatosti nadriadený súd ani nerozhoduje ( a ). Nadriadený súd poznamenáva, že nie je dôvod jednoznačne formulovanú zákonnú úpravu obchádzať ani len z opatrnosti.

13. Následne sa odvolací súd zameral na dôvody odvolania žalovaného, smerujúce voči rozsudku vydanému podľa ustanovenia .

14. Vychádzajúc z ustanovenia , proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

15. Podľa ustanovenia , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

16. Podľa článku 8 sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa ustanovenia , súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

18. Podľa ustanovenia , odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

19. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a viazaný odvolacím rámcom vyplývajúcim z dikcie ustanovenia , obmedzujúceho prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie výlučne len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, potom zdôrazňuje, že v odvolacom konaní, predmetom ktorého je preskúmanie rozsudku vydaného podľa ustanovenia , je výlučne len skúmanie, či súd prvej inštancie dodržal pred vydaním rozsudku pre zmeškanie všetky zákonom požadované predpoklady a podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku a predmetom odvolacieho konania tak nie sú skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku z hľadiska jeho vecnej dôvodnosti a zákonnosti.

20. Je nutné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok, predstavuje zákonom upravenú a prípustnú procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Procesná úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania ( ) a po nariadení pojednávania ( ). Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne (zákonná dikcia "súd môže rozhodnúť..") a nie je viazané na návrh žalobcu. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti strany tvrdiť a dôkaznej povinnosť ( ) a zásadné tak je (aj z hľadiska reakcie na konkrétne odvolacie argumenty žalovaného), že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania a čo je zásadné, ani po právnom posúdení veci (hoc aj len predbežnom), preto aj odôvodnenie tohto rozsudku je charakterizované určitými zo zákona vyplývajúcimi špecifikami a obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd je tak v odôvodnení povinný uviesť len, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal a uvedie splnenia predpokladov podľa ustanovenia alebo . Súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci a ani citovať ustanovenia hmotného práva. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd odmieta dôvodnosť a relevanciu odvolacích argumentov žalovaného, že súd mal vyhodnotiť „vykonštruovaný“ nárok žalobkyne v nadväznosti na vyhodnotenie ňou predložených dôkazov a listín a z toho dôvodu potom rozsudok pre zmeškanie nevydať. Pokiaľ súd má naplnené všetky predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, neskúma a nehodnotí žalobný nárok po hmotnoprávnej stránke a neposudzuje predpoklady jeho vecnej dôvodnosti. Rovnako neobstojí - s poukazom na ustanovenie argument žalovaného ako odvolacia námietka o údajnom nedostatočnom zdôvodnení kontumačne vyhláseného rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie je špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu a , preto neobstojí námietka odvolateľa o údajnej nepreskúmateľnosti a nedostatočnom zdôvodnení rozsudku pre zmeškanie.

21. Keďže odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolací súd zameral pozornosť na preskúmanie, či súd prvej inštancie v danej veci dodržal všetky zákonom striktne vyžadované predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním, ktorými sú:

- súd riadne doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom mu uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie a súčasne žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril. Odvolací súd zdôrazňuje, že všetky uvedené podmienky a predpoklady vyžadované zákonom musia byť splnené kumulatívne a nesplnenie čo i len jedinej z nich má za následok nutnosť zrušiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre takýto postup súdu a tým aj výrazný zásah do ústavných práv strany sporu na spravodlivé prejednanie jeho veci pred nezávislým súdom, pretože zistené nedostatky by nebolo možné dodatočne - následným eventuálnym postup súdu - konvalidovať. Pokiaľ však by boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie strany sporu, nemožno takýto postup súdu prvej inštancie vytýkať, nakoľko ide o zákonný postup súdu v súlade s procesnými predpismi a nie svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie, ako namieta odvolateľ.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením č. k. -47 zo dňa 02.07.2019 vyzval žalovaného (ako to vyplýva z výroku uznesenia), aby sa v súdom určenej lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 24.06.2019, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. V odôvodnení uznesenia súd citoval zákonnú úpravu . V poučení súd výslovne poučil žalovaného, že ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ( ). Predmetné uznesenie obsahujúce výzvu, spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému doručené dňa 09.07.2019, čo vyplýva z pripojenej elektronickej doručenky, pričom tento dátum doručenia nespochybnil ani žalovaný, naopak, v odvolaní sám uviedol a tým potvrdil, že mu bolo predmetné uznesenie doručené dňa 09.07.2019. Z obsahu spisu je bez pochýb možné konštatovať, že na uznesenie súdu obsahujúce túto výzvu s uvedeným upozornením a poučením o možnosti rozhodnúť aj rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia , sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril a nereagoval na ňu. Odvolací súd poznamenáva, že ani v dôvodoch odvolania žalovaný neuviedol jediný relevantný dôvod, pre ktorý ostal pasívny a na výslovnú výzvu súdu nereagoval a na svoje procesné práva i povinnosti ( tvrdenia a preukázania tvrdeného) rezignoval. Súd následne oznámil postupom podľa ustanovenia , že bude verejné vyhlásenie rozsudku dňa 07.10.2019 o 08.30 hod. a v tento deň aj súd odvolaním napadnutý rozsudok verejne vyhlásil a vyhotovil jeho obsah v súlade so zákonnými ustanoveniami a .

23. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu tak mal jednoznačne za preukázané, že v konkrétnom prípade súd prvej inštancie postupoval dôsledne v zmysle dikcie ustanovenia , a a bol dodržaný procesný postup, ako aj zákonné podmienky a predpoklady pre vydanie kontumačného rozsudku pre zmeškanie žalovaného v konkrétnej veci. Odvolací súd súčasne konštatuje, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného spĺňa aj všetky formálne požiadavky pre obsahové odôvodnenie takéhoto rozsudku tak, ako vyplývajú z ustanovenia , súd v ňom konštatoval skutkový a právny základ uplatneného žalobného návrhu a následne konštatoval splnenie procesných podmienok a predpokladov pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Rozsudok taktiež obsahuje správne poučenie o možnosti žalovaného podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia , ako aj poučenie o možnosti podať odvolanie voči rozsudku. Je tak nutné konštatovať, že boli naplnené všetky materiálne i formálne požiadavky vyplývajúce zo zákonnej úpravy civilného sporového konania. Bolo na zvážení súdu, či vydá kontumačný rozsudok, alebo zvolí riadny štandardný procesný postup, pričom nemožno súdu vytýkať procesný postup v súlade so zákonnou úpravou. Napokon, odvolací súd vo vzťahu k žalovanému poznamenáva, že vydaniu kontumačného rozsudku mohol zabrániť jednoducho svojou procesnou reakciou a aktivitou a nemožno sa stotožniť s jeho námietkami, že zjednodušeným postupom súdu bez vecného skúmania žalobného nároku bolo zasiahnuté do jeho procesných práv, pokiaľ sám svojou procesnou vôľou a pasivitou naplnil zákonné podmienky pre takýto postup súdu. Odvolací súd opakovane uvádza, že vydanie kontumačného rozsudku je zákonom aprobovanou procesnou sankciou za procesnú pasivitu strany sporu, pričom v sporovom konaní je vecou procesnej obozretnosti samotnej strany sporu, aby si dôsledne, prezieravo a uvážene strážila a obhajovala svoje procesné záujmy a práva. Nemožno sa stotožniť ani s argumentom odvolateľa, že rozhodnutie súdu bolo pre neho prekvapivé, pokiaľ upozornenie na takýto možný postup súdu bolo obsiahnuté v uznesení súdu s výzvou na vyjadrenie sa a ktoré žalovaný vedome či z nedbanlivosti odignoroval a nerešpektoval.

24. Možno potom zhrnúť, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade s procesnou úpravou a boli na postup a rozhodnutie súdu podľa naplnené všetky podmienky a predpoklady a odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I., ako aj v závislom výroku II. o trovách konania, o ktorých súd rozhodol v súlade so zásadou úspešnosti strán sporu, podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť procesne úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).