Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31749542 so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: AENEA Legal s.r.o., IČO: 35951125 so sídlom Jozefská 3, Bratislava proti žalovaným: 1. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q. XXX, 2. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 16.399,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

- 301 zo dňa 14.12.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o možnosti žalovaného zaplatiť prisúdenú pohľadávku v splátkach a vo výrokoch III. a IV.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie čiastočne zastavil (výrok I.). Výrokom II. zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 4.948,91 eur s úrokom z omeškania v splátkach po 228,81 eur mesačne. Výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,55 % proti žalobcovi. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 16.399,72 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa o štátnom fonde rozvoja bývania. Výrok o zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca čiastočne zobral žalobu späť. Súd zistil, že strany uzavreli zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona , predmetom ktorej bolo poskytnutie podpory vo forme úveru vo výške 695.000 Sk (23.069,77 eur) pri úrokovej sadzbe 3,10 % a dobe splatnosti 30 rokov. Výška splátky bola dohodnutá na 98,52 eur, úver bol splatný v 359 splátkach. Žalovaní v rokoch 2003 až 2013 uhrádzali splátky úveru riadne a včas. V roku 2014 prestali splátky riadne uhrádzať, keď uhradili len sumu 513,46 eur a v roku 2016 iba sumu 689,64 eur. Keďže žalovaní boli k 02.11.2015 v omeškaní s úhradou 11 splátok, žalobca odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval žalovaných na úhradu zostatku istiny. Ani v dodatočnej lehote žalovaný svoj dlh neuhradili a žalobca si svoju pohľadávku uplatnil na súde. Podanou žalobou si uplatnil istinu 16.399,72 eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 1.689,43 eur. Po podaní žaloby žalovaní uhradili 18 splátok po 222,81 eur, spolu 4.010,58 eur. Súd uviedol, že zmluva o poskytnutí podpory uzavretá podľa zákona je zmluvou spotrebiteľskou. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove, napr. rozhodnutie vo veci zo dňa 27.08.2015, zo dňa 11.03.2015, zo dňa 25.04.2016. Uzavrel, že žalobca bol v súvislosti uvedeným zmluvným vzťahom v postavení dodávateľa. Žalobca je právnická osoba, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú.

Uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru má charakter sústavnosti a účelom týchto zmlúv je bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku. Súd uzavrel, že odstúpenie od zmluvy, ku ktorému došlo v danom prípade, má následky upravené a podľa tretej vety účinného od 01.04.2015 je aj na tento právny vzťah potrebné použiť ustanovenia , a to aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.05.2015 . V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a podľa a strany sú povinné vrátiť si navzájom čo podľa tejto zmluvy plní. Žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 23.069,77 eur, žalovaný na tento úver zaplatil celkovo 18.120,86 eur. Preto má žalobca nárok len na zaplatenie rozdielu týchto dvoch súm, teda 4.948,91 eur. Preto súd žalobcovi priznal túto sumu s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 , ktorá sa zaoberá právnym posúdením odstúpenia od zmluvy, a ktoré považuje právne posúdenie, z ktorého vchádzal aj súd prvej inštancie v tejto veci, za ústavne konformné. Súd povolil žalovaným splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach po 222,81 eur prihliadajúc na skutočnosť, že žalovaní potom, ako im bola doručená žaloba, splácajú svoj dlh v tejto výške a túto výšku splátok navrhol sám žalobca pri rokovaniach o mimosúdnom riešení sporu. Takéto rozhodnutie nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu a doba splácania nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Prisúdená suma bude zaplatená približne v priebehu 24 mesiacov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že nepriznal žalobcovi nárok na náhradu spojený s uplatnením pohľadávky vo výške 434,32 eur, predstavujúcu odmenu za úkon právnej služby odstúpenie od zmluvy, nakoľko vykonanie tohto úkonu nijako nepreukázal. Nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci dôvodnosť tohto nároku, ako aj jeho výšku, teda faktúra a doklad o úhrade takto poskytnutej právnej služby žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti II., III. a IV. výroku rozsudku. Uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Nie je možné podľa jeho názoru prijať záver o tom, že zmluva o úvere je typickou formulárovou zmluvou. Poukázal na to, že v zákone o ŠFRB sú stanovené minimálne náležitosti, ktoré musí každá zmluva obsahovať. Vzhľadom na uvedený výpočet jej náležitostí ani samotný žalobca do určitej miery nemôže ovplyvniť jej podstatný obsah. Žalobca posudzuje každú žiadosť podľa poradia, ktorý je stanovený termínom doručenia žiadosti. Žiadateľ má objektívnu možnosť oboznámiť sa so zmluvou ešte pred jej uzatvorením. Uzavretá zmluva nezodpovedá definícii spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola zakotvená v zákonom , pretože sa nejednalo jednak o zmluvu uzavretú podľa a žalobca nespĺňa definíciu dodávateľa, ktorý uzatvára so spotrebiteľom vopred pripravenú zmluvu, ale zmluvu, ktorej náležitosti zakotvuje zákon. V zmysle uvedenej novely zákona: „Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy“. Ustanovenia smernice nie je možné aplikovať na daný spor, nakoľko smernica stanovuje, že zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné alebo regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam smernice. Samotný zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere je jednoznačne regulovaný zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania, kde účelom zákonodarcu bolo stanoviť podmienky, pri ktorých priamo štát bude podporovať bytovú politiku osobitných skupín obyvateľstva. Uzavretá zmluva priamo zo strany zákonodarcu odporuje pojmu „nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“. Žalovaní mali možnosť sa so zmluvou vopred oznámiť, žalobca poskytol žalovaným úver s úrokovou sadzbou 3,1 % ročne v roku 2002 a v tom čase sa úvery v komerčnej sfére poskytovali s úrokovou sadzbou 8 až 11 %. Žalobca teda uzatvára zmluvy s výrazne výhodnejšími podmienkami ako na komerčnom trhu. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie poukázal na neaktuálnu judikatúru a on sám poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.04.2018, , kde sa konštatuje, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym stanoviskom, ktoré sa týkalo zrušenia zmluvy ex tunc podľa . Toto uznesenie, ktoré bolo prijaté v senáte Krajského súdu Prešov, vyvracia skôr prijaté závery o postavení žalobcu v spôsobe a právnej úprave poskytovania úverov vo forme podpory, ako aj o spotrebiteľskom charaktere sporu.

3. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že je v postavení dodávateľa, pretože neposkytuje úver v rámci svojho podnikania. Žalobca nespĺňa definíciu podnikateľa ako ju definuje . Žalobca nekoná

ani samostatne, pretože správcom žalobcu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Prostriedky fondu možno použiť iba na podporu zameranú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, čiže nedochádza k rozdeľovaniu zisku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a na rozhodnutia ďalších súdov. Účinky odstúpenia od zmluvy sa majú posudzovať podľa , nie podľa a podľa je veriteľ oprávnený požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Je preto opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa dlžník naďalej platil úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania. Žalobca započítal jednotlivé platby, ktoré realizoval žalovaný v zmysle právnej úpravy .

4. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, na ktorý žalobca mal právo. Odstúpením od zmluvy žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovaným.

5. Nesúhlasil s tým, že sú umožnil žalovaným plniť pohľadávku v splátkach po 222,81 eur, pretože takéto splátky sú neprimerané výške požadovaného nároku. Žalobca žiadal, aby súd pri prípadnom povolení uhrádzania dlžnej sumy v splátkach uplatnil zásadu, že uplatnený nárok bude uhradený v priebehu troch rokov. Pri mesačnej splátke 222,81 eur by bol požadovaný nárok uhradený za 92 mesiacov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Žalobca v priebehu odvolacieho konania doručil odvolaciemu súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2019, ktoré má podľa neho zásadný význam pre právne posúdenie sporu. Poukázal na princíp právnej istoty a na to, že z uvedeného uznesenia vyplýva, že postavenie žalobcu ako subjektu sui generis nenapĺňa znaky dodávateľa a uzavretá zmluva o poskytnutí podpory nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolací súd taktiež má za to, že žalobca mal postavenie dodávateľa a uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a teda odstúpenie od zmluvy má účinky upravené v , a to napriek predloženému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR.

9. K odmene za odstúpenie od zmluvy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané zaplatenie tejto odmeny, odvolateľ v podanom odvolaní túto skutočnosť nerozporuje.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa vo všetkých napadnutých výrokoch. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na výšku prisúdenej sumy dôjde k jej zaplateniu za menej ako žalobcom požadované tri roky.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, žalovaní v celom rozsahu úspešní. Žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( alebo 421 ods. 1 ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v .