Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/120/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky , v právnej veci ţalobcu Š.so sídlom v B., IČO

X., proti ţalovaným 1/ M.K., bývajúcemu v P., 2/ M.Š., bývajúcemu v P., 3/ M.Č.,

bývajúcemu v P., zastúpeného JUDr. J.B., advokátkou v P., o zaplatenie 24.199,01 €

(729 019,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , na

dovolanie ţalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. januára 2008,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z

23. januára 2008 , sp. zn. v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 26. januára 2007, č. k. -125 uloţil

ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi 729 019,50 Sk a trovy konania 1 385 Sk,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ţalobu voči ţalovaným 2/ a 3/

zamietol; ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 3/ na účet jeho advokátky

trovy konania 115 577 Sk a 16 737 Sk 19% DPH a ţalovanému 2/ na účet jeho

advokátky trovy konania 64 814, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia vychádzal z toho, ţe záväzkovo právny vzťah účastníkov

konania je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom zaloţeným zmluvou o úvere

(zmluvou č. z 13. marca 2002 o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa

o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov -

2

ďalej tieţ zmluvou) zabezpečeným ručiteľským záväzkom ţalovaných 2/ a 3/) v zmysle

§ 261 ods. 4, § 263 ods. 1, § 311 ods. 1, § 344, § 351 ods.1, § 349 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Ţalovaný 1/ ako dlţník nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a preto ho súd

zaviazal na zaplatenie sumy 388 991,50 Sk ako nesplatenej časti úveru, sumy 273

753,50 Sk ako nezaplateného úroku a 66 274,50 Sk ako zmluvnej pokuty (10% podľa

vyčíslenia banky z nesplatenej časti úroku ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy),

všetko vyčíslené ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy ţalobcom ţalovanému 1/ (k 29.

marcu 2005). Ţalovaný 1/ uznal čo do základu i výšky ţalovanú pohľadávku na

súdnom pojednávaní. Súd nezistil podmienky prechodu ručiteľského záväzku u

ţalovaných 2/ a 3/ pre nesplnenie povinnosti ţalovaného 1/ zriadiť záloţné právo

obmedzenia prevodu nehnuteľnosti v prospech ţalobcu. Ţalobca riadne odstúpil od

zmluvy a zmluva voči ručiteľom neobsahuje ţiadne záväzky v prípade odstúpenia od

zmluvy, preto ţalobu voči ţalovaným 2/ a 3/ zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa a ods. l

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. januára 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaných 1/ aţ 3/

zaviazal zaplatiť ţalobcovi 729 019,50 Sk a náhradu trov konania 1 385 Sk, všetko do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, ţe plnením jedného zo ţalovaných

zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných ţalovaných. Stotoţnil sa so súdom

prvého stupňa, ţe povinnosť vrátiť dlţnú sumu s úrokmi je charakteristickým znakom

úverovej zmluvy v zmysle a násl. . Dospel k záveru, ţe

záväzok ţalovaného 1/ z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky s

úrokom nezanikol ani po riadnom odstúpení od zmluvy ( § 351 ods. 1 veta druhá

a ). Splnenie tejto povinnosti

zostáva zabezpečené ručiteľským záväzkom ţalovaných 2/ a 3/, ktorý má akcesorickú

povahu. Ručením moţno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti (§ 304 ods.

2 ). Odvolací súd preto zaviazal ţalovaných 2/ a 3/ spolu so

ţalovaným 1/ na zaplatenie preukázaného dlhu tak, ţe plnením jedného zo ţalovaných

zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných ţalovaných. Na námietky ţalovaného 2/

3

a 3/, ţe ručiteľský záväzok nevznikol, pretoţe v čase podpisu zmluvy dlh ţalovaného 1/

ešte neexistoval ( ) a ţe ručiteľ môţe odoprieť plnenie,

keď veriteľ zavinil, ţe pohľadávku nemôţe uspokojiť dlţník (§ 549 Občianskeho

zákonníka), neprihliadol, nakoľko ručiteľský záväzok v predmetnej veci je potrebné

posudzovať podľa komplexnej úpravy uvedenej v ( - §

312); tieto vzťahy nemoţno podriadiť pod ustanovenia (

ods. 4 Obch. zák.), tak ako bolo nesprávne uvedené v čl. VII bode 7.1 zmluvy.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalovaní 2/, 3/ dovolaním. Konanie o dovolaní

ţalovaného 2/ bolo zastavené uznesením Okresného súdu Galanta z 24. novembra

2009 č. k. -260 v dôsledku nesplnenia poplatkovej povinnosti za podanie

dovolania poplatníkom. Ţalovaný 3/ ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Predovšetkým namietal, ţe Zmluva o poskytovaní

podpory č. X. uzavretá medzi účastníkmi nie je obchodnoprávnym záväzkovým

vzťahom; jedná sa o osobitný druh zmluvy, ktorej obsahové náleţitosti upravuje

špeciálny zákon ( o štátnom fonde rozvoja bývania.). Ţalobca

nebol zriadený ako podnikateľ, ale ako právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa

uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Uvedená

podpora štátu je poskytovaná za podmienok uvedených osobitným zákonom

a v prípade, ak tieto nie sú v uvedenom zákone alebo zmluve upravené, postupuje sa

podľa . Preto na ručiteľský vzťah ţalovaných 2/ a 3/

(akcesorický vzťah) sa vzťahujú ustanovenia . Ţalovaní 2/ a 3/

ako ručitelia mali za splnenie záväzku zo zmluvy ručiť po dobu zriadenia záloţného

práva ţalovaným 1/ k bytu v prospech ţalobcu. Ţalobca ako veriteľ svojou

nedbanlivosťou zavinil, ţe ţalovaný 1/ ako dlţník nemôţe pohľadávku uspokojiť

a preto ţalovaný 3/ ako ručiteľ môţe plnenie podľa

odoprieť. Aj ručiteľské vyhlásenie podľa musí mimo iných

náleţitosti obsahovať presné vymedzenie záväzku, na ktoré sa ručenie vzťahuje.

4

V zmysle čl. VII zmluvy sa ţalovaní 2/ a 3/ v ručiteľskom vyhlásení nezaviazali

k plneniu príslušenstva dlhu – zvýšenej úrokovej sadzby a zmluvnej pokuty, preto

veriteľ nemá právo ţiadať väčšie plnenie neţ to, k akému sa ručitelia zaviazali.

Zákonné podmienky vyţadujú, aby osoba poskytujúca zabezpečenie prejavila súhlas

s voľbou reţimu , alebo v čase vzniku zabezpečenia táto osoba

vedela, ţe zabezpečovaný záväzok sa spravuje . Ţalobca

odstúpil od zmluvy nie len vo vzťahu k ţalovanému 1/, ale aj vo vzťahu k ţalovaným 2/

a 3/ ako ručiteľom, čím zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy;

pokiaľ by došlo k odstúpeniu od zmluvy len voči ţalovanému 1/ ručiteľské záväzky by

zostali zachované.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok odvolacieho súdu za vecne

správny a ţiadal dovolanie zamietnuť. Poukázal (o i.) na text predmetnej zmluvy,

z ktorej vyplýva, ţe ţalovanému 1/ poskytol podporu vo forme úveru, bez ohľadu na

povahu účastníkov zmluvy ide o absolútny obchod ( § 261 ods. 3 písm. d/

), pri ktorom sa účastníci nemôţu dohodnúť, ţe sa ich vzťahy

budú spravovať iným zákonom (napr. ). Obdobne i vzťahy pri

zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Odstúpením od zmluvy záväzok z nej nezaniká, ale naďalej trvá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po

zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je

zastúpený advokátkou ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

(v napadnutej časti) ho treba zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých

dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môţe byť

podané iba z dôvodov, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

5

veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôvody

opodstatnenosti dovolania dovolací súd neposudzuje len podľa toho, ako boli slovne

vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto opravného

prostriedku ( v spojení s ).

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným).

Dovolací súd však ich existenciu nezistil a napokon ani sám dovolateľ takého

vady netvrdil.

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania

oprávnenou osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle § 237

, na ktorú poukazuje ustanovenie , nielen

prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť dovolania, je však relevantný

6

dovolací dôvod, ktorý (v prípade jeho opodstatneného uplatnenia) vedie k zrušeniu

dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania tejto

povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ).

V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm.

c/ tretím dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne

posúdenie veci nezakladá prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani

nevzťahuje veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako uţ bolo uvedené

vyššie) je viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací

dôvod. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania,

v ktorom bol uplatnený dovolací dôvod v zmysle , osobitný

význam práve úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri

tomto dovolacom dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho

posúdenia veci niţšími súdmi len z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených

v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť

právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani povinný skúmať, v čom ešte

(čo v dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva nesprávnosť právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho

prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy, a dlţník sa zaväzuje poskytnuté

peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obch. zák.).

Zmluva o úvere je dohodou, ktorou sa jedna strana (veriteľ) zaväzuje, ţe na

poţiadanie druhej strany (dlţníka) poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do

určitej čiastky, a druhá strana sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky. V otázke, kto môţe byť zmluvnou stranou, ktorá sa zaviaţe ako veriteľ

7

poskytnúť druhej zmluvnej strane peňaţné prostriedky nemá

ţiadne obmedzenie, jej veriteľom môţe byť ktorákoľvek právnická alebo fyzická

osoba, a to aj osoba, ktorá nie je podnikateľom.

Zmluva o poskytnutí podpory č. uzavretá podľa zákona č.

124/1996 Z .z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorou

sa ţalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť ţalovanému 1/ podporu vo forme úveru

395 000 Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,6%, obsahuje podstatné náleţitosti

úverovej zmluvy. Jej predmet (viď čl. II zmluvy) označuje konkrétnu formu

poskytovanej podpory v podobe úveru na kúpu bytu, čo zodpovedá zákonom

prezumovanej forme uvedenej v o štátnom

fonde rozvoja bývania.

Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa

spravujú . Pouţitie na tieto vzťahy

účastníci nemôţu dohodou vylúčiť (obdobne tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. ).

Za obchodné záväzkové vzťahy povaţuje právna úprava aj ďalšie vzťahy, bez

zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm. d/

; právne vzťahy zaloţené zmluvou o úvere (497 Obchodného

zákonníka) preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych

obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ) vzťahu, nie jeho subjekty;

nevyţaduje sa, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. V právnom vzťahu

vyplývajúcom zo zmluvy o úvere, ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo

zabezpečenia záväzku dlţníka v takomto vzťahu, sa jeho subjekty riadia Obchodným

zákonníkom. Skutočnosť, ţe ide o absolútny obchod vylučuje dohodou strán o voľbe

v zmysle , (tzv. voľbu

práva). Ide teda o kogentnú povahu citovaného právneho ustanovenia, ktorá

spôsobuje, ţe vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa

8

spravujú ustanoveniami . Pouţitie na

tieto vzťahy účastníci nemôţu dohodou vylúčiť (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp.zn. ). Moţno preto uzavrieť, ţe

pre vzťahy, ktoré sa podľa spravujú , si účastníci

nemôţu ani dohodnúť, ţe ich vzťah sa bude spravovať iným zákonom (napr.

), lebo ustanovenie , Obchodného

zákonníka je ustanovením kogentným, t. j. ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani

vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku dohodou zmluvných strán.

Na druhej strane treba zdôrazniť, ţe právna úprava kladie na platnosť

právnych úkonov mnohé poţiadavky (ustanovené napríklad v § 37, 38 Obč. zák. ). Ich

nesplnenie sankcionuje neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným zo

zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho úkonu relevantné, je aj

ustanovenie § 39 Obč. zák., podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.

Z obsahu spisu, najmä z článku článku VII zmluvy o poskytnutí podpory číslo

(Záručné podmienky) ale (okrem iného) vyplýva, ţe účastníci konania

si aj napriek kogentnej povahe ustanovenia , zabezpečili

poskytnutú podporu ustanoveniami ( aţ 560) (viď bod 7.

1.) a odvolací súd sa pri rozhodovaní predmetnej veci nevysporiadal s uvedenou

skutočnosťou; neposúdil zmluvu aj z hľadiska ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka a nezohľadnil ani ďalšie (na spomínanú skutočnosť) nadväzujúce následky,

teda neposúdil a nevyjadril názor na prípadnú neplatnosť vyššie uvedeného právneho

úkonu, a to buď celého alebo len jeho časti (§ 41 Obč. zák.). Na neplatnosť právneho

úkonu súd musí vţdy prihliadnuť. Absolútna neplatnosti totiţ znamená, ţe vznik, zmena

alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného právneho úkonu vôbec

nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku

(ex tunc).

9

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie v predmetnej

veci je zaťaţené aj inou vadou ( ). ktorá v konečnom

dôsledku bránila dovolaciemu súdu pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu

(v napadnutej časti) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

10