Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)e48/362738.1dfc26.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
1Cdo/120/2010
Najvyšší súd 1Cdo 120/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. Č., bytom K.,
v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. J. S., advokát A., IČO: X.X., so sídlom Ž., proti
odporcovi: V., IČO: X.X., so sídlom B., o určenie neplatnosti právneho úkonu a o
porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod
sp.zn. 16C/154/2007, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu Bratislava z 07.
apríla 2010 sp.zn. 2Co/38/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva..
O d v ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 10. novembra 2008, č.k. 16C/154/2007-
437 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu
daný navrhovateľovi odporcom - „Neuspokojivé plnenie pracovných úloh - výzva na
odstránenie nedostatkov zo dňa 12. 6. 2007 " a zároveň určenia, že odporca porušil právo
navrhovateľa na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými zamestnancami tým, že mu
od 23. 5. 2007 nariaďoval úlohy, ktoré ostatným zamestnancom nariaďované neboli. V
dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal i na výpovede svedkov,
vypočutých v priebehu konania, z ktorých mal za preukázané, že úlohy, ktoré boli zadávané
navrhovateľovi dostávali i ostatní zamestnanci odporcu a postup, ktorý odporca zvolil, je
štandardný. Rovnako súd prvého stupňa nezistil, že by úlohy zadané navrhovateľovi boli
postihom (škandalóznym výkonom práva) zo strany odporcu voči navrhovateľovi.
Zamietnutie návrhu odôvodnil súd prvého stupňa ďalej tým, že navrhovateľ nebol odporcom
v pracovnoprávnom vzťahu diskriminovaný zo žiadneho zákonného dôvodu uvedeného v ust.
§ 6 ods. antidiskriminačného zákona ako i nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v konaní z dôvodu, že súd môže návrhu vyhovieť iba v tom prípade, ak sa v
priebehu konania preukáže, že navrhovateľovi patrí návrhom uplatňované hmotné právo alebo
ochrana oprávneného záujmu a odporca je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V konaní
mal však za preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou o
skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 7. 2008 a navrhovateľ v čase rozhodovania súdu o
nároku uplatneným návrhom, už nebol zamestnancom odporcu, a preto v priebehu konania
stratil aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko Zákonník práce i antidiskriminačný zákon vo
svojich ustanoveniach zakotvuje zákaz diskriminácie zamestnávateľa iba voči zamestnancom.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p. a vecne tým, že o
ich náhrade rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. apríla 2010 potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ v ktorom namietal že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to
že konkrétne došlo k porušeniu ustanovení O.s.p. o dokazovaní a to tým že súd nezisťoval
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu že boli navrhovateľom tvrdené
a na ich preukázanie boli navrhovateľom navrhnuté dôkazy, zároveň namietal že rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
Odporca sa navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o každom mimoriadnom opravnom
prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len
na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania žalobcu v danom prípade nemožno vyvodiť
z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací
súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
So zreteľom na to by dovolanie navrhovateľa mohlo byť procesne prípustné, len ak by
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou
v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,
ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne
došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané
napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p., nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001, sp. zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je
Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je
ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretože (ani
prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje
realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn.
3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby podľa názoru dovolateľa (vychádzajúc z
obsahu dovolania – por. ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého každý úkon
posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený) išlo o nesprávne
právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Keďže dovolanie žalovaného nie je procesne
prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci
odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p.). Dovolací súd však odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo
nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta