Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-204-2015.pdf
PDF · 72.53 KB
Case nature
Subarea
6Co/204/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542, zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, so sídlom AK Radlinského 50, 921 01 Piešťany, proti žalovaným 1. Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX S. XX, štátny občan SR, 2. I. P., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX R. R. XX, štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom AK Hlavná 19, 080 01 Prešov, 3. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XX, štátny občan SR, 4. A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 18.638,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 2C 55/2012-97 zo dňa 27.4.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Rozhodnutie postupujúc v intenciách zrušujúceho uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 215/2013-95 zo dňa 27.12.2013 odôvodnil cit.: „V zásade platí, že so späťvzatím žaloby sa spája zavinenie zastavenia konania a je dôvodné uloženie povinnosti žalobcovi, aby hradil trovy konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť len pre správanie sa žalovaného, potom prichádza do úvahy druhá veta ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Toto ustanovenie predpokladá pre uloženie povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania dve podmienky, a to že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného. V predmetnej veci však z výsledkov doterajšieho konania vyplynulo niekoľko skutočností, ktoré súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a o trovách konania napokon rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl okrem iného v sociálnej situácii žalovaných v 1. a 2. rade a v ich postoji k podanej žalobe od začiatku konania. Žalovaní v 1. a 2. rade už v podanom odpore uviedli, že predložili žalobcovi doklady potvrdzujúce ich záujem o zriadenie záložného práva pre žalobcu na zabezpečenie pohľadávky. Pokiaľ ide o ich majetkové pomery, žalovaný v 1. rade vykázal ako samostatne zárobkovo činná osoba - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, v zdaňovacom období r. 2012 nulové daňové priznanie. Žalovaná v 2. rade pracuje ako zdravotná sestra s priemerným mesačným príjmom 500,- eur. Manželia sa starajú o dve nezaopatrené deti, pričom so zvyšujúcim sa vekom detí, výdavky žalovaných na ne nepochybne porastú. Žalovaní spoločne splácajú hypotekárne úvery v Slovenskej sporiteľni a v Štátnom fonde rozvoja bývania a hotovostnú pôžičku rodičom. Aj v priebehu súdneho konania žalovaní poskytnutú podporu splácali (ku dňu 16.8.2013 zaplatili 112 splátok, čo predstavuje spolu sumu vo výške 10.420,62 eura a v omeškaní boli so splatením štyroch splátok - viď č.l. 53 spisu). Naproti tomu žalobca je štátom zriadenou právnickou osobou
zamestnávajúcou aj osoby s právnickým vzdelaním, ktorí podľa súdu by nemali mať problém preskúmať podmienky nimi uzavretej zmluvy a rozsah nesplnených záväzkov dlžníkmi podľa nej a príslušné nároky uplatniť žalobou na súde. Súd má za to, že žalovaní vzhľadom na ich sociálnu situáciu by mohli uhradiť žalobcom požadované trovy len s neprimerane vysokými ťažkosťami, pričom podľa súdu nepriznaním požadovaných trov s odkazom na § 150 ods. 1 O.s.p. nebude majetková sféra žalobcu nijako vážne dotknutá.
Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade, ktorí vystupujú v predmetnom zmluvnom vzťahu ako ručitelia, prihliadol súd na tú skutočnosť, že dňa 6.2.2013 bola medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade ako záložcom uzavretá Záložná zmluva č. 712/3217/2003 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v súlade so zmluvou o poskytnutí podpory č. 712/3217/2003. Podľa Článku 7.4 predmetnej zmluvy, po zriadení záložného práva ručenie ručiteľmi podľa čl. VII. 7.2 zaniká.
V neposlednom rade súd, v súlade s pokynmi odvolacieho súdu, preskúmal samotnú Zmluvu o poskytnutí podpory č. 712/3217/2003 zo dňa 23.9.2003, pričom je potrebné konštatovať, že niektoré zmluvné dojednania, obsiahnuté predovšetkým v Článku VIII. Sankcie, sa javia ako neprijateľné zmluvné podmienky. Najmä sankcia uvedená v Článku VIII. ods. 8.1, v zmysle ktorej ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo viazaná, je povinný podporu vrátiť a súčasne uhradiť úrok vo výške 0,2% za každý deň neoprávneného použitia (73% ročne), maximálne do výšky 2 násobku poskytnutej podpory, pričom podľa ods. 8.2 sa za neoprávnené použitie prostriedkov fondu považujú aj oneskorené úhrady aspoň 3 splátok, spolu s ďalšou sankciou upravenou v ods. 8.4 - zmluvná pokuta vo výške 10% z celej dlžnej sumy v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, vytvárajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa finančnej služby. Tieto podmienky navyše nijako nezohľadňujú stav ťažkej životnej situácie, do ktorej sa žalovaní v priebehu zmluvného vzťahu môžu dostať.
Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 10.9.2010 jednostranne odstúpil od Zmluvy o poskytnutí podpory, čím došlo k zrušeniu tejto zmluvy od začiatku - ex tunc a účastníci zmluvy si svoje vzájomné nároky majú usporiadať podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení. Napriek tomu si však žalobca žalobou uplatnil plnenia zo zmluvy, akoby k jej zrušeniu nedošlo a voči žalovaným si uplatnil aj plnenia (sankcie) vyplývajúce zo zmluvných podmienok, vykazujúcich znaky neprijateľnej podmienky.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa a v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď žalovaní si v žiadnom zo svojich podaní náhradu trov konania neuplatnili.“
Žalobca vo včas podanom odvolaní poukázal na to, že žaloba bolo podaná dôvodne v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaných. Poukázal na to, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Ani údajná zlá finančná situácia nezakladá nepriznanie trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie je správne.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu odkazuje.
Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa vzal na zreteľ majetkové pomery účastníkov konania na oboch stranách, zmluvné dojednania majúce charakter neprijateľných zmluvných podmienok (73% úrok, 10% zmluvná pokuta s omeškaním s úhradou ktorejkoľvek splátky) i jednostranné odstúpenie od zmluvy, ktorým sa zmluva od počiatku zrušila a nastúpil režim bezdôvodného obohatenia.
Nie je dôvodná odvolacia námietka, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským.
Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách predpokladá vecnú pôsobnosť aj pri dodávateľoch verejnoprávnej povahy (čl. 2 písm. c)). Spotrebiteľsko-právna ochrana nekončí pri perfektných spotrebiteľských zmluvách, ale je opodstatnená aj pri právach z porušenia práva (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, či na strane dodávateľa ide o jeho právo vzťahujúce sa k jeho obchodom, podnikaniu, či profesii. Odvolací súd zastáva názor, že aj v prípade Štátneho fondu rozvoja bývania ide o dodávateľa služby. Niet preto dôvod vylučovať žalovaných zo spotrebiteľsko-právnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom považuje nepriaznivé majetkové pomery na účely aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. za relevantné. Obsah spisu potvrdzuje splácanie úveru a vznik nedoplatku len v súvislosti s nelichotivými finančnými pomermi. Na strane žalobcu nepriaznivá majetková situácia nebola zistená.
Odvolací súd s osvojením si dôvodov zo strany prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie ako správne potvrdil.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.