Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/470/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Roman Gápel, nar. 24.01.1972, bytom: Znievska 3147/21, 851 01 H., právne zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, so sídlom: Révova 7, 811 02 Bratislava proti povinnému: D. X., T.. XX.XX.XXXX, H.: S. XXXX/ XX, XXX XX D. I. o vymoženie 30.000,- EUR s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Tomáš Vranovič, IČO: 42 293 898, so sídlom exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 92601 Sereď, pod sp. zn. 328EX 687/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy exekúcie vo výške 36,- EUR, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.03.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 30.000,- EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. zo dňa 12.06.2017.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.11.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Tomáš Vranovič, IČO: 42 293 898, so sídlom exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 92601 Sereď, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 328EX 687/19. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 19.12.2019.

3. Dňa 02.01.2020 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie §61k ods. 1, písm. a, d) EP“ datované dňom 30.12.2019. V predmetnom písomnom podaní povinný namietal, že na úhrady istiny vo výške 30.000,- EUR ako aj príslušenstva vymáhaného nároku nebol nikdy žiadnym súdnym rozhodnutím zaviazaný. Ďalej vo svojom písomnom návrhu povinný namietal, že ani v dedičskom konaní po dlžníkovi Kolomanovi Csepym nebola prejednávaná predmetná suma a v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi prevzal dedičstvo len vo výške 126,08 EUR a teda v zmysle ust. ako dedič ručí za záväzky poručiteľa len do tejto výšky. Predmetnú sumu (126,08 EUR) mal povinný uhradiť súdnemu exekútorovi dňom 30.12.2019. Povinný tiež namietal, že podľa jeho názoru si exekučný súd nepreštudoval uznesenie o dedičstve. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. , Exekučného poriadku.

4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj písomné podanie oprávneného označené ako „Odpoveď na žiadosť o vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie“ datované dňom 15.01.2020. V predmetnom písomnom podaní oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v dôsledku exekučného titulu a v ňom obsiahnutého určenia neúčinnosti prevodu nehnuteľnosti je V.. M. K. (oprávnený) oprávnený uspokojiť svoj nárok nielen z majetku dlžníka a žalovaného p. Y. X., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, ale čiastočne aj v majetku tretej osoby, ktorá nehnuteľnosť napadnutým právnym úkonom nadobudla. Ďalej oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosť, že povinný je dedičom po dlžníkovi je v tomto konaní právne irelevantná, nakoľko exekúcia nie je vedená proti povinnému ako dedičovi po dlžníkovi ale proti povinnému v postavení nadobúdateľa nehnuteľnosti na základe právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa oprávnený úspešne domohol v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Sumu 126,08 Eur, ktorú povinný previedol súdnemu exekútorovi oprávnený navrhol, aby bola použitá na úhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v tomto konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len"OZ"): „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.“

12. Podľa : „Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.“

13. Podľa : „Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená

realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

16. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

17. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 31.12.2019, podal ho v zákonom stanovenej lehote.

18. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

19. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.

21. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže

byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

22. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

23. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. )

24. Súd musí exekúciu zastaviť, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhané nároku (ust. § 61k ods. písm. a/ Exekučného poriadku). Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Ide o napr. splnenie dlhu, započítanie, dohodu o zániku záväzku a iné. Musí ísť však o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného konania a mimo rámca vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku.

25. Súd musí exekúciu zastaviť, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ust. § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ide najmä o dôvody, ktoré vyplývajú buď priamo z ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Dôvodom na zastavenie exekúcie je napr. to, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa vedie exekúcia nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, pričom súd sa o tejto skutočnosti dozvedel až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, a teda je dôvodom na zastavenie exekúcie je taktiež premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Ďalším dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je neúčinnosť exekučného titulu. Ide o vlastnosť, ktorá nespôsobuje zrušenie exekučného titulu ale spôsobuje, že exekučný titul nemôže byť podkladom pre nútený výkon. Ide o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu na základe zákona alebo rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať napr. v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné takéto rozhodnutie vykonať. Dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je aj rozpor Exekučného poriadku s verejným poriadkom.

26. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. zo dňa 12.06.2017. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal najmä, že na úhradu istiny vo výške 30.000,- EUR ako aj príslušenstva vymáhaného nároku nebol nikdy žiadnym súdnym rozhodnutím zaviazaný. Ďalej vo svojom písomnom návrhu povinný namietal, že v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi prevzal dedičstvo len vo výške 126,08 EUR a teda v zmysle ust. ako dedič ručí za záväzky poručiteľa len do tejto výšky. Predmetnú sumu (126,08 EUR) mal povinný uhradiť súdnemu exekútorovi dňom 30.12.2019. Povinný tiež namietal, že podľa jeho názoru si exekučný súd nepreštudoval uznesenie o dedičstve.

27. Súd preskúmaním súdneho spisu, písomných podaní povinného a oprávneného má za preukázané, že exekučným titulom určil súd v základnom konaní, že právny úkon, kúpna zmluva zo dňa 10.09.2010 uzatvorená medzi predávajúcim Y. X., T.. XX.XX.XXXX. F.. XX.XX.XXXX, T. H.: S. XXXX/XX, D. I. a

kupujúcim D. X., T.. XX.XX.XXXX, H.: S. XXXX/XX, D. I., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parcely registra C-KN č. 154/7, záhrady o výmere 1045 m2 nachádzajúcom sa v okrese Komárno, obec: Brestovec, k.ú. Brestovec, zapísaný na liste vlastníctva č. 147 vedený Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, a ktorej vklad bol povolený dňa 11.10.2010 pod č. vkladu V 3124/10, je voči veriteľovi Ing. Romanovi Gápelovi, nar. 24.01.1972, bytom: Znievska 3147/21, Bratislava neúčinný.

28. K námietke oprávneného, že skutočnosť, že povinný je dedičom po dlžníkovi je v tomto konaní právne irelevantná, nakoľko exekúcia nie je vedená proti povinnému ako dedičovi po dlžníkovi, ale proti povinnému v postavení nadobúdateľa nehnuteľnosti na základe právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa oprávnený úspešne domohol v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul súd uvádza, že vyššie citované zákonné ustanovenie o odporovateľnosti právneho úkonu umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného úkonu. V danom prípade je týmto majetkom predmetná nehnuteľnosť. Výrok rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, zakladá iba právo, aby sa oprávnený (veriteľ) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (v danom prípade mal z odporovateľného právneho úkonu prospech povinný) a osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, je povinná trpieť exekúciu na jej majetok do výšky exekučného titulu, ktorá je však limitovaná výškou získaného prospechu, resp. majetku. Rozsudok, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania určuje neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je preto dlžník (v posudzovanom prípade by pasívne legitimovaným v exekučnom konaní musel byť neb. otec povinného p. Y. X., ktorý uzavrel s oprávneným zmluvu o pôžičke, ktorá bola predmetom konania vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. ) a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok (v posudzovanom prípade je to povinný). Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom , časť vety za bodkočiarkou ("ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech"). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola dlžníkom prevedená. Časť vety za bodkočiarkou totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal majetkový prospech. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ). Zároveň je nutné podotknúť, že neúčinnosť právneho úkonu voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Teda ten, kto na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. nariadenie výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako keby k zmene vlastníctva nebolo došlo. (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku v dôsledku odporovateľného právneho úkonu len dovtedy, pokiaľ sa tento majetok nachádza vo vlastníctve osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. V takom prípade zostáva povinným dlžník (v posudzovanom prípade by povinným musel byť neb. otec povinného p. Y. X.) a exekúciou je možné postihnúť predmetný majetok aj bez toho, aby došlo k procesnej zmene osoby povinného.

29. Súd má za to, že v rámci exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. oprávnený nepredložil taký exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné požadovať úhradu vymáhaného nároku vo výške 30.000 Eur s prísl. voči povinnému. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

30. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku: „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

33. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku: „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.“

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

35. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „“): „Exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur.“

36. Podľa : „Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %“.

37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel, povinný má nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Povinný v exekučnom konaní nebol právne zastúpený, teda nevznikli mu žiadny trovy v súvislosti so zastupovaním v rámci exekučného konania, súd preto o trovách povinného nerozhodoval. Oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania. Nakoľko k zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu, že oprávnený nepredložil exekučný titul, ktorý by zaviazal povinného k úhrade vymáhanej sumy a teda sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a táto skutočnosť bola oprávnenému známa v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie, tak táto skutočnosť nie je a ani nemôže byť na škodu povinného, rovnako ani súdneho exekútora, ktorý vykonáva exekúciu na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie musí brať do úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť, nakoľko počas exekučného konania môžu nastať iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, tak ako v tomto prípade. Oprávnený nemal v konaní úspech nevznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním. Z dôvodu, že zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, súd zaviazal oprávneného na úhradu paušálnych výdavkov exekútora vo výške 36,- EUR, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.