Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-167-2012.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/167/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: I.. D. Y. M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: F. K., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XXXX/XX, XXX XX F. L., zast. JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom Námestie Bélu Bartóka 5, 932 01 Veľký Meder, o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že právny úkon, kúpna zmluva uzatvorená dňa 06.09.2010 medzi predávajúcim B. K., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. R. XXXX/XX, F. L. a kupujúcim, žalovanou F. K., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XXXX/XX, F. L., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: pozemku parcely registra KN-C č. XXX/X o výmere 1045 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúci sa v okrese B., obec: Q., kat.úz. Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Správou katastra B., a ktorej vklad bol povolený dňa 11.10.2010 pod č. V-XXXX/XX, j e voči veriteľovi, žalobcovi I.. D. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XXXX/XX, Q., je n e ú č i n n ý.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd 2. júla 2012 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi jeho dlžníkom B. K. s manželkou ako predávajúcimi a dcérou tohto dlžníka F. K., ako i nariadenia predbežného opatrenia (to bolo nariadené uznesením zo dňa 22.10.2012, č.k. 9C/167/2012-33, kedy sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že nie je rozhodujúce, či je pohľadávka žalobcu vykonateľná, keďže pre odporovanie právneho úkonu postačuje existencia vymáhateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá sa dá uplatniť na súde. Dospel k záveru, že je daná dôvodná obava, že prevod vlastníckeho práva môže byť znovu uskutočnený, a teda že nariadenie predbežného opatrenia je v tomto prípade vhodné a primerané opatrenie). Uviedol, že so žalovaným dňa 23.06.2009 uzatvorili zmluvu o pôžičke sumy 30.000 eur, splatnej 08.07.2009. Pôžičku mu tento dlžník dodnes nevrátil. 2.V priebehu súdenej veci súd zistil, že táto kúpna zmluva medzi dlžníkom žalobcu B. K. s manželkou ako predávajúcimi a dcérou tohto dlžníka F. K. bola uzatvorená 06.09.2010 , ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 11.10.2010 pod č. V XXXX/XX a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností, Správa katastra B., zapísané na LV č. XXX, v kat. úz. Q., ktorých výlučným vlastníkom je v súčasnosti žalovaná. Žalobca osvedčil a žalovaná ani nepoprela existenciu personálneho prepojenia osoby jeho dlžníka (B. K.) s nadobúdateľom vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam (žalovanou ako blízkou osobou - dcérou - § 116 Obč. zák.). Odovzdanie v zmluve dohodnutej kúpnej ceny 5.477 eur nebolo v konaní preukázané, v zmysle článku III zmluvy „prevzatie tejto sumy predávajúci potvrdzujú svojimi overenými podpismi“. Manželstvo dlžníka bolo právoplatne 14.12.2010 na tunajšom súde v konaní sp. zn. 4C/362/2010 začatom 27.10.2010 rozvedené, konanie o vyporiadaní BSM pred súdom neprebehlo. V priebehu konania dlžník B. K.
10.09.2016 zomrel, dedičské konanie je vedené pod sp. zn. 16D/108/2016 a nie je právoplatne skončené. Po uzatvorení zmluvy o pôžičke 23.06.2009 a po jej splatnosti 08.07.2009 neprebehlo s povinným B. K. žiadne exekučné konanie. 3.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, o obchodoch svojho otca B. K. nemala žiadne vedomosti, nikdy v živote nikomu nedlžil. Predmetnú nehnuteľnosť na kúpu jej rodičia ponúkli v rámci vyporiadania BSM, keďže prebiehalo rozvodové konanie, inak by ho odpredali tretej osobe. Prevádzaná nehnuteľnosť zaťažená nebola. Navyše „v spornom čase“ žila vo Španielsku, čiže „nevedela nič o predmetnom spore alebo skutočnosti“. 4. Súd vykonal dokazovanie najmä zmluvou o pôžičke z 23.06.2009, kúpnou zmluvou z 06.09.2010, vyžiadal od Správy katastra Komárno spisový materiál vedený v jeho registri pod č. S.-XXXX/XX, F.- XXX/XX, F.-XXXX/XX, F.-XXXX/XX, LV č. XXX k.ú. Q., pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 7C/88/2013, nahliadol do spisu sp. zn. 4C/362/2010 o rozvode manželstva, do spisu sp. zn. 16D/108/2016 o prejednaní dedičstva po poručiteľovi B. K., prelustroval osobu povinného v registri Er (exekučné veci), výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav : 5.Predmetom sporu je žalobcovo odporovanie právnemu úkonu žalobcovho dlžníka, ktorý dlžník uzavrel so žalovanou v úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v období predchádzajúcich troch rokov. Žalobca si dňa 02.07.2012, teda včas v 3-ročnej lehote uplatnil právo určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.09.2010 medzi dlžníkom B. K. v postavení predávajúceho a žalovanou v postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Q. ako záhrada - parc. č. XXX/X o výmere 1045 m2, za kúpnu cenu 5.477 eur. V priebehu súdenej veci žalobca dňa 27.06.2012 podal voči dlžníkovi B. K. žalobu o zaplatenie 30.000 eur, čo je nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/88/2013 bola dňom 11.09.2014 právoplatne skončená schválením súdneho zmieru. Pôžička bola splatná dňa 08.07.2009. V snahe domôcť sa jej vrátenia žalobca zistil, že tento dlžník v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa, označenou kúpnou zmluvou previedol svoju nehnuteľnosť v kat. úz. Q. na žalovanú, pričom predmetná nehnuteľnosť bola predaná za neprimeranú cenu 5.477 eur v porovnaní s trhovou cenou cca 10.000 eur, za ktorú sú obdobné nehnuteľnosti v totožnej lokalite ponúkané na sociálnych sieťach. Trhová cena 10.000 eur nebola rozporovaná, súd si ju tiež na verejne dostupných sociálnych sieťach overil. 6.Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok ( veci, práva, pohľadávky ) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti ( § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka ), podmienkami odporovateľnosti ( § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka ), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti ( § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka ), pasívnou vecnou legitimáciou ( § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu ( § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka ). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech ( § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka ). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt ( t. j. na žalovanú v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu ) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u dlžníka, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mala žalovaná z odporovateľného právneho úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu ( a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku,
a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady ), nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 C. s. p., preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (porovnaj uznesenie NS SR z 21.05.2009, sp. zn. 2 M Cdo 19/2008). 7.Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka. 8.Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať ( odsek 2 citovaného ustanovenia ). Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa odseku 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 9.Súd tak vykonaným dokazovaním uzatvára, že žalobca využil právny inštitút odporovateľnosti, ktorý slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený, a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlžník štatutárnym zástupcom a pod. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). Druhá strana (v tomto prípade osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazne bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Žalovaná ako dcéra dlžníka v podstate potvrdila, že mala záujem ochrániť rodinný majetok, pretože v prípade, ak by s rodičmi neuzavrela kúpnu zmluvu , ktorou získala predmetnú nehnuteľnosť, títo by nehnuteľnosť previedli na tretiu osobu, čím by o ňu rodina nenávratne prišla. Vynaloženie náležitej starostlivosti však predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka
takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu, objektívne vzaté, musel byť, z jej výsledkov spoznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 05. 11. 2008 sp. zn. 30Cdo/978/2007 a z 23. 05. 2011 sp. zn. 21Cdo/1912/2000). Žalovaná sa v podstate obmedzila len na skutkové tvrdenie, že nemala vedomosť o dlhoch dlžníka. Súd jej tvrdeniu o vyporiadaní BSM rodičov touto kúpnou zmluvou neuveril, nakoľko v čase uzavretia kúpnej zmluvy (06.09.2010) ešte ani nebol podaný na súd návrh na rozvod manželstva jej rodičov (ten bol podaný 27.10.2010). Dôvodom zániku tohto majetkového spoločenstva je totiž vždy zánik manželstva. O zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov síce možno hovoriť v zmysle jeho zániku k určitej veci bežnými spôsobmi zániku vlastníckeho práva (práve napr. predajom), ktoré však nemá vplyv na trvanie bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná sa však vyjadrovala v zmysle zániku právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva ako celku, po rozvode manželstva. Žiadnu inú aktivitu žalovaná ako dcéra dlžníka, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu (06.09.2010), objektívne vzaté, musel byť, z jej výsledkov spoznala, nevykonala. Treba uviesť, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (23.06.2009) nemal dlžník B. K. na jej vrátenie (splatnosť 08.07.2009) žiadne aktívne finančné zdroje, pretože SZČO bol iba do 03.06.2008, nasleduje pauza, a až od 06.09.2010 do 31.03.2011 bol zamestnancom s mesačnou mzdou (lustrum databázy Sociálnej poisťovne). Aj to svedčí o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa a o tom, že tento úmysel tu v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi ním a žalovanou bol a bolo na žalovanej tento jeho úmysel rozpoznať.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.