Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoKR-35-2019.pdf
PDF · 140.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 333 908, správca úpadcu: I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, 023 54 Turzovka, IČO: 31 396 402, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 309 017, proti žalovanému: Ing. JUDr. Janka Kantíková, advokátka, so sídlom Námestie A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 219 787, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/13/2018-102 zo dňa 12. februára 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/13/2018-131 zo dňa 9. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/13/2018-102 zo dňa 12. februára 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/13/2018-131 zo dňa 9. septembra 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, doručenú dňa 18.7.2018, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon - Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 5.6.2017 medzi úpadcom I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, 023 54 Turzovka, IČO: 31 396 402 a žalovaným Ing. JUDr. Janka Kantíková, advokátka, so sídlom Námestie A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 219 787, na základe ktorého úpadca uhradil žalovanému odmenu vo výške 3.600,- EUR s DPH za poskytovanie právneho poradenstva v pracovno-právnom spore so zamestnancom Mgr. I. T. v právnej veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 10Cpr/8/2017, je právne neúčinný a aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 3.600,- EUR na označený bankový účet v označenom peňažnom ústave. Zároveň navrhol priznať žalobcovi voči žalovanému 100 %-ný nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva poukázal žalobca na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, Turzovka 023 54, IČO: 31 396 402 uznesením Okresného súdu Žilina, ktoré bolo v Obchodnom vestníku SR č. OV 135/2017 uverejnené 17.7.2017. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená obchodná spoločnosť KP Recovery, k.s., so sídlom v Žiline a následne bol tento správca z funkcie odvolaný a do funkcie správcu subjektu úpadcu bol ustanovený žalovaný (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalobca). Dňa 5.6.2017 uzatvoril úpadca I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, Turzovka 023 54, IČO: 31 396 402 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb v pracovnoprávnych veciach - zastupovanie mandanta v pracovno-právnom spore so
zamestnancom úpadcu Mgr. I. T. v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 10Cpr/8/2017. V zmysle článku II. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 5.6.2017 /ďalej už len Zmluva/ sa úpadca zaviazal za vyššie špecifikovaný predmet tejto Zmluvy žalovanému uhradiť odmenu 3.600,- EUR s DPH. Na základe tohto dojednania bola vystavená faktúra č. 170100068 za poskytnutie právnych služieb vo výške 3.600,- EUR adresovaná úpadcovi a úpadca túto faktúru dňa 6.6.2017 v celej fakturovanej výške uhradil. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 57 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZKR/, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 5 ZKR, § 63 ods. 1, 2, 3 ZKR. Uviedol, že všeobecné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1, 2, 4 ZKR považuje za naplnené. Osobitne k podmienke podľa § 57 ods. 4 ZKR uviedol, že Zmluva je úkonom úpadcu, pretože úpadca vystupuje ako jej účastník na strane mandanta. Odporovaný právny úkon bol realizovaný dňa 5.6.2017, pričom podľa priloženého zoznamu pohľadávok zostaveného správcom podľa § 31 ZKR mali v čase realizovania úhrady odmeny, teda plnenia z odporovaného právneho úkonu, voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti minimálne nasledovní veritelia: 1) Alexander Ježík - SANY, so sídlom Turzovka, IČO: 32 240 414, 2) KONE s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 31 359 884, 3) RIFIL S.A., so sídlom Rumunsko, IČO: 2 050 285, 4) Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, IČO: 31 575 951, 5) PREKONT, Lahuta Alojz, so sídlom Krásno nad Kysucou, IČO: 14 163 110. Žalobca uviedol, že v prípade, ak by odporovaný úkon nebol realizovaný, vyššie uvedení veritelia mohli byť uspokojení vo vyššej miere. Ku dňu podania žaloby má úpadca evidovaných celkovo 25 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 390.502,90 EUR. Ako dôkaz v tejto časti označil zoznam pohľadávok úpadcu. Vo vzťahu k osobitným podmienkam odporovateľného právneho úkonu podľa § 59 ZKR skonštatoval ich naplnenie. Uviedol, že dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom, resp. dlžník neodôvodnene zvýhodnil sám seba na úkor svojich veriteľov, pričom v tejto časti zdôraznil, že úpadca uzatvoril Zmluvu so žalovaným zo dňa 5.6.2017 v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu /3.5.2017/ a samotná úhrada odmeny prebehla taktiež až po podaní predmetného návrhu na príslušný súd. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný samotným úpadcom, úpadca v čase uzatvorenia Zmluvy ako aj úhrady odmeny mal vedomosť o svojom úpadku. Napriek tomu, že mal vedomosť o množstve neuhradených záväzkov po splatnosti, splnil svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, čím žalovaného ako jedného zo svojich veriteľov uprednostnil. Tým uprednostnil záujmy žalovaného pred záujmami úpadcu a neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom, pretože ako konateľ úpadcu uzatvoril v čase úpadku zmluvu o poskytovaní právnych služieb, pričom iba jeden deň po jej uzatvorení bola zaplatená odmena vo výške 3.600,- EUR. Na základe toho považuje žalobca podmienky podľa § 59 ods. 1 ZKR za naplnené a v tejto časti za dôkaz označuje návrh na vyhlásenie konkurzu s potvrdením o podaní. Ďalej vo vzťahu k odporovanému právnemu úkonu žalobca uviedol, že bol realizovaný počas úpadku, nakoľko dňa 3.5.2017 bol úpadcom podaný návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, pričom v zmysle § 3 ods. 1 veta druhá ZKR, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Predmetný odporovaný právny úkon bol urobený 5.6.2017 a následne úhrada odmeny prebehla 6.6.2017, vo väzbe na čo považuje žalobca za nesporné, že bol odporovaný právny úkon realizovaný počas úpadku. Tým je naplnená podmienka podľa § 59 ods. 3 ZKR. Za naplnenú považuje vo väzbe na uverejnenie uznesenia konkurzného súdu o začatí konkurzného konania podľa OV č. 126/2017 s dňom uverejnenia 3.7.2017 i podmienku podľa § 59 ods. 4 ZKR.
2. Okresný súd sa s ohľadom na úpravu prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty ako podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, zaoberal jej splnením, a to pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňom 18.8.2017 a pri podaní žaloby vo veci dňa 18.7.2018. Okresný súd konštatoval včasnosť podania žaloby, a teda splnenie tejto formálnej podmienky v zmysle úpravy ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“).
3. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobu vo veci podal správca konkurznej podstaty úpadcu ako aktívne legitimovaný subjekt voči žalovanému ako pasívne legitimovanému subjektu s tým, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z právneho úkonu - zmluvy v spojení s realizovanou úhradou faktúry č. 170100068 v sume 3.600,- Eur, ktorá bola vystavená na základe tejto zmluvy. S ohľadom na preukázanú skutočnosť realizovanej úhrady úpadcom v prospech žalovaného konštatoval okresný súd splnenie podmienky podľa § 57 ods. 1 ZKR, teda, že žalobca žalobou uplatnil odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týkal majetku dlžníka.
4. Okresný súd ďalej hodnotil splnenie hmotnoprávnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to podmienky ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR s tým, že preukázanie splnenia tejto podmienky bolo procesnou povinnosťou žalobcu. Úspešnosť žaloby predpokladala splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcom, pokiaľ ide o tvrdené ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Splnenie tejto podmienky bolo primárne spojené s tvrdením a preukázaním existencie pohľadávky alebo pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu, a ktoré pohľadávky si veritelia uplatnili v konkurznom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že táto nadobudla účinnosť jej podpisom dňa 5.6.2017 a úhrada sumy 3.600,- Eur na základe tejto zmluvy bola realizovaná dňa 6.5.2017. Z predloženého návrhu na vyhlásenie konkurzu podaného subjektom úpadcu zo dňa 30.4.2017 vyplýva, že jeho prílohou bol aj zoznam záväzkov ku dňu 30.4.2017. S prihliadnutím aj na predložený zoznam veriteľov konštatoval okresný súd, že tieto dôkazy pri zohľadnení časovej súvislosti uzatvorenia zmluvy a jej účinnosti a realizácie úhrady sumy 3.600,- Eur, preukazujú existenciu pohľadávok veriteľov v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu, ktoré pohľadávky ich veritelia v konkurznom konaní uplatnili a k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci nezaniklo ich postavenie účastníkov konkurzného konania. Samotné preukázanie existencie takýchto pohľadávok však nepostačuje pre záver o preukázaní ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, keďže úprava tohto inštitútu predpokladá primárne riadne splnenie povinnosti tvrdenia vo vzťahu k samotnej podstate ukrátenia, ktorá spočíva v tvrdení a preukázaní konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Záver o naplnení tejto podmienky ukrátenia môže byť daný výlučne za predpokladu, že majetok úpadcu po tom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, práve v dôsledku tohto úkonu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok.
5. Pre pomery prejednávanej veci okresný súd podotkol, že zo strany žalobcu absentovali v konaní konkrétne tvrdenia týkajúce sa majetkových pomerov úpadcu pred realizáciou odporovaného právneho úkonu a po tom, ako nastali jeho účinky. Jediné, čo žalobca uviedol, bol poukaz na skutočnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu samotným úpadcom z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Bez preukázania ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu však nie je možné založiť záver o preukázaní ukrátenia len na základe skutočnosti, že účinky tohto úkonu nastali po začatí konkurzného konania, a teda že úpadca v čase uzatvorenia zmluvy ako aj úhrady odmeny mal vedomosť o svojom úpadku. Úpadok formou platobnej neschopnosti je formou úpadku, ktorá vypovedá v zmysle § 3 ods. 1, 2 ZKR výlučne o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu, keď práve masa celého majetku úpadcu je relevantná pri posúdení ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu. Rovnaký záver okresný súd uviedol aj k argumentácii žalobcu, že ku dňu podania žaloby má úpadca evidovaných 25 veriteľov so zistenou sumou pohľadávok 390.502,90 Eur. Ani táto argumentácia, hoci zo strany žalovaného nebola v konaní rozporovaná, nemôže sama o sebe a ani v spojení s ostatnými skutočnosťami založiť záver o preukázaní ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. V tejto veci dôkazné bremeno preukázať ukrátenie ťažilo žalobcu a obsahom tohto bremena bolo preukázanie skutočnosti, že majetok úpadcu po tom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, buď už vôbec nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, a to všetko práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu, k čomu však zo strany žalobcu pri absencii preukázania stavu majetku úpadcu pred účinkami tohto úkonu v porovnaní s jeho majetkom po tom, ako nastali účinky tohto úkonu, nedošlo. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku úpadcu, nie je možné domáhať sa odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý zostal, postačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Okresný súd zvýraznil, že v pomeroch konkurzného konania dochádza k uspokojeniu zistených pohľadávok vždy pomerne, avšak pre konštatovanie ukrátenia je relevantné také zmenšenie majetku úpadcu práve a výlučne len v dôsledku odporovaného právneho úkonu, ktoré dosiahne mieru vylučujúcu uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konkurzného konania úplne alebo čiastočne. Takéto kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu žalobca nepreukázal, a teda nepreukázal splnenie podmienky ukrátenia ako základnej hmotno-právnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby. Táto podmienka musí byť splnená pri odporovaní z akéhokoľvek dôvodu vymedzeného v špeciálnych skutkových podstatách odporovateľnosti vrátane odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 ZKR, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Ku skúmaniu a hodnoteniu splnenia špeciálnych podmienok stanovených úpravou § 59 ZKR pristúpi okresný súd len za predpokladu, že sú naplnené všeobecné podmienky odporovateľnosti vrátane ukrátenia, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. Okresný súd preto pri primárnom konštatovaní nepreukázania ukrátenia nevzhliadol dôvod zaoberať sa skúmaním a hodnotením podmienok odporovania právnemu úkonu dotknutej zmluvy ako zvýhodňujúcemu právnemu
úkonu podľa § 59 ZKR. Práve vo vzťahu k týmto špecifickým podmienkam sa viazala v zásade aj celá procesná obrana žalovaného, vo vzťahu k hodnoteniu ktorej okresný súd z uvedených dôvodov nepristúpil. Okresný súd tak rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, teda vrátane uplatnenej peňažnej náhrady, pre ktorú je určenie neúčinnosti právneho úkonu dotknutej zmluvy prejudiciálne.
6. Vo výroku o trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto v konaní úspešnou stranou je žalovaný, ktorému okresný súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že v konaní riadne preukázal tak všeobecné ako aj osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu, vrátane ukrátenia veriteľov. Úpadca mal ku dňu podania žaloby evidovaných 25 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 390.502,90 Eur. V rámci speňažovania, ktoré sa uskutočnilo koncom roka 2018, prejavila o majetok úpadcu záujem jediná spoločnosť, ktorá v prvom kole verejného ponukového konania ponúkla za odkúpenie všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku sumu 165.000,- Eur a v druhom kole 225.000,- Eur. Aj v prípade navýšenej ponuky sa jedná o sumu, ktorá je výrazne nižšia, ako účtovná hodnota majetku (podľa účtovnej závierky ku dňu 31.7.2017 v sume 815.487,- Eur). Ponúknutá cena zodpovedá reálnej hodnote majetku úpadcu, nakoľko zohľadňuje jeho stav, polohu a dopyt na trhu. Reálna hodnota majetku úpadcu tak predstavuje len 57,61 % podiel na sume prihlásených a zistených pohľadávok. Aj keby úpadca predal všetok svoj majetok, nepostačovalo by to na úhradu všetkých pohľadávok. Odporovaný právny úkon síce bol urobený ešte pred vyhlásením konkurzu, čo môže mať vplyv na hodnotu majetku, avšak jedná sa len o krátke časové obdobie, počas ktorého hodnota majetku úpadcu nemohla byť o toľko vyššia, aby pokryla úhradu všetkých záväzkov úpadcu. Majetok úpadcu tak ani ku dňu odporovaného právneho úkonu, ani ku dňu podania žaloby a ani ku dňu vyhlásenia konkurzu nepostačoval na celkové uspokojenie pohľadávok veriteľov.
8. Podľa žalobcu mal okresný súd pri posudzovaní splnenia podmienky ukrátenia zohľadňovať všetky skutočnosti, najmä ale nie výlučne aj fakt, že odporovaný úkon bol urobený až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, teda v čase, keď úpadca vedel, že má problémy so splácaním pohľadávok, že splatné pohľadávky nie je schopný uhradiť v celom rozsahu, v dôsledku čoho bolo jeho konanie účelové a v úmysle ukrátiť ostatných veriteľov. Žalobca poukázal aj na ďalšie úkony úpadcu, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti právnych úkonov a ktorým správca v iných sporoch odporuje. Všetky tieto úkony boli urobené v krátkej časovej následnosti, sú robené v prospech určitých osôb a sú vždy na úkor ostatných nespriaznených veriteľov. Celková suma majetku, ktorá mala byť odporovanými úkonmi ukrátená, je vo výške 83.414,99 Eur.
9. Žalobca dal ďalej do pozornosti, že okresný súd sa v rámci konania a odôvodnenia rozsudku nezaoberal skutočnosťou, že úpadca uzatvoril zmluvu so žalovaným v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a úhrada odmeny vo výške 3.600,- Eur prebehla taktiež až po podaní návrhu na príslušný súd. Napriek množstvu neuhradených záväzkov po splatnosti úpadca riadne a bezprostredne po vystavení faktúry splnil svoj záväzok voči žalovanému, čím ho uprednostnil pred ostatnými veriteľmi. Okresný súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel.
10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/35/2019-154 zo dňa 18.5.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
18. Krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný. Nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie v odvolacom konaní zopakované alebo doplnené.
19. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní žalobca vymedzil odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca tak namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke žalobcu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
20. Krajský súd vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku považuje za potrebné zvýrazniť, že predpokladmi odporovateľnosti uplatnenej žalobcom ako správcom je vyhlásenie konkurzu, ďalej to, že právny úkon, ktorému sa odporuje, je právnym úkonom dlžníka, tento úkon sa týka majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku v konkurze prihlásil, a zároveň musí byť odporovacia žalobca podaná v zákonom stanovenej lehote. Krajský súd pritom zvýrazňuje, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, aby napadnutý právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok. Bez naplnenia tejto požiadavky právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Krajský súd konštatuje, že žalobca v konaní pred okresným súdom neuviedol tvrdenia a nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali stav majetku úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia napádaného právneho úkonu, jeho účinkov. Nebolo tak možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia týchto úkonov pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu nedošlo ani odkazom na zoznam veriteľov, nakoľko z tohto zoznamu nie je zrejmý stav majetku úpadcu.
21. V zhode so závermi súdu prvej inštancie uvádza krajský súd, že základná podmienka odporovateľnosti upravená v ust. § 57 ods. 4 ZKR musí byť naplnená aj v prípade skutkovej podstaty odporovateľnosti právneho úkonu ako zvýhodňujúcemu úkonu podľa ust. § 59 ZKR. Žalobca tak bol povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenou zmluvou a na jej základe poskytnutým plnením došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že v dôsledku tohto zmenšenia veriteľ dlžníka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky buď vôbec alebo čiastočne. Záver o ukrátení vyžadovaný ust. § 57 ods. 4 ZKR predpokladá, aby žalobca preukázal taký konkrétny ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posúdiť a vyhodnotiť za preukázania stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív, v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu. Aj v prípade jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti právneho úkonu, tak ako sú tieto upravené v ustanoveniach ZKR, možno týmto úkonom odporovať úspešne len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Všeobecne je možné odporovať iba
tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti a právny úkon, ktorý tento predpoklad nespĺňa, nemôže byť vo vyvolanom súdnom konaní vyhlásený za neúčinný. Žalobca musí v takomto konaní tvrdiť a preukázať všetky hmotnoprávne predpoklady pre odporovateľnosť dotknutého právneho úkonu. V sporovom konaní sa vo všeobecnosti uplatňuje prejednacia zásada, a teda sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením týchto povinností vyústia do rozhodnutia, ktoré je nepriaznivé pre tú sporovú stranu, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Táto norma určuje tak rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť dôkazy na preukázanie tvrdení musí všeobecný súd riešiť vždy so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci.
22. Vo vzťahu k prejednávanej veci, kde žalobca uplatnil nárok ohľadom odporovateľnosti dotknutého právneho úkonu, zvýrazňuje krajský súd, že dôkazné bremeno preukázania predpokladov pre určenie neúčinnosti tohto úkonu nesie výlučne žalobca ako správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobuje ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa týmto právnym úkonom zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené, a to buď vôbec alebo čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je tak objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov, pričom to, či týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v súdnom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku úpadcu, nie je možné domáhať sa odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa podľa § 57 ods. 4 ZKR. Takýto záver nie je možné vyvodiť zo skutočnosti, že úpadca uzatvoril predmetnú zmluvu v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a zo skutočnosti, že aj úhrada sumy 3.600,- Eur prebehla po podaní predmetného návrhu. Samotná časová okolnosť, kedy došlo k uzatvoreniu žalobcom napadnutého právneho úkonu a kedy došlo k plneniu na základe tohto právneho úkonu, nemá dopad na preukázanie v konaní relevantnej otázky, či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR. Obdobne možno konštatovať, že ani existencia úpadku v danom čase nepreukazuje ukrátenie v zmysle tohto zákonného ustanovenia, keďže samotná skutočnosť úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti bez ďalšieho nič nevypovedá o majetku úpadcu, jeho aktívach a pasívach a o dopade odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Okresný súd vecne správne konštatoval, že z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazných prostriedkov nevyplývali okolnosti ozrejmujúce hodnotu stavu majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu z hľadiska konkrétneho dopadu tohto úkonu na majetkové pomery úpadcu. Zvýrazňuje krajský súd, že bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok tých veriteľov v čase uskutočneného právneho úkonu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal preukázať hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou tohto úkonu a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, a to práve v dôsledku účinnosti tohto právneho úkonu, resp., že sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov znížila. Predpokladom odporovateľnosti v zmysle uvedeného ust. § 57 ods. 4 ZKR je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa zníži uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Zároveň v prípade, že by odporovaným právnym úkonom síce došlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka by stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, rovnako by odporovacia žaloba nemohla byť úspešná.
23. Správca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal, že po uskutočnení dotknutého právneho úkonu majetok dlžníka, ktorý by prípadne pred týmto úkonom stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, po jeho uskutočnení na úplné uspokojenie nepostačoval, resp. že ak tento majetok ani pred uskutočnením úkonu nestačil na plné uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak sa po účinnosti tohto právneho úkonu miera uspokojenia ešte viac znížila. V zhode so súdom prvej inštancie zvýrazňuje krajský súd, že stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) tohto úkonu, pretože len v kontexte majetkových pomerov dlžníka zistených k tomuto momentu je možné hovoriť o tom, že právny úkon uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka ukracuje.
24. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že v rámci procesu speňažovania o majetok úpadcu prejavila záujem jediná spoločnosť, ktorá za jeho odkúpenie ponúkla maximálnu sumu 225.000,- Eur, čo predstavuje len 57,61 % prihlásených a zistených pohľadávok. Žalobca tak v podanom odvolaní uviedol tvrdenie, ktoré nebolo žalobcom uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd v tomto smere uvádza, že vo vyvolanom odvolacom konaní môžu byť z odvolacích dôvodov žalobcu vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu mohol byť preto posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 366 CSP, len za naplnenia ktorých by v odvolaní bolo možné použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zákonnú koncentráciu konania, upravenú v ust. § 154 CSP, v zmysle ktorého možno uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ktoré uznesenie bolo okresným súdom vyhlásené na pojednávaní dňa 12.02.2019 (zápisnica založená na č.l. 94 - 98 spisu). Krajský súd ako súd odvolací bol preto v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Krajský súd zvýrazňuje, že koncepcia odvolacieho konania vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, v ktorom je obmedzené právo strany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou včas uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalobca mal v konaní pred okresným súdom vytvorené možnosti tieto prostriedky použiť a ak túto možnosť nevyužil, nebol pre krajský súd vytvorený priestor, aby v rámci odvolacieho konania tieto novo tvrdené prostriedky procesného útoku preskúmaval.
26. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovaním tak okresného súdu ako aj súdu odvolacieho nedošlo ani k zásahu do právnej istoty sporových strán, keďže pri posudzovaní nároku žalobcu sa vychádzalo z dôkazného právneho stavu, ktorý tu bol zistený do momentu rozhodovania súdom prvej inštancie a ktorý bol krajským súdom obdobne vyhodnotený v rozsudku vo veci sp. zn. 13CoKR/40/2016 a vo veci sp. zn. 14CoKR/20/2016. Krajský súd zvýrazňuje aj svoju rozhodovaciu činnosť vo vzťahu k obdobným uplatneným nárokom, ktoré boli rovnako posúdené v konaniach krajského súdu sp. zn. 13CoKR/29/2017, 14CoKR/23/2017 a 14CoKR/16/2018. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína čl. 2 CSP a poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie“.
27. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou
základného práva na súdnu ochranu v občiansko-súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Krajský súd vzhľadom k aplikácii § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, ale je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).
28. V zmysle uvedených zhodnotení neboli dané dôvody, ktoré by mohli viesť k zrušeniu alebo zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto bolo krajským súdom pristúpené k potvrdeniu tohto rozsudku ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to tak vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalovaného spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.