Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-72-2019.pdf
PDF · 98.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/72/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Bc. P. T., nar. XX. H. XXXX, bytom T. XXX/ XX, S., 2/ W. P., nar. XX. P. XXXX, bytom R. XXXX/X, B., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 3.046,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 22. novembra 2018 č. k. 2C/23/2016 -168, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 420 , § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník “ alebo len „O. z.“), § 2 písm. g/ , h/ , i/ , j/ , § 3 ods. 1 až 3, § 24 ods. 2 písm. b/ , ods. 3 ods. 3 ods. 3 , 5 5 5 , 7 7 7 , 9 9 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP “), čl. 6 ods. 1 , čl. 8 , čl. 11 ods. 3 , čl. 15 ods. 1 , § 149 , § 150 ods. 1 , § 151 ods. 1 , § 153 ods. 1 , § 154 , § 187 , § 191 , § 206 , § 209 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovaným zaplatenia 3.046,16 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná 1/ je držiteľ motorového vozidla Hyundai, evidenčné číslo: SI 327AV (ďalej aj „motorové vozidlo“, alebo len „vozidlo“), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ bol vodičom tohto vozidla, keď dňa 17.11.2014 ním spôsobil v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Toyota, evidenčné číslo: BA 565XL, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť KONSTRUKT PLUS s.r.o. Pretože k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 ZoPZP , vznikla žalobkyni v zmysle ust. § 24 ods. 2 ZoPZP povinnosť uhradiť z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla z garančného fondu poistné plnenie dňa 3.7.2015 vo výške 3.046,16 eur. Žalobkyňa si listom zo dňa 10.7.2015 uplatnila právo na náhradu poistného plnenia, žalovaní dlžnú sumu neuhradili ani čiastočne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nebola sporná zodpovednosť žalovaných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na majetku tretím osobám, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka na základe zavinenia. Povinnosť mať riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla, t. j. žalovaná
1/, ktorá za túto škodu zodpovedá v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu. Ich zodpovednosť je solidárna. Keď žalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP , vzniklo jej právo proti žalovaným ako osobám, ktoré zodpovedajú za škodu, na náhradu toho, čo za žalovaných plnila (§ 24 ods. 7 ZoPZP ). Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú výšku škody na vozidle Toyota a v nadväznosti na to i výšku poskytnutého poistného plnenia, keď žalobkyňa svoj nárok opierala o výpočet výšky škody, z ktorého nemožno jednoznačne vyvodiť rozsah poškodenia predmetného vozidla a nutnosť vynaloženia nákladov na opravu poškodeného vozidla. Medzi stranami sporu bolo sporné, v akom rozsahu bolo poškodené vozidlo v dôsledku dopravnej nehody a nutnosť vynaloženia nákladov na opravu poškodeného vozidla. Žalobkyňa na preukázanie nutnosti vynaloženia nákladov na opravu poškodeného vozidla doložila listinné dôkazy a to správu o nehode, zápisy o obhliadke poškodeného motorového vozidla, výpočet výšky škody, faktúru, kalkuláciu opravy. V správe o nehode, ktorú vyplnili účastníci dopravnej nehody, je konštatované viditeľné poškodenie pravých predných, aj zadných dverí a zadného blatníka. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že v kalkulácii opravy poškodeného vozidla zo dňa 16.3.2015 boli vyčíslené náklady na opravu v sume 3.005,17 eur a vo výpočte výšky škody zo dňa 2.7.2015, ktorý spracoval T. J., boli vyčíslené náklady na opravu poškodeného vozidla v sume 3.655,39 eur. Z faktúry č. 20150297 súd prvej inštancie zistil, že za opravu poškodeného motorového vozidla bola dňa 6.3.2015 fakturovaná suma 3.655,39 eur. Z uvedeného bolo zrejmé, že najskôr bola zrealizovaná oprava poškodeného motorového vozidla a vystavená faktúra za opravu a až následne bol poisťovňou uskutočnený výpočet výšky škody. Zo zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplynulo, že technik poisťovne najskôr pri obhliadke poškodeného vozidla konštatoval potrebu opravy pravých predných dverí a následne svoje stanovisko zmenil s tým, že je potrebná výmena pravých predných dverí. Z uvedeného podľa názoru súdu nemožno mať preukázaný rozsah poškodenia vozidla a preto bolo potrebné pribrať do konania znalca, ktorý by stanovil rozsah nutnosti nákladov na opravu vozidla. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy nemali charakter odborného vyjadrenia ako ani znaleckého posudku. Išlo o listiny predložené žalobkyňou, ktorých správnosť obsahu protistrana spochybnila. Listiny vyhotovené zamestnancom poisťovne nemajú vyššiu dôkaznú silu a v prípade spornosti podliehajú skúmaniu ich správnosti, úplnosti vo vzťahu k výpočtom v nich obsiahnutých, podľa ustálenej súdnej praxe prostredníctvom znaleckého dokazovania (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/256/2017 ). Žalobkyňa nepreukázala zákonom predpokladaným spôsobom, že škoda na vozidle vznikla v žalobkyňou tvrdenej výške (žalovaní výšku škody namietali), teda že v tejto výške bolo potrebné poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 a 2 2 CSP , vecne úspechom žalovaných v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe. Alternatívne navrhla zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie sám uviedol, že v správe o nehode je konštatované viditeľné poškodenie pravých predných dverí, zadných dverí a zadného blatníka. Podľa názoru súdu nie je preukázaný rozsah poškodenia len z dôvodu, že najskôr technik pri ohliadke konštatoval potrebu opravy pravých predných dverí a následne svoje stanovisko zmenil s tým, že je potrebná ich výmena. K tomuto sa podrobne vyjadril svedok Ing. V. J., ktorý mal za to, že je oprava postačujúca, avšak v autoservise sa môže zistiť, že oprava nie je možná a vykoná sa výmena. V konaní jednoznačne vyplynula potreba výmeny pravých predných dverí. Pokiaľ ide o rozdielnosť súm 3.005,17 eur a 3.655,39 eur dodala, že k tomuto sa podrobne vyjadril svedok T. J.. V kalkulácii na sumu 3.005,17 eur (neautorizovaný servis) chýbajú položky ako klipy, fólie, tesnenia, spony, nity, ktoré sa musia meniť z dôvodu, že sa jedná o jednorazové diely (po demontáži nie je možná ich opätovná montáž). Žalobkyňa preukázala svoj nárok. Žalovaní výšku škody nijakým relevantným spôsobom nespochybnili, neuviedli, čo konkrétne považujú za nepreukázané.
3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP ) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobkyňa nepreukázala škodu na vozidle v žalobkyňou tvrdenej výške (keď žalovaní výšku škody namietali), teda že v tejto výške bolo potrebné poskytnúť poškodenému poistné plnenie.
6. V danej veci i súd prvej inštancie konštatoval, že spornou nebola zodpovednosť žalovaných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na majetku tretím osobám, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka . Povinnosť mať riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mala žalovaná 1/, ktorá za túto škodu zodpovedá v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (objektívna zodpovednosť). Sporné nebolo ani to, že žalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP , preto jej vzniklo právo voči žalovaným ako osobám, ktoré zodpovedajú za škodu, na náhradu toho, čo za žalovaných plnila (§ 24 ods. 7 ZoPZP ).
7. Podľa § 24 ods. 7 veta prvá ZoPZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/ , f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.
8. ZoPZP v § 24 ods. 7 prvá veta zakotvuje, že žalobkyňa (kancelária) má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b) , f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona bola kancelária zriadená ako právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z takýchto prípadov je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 8.3.2016, proti ktorému podali žalovaní 1/, 2/ včas odpor a namietali, že škoda nebola spôsobená v rozsahu 3.046,16 eur. Nebola preukázaná nutnosť vykonania všetkých účtovaných prác a nie je zohľadnená amortizácia vozidla (č. l. 46 a nasl.). Na uvedenej argumentácii žalovaní zotrvali aj na pojednávaní dňa 11.4.2017 a pri výsluchu žalovaný 2/ namietal výmenu predných dverí, demontáž strešného nosiča a výmenu žiarovky s tým, že nevie, či to bolo nevyhnutné (č. l. 79 a nasl.). Na pojednávaní dňa 26.9.2017 žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali výšku poistného plnenia, ktoré nezodpovedá poškodeniu vozidla, a preto požiadali o odročenie pojednávania s tým, že predložia znalecký posudok. Za týmto účelom bolo predmetné pojednávanie odročené (č. l. 115 a nasl.). Na následnom pojednávaní dňa 5.12.2017 (č. l. 123 a nasl.) žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že súkromný znalecký posudok nezabezpečili, tento by mala zabezpečiť žalobkyňa, nakoľko nebola preukázaná skutočná škoda. Žalobkyňa počas konania zotrvala na žalobe v pôvodnom rozsahu.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
12. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03 , III. ÚS 209/04 , I. ÚS 117/05 , III. ÚS 191/2013 ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2016 sp. zn. 4Cdo 163/2015 ).
13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2 , podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
14. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
15. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03 ).
16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu, považujúc za nejednoznačný rozsah poškodenia vozidla (keď tento jednoznačne vyplýva zo správy o nehode) a nutnosť vynaloženia nákladov na opravu poškodeného vozidla, pričom z rozhodnutia nie je zistiteľné, ako súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivé účtované položky opravy. Tu bude potrebné v prvom rade ustáliť, ktorých položiek sa námietky žalovaných konkrétne týkajú a v rozsahu akej sumy. V tomto smere absentuje argumentačný základ súdu prvej inštancie, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.
18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobkyne a postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania.
19. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP ). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP ). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP , posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.
20. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP ), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu.
21. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
22. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06 , III. ÚS 198/07 ).
23. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.