Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoCsp-34-2023.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/34/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: spoločnosť UBC 2020 k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 91 701 Trnava IČO: 53 151 135, zapísaná v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: 2009 ako správcu úpadcu spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 50 052 560, právne zastúpený VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému : 1./ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S. a 2./ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, tvale bytom S. XX, XXX XX S., obaja právne zastúpení Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4.986,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. SK-1Csp/49/2022-183, zo dňa 26.06.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: I. „Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 495,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 09.03.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobcu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1 a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 457 a § 451 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 215 ods. 1 a § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.02.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“).
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 4 986,26 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaným, ako fyzickým osobám na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 07.06.2018 poskytol spotrebiteľský úver. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 500 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali platiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 91,34 eura. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,28 %, RPMN 20,68 % a priemerná RPMN vo výške 12,46 %. Dátum prvej pravidelnej splátky bol stanovený na deň 20.07.2018, termín konečnej splatnosti
bol dohodnutý na deň 20.06.2023 s dobou trvania zmluvy do 20.06.2023. Vzhľadom na to, že žalovaní sa dostali so splácaním úveru do omeškania, žalobca ich upomienkou zo dňa 27.06.2019 vyzval na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky, ako aj náhrady nákladov za vystavenie upomienky. Zároveň ich upozornil, že si uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Nakoľko žalovaní svoju povinnosť nesplnili, žalobca ich výzvou zo dňa 25.072019 „posledná výzva“ vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom im oznámil, že si uplatňuje zákonné nároky spojené s omeškaním v podobe úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Keďže žalovaní nesplnili svoju povinnosť, žalobca oznámením zo dňa 16.02.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť všetkých splátok. Zároveň si žalobca uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy zosplatneného úveru od prvého dňa omeškania, a taktiež aj právo na zaplatenie zákonného úroku vo výške 5 % a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy zmluvnej pokuty.
4. Z oznámenia žalobcu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 22.09.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Silverside, a.s., pričom do funkcie správcu bola stanovená spoločnosť UBC 2020, k.s.
5. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský vzťah, pričom uviedol, že žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opieral uplatnený nárok je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dohodnutá úroková sadzba, ako podstatná zložka právneho úkonu, vo výške 19 28 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko táto podstatne viac ako štvornásobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk v rozhodnom období. Súd prvej inštancie zistil, že podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2018 na úrovni 4,52 % ročne. Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 07.06.2018 vyplývalo, že ročná úroková sadzba bola dohodnutá n 19,28 %, čo predstavovalo štvornásobok priemernej úrokovej miery poskytovanej bankami pri úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2018 s fixáciou úrokov od 1 do 5 rokov. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí výška úrokovej miery kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť v súlade s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol, tak že tam ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej zložky právneho úkonu, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Nakoľko medzi stranami sporu došlo k plneniu z neplatnej zmluvy, súd uviedol, že nastúpil medzi nimi režim bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 3 500 eur a žalovaní uhradili sumu 1 004,74 eura, súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie rozdielu vo výške 2 495,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 09.03.2022.
6. O trovách konania rozhodol postupom podľa ust. 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol rovnaký, nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.
7. Proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1./ a v 2./ rade, ktoré odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietali, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný tak v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej dobe. Uviedli, že premlčacia doba začala plynúť okamihom, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom sám žalobca spôsobil absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej uviedli, že premlčacia doba začala žalobcovi plynúť okamihom, kedy došlo k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, teda dňom vyplatenia sumy 3 500 eur, t.j. 07.06.2018, čo vyplývalo aj z listiny označenej ako Platobná disciplína k Zmluve. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil svoj nárok žalobou podanou dňa 11.02.2022 je potrebné nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať za premlčaný, tak v subjektívnej ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s námietkou premlčania namietali, že žalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Uviedli, že súd sa touto ich námietkou uvedenou v podaní zo dňa 26.06.2023 nezaoberal. S poukazom na ust. 11 ods. 2 ZoSÚ, žiadali aby odvolací súd rozhodol o tom, že žalobca nemal nárok na jednorazové splatenie úveru a navrhli aby sumu na zaplatenie ktorej ich súd výrokom I. zaviazal splatili v splátkach výška ktorých bude 91,34 eura, tak ako to bolo dohodnuté v predmetnej Zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. aby v
napadnutom rozsahu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Taktiež si v prípade úspechu uplatnili nárok na náhradu trov konania.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1./ a v 2./ rade je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zdôrazňuje, že pod právnym posúdením treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis použil, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery (viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. Cdo 7/2010). Po oboznámení sa s predloženým spisom mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, nakoľko súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný prípad správny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.
13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
14. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou preskúmania rozsudku v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcov sumu 2 495,26 eur s príslušenstvom a v súvisiacom výroku o III. o trovách konania. Keďže odvolanie nebolo podané proti druhému výroku, tento v súlade s ust. § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.
15. Oboznámením sa s predloženým súdnym spisom mal odvolací súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a v 2./ rade došlo dňa 07.06.2018 k zatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 3 500 eur. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj dohodnutá výška úrokovej sadzby vo výške 19,28 %, RPMN vo výške 20,68 % a priemerná RPMN vo výške 12,46 %. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý spotrebiteľský úver v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 91,34 eur, pričom termín konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.06.2023.
16. Žalovaný v 1./ a v 2./ rade v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sa nezaoberal otázkou premlčania pre prípad vydania bezdôvodného obohatenia. Záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvody neprimeranej výšky dojednaného úroku spôsobil, že žalovaní boli povinní vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré nadobudli zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V ďalšom namietali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou, že žalobca pred poskytnutím úveru nepostupoval v súlade s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.
17. Súd prvej inštancie v bode 35 napadnutého rozhodnutia uviedol, že ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade bola ročná úroková sadzba v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.06.2018 uvedená vo výške 19,28 %. Takto dojednaná úroková sadzba v podstatnej miere, viac ako štvornásobne prekračovala priemernú úrokovú mieru, ktorá bola poskytovaná obchodnými bankami v rozhodnom období pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam s fixáciou od 1 do 5 rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd prvej inštancie k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. V súvislosti s tým, aké úkony je potrebné považovať za úkon priečiaci sa dobrým mravom odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003.
18. Čo sa týka dojednania úrokov, koná pri ich dojednávaní koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje priemerný úrok bez ohľadu na to, že dlžník s ním uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Za konanie v súlade s dobrými mravmi možno považovať také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dojednaní úrokov nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodou o úrokoch práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácii. Nie je preto v súlade so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa a vzťahmi medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, avšak rozhodne nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
19. V predmetnom prípade bola v úroková sadzba v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru dojednaná vo výške 19,28 %. Z údajov dostupných na stránke Národnej banky Slovenska je zrejmé, že výška úrokových sadzieb, ktorú poskytovali banky v rozhodnom období pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam s fixáciou úrokov od 1 do 5 rokov je zrejmé, že výška úrokovej sadzby bola na úrovni 4,52 % ročne. V danom prípade teda dohodnutá miera úrokov vo výške 19,28 % viac ako štvornásobne prekračovala výšku úrokov poskytovaných bankami v rozhodnom období.
20. Vzhľadom na takto dojednanú výšku úrokovej sadzby, ktorá prekračuje viac ako štvornásobne výšku úrokov poskytovanú bankami v rozhodnom období, dospel súd prvej inštancie k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so záverom, že dojednaná výška úrokov v zmluve je zjavne neprimeraná, a teda viac ako 4- násobne prekračuje priemernú výšku úrokov poskytovaných bankami v rozhodnom období. Avšak takto dojednaná výška úrokov nemôže byť následkom pre posúdenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako absolútne neplatnej v celom rozsahu. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v rámci ktorých sa už zaoberal výškou dohodnutých úrokov, kde vzhľadom na ich neprimeranú výšku uviedol, že „dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do s peňažným plnením do omeškania. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, tejto skutočnosti však nemožno vyžadovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie Občianskeho zákonník podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo26/2011 zo dňa 26.04.2012) Zo záverov Najvyššieho súdu SR obsiahnutých v predmetnom rozhodnutí možno vyvodiť, že dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s ust. § 39, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je potrebné takýto právny úkon postihnutý touto vadou považovať za absolútne neplatný.
21. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Zároveň s predloženého súdneho spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalovaní vo svojich vyjadreniach namietali, že predmetná zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy, a taktiež aj to že žalobca nepreukázal, že by pri uzatváraní zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami žalovaných ohľadne skúmania bonity, a či zmluva obsahuje zákonom požadované náležitosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, následkom takto dojednaných úrokov nie je absolútna neplatnosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako celku.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne preskúmať uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska podstatných náležitostí a dohodnutej výšky úrokov, vyporiadať sa s námietkami ohľadne splnenia povinnosti ust. § 7 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ZoSÚ a zaoberať sa posúdením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súvislosti so zohľadnením rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).