Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoCsp-2-2024.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpeného advokátskou kanceláriou: KC LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pri Hrubej lúke 3634/1, IČO: 50 057 456, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, adresa B., C. XXX/ XX, o zaplatenie 334,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti výrokom II., III. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-25Csp/11/2023-102 zo dňa 19.9.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 209,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 02.03.2021 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 25,46%.
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, keď ustálil, že medzi stranami bola dňa 12.08.2020 uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá a aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, v ktorej si žalovaný dojednal program služby T Ideál 21 s dobou viazanosti 24 mesiacov za zmluvne dohodnutý zľavnený mesačný poplatok v sume 21 eur s DPH mesačne (ďalej ako zmluva č. 1). Taktiež medzi stranami bola dňa 12.08.2020 uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá a aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, v ktorej si žalovaný dojednal program služby T Ideál 25 s dobou viazanosti 24 mesiacov, za zmluvne dohodnutý zľavnený mesačný poplatok v sume 25 eur s DPH mesačne (ďalej ako zmluva č. 2). Zo žalobcom predložených zmlúv vyplýva, že zmluva č. 1, a teda zmluva k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX nebola žalovaným podpísaná. Za poskytované služby boli žalovanému vystavené faktúry, a to v celkovej sume (za obe zmluvy spolu): faktúra č. 8270164731 zo dňa 15.10.2020, splatná dňa 30.10.2020 v sume 53,95 eura, faktúra č. 8272028032 zo dňa 15.11.2020, splatná dňa 30.11.2020 v sume 67,49 eura, faktúra č. 8273891159 zo dňa 15.12.2020, splatná dňa 04.01.2021 v sume 81,70 eura, faktúra č. 8275756003 zo dňa 15.01.2021, splatná dňa 29.01.2021 v sume 46 eur, faktúra č. 8277615172 zo dňa 15.02.2021, splatná dňa 01.03.2021 v sume 43,03 eura, faktúra č. 8268312026 zo dňa 15.09.2020, splatná dňa 30.09.2020 v sume 92,04 eura. Sumy uvedené vo faktúrach sú rozdelené ku konkrétnym zmluvám, a teda suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 1 a tiež suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil.
3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 40 ods. 1, § 51, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s použitím ustanovení čl. 8, § 149, § 187 ods. 1, § 188 ods. 1, § 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
4. Pokračoval, že na posudzovaný vzťah medzi sporovými stranami bez ohľadu na jeho právnu formu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktoré obsahujú všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva č. 2 o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.08.2020, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému služby, za ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil sumy vyúčtované jednotlivými faktúrami. Sumy za poskytovanie služieb pripadajúce k zmluve č. 2 sú nasledovné: faktúra č. 8270164731 zo dňa 15.10.2020, splatná dňa 30.10.2020 v sume 32,95 eura (suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2), faktúra č. 8272028032 zo dňa 15.11.2020, splatná dňa 30.11.2020 v sume 41,50 eura (suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2), faktúra č. 8273891159 zo dňa 15.12.2020, splatná dňa 04.01.2021 v sume 41,80 eura (suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2), faktúra č. 8275756003 zo dňa 15.01.2021, splatná dňa 29.01.2021 v sume 25 eur (suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2), faktúra č. 8277615172 zo dňa 15.02.2021, splatná dňa 01.03.2021 v sume 23,39 eura (suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2), faktúra č. 8268312026 zo dňa 15.09.2020, splatná dňa 30.09.2020 v sume 71,04 eura (suma za služby poskytnuté na základe zmluvy č. 2). Pretože pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal, je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušil zmluvné povinnosti. Keďže žalovaný ani na základe vystavených faktúr nesplnil svoj dlh, súd žalobe v časti o zaplatenie 209,57 eura, a teda v časti týkajúcej sa zmluvy č. 2 vyhovel, a to z dôvodu, že žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu za poskytnuté služby. Podpisom uvedenej zmluvy č. 2 sa žalovaný zaviazal používať služby a po dobu viazanosti riadne, a včas zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Na základe toho, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, cenu vyúčtovanú za poskytnuté služby v lehote splatnosti a ani doposiaľ nezaplatil, považoval prvoinštančný súd žalobu o zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 209,57 eura za dôvodnú.
5. Súd prvej inštancie pokračoval, že predmetom konania bolo i zaplatenie sumy 124,51 eura, a teda sumy vyfakturovanej žalobcom na základe zmluvy č. 1, ktorú žalobca predložil súdu bez podpisu žalovaného, preto ju súd nepovažoval za platne uzavretú a sumu vyfakturovanú na základe zmluvy č. 1 žalobcovi nepriznal. Z týchto dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti, a to v časti týkajúcej sa zmluvy č. 1, zamietol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdení o platnom uzatvorení zmluvy č. 1 o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá a aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Keďže súdu bola žalobcom predložená nepodpísaná zmluva o poskytovaní verejných služieb, súd dospel k záveru, že nebola dodržaná zákonom vyžadovaná písomná forma zmluvy č. 1 a považoval túto zmluvu za neplatnú. Taktiež súd konštatoval, že žalobcom predložené faktúry, navyše bez preukázania ich doručenia žalovanému, nepreukazujú poskytnutie služieb žalovanému. Dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015). Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol v časti zmluvy č. 1 dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.
6. Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby týkajúce sa zmluvy č. 2 v lehote splatnosti faktúr vystavených žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a preto je povinný za čas omeškania zaplatiť žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to v zákonnej výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995. Úrok z omeškania prvoinštančný súd žalobcovi priznal odo dňa 02.03.2021, ako požadoval v žalobe.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní o zaplatenie sumy 209,57 eura z 334,08 eura, t. j. 62,73 % a
neúspešný tak bol v rozsahu 37,27 % a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nárok na náhradu trov konania podľa § 257 CSP nemal priznať, rozhodol podľa §255 ods. 2 CSP, že má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,46 % (62,73 % - 37,27 %). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
8. Proti tomuto rozsudku výslovne proti výrokom II. a III. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100% alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
9. K platnému uzavretiu zmluvy č. 1 odvolateľ uviedol, že si bol vedomý, že nemá k dispozícii zmluvu vlastnoručne podpísanú žalovaným, avšak to neznamená, že nebola skutočne žalovaným podpísaná. Obe zmluvy boli uzatvárané súčasne, naraz, toho istého dňa, na tom istom predajnom mieste a teda zmluva bola určite žalovaným vlastnoručne podpísaná.
10. Vo vzťahu k zmluve č. 2 podpísanej žalovaným súd urobil záver, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo všetkých smeroch, keď žalobe v tomto rozsahu vyhovel. V prípade zmluvy č. 1, ktorá nie je podpísaná žalovaným, urobil súd už záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nielen ohľadom platného uzavretia zmluvy, ale aj ohľadom doručenia jednotlivých faktúr a žalobu v tomto rozsahu zamietol. Stalo sa tak napriek tomu, že dôkazy predložené žalobcom boli rovnaké pre zmluvu 2 a zmluvu 1 a súd dospel k rôznym skutkovým záverom. Fakturácia služieb podľa oboch zmlúv bola zlúčená do jednej faktúry. Každá faktúra obsahovala fakturáciu služieb podľa zmluvy 1 aj podľa zmluvy 2. Kým pri zmluve 2 považoval súd za preukázané doručenie faktúr žalovanému a poskytnutie služieb, tak pri zmluve 1 tie isté faktúry vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal ich doručenie žalovanému a poskytnutie mu služieb. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie mal dospieť k rovnakým skutkovým zisteniam akým dospel pri zmluve 2 aj pri zmluve 1 pokiaľ ide o doručovanie faktúr a poskytovanie služieb. Ak by služby podľa zmluvy 1 neboli žalovanému poskytované, tak by ich žalovaný neužíval, resp. ich spotreba by bola na faktúrach nulová. Odvolateľ má za to, že nie doručenie jednotlivých faktúr žalovanému preukazuje poskytnutie mu služieb, ale prehľad o žalovaným uskutočnených hovoroch a výdavkoch uvedených na faktúrach preukazuje poskytovanie služieb žalovanému. Žalovaný v konaní nenamietal, že by mu jednotlivé faktúry neboli doručené, že by o svojej podlžnosti nikdy nemal vedomosť. Ak by mu faktúry neboli doručené predsa by časť označenej faktúry sám od seba neuhradil. Ak by aj žalovaný namietal, že mu faktúry neboli doručené, nemalo by to vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť riadne dodané a spotrebované služby. Uvedené by malo vplyv keď tak na určenie dátumu, od ktorého súd prizná úroky z omeškania. Navyše podľa VOP platí, že pokiaľ faktúra nie ja zákazníkovi doručená alebo sprístupnená do určitého času po skončení fakturačného obdobia, zákazník je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť podniku. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril, čiže vôbec nepoprel vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, ani skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov, rovnako sa nezúčastnil bez ospravedlnenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné v zmysle § 151 ods. 1 CSP označiť skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a v zmysle § 187 ods. 2 CSP o nich nevykonávať dokazovanie a osvojiť si ich ako zistený skutkový stav.
11. Odvolateľ pokračoval, že súd prvej inštancie na základe nesprávnych skutkových záverov vec nesprávne právne posúdil, keď nárok na zaplatenie sumy 124,51 eur s príslušenstvom žalobcovi nepriznal z titulu bezdôvodného obohatenia ako peňažnú náhradu za poskytnuté služby podľa zmluvy 1. S poukazom na ust. § 451 ods. 2, § 457 a § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka odvolateľ mal za to, že nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatnil na súde včas v rámci plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, pričom ako dôkaz označil e-mailovú komunikáciu zo dňa 31.01.2023. V tejto súvislosti poukázal tiež na komentár k § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka od JUDr. Imricha Fekete, CSc. ako i uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/169/2017, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/121/2009, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/163/2018.
12. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutom rozsahu vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potom potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
14. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie úhrad (aj s príslušenstvom) za poskytovanie verejných služieb mobilnej siete na základe dvoch zmlúv oboch datovaných dňom 12.08.2020.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom podaného odvolania, tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich k zamietnutiu zvyšnej časti žaloby výrokom II. ako i nadväzne správnosť závislého výroku III. o náhrade trov konania. Vyhovujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
16. Prvoinštančný súd čiastočné zamietnutie žaloby napadnutým výrokom II. odôvodnil tým, že zmluva č. 1 bola bez podpisu žalovaného a preto ju nepovažoval za platne uzavretú a sumu vyfakturovanú na základe tejto zmluvy žalobcovi nepriznal. Predmetná zmluva č. 1 o poskytovaní verejných služieb v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách musí byť v danom prípade písomná. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka (prvoinštančným súdom nepoužitého) písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Keďže potom zmluva č. 1 (podľa preukázaného) neobsahuje podpis žalovaného, je absolútne neplatná. Z neplatného právneho úkonu potom nemôžu účinne vzniknúť práva a povinnosti zmluvných strán.
17. Žalobca ale od počiatku už v žalobe poukazoval na to, že predmetná zmluva č. 1 nie je podpísaná žalovaným a preto sa v spore domáhal aspoň vydania bezdôvodného obohatenia (napr. č.l. 99). Napriek tomu prvoinštančný súd žiadne z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení na daný prípad neaplikoval, pričom tento svoj postup zároveň ani zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neodôvodnil. Nadväzne sa ani nevysporiadal s otázkou prípadného premlčania daného nároku ako bezdôvodného obohatenia, na ktorú žalobca rovnako poukazoval (č.l. 99).
18. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že bez bližšieho vysvetlenia zo strany provinštančného súdu vyznieva nezrozumiteľne, prečo súd sumy fakturované žalovanému na základe zmluvy č. 2 uznal a ich zaplatenie žalobcovi priznal, pričom sumy fakturované žalovanému na základe zmluvy č. 1 a to tými istými faktúrami, tým, že v každej faktúre bola rozpísaná časť služieb podľa zmluvy č. 1 a osobitne časť služieb podľa zmluvy č. 2., nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu nie je možné zistiť z akých dôvodov na základe tých istých faktúr, ktorých doručenie žalovanému nebolo v konaní preukazované, nárok na základe zmluvy č. 2 priznal a pri nárokoch na základe zmluvy č. 1 argumentoval, že nebolo preukázané doručenie týchto faktúr. Preukázanie poskytnutia služieb mobilnej siete žalovanému pritom nie je závislé od preukázania doručenia faktúr, osvedčuje ich skôr prehľad o žalovaným realizovaných hovoroch uvedený vo faktúrach. Je tiež potrebné zohľadniť, že pokiaľ žalovaný podľa tvrdenia žalobcu časť faktúry č. 8268312026 (č.l. 67) čiastočne v sume 26,11 eur uhradil, zrejme by sa tak nestalo, ak by mu faktúra nebola doručená.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v konaní pasívny (na doručenú výzvu súdu sa nevyjadril k žalobe, na pojednávanie prvoinštančného súdu, na ktoré bol riadne predvolaný sa bez ospravedlnenia nedostavil) z čoho vyplýva, že žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nijako nepoprel. V zmysle § 151 ods. 1 CSP pritom platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Na preukázanie nesporných skutkových tvrdení súd nevykonáva dôkazy a osvojí si ich ako zistený skutkový stav. Výnimku z citovaného ustanovenia neobsahuje ani úprava v piatom diele CSP o spotrebiteľských sporoch. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku v napadnutom rozsahu pritom nie je zrejmé ako sa s uvedeným vo vzťahu k danému sporu prvoinštančný súd vysporiadal.
20. S poukazom na uvedené odvolacím súdom, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom rozsahu je zároveň pre nedostatok relevantných dôvodov nepreskúmateľný. Hoci odvolateľ v rámci podaného odvolania výslovne formálne neuplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pri posudzovaní odvolania podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP) keď poukazuje na nezrozumiteľné a nevysvetlené závery prvoinštančného súdu, je zrejmé, že v obsahu odvolania bol tento odvolací dôvod uplatnený.
21. S odkazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v dôsledku toho, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok vzhľadom na jeho rozsah nie je dobre možné napraviť až v konaní pred druhoinštančným odvolacím súdom, zrušil a s použitím § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 124,51 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy č. 1, so zameraním na posúdenie či boli splnené podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a jeho vydania žalobcovi. Nadväzne bude potrebné v zrušenej časti vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnuté náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vo všetkých jeho záveroch odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).