Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/97/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2020, vo veci priznania starobného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobcovi od 02.01.2020, podľa ust. , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „ZSP“), starobný dôchodok v sume 677,10 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodila tým, že k 23.12.2019 žalobca získal 8 803 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobca získal 24 rokov a 43 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 23.12.2019. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 655,60 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,9933 x 24,1179 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 = 655,60 eur mesačne. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 2,31131895 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 0,1695 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 658,00 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa a v znení neskorších predpisov zvyšuje

odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, čo je o 19,10 eur mesačne, na 677,10 eur mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2020 v celom rozsahu zamietol a predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na námietky žalobcu v podanom odvolaní a uviedol, že žiadosťou spísanou dňa 06.03.2020 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 02.01.2020. Dôchodkový vek v súlade s ust. § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a) ZSP dosiahol dňa 23.12.2019. Ku dňu 23.12.2019 získal 8 803 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, t. j. 24 rokov a 43 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-30.256-23/2015-VZ zo dňa 30.04.2015 bol žalobcovi podľa v súlade s , , o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 01.10.2002 výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo účastníkovi konania zhodnotené obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 26.08.1975 do 26.08.1977 v I. kategórii funkcií, obdobie služobného pomeru v Policajnom zbore od 17.04.1978 do 30.04.1991 v I. kategórii funkcií, obdobie služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.05.1992 do 31.10.1994 v I. kategórii funkcií, obdobie služby v Slovenskej informačnej službe od 01.11.1994 do 31.03.1996 v I. kategórii funkcií, obdobie služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.01.2002 do 30.09.2002 v III. kategórii funkcií. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca vykonával dobu služobného pomeru v rozsahu 19 rokov a 263 dní, z toho 18 rokov a 355 dní v I. kategórii funkcií. V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v až h) žalobca nezískal najmenej 20 rokov, získal 18 rokov a 355 dní. Nárok na posúdenie dôchodkového veku v súlade s v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol, nakoľko nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie k 31.12.1999. Služobný pomer skončil 31.03.1996. Z dôvodu, že žalobca dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, v súlade s v znení sa doba služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto ju nie je možné na nárok na starobný dôchodok hodnotiť.

II.

Žaloba

4. Žalobou zo dňa 14.10.2020 žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Mal za to, že rozhodnutiami žalovanej, prvostupňového orgánu a ich postupom porušili jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, pretože nevychádzali z celkovej doby dôchodkového poistenia, keď do celkovej doby dôchodkového poistenia nebrali do úvahy dobu, ktorá žalobcovi bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú

dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie , z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia. Právna argumentácia žalovanej, a jej poukaz na ustanovenie v znení nemá právny význam pre posúdenie, celkovej doby dôchodkového poistenia, pretože doba dôchodkového poistenia nie je výhodou ale zákonnou podmienkou a citované ustanovenie aj v zmysle judikatúry, za výhodu považuje skorší odchod do dôchodku. Ak nesplnil žalobca celkovú dobu služby so zaradením v I. alebo II. kategórií, znamená to, že podmienku veku na priznanie nároku na skorší odchod do dôchodku nesplnil. Pretože žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov, splnil obidve podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a neexistuje dôvod na to, aby pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia, nebola vzatá do úvahy aj doba, ktorá žalobcovi bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovanou je v rozpore s v spojení s , , a citovaného zákona, nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom spise, a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzali. Žalobca dosiahol dôchodkový vek pripočítaním 6 mesiacov k 62 rokom dňa 23.12.2019 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 43 rokov a 306 dní (24 rokov a 43 dní + 19 rokov a 263 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 24 rokov a 43 dní, z ktorej vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú všetky závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, pričom žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Právny názor žalovanej je v rozpore s aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti.

5. Žalobca ďalej poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. : ,,Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I. kategórii funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek, rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až neskôr. Iným výkladom by sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným a poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do osobitného systému nemohli ovplyvniť“............ „ Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho zaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná, časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výška dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu."

6. Žalobca ďalej poukázal na závery rozsudku sp. zn. : „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zo dňa 13.08.2013)

zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšší súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( v spojení s ), nakoľko tieto v zmysle , analogicky , sú záväzné nielen pre adresáta, t. j. správny orgán, ale aj konajúci súd.“..............„K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dohovoru), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať.“...............„V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. ... zo dňa ... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa a , pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128."

7. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti niektoré ďalšie rozsudky NS SR i krajských súdov, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovanej, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu (vo svojom rozhodnutí žalovaná nepoukázala na inak bežne používaný odkaz na právny názor ÚS SR vyslovený v uznesení -19 zo dňa 10.11.2011).

8. Poukázal i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR , a ) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR ), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR ). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa (napr. rozhodnutie č. ).

9. V rozsudku sp. zn. zo dňa 15.04.2015 NS SR vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry v prípade totožnom s prejednávanou vecou, čím sa vyjadril v súlade s uznesením ÚS SR sp. zn. -19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok) je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Odlišnosť stavia žalovaná na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (ktoré rieši dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli

poistencami v iných (zahraničných) systémoch. Žalovaná preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.

10. Žalobca opäť poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. : „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov), sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ."

11. Nesprávna interpretácia právnych predpisov oboma orgánmi verejnej správy je podľa žalobcu založená na tom, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pri určovaní výšky starobného dôchodku ho nemožno hodnotiť. S citovanými právnymi predpismi nie je v súlade stav, keď u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaná za celkovú dobu poistenia považuje dobu poistenia vo všeobecnom systéme aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku a u inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia nehodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku. V rozsudku sp. zn. súd uviedol: „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01. novembra 2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti."

III.

Vyjadrenia účastníkov

12. Vo vyjadrení zo dňa 16.12.2020 žalovaná zopakovala dôvody napadnutého rozhodnutia. Žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné a správne.

13. Argumentáciu žalovanej vo vyjadrení označil žalobca vo svojej replike za založenú na rovnakých dôvodoch ako jej rozhodnutie a poznamenal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal, a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti , bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím tohto nedošlo k zmene pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia. Prijatím došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že ust. , o ktoré opiera žalovaná svoje závery nie je ustanovenie na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku tzn., že pre nich neplatí všeobecná doba dôchodkového veku. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, rozhodujúce o rovnakých skutkových a právnych veciach. Ak tvrdí, že v jeho veci ide o inú skutkovú a právnu vec ako rozhodnutú rozsudkom sp. zn. , musí odlišnosť týchto vecí vysvetliť. V uvedených veciach bola sporná práve otázka celkovej doby dôchodkového poistenia a ust. ZSP nesporne upravuje otázku dôchodkového veku, ktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachovaný, ak splnili podmienky uvedené v ust. Rozsudky, na ktoré bolo poukázané, v nich uvedený právny názor, vychádzajú z SR a Dohovoru č. 128, ktorý má vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne predpisy.

14. Žalobca vyslovil presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym názorom ÚS SR vysloveným v uznesení -19 zo dňa 10.11.2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom. Žalobca v podanej žalobe poukázal aj na ďalšie nálezy ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že postup a argumentácia žalovanej právne nemôže obstáť. Všetky veci sú totožné v tom, čo je v celej veci sporné, a to hodnotenie/posúdenie celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy. V podanej žalobe poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, argumentáciu žalovanej vyvracajú. 15. Poznamenal, že žalovaná svoje vyjadrenie formulovala podľa stavu v roku 2014, keď ešte neexistovali žiadne rozsudky tykajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti. Žalovaná ignoruje argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a aj rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí (posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie), na ktoré poukázal už v podanej žalobe. Okrem toho, že rozsudky neboli zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí, žalovaná nepredložila žiaden vecný argument spochybňujúci postup krajských súdov, judikatúru NS SR a ÚS SR, či vyvracajúci správnosť záverov v nich uvedených. Krajskými súdmi bolo doposiaľ rozhodnutých cca 200 totožných vecí, v ktorých žalovaná nebola úspešná, napriek tomu zvolila postup, ktorý v právnom štáte nemôže byť akceptovaný. Ani v týchto prípadoch nepredložila právnu argumentáciu spôsobilú vyvrátiť právne závery NS SR, majúcu oporu v Ústave SR a medzinárodnom Dohovore č. 128, z ktorej ustálená judikatúra vychádza. Neustále opakuje tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky NS SR na ktoré žalobca poukazuje (sp. zn. zo dňa 15.04.2015, sp. zn. zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. zo dňa 23.02.2017), neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa nej o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Žalobca poukázal aj na jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR z 29.10.2019, ktorý potvrdzuje argumentáciu žalobcu a právnu argumentáciu žalovanej ako celok odmieta. Kasačný súd v tomto rozsudku v bode 52 a nasledujúcich, na základe ktorého bol rozsudok krajského súdu zmenený a žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa zrušené, vyčíta súdu aj správnemu orgánu, že sa odklonili od judikatúry NS SR a odkazuje na rozhodnutie publikované v zbierke súdnych rozhodnutí č. 83/2013, z ktorého cituje právny názor z rozsudku NS SR sp. zn. k otázke posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia, s ktorým sú preukázateľne v rozpore závery žalovanej v tejto veci, ktorý tieto závery odmieta. Tento rozsudok, ako aj rozsudok NS SR č. zo dňa 28.10.2018 (R 55/2011), bol právnym podkladom pre rozhodnutie vo veci

. V tomto rozsudku má žalovaná jednoznačnú odpoveď na otázku ustálenej aplikačnej praxe a previazanosti rozsudkov, ktorých cieľom je zjednotiť rozhodovaciu a aplikačnú činnosť všeobecných súdov, zabezpečiť právnu istotu pri rozhodovaní v rovnakých veciach, ako aj zabezpečiť predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. V podaní zo dňa 22.11.2023 žalobca uviedol, že netrvá na tom, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

16. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

IV.

Právne posúdenie veci

17. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. zrušil a vec podľa prvá veta vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci nenavrhli, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. Podmienky podľa boli splnené.

18. Podľa , (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, správny súd zistil, že žalobcovi bol podľa v súlade s , , priznaný výsluhový dôchodok od 01.10.2002. Na určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 19 rokov a 263 dní. Súd sa tiež oboznámil s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, pod R 53/2011 (sp. zn. ), rozhodnutím NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. zo dňa 15.04.2015, sp. zn. zo dňa 28.06.2017, sp. zn. zo dňa 23.02.2017, sp. zn. zo dňa 13.08.2013, sp. zn. zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. zo dňa 29.10.2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR , , , a -19 zo dňa 10.11.2011.

21. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenie sumy starobného dôchodku podľa zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu celkom 19 rokov a 263

dní (z tohto 18 rokov a 355 dní zaradená v I. kategórii funkcií a zvyšok v III. kategórii funkcií), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.10.2002. Z osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 28.04.2020 o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu služobného pomeru a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 24 rokov a 43 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok dňa 23.12.2019 - priznaný od 02.01.2020. Okrem toho žalovaná ešte zohľadnila obdobie od 23.12.2019 do 01.01.2020, ako dobu dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok.

22. Podľa , tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov) (ďalej len ""), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby) (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 24. Podľa , , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, a neustanovuje inak.

25. Podľa , sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

26. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa v znení , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

28. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

29. Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

30. V súvislosti s týmto ústavným právom správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

31. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. a nasledovných ust. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.

32. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

33. Z porovnania rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

34. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. , vojaka prípravnej služby, colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

35. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na ust. § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola (v relevantnom rozsahu) zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 36. V rozsudku sp. zn. zo dňa 28.02.2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa

výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa .“

37. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

38. Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na ust. § 255 ods. 5 ZSP je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku.

39. Výklad žalovanej a aplikácia ust. a , z čoho vyplynula aj jej nesprávna úvaha a záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa , t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Žalovaná pri rozhodovaní nevzala do úvahy poslednú vetu ust. ZSP: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Výkladom uvedeného ustanovenia ZSP () vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, , colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení.

40. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

41. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely určenia výšky starobného dôchodku, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 19 rokov a 263 dní služobného pomeru, zaradenej v I. a III. kategórii funkcií, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 08.10.2020, vrátane prvostupňového zo dňa 28.04.2020, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok (19 rokov a 263 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 43. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).