Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-84-2019.pdf
PDF · 111.78 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin a JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 853,30 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/53/2019-43 zo dňa 15.05.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 90 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca, ktorú doručil súdu dňa 27.02.2019 domáhal ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. voči žalovanej zaplatenia sumy 853,30 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 03.05.2016 do zaplatenia. Nárok odôvodňoval od zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovanou dňa 07.07.2015, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 826 eur na kúpu konkrétneho spotrebného tovaru. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 105,27 eur a poskytnutú pôžičku mala zaplatiť v 41 mesačných splátkach po 30 eur až do sumy 1.230 eur. Žalovaná bez akontácie zaplatila len 120 eur. Listom zo dňa 27.02.2016 veriteľ vyzval k úhrade dlžných splátok žalovanú a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, čo zrealizoval ku dňu 19.04.2016. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52 ods. 1 - 4, 9; § 53 ods. 9; § 54a; § 100 ods. 1, 2; § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 151 ods. 1; § 290 a § 297 písm. b) CSP zistil, že dňa 07.07.2015 bola uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom - obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou ako dlžníkom. V úvodnej časti zmluvy sú údaje o žalovanej a jej pomeroch, z ktorých vyplýva, že je vydatá, má 3 vyživované osoby a vlastné bývanie, je tam uvedený jej zamestnávateľ, ako aj to, že je zamestnaná na dobu neurčitú od októbra 2016 s čistým mesačným príjmom 420 eur. Pri jednotlivých kolónkach týkajúcich sa jej výdavkov má uvedenú nulu pri splátkach úverov, hypoték a leasingov a pri iných mesačných výdavkov ako sú náklady na bývanie, SIPO, telefón je uvedená suma 50 eur mesačne. V zmluve je špecifikovaná samotná pôžička s tým, že ide o viazaný spotrebiteľský
úver na kúpu čiernej techniky - televízora za kúpnu cenu 931,27 eur. Dohodnutá bola akontácia vo výške 105,27 eur. Úver bol poskytnutý vo výške 826 eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 27,63 %. V tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a odplata. Najvyššia prípustná výška odplaty je 27,66 % a priemerná hodnota RPMN 37,67 %. Žalovaná mala tak celkom zaplatiť veriteľovi 1.230 eur, teda jej náklady predstavovali 404 eur. Dohodnutých bolo 41 splátok po 30 eur mesačne s tým, že ako termín konečnej splatnosti je uvedený december 2018. Prvá splátka bola splatná 20.08.2015 a ďalšie vždy 20.dňa v mesiaci. V ďalšej časti zmluvy boli špecifikovaní predávajúci, zmluva obsahovala vzorec pre výpočet RPMN a v bode 9.2 bola upravená možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky v prípade omeškania s úhradou splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná z predmetnej zmluvy zaplatila 225,27 eur celkom, vrátane akontácie, bez nej uhradila 120 eur v 4 splátkach po 30 eur a poslednú splátku uhradil dňa 20.10.2015. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.02.2016 veriteľ vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 90 eur a zároveň ju upozornil, že ak do 05.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december 2015, bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Tento list bol žalovanej doručený 09.03.2016. Keďže žalovaná svoj dlh na splátkach neuhradila, veriteľ úver predčasne zosplatnil ku dňu 19.04.2016 a ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad a istinu úveru (bez akontácie) vyčíslil ho na 973,30 eur. Žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru oznámil listom zo dňa 27.04.2016.
3. Prvoinštančný súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vyhodnotil tak, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorá zanikla zlúčením ku dňu 01.01.2018 a jej právnym nástupcom sa stal žalobca.
4. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto aj premlčanie uplatnenej pohľadávky posúdil podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na § 52 ods. 2 veta tretia, ktoré je účinné od 01.04.2015. Žaloba bola podaná 27.02.2019, teda už za účinnosti § 54a OZ, ktorý je účinný od 05.12.2018. Podľa § 879v OZ súd ex offo sa zaoberal tým, či predmetná pohľadávka nie je už premlčaná v zmysle § 100; § 101 a § 103 OZ.
5. V ďalšom konštatoval, že účastníci zmluvy si možnosť zosplatnenia úveru dohodli v samotnej zmluve, pričom veriteľ dodržal zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žalovanú upozornil listom zo dňa 27.02.2016 na to, že je v omeškaní (v tom čase už s troma splátkami) a zároveň ju upozornil na to, že pokiaľ tento dlh nevyrovná v stanovenej lehote, pristúpi k predčasnému zosplatneniu úveru, čo napokon aj realizoval listom zo dňa 27.04.2016, teda bola dodržaná zákonná 15-dňová lehota po predchádzajúcom upozornení v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. List obsahujúci jednostranný právny úkon veriteľa o zosplatnení bol žalovanej doručený najneskôr spolu so žalobou ako jej príloha, súd preto považoval vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru za platný a účinný právny úkon.
6. Prvoinštančný súd z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná zaplatila len 4 splátky. Vychádzajúc zo zmluvy prvá bola splatná 20.08.2015, to znamená, že ku dňu 27.04.2016 (listu o zosplatnení) bolo splatných 9 splátok. Žalovaná zaplatila len 4 splátky nepravidelne a vychádzajúc z toho, že jej platby bolo potrebné započítať na najskôr splatné splátky znamená to, že mala uhradené splátky do 20.11.2015 (od augusta do novembra 2015). Nezaplatená teda ostala splátka zročná 20.12.2015. Preto trojročnú premlčaciu dobu je potrebné počítať od zročnosti tejto splátky, čo znamená, že premlčacia doba uplynula 20.12.2018. Žaloba teda bola podaná až po jej uplynutí (a to 27.02.2019). Pre úplnosť dodal, že aj keby sa vychádzalo z dátumu 27.04.2016, teda listu, ktorým veriteľ oznamoval zosplatnenie úveru, znamená to, že s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v tom čase musela byť žalovaná v omeškaní so splátkami minimálne 3 mesiace, teda najneskôr nezaplatená splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru bola splatná 20.01.2016. Vychádzajúc z tohto dátumu potom trojročná premlčacia lehota uplynula 20.01.2019, teda žaloba bola podaná oneskorene. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť upozornil aj žalobcu listom zo dňa 05.03.2019, na ktorý ten reagoval tak, že nárok nepovažuje za premlčaný, pretože podľa jeho názoru nemožno počítať premlčanie od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalobca ako veriteľ má právo na vyhlásenie splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky t.j., ktorú si sám určí. Uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo v dôsledku nezaplatenej splátky splatnej 20.03.2016 a preto žaloba bola podaná včas. Premlčané však by boli len splátky splatné od 20.12.2015 do 20.02.2016 a preto v časti o zaplatenie sumy 90 eur zobral žalobu späť. Súd s danou argumentáciou žalobcu nesúhlasil. Účelom
ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí, na ktoré poukázal. Súd prvej inštancie preto nesúhlasil so závermi, na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení a ktoré vyplývajú z dvoch rozsudkov a to Krajského súdu v Prešove 3Co/161/2014 alebo Krajského súdu v Trnave 24Co/945/2015. Navyše tvrdenie žalobcu, že k zosplatneniu úveru došlo kvôli nezaplatenej splátke zročnej 20.03.2016 súd považoval za účelné a nepravdivé. Veriteľ totiž úver zosplatnil ku dňu 19.04.2016, čo žalobca sám uviedol v žalobe a čo vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad. K zosplatneniu úveru však nemohlo dôjsť kvôli splátke splatnej 20.03.2016, keďže dňa 19.04.2016 nebola žalovaná v omeškaní s úhradou tejto splátky ani len 1 mesiac. Pre zosplatnenie úveru sa totiž vyžaduje až 3 mesačné omeškanie, čiže najneskôr k zosplatneniu úveru mohlo dôjsť už pri nezaplatenej splátke splatnej 20.01.2016. K zosplatneniu úveru došlo v dôsledku nezaplatenej splátky splatnej 20.12.2015, čomu napokon zodpovedá aj predžalobná upomienka, v ktorej veriteľ sám uviedol, že pokiaľ nedôjde k úhrade splátky splatnej v decembri 2015 v stanovenej lehote, pristúpi k zosplatneniu úveru.
7. O čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP a vo zvyšku žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 256 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný, pretože aj k čiastočnému zastaveniu konania došlo len z dôvodu späťvzatia žaloby v dôsledku premlčania, a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol na rozdiel od úspešnej žalovanej, ktorej však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
8. Proti uvedenému rozsudku, a to podľa obsahu okrem výroku o zastavení konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 763,30 eur s 5 % úrokom z omeškania p. a. od 03.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadal priznať náhradu trov konania. Namietal nesprávnu aplikáciu § 103 druhá veta OZ od splátky splatnej 20.08.2015, t.j. prvej riadne a včas neuhradenej splátky úveru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za nesprávne. Ak by prvoinštančný súd správne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ust. § 103 prvá veta OZ na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. žepremlčaniu, vzhľadom na začatie sporu dňa 27.02.2019 mohli podliehať splátky splatné od 20.12.2015 do 20.02.2016, teda v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť. Premlčanie zosplatneného celého úveru (t. j. splátok splatných od 20.03.2016 a nasl.) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Listom zo dňa 27.04.2016 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.04.2016 a žaloba bola podaná na súd 27.02.2019, preto časť zosplatneného úveru splátok splatných od 20.03.2016 premlčaná nie je, lebo nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá začala v zmysle § 103 druhá veta OZ plynúť od 21.03.2016. Poukázal na § 53 ods. 9 OZ, ktorý neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby. Uvedené ustanovenie poukazuje na § 565 OZ, podľa ktorého je možné žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené však nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako to ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/228/2016-74, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 9Co/44/2018-110 zo dňa 30.04.2018. Podporne odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/456/2006 so záverom, že je na veriteľovi, či a kedy sa rozhodne svoje oprávnenie požiadať o zaplatenie celej pohľadávky, lebo inak bude mať voči dlžníkovi nárok na dohodnuté splátky. Rovnako aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo/426/2005 vyplýva, že splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nastáva až okamžikom, keď veriteľ dlžníka o jej zaplatenie požiadal, nie okamžikom, kedy tak v súlade so zmluvným dohodnutím urobiť mohol. Preto uzavrel, že správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym posúdením by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v upravenom rozsahu. Žiadal zároveň priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).
12. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia z dôvodu premlčaniauplatneného nároku a len na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
13. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).
14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 07.07.2015 ako zmluvu spotrebiteľskú. Správne preto vyhodnotil premlčanie žalovanej sumy podľa §§ 100 až 103 OZ. Z vykonaného dokazovania je možné usúdiť, že dôvodom vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bolo neuhradenie minimálne splátky splatnej dňa 20.01.2016. Ak teda dôvodom na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bola neuhradená splátka splatná 20.01.2016, bolo namieste premlčanie počítať od neuhradenia uvedenej splátky tak, ako to ustálil prvoinštančný súd v zmysle § 103 druhá veta OZ. Na veci nemôže zmeniť nič ani to, že prvoinštančný súd vyhodnotil premlčanie aj vo vzťahu k nezaplatenej splátke zročnej dňa 20.12.2015. V tejto súvislosti je treba dať za pravdu odvolateľovi, že pri omeškaní s úhradou splátky má veriteľ právo využiť inštitút zosplatnenia, nie je to však jeho povinnosť.
15. K tomu odvolací súd uvádza, že v prípade, keď sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným - splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle uvedeného, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Premlčacia doba na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu celého dlhu, teda začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je preto pre správne posúdenie začatia plynutia premlčacej doby nevyhnutné ustáliť, pre ktorú nezaplatenú splátku veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, lebo od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/16/2018 zo dňa 09.05.20 ako aj zo zjednocujúceho stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2015.
16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.
17. Keďže žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.
18. K odvolacím dôvodom žalobcu je nutné ešte uviesť, že prvoinštančný súd neaplikoval ust. § 103 , druhá veta OZ od splátky splatnej dňa 20.08.2015, ako to nesprávne uvádza v odvolaní žalobca, ale vyhodnotil premlčanie od splátky splatnej 20.12.2015 a tiež aj od splátky splatnej 20.01.2016, keď vychádzal z listu zo dňa 27.04.2016, ktorým veriteľ oznamoval zosplatnenie úveru. Súdom prvej inštancie bolo konštatované, že žalovaná uhradila len 4 splátky, ktoré započítal na splátky splatné do 20.11.2015. Rovnako ani ďalší výklad odvolateľa ohľadom plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade ďalších splátok, lebo ak došlo ku zosplatneniu úveru, nie je už na mieste zaoberať sa premlčaním jednotlivých splátok, ale je nutné vyhodnocovať premlčanie zosplatneného úveru. Nie je preto možné akceptovať názor odvolateľa, že premlčanie bolo nutné počítať odo dňa splatnosti splátky k 20.03.2016, lebo do 19.04.2016, ku ktorému dňu bol úver zosplatnený, neboli by splnené zákonné podmienky pre takého zosplatnenie, lebo by neuplynula lehota troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Je možné skonštatovať, že je na veriteľovi, či využije zákonom mu dané právo pristúpiť k zosplatneniu úveru, keď sú na to splnené podmienky. Ak sám žalobca v žalobe tvrdil, že využil svoje právo úver zosplatniť ku dňu 19.04.2016 po tom, čo listom- predžalobná upomienka zo dňa 27.02.2016 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom k ich úhrade nedošlo, o čo oprel svoj žalobný nárok, nemôže účinne toto zosplatnenie namietať v odvolacom konaní po tom, čo prvoinštančný súd tak rozhodol na základe ním tvrdeného skutkového stavu. Žalovanou v konaní pred súdom prvej inštancie tieto skutočnosti neboli namietané, bolo namieste ich považovať za nesporné a z nich vychádzať. Je treba mať na myslí to, že pri výklade zákonov v spotrebiteľských sporoch je nutné aplikovať výklad v prospech spotrebiteľov, a tiež nie je možné dohodnúť so spotrebiteľom podmienky priečiace sa zákonu. Nebolo preto možné podmienky splatnosti predmetného úveru platne dohodnúť v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 OZ, lebo aj prípadná takáto dohoda by bola neplatná. Ak už teda žalobca využil svoje právo ( nie povinnosť) na predčasné zosplatnenie úveru, mohol tak urobiť iba s následkom, ktorý upravuje zákon. Sám určil zosplatnenie úveru ku dňu 19.04.2016, preto v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ, premlčacia doba tak musela začať plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorá v danom prípade nemohla byť neskôr, ako splátka splatná dňa 20.01.2016 tak, ako to vyhodnotil aj prvoinštančný súd. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením už aj predchádzajúcich splátok. Rozhodným v prejednávanej veci je dátum splatnosti splátky, pre ktorú využil právny predchodca žalobcu právo na zosplatnenie celého úveru - dlhu. Ani prípadné poukazovani odvolateľa na iné rozhodnutia nemôže na veci nič zmeniť. Rozhodovacia prax tohto súdu vychádza z názoru, ktorý bol vyslovený aj v napadnutom rozsudku.
19. Odvolací súd ešte na margo uvádza, že veritelia by mohli svojim oprávnením zosplatniť úver umelo predlžovať trojročnú premlčaciu lehotu v prípade, ak by svoje právo na zosplatnenie úveru nevyužili napr. už pri prvých možnostiach omeškania dlžníka so splátkou po dobu zákonom stanovenú, ale mohli by toto svoje právo využiť po uplynutí podstatne dlhšieho času, čím by tak mohlo dochádzať k neoprávnenému predlžovaniu premlčacej doby. Citovaný zákon v ust. § 103 druhá veta OZ jednoznačne stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Tvrdenie odvolateľa, že časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splátok splatných od 20.03.2016 je nesprávne a preto nespôsobilé privodiť zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia za situácie, keď sám žalobca v žalobe odôvodňoval uplatnený nárok zosplatnením ku 19.04.2016.
20. Je nutné ešte dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko žalobcu, keďže žalovaná bola vo veci nečinná a nevyjadrila sa k
prejednávanému prípadu, zhodnotil vykonané dokazovanie a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).
21. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to aj čo sa týka správneho výroku o trovách konania.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania, lebo jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, ani zo spisu ich vznik nevyplýva. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohli byť priznané žiadne trovy konania. Bolo preto vyslovené, že strany nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).