Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/161/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., K. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, práv. zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 2 907,25 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -64 zo dňa 30. 04. 2014 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, náhradu trov konania žalobcovi a žalovanej nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 357,75 Eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o uplatnenom nároku žalobcu, ktorým sa domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie 2 907,25 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29. 11. 2009 do zaplatenia z titulu zmluvy o revolvingovom úvere.

Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4, § 100 ods. 1 - 3, § 101, § 112, § 122 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 106 ods. 1 - 3 O. s. p.. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa 10. 09. 2008 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300012403, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 659,70 Eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 100,25 Eur v celkovom počte 36 splátok vždy k 25.-temu dňu v mesiaci s uvedením RPMN 75,94 %, ročnej úrokovej sadzby 79,49 %, priemernej RPMN 61,36 % a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru vo výške 1 949,15 Eur. Žalovaná z predmetného úveru vykonala úhrady v celkovej výške 701,75 Eur naposledy úhradou realizovanou dňa 22. 09. 2009. Oznámením zo dňa 08. 11. 2009 žalobca pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru ku dňu 27. 11. 2009. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania. Žalobca so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasil odôvodňujúc, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 30. 03. 2010 na rozhodcovský súd, kde rozsudok bol vydaný

dňa 14. 05. 2010 a dňa 27. 10. 2011 bolo Okresným súdom Prešov pod sp. zn. vydané uznesenie, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá s odôvodnením, že rozhodcovská doložka je neplatná. Dňa 22. 07. 2013 rozhodca vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodcovské konanie pre nedostatok právomoci zastavil.

Pri posudzovaní vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobcovi na uplatnenie nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere voči žalovanej začala plynúť premlčacia lehota nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na zosplatnenie nesplatených splátok úveru na základe oznámenia zo dňa 08. 11. 2009 prevzatého žalovanou dňa 12. 11. 2009 s určením 15-dňovej lehoty, teda k zosplatneniu došlo dňa 27. 11. 2009. Preto žalobcovi 3-ročná premlčacia lehota v zmysle ust. §101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom nasledujúcim po zosplatnení do 06. 04. 2010, t. j. do dňa predchádzajúcemu dňu uplatnenia nároku pred rozhodcovským súdom žalobcom žalobou doručenou dňa 07. 04. 2010 (130 dní). Teda plynutie premlčacej doby spočívalo od 07. 04. 2010 do 26. 06. 2010, t.j. do právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, následne opäť plynula premlčacie doba od 27. 06. 2010 do 04. 05. 2011, t. j. do dňa predchádzajúcemu dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. (312 dní); premlčacia doba spočívala od 05. 05. 2011 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia uznesením zo dňa 07. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť od 25. 07. 2011. Opätovne začala plynúť premlčacia doba od 26. 07. 2011 do dňa predchádzajúcemu dňu podania žaloby v predmetnom konaní, t. j. do 15. 08. 2011, čo predstavuje 751 dní, teda žalobcovi nespočívala premlčacia lehota po dobu 1 193 dní. Vzhľadom na 3-ročnú premlčaciu lehotu (v počte dní za tri roky predstavuje 1 095 dní) je nesporné, že žalobca žalobou voči žalovanej z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere podal po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že v danom prípade je vylúčená aplikácia ust. § 106 O. s. p., keďže predpokladom jeho aplikácie je skutočnosť, že o totožnom nároku veriteľa vo veci prebiehajú súčasne konania pred všeobecným súdom, ako aj pred súdom rozhodcovským. Uvedené zákonné ustanovenie však nie je možné aplikovať za predpokladu, že rozhodcovské konanie bolo ukončené 3 roky pred podaním žaloby na všeobecnom súde. Pokiaľ ide o uznesenie rozhodcovského súdu, ktorým bolo rozhodcovské konanie zastavené pre nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. RK-214-EK toto nemalo za následok spočívanie premlčacej lehoty v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ale tento postup podľa názoru súdu inicioval samotný žalobca na podporu svojej argumentácie pre aplikáciu ust. § 106 O. s. p., keďže bolo vydané takmer po dobe dvoch rokov od právoplatnosti uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Okrem iného uvedené uznesenie v zmysle poučenia rozhodcovského súdu nemôže mať účinky právoplatného uznesenia súdu, keďže preukázateľne nebolo doručené účastníkom rozhodcovského konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď právo na ich náhradu priznal v konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, a to za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x písomné vyjadrenie vo veci samej), 3x režijný paušál 8,04 Eur, spolu 357,75 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), čo okrem iného znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy, iba že je niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú opravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie. upravuje premlčanie komplexne. Súčasná úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci súd nespravil a rozhodol preto nezákonne. To, že na obchodnoprávne vzťahy, ktorých je účastníkom spotrebiteľ sa aplikujú ustanovenia aj Obchodného zákonníka, výslovne vyplýva z ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka „pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Vychádzajúc z textu Obchodného zákonníka, aj zvolenej legislatívno-technickej úpravy je nesporné, že obchodnoprávna úprava premlčania a jej použitie vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ nie je vylúčená, ale naopak, je prípustná. Keďže konajúci súd z

toho nevychádzal, námietku premlčania posúdil nesprávne a podľa nepríslušnej právnej normy, čím jeho rozhodnutie neobstojí pre rozpor so zákonom. Uvedený záver vyplýva aj z logického výkladu spotrebiteľského práva a podstaty právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je úpravou, ktorú je možné považovať za ustanovenia „na ochranu spotrebiteľa“. Podstatou ustanovení na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť sprostredkovateľovi rovnaké právne postavenie, aké by mal rovnocenný partner k dodávateľovi Právna úprava premlčania voči obidvom stranám právneho vzťahu teda musí pôsobiť rovnaká. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim pre aplikáciu Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Nie je možné konštatovať, že občianskoprávna úprava premlčania je v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože napríklad v prípade uznania dlhu je podľa Občianskeho zákonníka premlčacia doba 10 rokov, kým podľa Obchodného zákonníka je len 4 roky a navyše je limitovaná 10 rokmi odo dňa, keď začala plynúť prvý raz. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Konštatoval, že v zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prospech spotrebiteľa v prípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Výklad zákona musí vzhľadom na požiadavku predvídateľnosti jeho výkladu a aplikácie ako imanentného znaku právneho štátu, byť rovnaký. Súd prvého stupňa preto nezákonne neaplikoval 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež namietal priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na to, že v prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu a na to, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelné, pretože samotné združenie má byť spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v konaní a jeho právne zastúpenie je nadbytočné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaná a ani vedľajší účastníka na strane žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a potom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O. s. p.). V súvislosti s odvolaním udáva:

Rozhodujúcou otázkou, ktorou sa odvolací súd v zmysle podaného odvolania musel zaoberať, bola otázka, či na premlčanie žalobou uplatneného nároku sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a či vedľajší účastník na strane žalovanej má mať právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 83000124603 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 10. 09. 2008. Medzi účastníkmi nie je sporné, že zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku aj napriek tomu, že zmluva o úvere je tzv. „absolútnym obchodom“ v zmysle Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.06.2013, s odôvodnením ktorého sa plne stotožňuje. V ňom Krajský súd v Prešove konštatoval, cit.:

„Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.

Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).

Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež , rozsudok KS v Prešove vo veci ). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.“

Žalobca v podanej žalobe sám uviedol, že využil svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru, ktorá podľa žalobcu nastala dňom 29. 11. 2009 (oznámenie o zosplatenení žalovaná prevzala 12. 11. 2009 - viď č. l. 9 spisu s určením 15-dňovej lehoty), a teda nasledujúci deň (28. 11. 2009) mohol žalobca 1x uplatniť svoj návrh na súde. Týmto dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá aj s prihliadnutím na spočívanie plynutia

premlčacej doby skončila skôr než bola podaná žaloba na súde (16. 08. 2013). Preto správne postupoval súd prvého stupňa ak premlčaný nárok žalobcovi nepriznal a z dôvodu premlčania žalobu zamietol.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal neúčelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom, je potrebné skonštatovať, že samotný žalobca je silná spoločnosť, ktorá vo veľkom rozsahu poskytuje spotrebiteľské úvery a nepochybne by sama mohla disponovať vlastným právnym oddelením. Aj napriek tomu sa dáva zastupovať advokátskou kanceláriou. Teda vo vzťahu k žalobcovi je namieste otázka účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia (aj žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia). Vo vzťahu k žalovanému táto účelnosť je jednoznačne daná už aj z charakteru vedľajšieho účastníka.

Z článku 47 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Aj v skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné aplikujúc ust. § 47 ods. 2 Ústavy SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy konania sú účelne vynaložené.

V prejednávanej veci nie je možné aplikovať vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ust. § 150 O. s. p., pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia.

Pokiaľ žalobca namietal to, že pri vedľajšom účastníkovi nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu v konaní, tak odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Taktiež podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku priamo počíta s možnosťou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľov (právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu). Pomer úspechu a neúspechu vedľajšieho účastníka sa v prípade rozhodovania o trovách konania v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. posudzuje rovnako ako v prípade samotných účastníkov konania, pričom sa prihliada na úspech účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.

Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktoré boli vynaložené účelne.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. Úspešná žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej si trovy odvolacieho konania neuplatnili a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.