Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcov: 1. M. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. právne zastúpený advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, so sídlom v Košiciach, Vojenská 5, 2. E. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 3. E. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. proti žalovaným: 1. Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice zastúpené primátorom Ing. Jaroslavom Poláčekom, 2. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. 3. M. nar. XX.XXXXX, bytom A. žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Z a m i e t a návrh žalobcu v 1. rade na prerušenie konania.

III. P r i z n á v a žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2. a 3. rade vo výške 100 %.

IV. Žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1., 2. a 3. rade.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade žiadali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi podkrovia vo výmere 159 m2, ktoré je vedené ako byt č. X v podkroví, ktorý je vedený na LV č. XXXXX. pre kat. územie C. obec C. pod B 15 v obytnom dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXX - zastavaná plocha o výmere 447 m2 a spoločných zariadení domu v pomere: žalobca v 1. rade v pomere 606/10000-in a žalobkyňa v 2. rade v pomere 1620/10000-in.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia boli vedení ako vlastníci bytu č. X pod položkou B 5, ktorý je toho času vo vlastníctve ich dcéry, žalobkyne v 3. rade E., ktorá tento byt získala od vlastníka O. kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2009. Okrem toho spoločne postavili byt č. X, ktorý bol zapísaný do listu vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie C. obec C. Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru ako vlastníctvo žalovaného v 1. rade na základe jeho žiadosti o zápis nehnuteľnosti a úpravu spoluvlastníckych podielov záznamom Z 1882/06.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že budova, ktorá je bytovým domom na liste vlastníctva vedená ako obytný dom sa nachádza v Košiciach, na Q. ulici č. XX a má súpisné číslo XXX., stojí na parcele KN XXX o výmere 447 m2. Táto budova bola potom, čo v nej došlo ku prevodu viac ako troch bytov a nebytových priestorov, rozdelená na byty a nebytové priestory so spoločnými časťami tak, ako to vyplýva z ustanovení v znení jeho dodatočných zmien a doplnkov.

4. Nad bytom č. X, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v 2. a 3. rade je podkrovie, ktoré je toho času vedené na LV č. XXXXX ako byt č. X, ku ktorému patrí aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel ku pozemku v pomere 1514/10000-in.

5. Nad bytom č. X, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov od roku 1996, žalobcovia na základe riadneho stavebného povolenia vybudovali nový bytový priestor v podkroví, tak isto ako to urobil vlastník bytu č. X B. Táto časť podkrovia sa stala súčasťou bytu č. X.

6. V sporoch, ktoré vyplývajú z existencie bytu č. X v podkroví bolo súdom prvej inštancie konštatované, že zákonné spoluvlastníctvo ku spoločným častiam domu, ktorého predmetom je podkrovie trvá, pretože nikdy nedošlo ku zákonnému zániku tohto spoluvlastníctva, pretože podkrovie je zo zákona spoločnou časťou domu. Ako dôkaz označili spis Okresného súdu Košice I, spis. zn. , kde sa má nachádzať pôvodina listu vlastníctva č. XXXXX, stavebné a kolaudačné rozhodnutia a kópia žiadosti o zápis žalovaného, ďalej spis Okresného súdu Košice I spis. zn. .

7. Žalobcovia ďalej poukázali, že na tomto liste vlastníctva č. XXXXX sa nachádza pod B 9 byt č. X/ podkrovie, ktorý bol neskôr predmetom niekoľkých prevodov až skončil pod B 26 ako podkrovie o výmere 159 m2. Tento priestor na rozdiel od priestoru pod B 1 bytu č. X na X. poschodí nie je stavebne upravený ako byt a je stále podkrovím. Tento stav vyplýva zo spoločného nezákonného postupu žalovaného v 1. rade, pôvodne vlastníka celej nehnuteľnosti a právneho predchodcu všetkých dnešných vlastníkov, ktorý spočíval v nerešpektovaní ustanovenia , ktorý ustanovuje podkrovie ako spoločné časti domu. Žalobcovia poukázali, že to znamená, že pred akýmikoľvek zmenami bol stav vlastníctva ku podkroviu taký, ako to vyplývalo zo spoluvlastníckych pomerov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podkrovie bez stavebnej úpravy nemohlo byť nikdy vo výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov, preto zmena spoluvlastníctva na výlučné vlastníctvo tak, ako to vykonal žalovaný a na jeho pokyn kataster nehnuteľností, je nezákonná a právne neúčinná.

8. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že namiesto podkrovia je možné zapísať byt iba v prípade, ak ten, ktorý to navrhuje je stavebníkom bytu a má v zmysle § 46 ods. 4 katastrálneho zákona zmluvu o výstavbe alebo iné listiny, ktoré majú povahu verejnej listiny a preukazujú, že vlastníkom nie je iná osoba. V žiadosti o zápis nehnuteľnosti pod Z 1882/06 žalovaný ani neuvádza, ktoré verejné listiny predkladá preto, aby byt bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti. Naopak žalobcovia predložili stavebné a kolaudačné rozhodnutia týkajúce sa stavby bytu č. X v spise Okresného súdu Košice I , z ktorých vyplýva, že stavebníkom predmetného bytu boli žalobcovia, a nie žalovaný v 1. rade. Keďže žalobcovia nemajú prístup ku zbierke listín, vychádzajú iba zo skutkového stavu, ktorý im je známy a to zo skutočností, že ku tzv. bytu č. X v podkroví žiadne stavebné či kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo a preto do katastra nehnuteľnosti nemohol byť zákonne zapísaný byt č. X, ktorý ani fakticky a ani právne nejestvuje. Tento stav podľa žalobcov vznikol nezákonne na základe žiadosti o opravu spoluvlastníckych podielov pod Z 1882/06 - pol.vz.487/06, ktorú podal žalovaný v 1. rade. Keďže žalobcovia sa podľa nich nemôžu domôcť ochrany ich záujmov v konaniach o nahradení prejavu vôle žalovaného v 1. rade a pretože vo všetkých konaniach, ktoré sú s touto vecou spojené sú vystavení argumentu obsahu verejnej listiny - listu vlastníctva a bez podania žaloby na určenie vlastníckeho práva ani jeden súd nechce preskúmať protiprávnosť a nezákonnosť stavu, ktorý je vedený na LV č. XXXXX, pre kat. územie A., boli nútení podať túto žalobu a požiadať súd, aby preskúmal zákonnosť zápisov, ktoré sú vo vzťahu k ich právam relevantné prípadne aj znaleckým dokazovaním.

9. Žalobcovia poukázali aj na radu nesprávností a nepresností, ktoré s evidenciou vlastníckych práv v bytovom dome súpisné číslo XXX jestvujú, najmä neprávnych alebo chýbajúcich údajov o výmerách jednotlivých častí domu.

10. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2019 žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov a v prípade, že žalobcovia majú na tomto určení naliehavý právny záujem, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov. Vo svojom vyjadrení namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže v konaní o určenie vlastníckeho práva, žalovaným môže byť len ten, kto je ako posledný vlastník bytu č. X v dome Q. zapísaný na liste vlastníctva. Žalovaný v 1. rade byt č. X nepredával (neprevádzal) do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade. Námietka žalobcov, že táto žaloba súvisí s bytom č. X. v dome na Q. neobstojí, pretože určenia vlastníckeho práva k bytu č. X v dome Q. v Košiciach sa žalobcovia v 1. a 2.

rade domáhajú v samostatnom súdnom konaní na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. . Žalovaný v 1. rade predložil súdu aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXXX., z ktorého vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade ku dňu vyjadrenia v predmetnom dome nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť: ani byt, ani nebytový priestor. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú len spoločnými nájomcami bytu č. X v dome- žalovaný v 1. rade im v roku 2014 doručil výpoveď z nájmu bytu, ale jej účinky nenastali, pretože manželia V. (žalobcovia v 1. a 2. rade) podali na súd žalobu o neplatnosť výpovede, konanie sa vedie pod spis. zn. na Okresnom súde Košice I a je v súčasnosti prerušené do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k bytu č. X.

11. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že súd by mal žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tak ako žalovaný v 1. rade namieta v konaní (ďalšie súdne konanie o neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, ktoré iniciovala žalobkyňa v 3. rade) podľa súdnej praxe právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistoty vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012, spis. zn. ).

12. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že na základe vyššie uvedeného sa naskytá otázka, aké právo žalobcov by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo porušené. Žalovaný v 1. rade má za to, že rozhodnutím súdu v prospech žalobcov v tomto konaní by nielenže nedošlo k žiadnej zmene v postavení žalobcov, ale takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že ak súd dospeje k tomu, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na tomto určení, žalovaný v 1. rade uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť: 1./ Z petitu žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi podkrovia, ktoré je vedené ako byt č. X v podkroví. 2./ Žalobcovia nedoručili súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že byt č. X v dome neexistuje (neuniesli dôkazné bremeno). Byt č. X je na LV č. XXXXX pre kat. územie A. riadne evidovaný.

13. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol súdu, že podkrovie nie je spoločné zariadenie domu (tak ako to žalobcovia mylne uvádzajú v petite žaloby), ale podľa je spoločnou časťou bytového domu. Zo zákona vyplýva aj to, že podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je nerozlučne spojený s vlastníctvom bytov alebo s vlastníctvom nebytových priestorov v dome. Len vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu určovacou žalobou domáhať (aktívna legitimácia) zvýšenia alebo zníženia podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, prípadne zvýšenia alebo zníženia podielov na pozemku zastaveného domom, ak majú dôvod domnievať sa, že im spolu s prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru bola prevedená nesprávna výška podielu. Účastníkmi takéhoto súdneho konania potom musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pretože ich všetkých by sa rozhodnutie súdu týkalo (všetci by boli rozhodnutím súdu dotknutí, išlo by o zásah do vlastníckeho práva vlastníkov). Keďže ani jednému zo žalobcov nesvedčí vlastnícke právo k nejakému bytu alebo nebytovému priestoru v predmetnom dome na Q. v Košiciach, žalovaný v 1. rade namietal ich aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

14. Žalovaný v1. rade ďalej poukázal na to, že spoloční nájomcovia jedného z bytov v dome (žalobcovia v 1. a 2. rade) a fyzická osoba bez akéhokoľvek právneho vzťahu k bytom alebo nebytovým priestorom v

dome sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k spoločným častiam domu (podkrovie), ktoré ani neexistujú. Žalovaný v 1. rade poukázal v závere svojho vyjadrenia, že zo strany žalobcov je to ďalšia z nezmyselných žalôb, ktoré podávajú voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.

15. Žalovaní v 2. a 3. rade podali písomné vyjadrenie k žalobe dňa 5.12.2019, v ktorom žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať im voči žalobcom právo na úplnú náhradu trov konania. Poukázali na zjavnú bezdôvodnosť žaloby a navrhli, aby súd zistil v súdnych registroch Okresného súdu Košice I počet a predmet konaní, v ktorých sú žalobcovia alebo niektorý z nich stranami v konaniach na strane žalobcov. Z takého zisťovania nepochybne vyplynie, že žalobcovia podávajú na súd veľké množstvo žalôb, v ktorých uplatňujú neexistujúce práva, a ktorých zmyslom a účelom je predĺžiť užívanie nehnuteľnosti v bytovom dome na Q. v Košiciach, ktoré ak by súd nezahlcovali svojimi početnými a zjavne bezúspešnými žalobami, stratilo akýkoľvek právny podklad. Toto konštatovanie sa vzťahuje k žalobcom M. a E. ktorí vzhľadom na neukončenosť konania o neplatnosť výpovede z nájmu bytu č. X v dôsledku čoho nenastali účinky výpovede, majú formálne užívacie právo k priestoru označenému ako byt č. X.

16. Žalovaní v 2. a 3. rade poukázali na to, že konanie o neplatnosť výpovede z nájmu je vedené na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. . Toto konanie je v súčasnosti prerušené do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. , v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k priestoru označenému ako byt č. X na Q. v Košiciach. V inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. sa žalobcovia domáhajú prevodu tohto priestoru do svojho vlastníctva.

17. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej uviedli, že je nesporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade týmito vzájomne si protirečiacimi žalobami sledujú jediný cieľ, zachovať si formálne právny dôvod na užívanie priestoru označeného ako byt č. X čo najdlhšie, skutočnosť je však taká, že uvedení žalobcovia tento priestor niekoľko rokov neužívajú a žalobkyňa v 3. rade E. ho dlhodobo prenajíma a ubytováva v ňom za sumu cca 300 Eur za izbu cudzie osoby. Žalobkyňa v 3. rade bola do 25.6.2019 vlastníčkou bytu č. X na Q. v Košiciach. Vzhľadom na to, že v uvedený deň došlo k úspešnej dražbe, ktorou uvedený byt nadobudol udelením príklepu vydražiteľ, zaniklo tým vlastnícke právo žalobkyne v 3. rade k predmetnému bytu č. X. Ani jeden zo žalobcov nie je vlastníkom bytového ani nebytového priestoru v bytovom dome v kat. území A. v obci C., zapísanom v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX.

18. Žalovaní v 2. a 3. rade poukázali na ustanovenie kde v odseku 1 je uvedené, že údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V odseku 2 citovaného zákona je uvedené, že údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenia a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

19. Žalovaní v 2. a 3. rade poukázali aj na ust. , podľa ktorého bytový domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako 3 byty, a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného teda vyplýva, že spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu môžu byť v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi ani žiadneho bytu, ani žiadneho nebytového priestoru v dome, nemôžu byť spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení predmetného bytového domu.

20. Žalovaní v 2. a 3. rade v celom rozsahu popierali dôvodnosť žaloby vo veci samej, keďže žalobcovia neoznačili vo svojej žalobe nič, čím by vyvracali hodnovernosť a záväznosť údajov katastra. Aj žalovaní v 2. a 3. rade poukázali na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov a navrhli vykonať dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX..

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX predloženého žalovaným v 1. rade pre okres Košice I, obec C., katastrálne územie A. súd zistil, že je tam zapísaný meštiansky dom, súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 447 m2.

23. V tomto bytovom dome sa nachádzajú byty a nebytové priestory. V časti B- vlastníci a iné oprávnené osoby je zapísaný ako vlastník bytu č. X v podkroví žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade, pričom tento byt patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, rovnako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v rozsahu 1514/10000-in. Ako vlastník bytu č. X v podkroví tohto bytového domu je zapísané Mesto Košice, teda žalovaný v 1. rade, ako vlastník bytu č. X na prízemí bytového domu Q. je zapísaný C. ako výlučný vlastník s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v rozsahu 397/10000-in, ako vlastníci bytu č. X na X. poschodí predmetného bytového domu sú zapísaní žalovaní v 2. a 3. rade. Tento byt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku je v rozsahu 1842/10000-in. Vlastníkmi bytu č. X na X. poschodí predmetného bytového domu sú Q. v časti 9/20-in, v časti 1/20-iny Q. v časti 1/20-iny a v časti 9/20-in s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v časti 1685/10000-in. Vlastníkom bytu č. X na X. poschodí predmetného bytového domu sú žalovaní v 2. a 3. rade, byt patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 1620/10000-in, spoluvlastnícky podiel na tomto byte žalovaní v 2. a 3. rade je 942/1000-in a ďalším spoluvlastníkom bytu č. X je Q. spoluvlastnícky podiel 29/1000-in a M. v časti 29/1000-in, všetci majú spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a na spoluvlastníckom podiele k pozemku v časti 1620/10000-in.

24. Okrem týchto bytov sa vo vchode v bytovom dome na Q. v Košiciach nachádzajú aj nebytový priestor č. X na prízemí, ktorý patrí do BSM žalovaných v 2. a 3. rade, pričom podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 408/10000-in. Ďalej priestor č. X na prízemí, ktorého výlučným vlastníkom je O. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 605/10000-in, priestor č. X na prízemí, ktorého výlučným vlastníkom je C. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v časti 225/10000-in, ďalej priestor č. X na prízemí predmetného bytového domu je výlučnou vlastníčkou M. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v časti 327/10000-in a priestor č. X. na prízemí predmetného bytového domu je výlučným vlastníctvom tohto Mesta Košice, teda žalovaného v 1. rade.

25. Žalovaný v 1. rade predložil súdu na dôkaz toho, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú zatiaľ spoločnými nájomcami bytu č. X na Q. Zmluvu o nájme bytu č. zo dňa 15.1.2007.

26. Žalobca v 1. rade zaslal súdu dňa 3.6.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia troch sporov na tunajšom súde, ktoré sú vedené pod spis. zn. , a . Uviedol, že od právoplatného skončenia týchto troch sporov záleží, či žalobca v 1. rade a podobne aj ostatní žalobcovia sú aktívne legitimovaní v tomto konaní.

27. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. strán sporu M. a spol. c/a Mesto Košice o určenie vlastníckeho práva súd zistil, že žalobcovia M. a E. žiadajú určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v podkroví domu na Q. v Košiciach, zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. územie C. obec C.. Vo veci zatiaľ nebolo uskutočnené pojednávanie. Do konania vstúpili ako intervenienti na strane žalovaného - Mesta Košice M. dňa 5.11.2019.

28. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. strán sporu E. c/a Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spol. o neplatnosť dobrovoľnej dražby súd zistil, že žalobkyňa E. sa domáha určenia neplatnosti dražby konanej na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižikovej dňa 25.6.2019, ktorou došlo k prevodu predmetu dražby a to bytu č. X nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode na Q. v Košiciach, zapísaného na LV č. XXXXX, pre kat. územie A., obec C.. Žalovanými

sú v tomto konaní Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Alžbetina 29 Košice, Finlegal services s.r.o. Bratislava, Štefánikova 23 a spoločnosť T&M TOPREAL, s.r.o. Hrnčiarska 2/A Košice. Uznesením č.k. -542 zo dňa 14.4.2020 súd pripustil do konania ďalších žalovaných a to M. ako žalovanú v 4. rade, M. ako žalovaného v 5. rade, Q. žalovaný v 6. rade a M. žalovaná v 7. rade. Zároveň týmto uznesením súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia podaný žalobkyňou. Žalobkyňa podala voči tomuto uzneseniu odvolanie v časti zamietnutia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dňa 28.4.2020. Vo veci samej sa zatiaľ neuskutočnilo žiadne pojednávanie.

29. Zo spisu tunajšieho súdu spis. zn. strán sporu E. c/a T. a spol. o určenie vlastníckeho práva k bytu č.X na Q. v Košiciach súd zistil, že tento spis sa nachádza na Najvyššom súde SR od 28.11.2018, kde bol zaslaný na dovolacie konanie, pretože žalobkyňa podala dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. . Z kópie rozsudku Okresného súdu Košice I spis. zn. súd zistil, že súd zamietol žalobu E. proti T. a C. o určenie vlastníckeho práva a priznal žalovaným C. a T. právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom spis. zn. dňa 17.5.2018, ktorý potvrdil vyššie citovaný rozsudok súdu prvej inštancie . Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 29.6.2018.

30. Žalobca v 1. rade žiadal konanie prerušiť kvôli vyššie uvedeným prebiehajúcim súdnym konaniam kde predmetom konania bol byt č. X v predmetnom bytovom dome, v konaní bol predmetom konania byt č. X a v konaní bol predmetom konania byt č. X, pričom predmetom tejto žaloby bolo určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č.X v predmetnom bytovom dome. Súd nevidel žiaden dôvod na prerušenie daného konania do právoplatného skončenia týchto citovaných konaní.

31. Z uvedeného dôvodu preto zamietol návrh žalobcu v 1. rade na prerušenie konania .

32. Na pojednávaní dňa 10.6.2020 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu v 1. rade, aby uviedol v čom vidí žalobca v 1. rade naliehavý právny záujem na predmetnom určení, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v podkroví predmetného bytového domu na Q. v Košiciach, pričom tento uviedol, že naliehavý právny záujem žalobca preukazuje rozsudkom Okresného súdu Košice I spis. zn. , v ktorom sporové strany dostali zamietnutie žaloby i vzájomnej žaloby. Má sa jednať o pozemok a stavbu na adrese Q. z ktorého výsledku nepochybne vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú skutoční vlastníci jednej nehnuteľnosti a to stavby letnej a zimnej záhrady na ich pozemku, pričom podľa žalobcu vlastnia pozemok iní, pričom stavbu vlastnia žalobcovia v 1. a 2. rade.

33. Žalobca v 1. rade preukazoval naliehavý právny záujem, ktorý podľa neho vyplýva z predbežných opatrení, ktoré boli vydané v konaní , v ktorom si jeho dcéra E. uplatnila vecné právo k bytu č. X na Q. v Košiciach.

34. Právny zástupca žalobcu v 1. rade v záverečnej reči poukázal na to, že hoci vlastníctvo žalobcu v 1. rade nie je zapísané na liste vlastníctva, je vlastníkom stavby na dvore a z toho vyplýva, že je vecne legitimovaný v tomto konaní.

35. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

36. Podľa ust. , písm. c) , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené

právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať.

38. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Rozhodnutie o právnom záujme či je alebo nie je daný je meritórne rozhodnutie. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.

39. Súd poukazuje na početnú judikatúru týkajúceho sa . Poukazuje na rozhodnutie R22/2017, ktoré uvádza, že naliehavý právny záujem v zmysle ( teraz ) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.

40. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pri tom rozhodujúce ako táto neistota vznikla.

41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 6.12.2012 právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , v súčasnosti musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

42. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. z 22.9.2010 nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.

43. Podľa ust. , o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

44. Podľa § 7 citovaného zákona, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb,

údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľností a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdno- ekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

45. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1. až 3. rade nepredložili súdu žiadne dôkazy o tom, že sú vlastníkmi niektorého z bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome na Q. v Košiciach.

46. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXXX, pre okres Košice I, obec C., kat. územie A. súd zistil, že žalobcovia nie sú vlastníkmi ani spoluvlastníkmi žiadneho z bytov alebo nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Nepreukázali súdu, že majú naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, nemajú aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, nepredložili súdu žiaden dôkaz, ktorý by vyvracal hodnovernosť a záväznosť údajov v katastri nehnuteľnosti a to údajov, ktoré sú zapísané na citovanom liste vlastníctva č. XXXXX.

47. Okrem žaloby súdu nepredložili žiaden iný dôkaz o tom, že by boli vlastnili byt č.X na zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, a že by bol tento nezákonným spôsobom prevedený na žalovaných v 1., 2. alebo 3. rade. Súd dospel k záveru, že neexistuje stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý by vyžadoval vydanie meritórneho rozhodnutia.

48. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v 1. až 3. rade neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na tejto žalobe, súd žalobu žalobcov ako bezdôvodnú zamietol.

49. O trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2. a 3. rade súd rozhodol podľa ust. , ods. 1 , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade žalovaní v 2. a 3. rade boli vo vzťahu k žalobcom úspešní, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

50. Žalovanému v 1. rade súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalovaný v 1. rade nežiadal náhradu trov konania, vzdal sa jej náhrady, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, hoci bol v konaní úspešný.

51. Podľa ust. , ods. 1, 2 , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.