Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-256-2017.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/256/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne G. E., rodenej X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., F. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Tajtákom so sídlom v Košiciach, Ondavská 17 proti žalovaným: 1. R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. 3, 2. N. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., N. XX, obaja zastúpení JUDr. Martinom Polákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 38, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 13C/388/2013-149 z 27.1.2017 Okresného súdu I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2.rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 13C/388/2013-149 z 27.1.2017 zamietol žalobu a priznal žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa pôvodne žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat.úz. M. mesto, obec N. - M. mesto, okres N. I, a to byt č. X na prízemí obytného domu súp.č. XXX na F. ulici č. XX v N., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu a zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade vydať jej túto nehnuteľnosť alebo zaviazať žalovaného v 1.rade na zaplatenie trhovej ceny nehnuteľností vo výške 87.000 €. Uznesením zo dňa 11.5.2015 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle žiadosti žalobkyne zo dňa 23.6.2014 a následne dňa 29.4.2016 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 23.8.2010 uzavrela kúpnopredajnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť so žalovaným v 1.rade, na ktorého previedla vlastnícke právo za cenu 18.600 €. Dôvodila, že uzavrela predmetnú kúpnu zmluvu v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, a preto od tejto zmluvy odstúpila. Svoju žalobu písomne doplnila a žiadala pripustiť do konania na strane žalovaného aj žalovaného v 2.rade. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 6.5.2014 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2.rade N. Z.. Žalobkyňa následne doplnila aj dôvody, o ktoré opiera svoju žalobu tvrdiac nedostatok vôle na jej strane, keďže sa malo jednať len o dočasný tzv. zabezpečovací prevod práva vo vzťahu k peňažnej pôžičke, ktorú žalovaní v 1. a 2.rade poskytli jej otcovi, t.j. ona nemala v úmysle definitívne predať tento byt. Vzhľadom na nedostatok vôle a už spomínanú tieseň a nápadne nevýhodné podmienky sa podľa názoru žalobkyne jedná o zmluvu absolútne neplatnú. Absolútnu neplatnosť žalobkyňa ďalej odôvodnila aj rozporom s ust. § 39 OZ a to jednak z dôvodu obchádzania zákona, ako aj z dôvodu, že sa tento právny úkon priči dobrým mravom.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných v 1. a 2.rade, ktorí žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaných s poukazom na skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy nie je možné považovať osobnú situáciu žalobkyne za tiesnivú a nie je splnená ani kumulatívna požiadavka nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá. Žalobkyňa ako predávajúca podpísala predmetnú zmluvu dobrovoľne a na základe prejavenej slobodnej vôle tak, ako to vyplýva aj z článku 12.4 zmluvy a v čase podpisu kúpnej zmluvy sa obe strany dohodli na základe predchádzajúcich jednaní na kúpnej cene najprv v hodnote 1 € a neskôr v zmysle dodatku č. 1 a č. 2 sa dohodli na kúpnej cene vo výške 25.000 €. Zároveň žalovaní podotkli, že v čase prevodu trhová hodnota predmetného bytu nemohla byť taká, akú žiada doplatiť žalobkyňa (87.000 €). Žalovaní upriamili pozornosť aj na to, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne došlo až po 3-ročnom časovom odstupe, čo tiež nasvedčuje špekulatívnemu postoju žalobkyne (keďže ťažko možno súhlasiť s tým, že by stav tiesne pominul až po takejto dobe). Žalobkyňa v žalobe neuvádza absolútne žiadne okolnosti, ktoré by mali odôvodňovať kvalifikovanie jej osobných pomerov ako stav tiesne. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 588, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1 OZ a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 23.8.2010 kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa ako predávajúca previedla do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho predmetnú nehnuteľnosť a to byt č. X na prízemní obytného domu na F. ulici č. XX v N., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu a spoločnej časti pozemku v podiele 397/10000-cin, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území M. W., obec N. - M. W., okres N. I. V tejto kúpnej zmluve bola cena uvedená vo výške 1 Eur, pričom v ten istý deň strany kúpnej zmluvy uzavreli Dodatok č. 1, podľa ktorého upravili kúpnu cenu za predmetný byt na cenu 18 000 Eur, ktorú kupujúci vyplatil predávajúcej. Dodatkom č. 2 zvýšili túto kúpnu cenu na 25 000 Eur, ktorá bola v celosti vyplatená žalobkyni prostredníctvom jej otca W. X., ktorý kúpnu zmluvu uzavrel na základe splnomocnenia udeleného mu žalobkyňou. Prvoinštančný súd konštatoval, že ust. § 48 Obč.zákonníka upravuje jeden zo spôsobov, akým je možné jednostranne ukončiť zmluvný vzťah. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorého dôsledkom je zánik zmluvného vzťahu. Zánik zmluvného vzťahu však ešte nemusí znamenať zánik vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Spravidla totiž odstúpením od zmluvy vznikajú iné (napríklad zodpovednostné, bezdôvodné obohatenie a pod.) záväzkové vzťahy. Zákon predpokladá iba 2 situácie, ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy a to vtedy: 1) ak možnosť odstúpenia predpokladá zákon alebo 2) ak možnosť odstúpenia zmluvné strany dohodli. Odstúpenie od zmluvy je adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom doručenia druhej zmluvnej strane. Prejav odstúpenia nie je možné zobrať späť, a to z dôvodu, že doručením odstúpenia nastupujú jeho právne dôsledky vyplývajúce zo zákona a to zrušenie zmluvy od začiatku (ex tuns). Iba výnimočne, ak nie je právnym predpisom určené alebo zmluvnými stranami dohodnuté, že sa zrušuje k inému časovému okamihu. Tento iný časový okamih však nič nemení na účinnosti odstúpenia od zmluvy. Právny dôsledky odstúpenia od zmluvy majú vo vnútri daného vzťahu tie dôsledky, že zmluvné strany sa musia navzájom vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je vylúčená prípadná zodpovednosť za škodu, a to za splnenia predpokladu uvedených v ustanoveniach § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd ďalej poukázal na to, že dňa 2.7.2013 zaslala žalobkyňa žalovaným v 1. a v 2. rade odstúpenie od kúpnej zmluvy, v ktorom uviedla, že odstupuje od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 23.8.2010, ktorú uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Toto odstúpenie od kúpnej zmluvy súd považuje za neplatné, pretože žalobkyňa pred súdom po začatí súdneho konania uviedla, že ona nebola v tiesni ani kúpnu zmluvu neuzatvárala za nápadne nevýhodných podmienok, pretože vo finančnej tiesni bol jej otec. Žalobkyňa v konaní nepreukázala v akej tiesni a za akých nápadne nevýhodných podmienok uzavrela túto kúpnu zmluvu, preto odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy je neplatné. Súd ďalej dodal, že odstúpenie od kúpnej zmluvy adresovala žalobkyňa takmer až po 3 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, pričom ak túto uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok mohla od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť oveľa skôr. Žalobkyňa, tak ako aj otec- svedok W. X. tvrdili, že nikdy nechceli predať predmetnú nehnuteľnosť patriacu žalobkyni, chceli ňou iba zabezpečiť pôžičku, ktorú mal mať otec žalobkyne W. X. vo vzťahu k tretím osobám. Súd neuveril tomuto tvrdeniu, pretože v splnomocnení na predaj bytu, ktoré je súčasťou spisu Katastrálneho úradu v Košiciach sa uvádza, že žalobkyňa splnomocnila svojho otca W. X. ku všetkým právnym úkonom týkajúcim sa predaja bytu a toto splnomocnenie mu udelila dňa 12.8.2010. Zároveň súd poukázal na znenie článku XI bod 11.2 kúpnej zmluvy, kde zmluvné strany prehlásili, že túto kúpnu zmluvu si prečítali, jej zneniu porozumeli, dobrovoľne, slobodne a bez nátlakov ju uzavreli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Z uvedených dôvodov súd predmetnú kúpnu zmluvu v zmysle jej Dodatkov č. 1 a 2 považoval za
platnú a žalobu žalobkyne o určenie jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol ako bezdôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
2. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa dôvodila, že napriek tomu, že sa domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu uplatnením viacerých dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy ( tiesne, nedostatku vôle, rozpor s dobrými mravmi), súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil výlučne iba na jediný z uplatnených dôvodov neplatnosti, a to len na prítomnosť tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzavretí zmluvy. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobkyne rozhodnutie neodôvodnené, a teda nepreskúmateľné a zároveň arbitrárne, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP bol podľa žalobkyne naplnený postupom súdu, ktorý odmietol vykonať ňou navrhnuté dôkazy na preukázanie „realitnej“ činnosti žalovaných, ktorá mala osvedčiť, že nielen na jej strane nebola prítomná skutočná vôľa na predaj bytu, ale aj na strane žalovaného v 2.rade takáto vôľa nebola a obaja uzatvárali túto zmluvu s vedomím o jej zabezpečovacom účele. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP bol založený nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu o autorovi kúpnej zmluvy, za ktorého bol žalovaným označený otec žalobkyne, čo súd bez ďalšieho prijal za preukázané. Rovnako bol podľa žalobkyne nesprávne vyhodnotený aj listinný dôkaz - plná moc, ktorú žalobkyňa udelila svojmu otcovi na predaj bytu, z ktorej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa vedela o predaji a byt chcela predať. Podľa názoru žalobkyne tento listinný dôkaz nemôže preukazovať prítomnosť vôle žalobkyne na „definitívny“ predaj. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP bol podľa názoru žalobkyne naplnený tým, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - pretože rozhodnutie postráda takéto právne posúdenie, nakoľko sa s väčšinou dôvodov uvádzaných žalobkyňou vôbec nevysporiadal. Tak, ako to už bolo uvedené, zameral výlučne na otázku tiesne a nápadne nevýhodných podmienok a ostatné dôvody (dobré mravy, úžera, zastretie právneho úkonu, nedostatok vôle) neposúdil. Žalobkyňa opakovane poukázala na nedostatok vôle na jej strane, ako aj na absolútnu neplatnosť zmluvy v dôsledku rozporu s dobrými mravmi a v dôsledku obchádzania zákona. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa už v priebehu konania predložila viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu SR, z ktorých okrem iného vyplýva aj to, že je pomerne bežným spôsob zabezpečovania záväzku zastieranie cez kúpnu zmluvu, pričom všetky tieto prípady vykazujú veľmi podobné znaky. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny, pričom súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na spravodlivé rozhodnutie vo veci samej a odvolanie nepovažujú za dôvodné v žiadnom z uplatnených odvolacích dôvodov. Poukázali na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by zmluvné podmienky vykazovali nápadnú nevýhodnosť, a to aj napriek tomu, že v tomto smere ju zaťažuje dôkazné bremeno a zároveň samotná žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že ona nebola v tiesni. Odmietnutý dôkaz, ktorým mala byť preukázaná „realitná činnosť žalovaných“ nemá žiaden význam pre skutkové zistenia potrebné na rozhodnutie o merite veci a údajná absencia vôle na kúpnu bytu u žalovaného v 2.rade je len teoretickou a špekulatívnou konštrukciou žalobkyne. Autorstvo samotnej kúpnej zmluvy je rovnako nepodstatnou okolnosťou a nemôže založiť akékoľvek dôvod neplatnosti právneho úkonu. Dôvody, ktoré viedli otca žalobkyne k zmluvnej podmienke týkajúcej sa kúpnej ceny nie sú rovnako dôkazom o tom, že by kúpna zmluva alebo akékoľvek právne úkony účastníkov konania vykazovali neschopnosť ovládania alebo rozpoznania svojho konania. Zároveň žalovaní poukázali na to, že pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 19C/400/2013 je vedené konanie s takmer identickým predmetom konania, kde sa žalobkyňa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú previedla kúpnou zmluvou, ktorú riadne podpísala a jej procesná obrana spočíva rovnako v tvrdení, že nevedela čo vlastne podpisuje. Uvedené podľa žalovaných nasvedčuje špekulatívnemu postupu žalobkyne, resp. jej otca aj v iných prípadoch.
Za účelové žalovaní považujú aj tvrdenie žalobkyne vzťahujúce sa na plnú moc udelenú jej otcovi, keď tvrdí, že chcela otca splnomocniť iba na dočasný prevod nehnuteľnosti, a preto podľa ich názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosť udelenia splnomocnenia ako dôkaz o tom, že žalobkyňa veľmi dobre vedela aké splnomocnenie udeľuje a bola s tým uzrozumená. Žalovaní poukázali na rozdiel medzi zabezpečovacím prevodom práva a kúpnu zmluvou, pričom zdôraznili, že záujmom zmluvných strán v danom prípade bol reálny prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Za nepravdivé považujú žalovaní aj tvrdenia žalobkyne o tom, že sa súd nevysporiadal so všetkými ňou uvádzanými okolnosťami, naopak podľa žalovaných súd prvej inštancie v odôvodnení dal odpoveď na všetky tvrdenia žalobkyne v rozsahu, ktorý bol potrebný. Ďalej žalovaní opakovanie poukázali na dlhší časový odstup medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a podaním žaloby a zdôraznili, že žalobkyňa o tzv. zastretom právnom úkone nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Naopak z dôkazov obsiahnutých v spise vyplývajú len také skutkové okolnosti, ktoré nasvedčujú riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .
5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
8. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,e/, f/, h/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
9. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.
11. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP nie sú dané, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods.2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.
13. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobkyne, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil iba na jediný uplatnený dôvod (tieseň), naopak vysporiadal sa aj s otázkou platnosti odstúpenia a žalobkyňou tvrdeným nedostatkom vôle, pričom súd dospel k záveru, že zmluva je platná a neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa v odvolaní konkretizovala, že sa jednalo o nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, ktoré mali osvedčiť “realitnú činnosť“ žalovaných. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že aj keď súd prvej inštancie nevykonal uvedené žalobkyňou navrhované dôkazy, dôvod takéhoto postupu súd v odôvodnení rozhodnutia jasne vysvetlil a odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že tieto dôkazy neboli relevantné pre rozhodnutie o veci (realitná činnosť neosvedčuje nedostatok vôle na strane žalovaných). Súd teda vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné (nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné).
16. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
17. V danom prípade nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Uvedené sa vzťahuje aj na vyhodnotenie listinného dôkazu-plnej moci, pričom odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením tohto dôkazu tak ako ho realizoval súd prvej inštancie.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
19. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov, a preto napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešným žalovaným, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).