Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-8S-100-2020.pdf
PDF · 130.73 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8S/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: GP Stores, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 46 819 207, právne zastúpený: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100799924/2020 z 23. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100799924/2020 z 23. apríla 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102942946/2019 z 19. decembra 2019 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice rozhodnutím číslo 102942946/2019 z 19.12.2019 (ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 180,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2017 konštatujúc, porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) .
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100799924/2020 z 23.04.2020 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane začal dňa 22.05.2018 na základe Oznámenia č. 100751116/2018 z 17.04.2018 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období jún 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od dodávateľa Visual Media, s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 238 264 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr:
- č. 160100370, so základom dane 3000,00 euro a DPH 600 euro, s predmetom dodania „baliace práce“,
- č. 160100371, so základom dane 850,00 euro a DPH 170 euro, s predmetom dodania „upratovanie A. XX, B.“,
- č. 160100372, so základom dane 4000,00 euro a DPH 800 euro, s predmetom dodania „prenájom baliacich prístrojov“,
- č. 160100373, so základom dane 4100,00 euro a DPH 820 euro, s predmetom dodania „technická podpora, údržba hardware, software“,
- č. 160100374, so základom dane 2800,00 euro a DPH 560 euro, s predmetom dodania „výroba bannerov“,
- č. 160100375, so základom dane 2000,00 euro a DPH 400 euro, s predmetom dodania „editačné práce“,
- č. 160100376, so základom dane 3600,00 euro a DPH 720 euro, s predmetom dodania „výroba a tlač letákov AS obojstranné “,
- č. 160100377, so základom dane 950,00 euro a DPH 190 euro, s predmetom dodania „roznášky letákov“,
- č. 160100378, so základom dane 3000,00 euro a DPH 600 euro, s predmetom dodania „grafické práce“,
- č. 160100379, so základom dane 1600,00 euro a DPH 320 euro, s predmetom dodania „výroba a tlač plagátov obojstranné“.
4. Správca dane zistil, že konateľom dodávateľa bol v kritickom období pán C. D., bytom E. XXX, XXX XX E., pričom tento bol ako svedok vypočutý správcom dane dňa 26.02.2019. Vo svojej výpovedi najmä potvrdil dodania v zmysle vyššie uvedených faktúr žalobcovi, ale dôkazy o ich reálnom uskutočnení nepredložil. Účtovné doklady nemá k dispozícii, meno účtovníčky odmietol špecifikovať pričom dodal, že účtovníctvo bolo vedené externe. Zároveň nemohol uviesť, či v dobe kedy k zdaniteľným obchodom malo dôjsť disponoval dodávateľ zamestnancami. Tiež uviedol, že služby realizovala subdodávateľská spoločnosť KR Business, s.r.o., IČO: 48 089 206 (ďalej aj „subdodávateľ“ alebo „subdodávateľská spoločnosť“), ktorú zastupoval Ing. Albert Ternai.
5. Ďalej správca dane zistil, že
- dodávateľská spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou MDT Group, s.r.o., Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, ktorá je nekontaktná a nebolo možné zabezpečiť účtovné a daňové doklady dodávateľskej spoločnosti;
- subdodávateľská spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 09.09.2017 stala spoločnosť STAREC, s.r.o., F. XXXX/XXX, XXX XX G., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 18.10.2017 stala spoločnosť VARPET, s.r.o.;
- medzi žalobcom a dodávateľom nebola ohľadne predmetných služieb uzatvorená žiadna písomná zmluva;
- subdodávateľ za zdaňovacie obdobie jún 2017 nepodal daňové priznanie DPH (na strane 26 rozhodnutia správcu dane je konštatované, že „Za zdaňovacie obdobie január 2017, t.j. v období, kedy táto spoločnosť mala zdaniteľné obchody v zmysle vyššie uvedených faktúr realizovať, podal daňové priznanie DPH, pričom na každom riadku daňového priznania vykázal nulové hodnoty a nepodal kontrolný výkaz“) , kontrolný výkaz, ročné a ani mesačné hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti;
- subdodávateľovi bola dňa 31.08.2017 zrušená registrácia pre DPH;
- subdodávateľ sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne.
6. Výsledky daňovej kontroly sú zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly číslo 101009009/2019 z 30.4.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03.05.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt podal dňa 28.06.2019 vyjadrenie k Protokolu. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu správca dane poukazoval na už vyššie uvedené zistenia a najmä uviedol, že sa nepreukázalo vykonanie obchodov deklarovaným dodávateľom. Nepravdivosť výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti dokazujú vyjadrenia pána D. H., zamestnanca spoločnosti BH Beta, s.r.o. (prenajímateľ skladových priestorov pre žalobcu) a zároveň aj správcu budovy, ktorý negoval vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti.
7. V rámci následného vyrubovacieho konania správca dane dňa 23.10.2019 vypočul svedka I. J. A. - zástupcu subdodávateľskej spoločnosti, ktorý najmä uviedol že:
- žalobcu nepozná a tiež nepozná ani jeho konateľa,
- dodávateľskú spoločnosť a subdodávateľskú spoločnosť ako aj ich konateľov pozná,
- žiadny pracovnoprávny vzťah medzi subdodávateľskou spoločnosťou a ním nikdy nebol, išlo o vzťah kamarátsko-pracovný s vtedajším konateľom subdodávateľskej spoločnosti,
- nevedel potvrdiť poskytnutie služieb v plnom rozsahu subdodávateľskou spoločnosťou, avšak dodal že chodil do Maďarska pre letáky a reklamné predmety, ktoré mal priniesť konateľovi alebo priamo na A. XX, B., nevedel však uviesť meno, komu ich odovzdal, pričom nikdy nemal ani žiadnu písomnosť o odovzdaní tovaru,
- pomáhal konateľovi dodávateľa kvôli jazykovej bariére,
- nemal žiadny mandát na zastupovanie subdodávateľskej spoločnosti, nikdy nevidel jej účtovníctvo, nemal vedomosť o tom, kto účtoval pre uvedenú spoločnosť ani nikdy nevidel žiadne faktúry, ktoré sa v tejto súvislosti vystavovali,
- predmetné obchody nesprostredkoval, len sa podieľal na technickom zabezpečení obchodov buď na požiadanie konateľa dodávateľskej spoločnosti alebo konateľa subdodávateľskej spoločnosti,
- niektoré tovary, ktoré pomenoval ako letáky, USB kľúč, reklamné predmety, zrkadielka otváracie, zápisníčky, perá a plagáty prevzal od subdodávateľskej spoločnosti. Tovar prevzal vždy v Maďarsku na rôznych miestach a tieto priviezol vlastným vozidlom.
8. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom vyššie uvedených faktúr nevykonala dodávateľská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti.
9. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí (konajúc o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane), okrem všeobecných teoretických východísk, uviedol najmä, že žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane preukázal formálnymi dôkazmi (faktúra s prílohami) a všeobecným tvrdením o realizácii všetkých deklarovaných zdaniteľných obchodov dodávateľskou spoločnosťou, zatiaľ čo správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných z faktúr od deklarovaného dodávateľa. Poukázal na rozpory vo výpovediach konateľa dodávateľskej spoločnosti a zástupcu subdodávateľskej spoločnosti a tiež na zistenie, že subdodávateľská spoločnosť v kritickom období nemala zamestnancov, nedodala služby dodávateľskej spoločnosti a táto ďalej žalobcovi. Tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nepredložil relevantné dôkazy a účtovníctvo spoločnosti dodávateľa a subdodávateľa nie je dispozícii, dodanie služieb daňovému subjektu je opodstatnene spochybnené.
II.
Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom
A. Správna žaloba
10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100799924/2020 z 23.04.2020 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
11. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- reálnosť zdaniteľných plnení preukázal faktúrami, objednávkami, vzájomným odsúhlasením vykonaných služieb, ukážkou vytvorených bannerov, zoznamom emitovaných prác, plánom výkonu služby, vytlačenou ukážkou grafických prác, výpoveďou bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti a výpoveďou zástupcu subdodávateľskej spoločnosti;
- predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu prešlo dôkazné bremeno na preukázanie opaku na správcu dane, pričom tento opak nepreukázal;
- absencia písomnej zmluvy s dodávateľskou spoločnosťou nemôže vyvolať pochybnosť o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení keď existenciu ústnej dohody potvrdil žalobca aj dodávateľ, v konaní bola predložená objednávka a tiež ďalšie listinné a vecné dôkazy (ukážky vzorky);
- žalobca nemá prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností, a teda nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, a teda nemôže niesť ani žiadnu zodpovednosť a ani sankcie za to, že iná spoločnosť nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň;
- uvedená skutočnosť tak isto nepreukazuje, že by k zdaniteľným plneniam nedošlo;
- ani tvrdenie o chýbajúcich ľudských zdrojoch na strane dodávateľa a subdodávateľa nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení;
- dôkazné bremeno nezaťažuje daňový subjekt bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane.
B. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že
- žalobca predložil správcovi dane iba faktúry s prílohami a tvrdil, že všetky deklarované zdaniteľné obchody boli realizované dodávateľom;
- z dokazovania však vyplynulo, že dodávateľ reálne vykonanie služieb nepreukázal a tvrdenia jeho bývalého konateľa neboli podložené žiadnym dôkazom;
- tvrdenia o ústnej dohode ani nepredloženie písomnej zmluvy neboli rozhodujúce pre vyvodenie záveru o nepreukázaní práva na odpočítanie dane;
- objednávka a ďalšie listinné dôkazy nijakým spôsobom nepreukazujú ani existenciu zmluvy alebo dohody, pretože na žiadnu zmluvu ani dohodu neodkazujú a nepreukazujú ani realizáciu služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre.
C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 13. Následne žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.5.2021, navyše oproti žalobnej argumentácii poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/94/2013, 3Sžf/1/2010 a 6Sžf/10/2012 a uviedol, že správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či subdodávateľom dodávateľa bola spoločnosť KR Business, s.r.o. a z uvedeného bez ďalšieho vyvodil nelogický záver, že keďže dodávateľ nepreukázal, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané subdodávateľom, ani žalobca nemohol preukázať, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané dodávateľom. Správca dane tak od žalobcu požadoval, aby preukázal skutočnosti týkajúce sa právneho vzťahu, ktorého nebol účastníkom.
14. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 10.5.2021. Žalovaný k tomuto nezaujal žiadne stanovisko.
15. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/100/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/100/2020.
16. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.3.2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
17. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
18. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
22. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
23. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
24. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
25. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
26. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov nevyplynulo, žeby tieto spochybňovali existenciu samotného plnenia. Svoje rozhodnutia založili na tom závere, že predmetné tovary a služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. práve spoločnosťou Visual Media, s.r.o. v subdodávke spoločnosťou KR Business, s.r.o.
27. Vyššie uvedený záver daňové orgány založili na týchto zisteniach: I. deklarovaný dodávateľ a) nemá k dispozícii účtovné doklady nemá k dispozícii (rovnako tak ani jeho právny nástupca, ktorý si zásielky s výzvami nepreberá) a meno účtovníčky odmietol špecifikovať; b) nevedel uviesť, či v dotknutom období disponoval zamestnancami; c) ohľadom predmetných služieb neuzavrel so žalobcom písomnú zmluvu; II. subdodávateľ a) za zdaňovacie obdobie jún 2017 nepodal daňové priznanie DPH, kontrolný výkaz, ročné a ani mesačné hlásenia o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a nenachádza sa v registri Sociálnej poisťovne, z čoho tiež vyplynulo, že v danom období nemal ľudské zdroje na zabezpečenie služieb, b) nie je od 31.08.2017 registrovaný pre DPH (ex offo zrušená registrácia); c) v predmetnom období nemal žiadneho splnomocneného zástupcu a I. J. A. nemal na zastupovanie tejto spoločnosti žiadny mandát III. správca dane zistil rozpory medzi výpoveďami konateľa dodávateľa a zástupcu subdodávateľa I. J. A.; IV. nepravdivosť výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti dokazujú vyjadrenia pána D. H., zamestnanca spoločnosti BH Beta, s.r.o. (prenajímateľ skladových priestorov pre žalobcu) a zároveň aj správcu budovy, ktorý negoval vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti.
28. Značná časť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj následne žalovaného je venovaná preukazovaniu vzťahu dodávateľa s jeho subdodávateľom bez toho, aby bola pozornosť venovaná aj na preukazovanie obchodu medzi dodávateľom a žalobcom. Nejasnosti označené či vzniknuté v tomto vzťahu (bod 25 II. – III.) nemožno automaticky prenášať aj do obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Je preto pravdou, že správca dane založil formulované pochybnosti na skutočnostiach, jednak ani netvoriacich obsah dôkazného bremena, ktoré je povinný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať, príp. na skutočnostiach objektívne mimo jeho dosah (zánik dodávateľskej spoločnosti tesne po realizácii obchodov a s tým súvisiace chýbajúce účtovníctvo dodávateľa odovzdané nástupníckej spoločnosti, ktorá zásielky s výzvami od správcu dane nepreberá, okolnosti na strane subdodávateľa).
29. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa a jeho vzťahu s dodávateľom žalobcu správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33). Hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).
30. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie pre nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane, k čomu však vedú závery najmä daňových orgánov v aktuálne súdenej veci. Súdny dvor EÚ v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Hmotno- právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno- právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.
31. Podľa uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
32. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32 a vo veci K. A., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). V takom prípade je možné nepriznať odpočítanie dane ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Uvedeným smerom však daňové orgány neargumentovali.
33. Takmer všetky zistenia, na ktorých správca dane založil svoje pochybnosti, sa teda týkajú dodávateľa, konkrétne jeho personálneho zabezpečenia, účtovníctva a jeho ďalšieho správania po vykonaní deklarovaných transakcií a ďalej subdodávateľa a v tejto súvislosti rozpormi vo výpovediach
konateľa dodávateľskej spoločnosti a zástupcu subdodávateľa, na ktorých skutočnostiach v zmysle vyššie uvedených úvah nemožno založiť zamietnutie práva na odpočítanie dane.
34. Pochybnosti správcu o tom, ako mohla subdodávateľská spoločnosť (bez zamestnancov, so zrušením registrácie pre DPH po dátume vykonania spochybňovaných transakcií, bez podania daňového priznania a kontrolného výkazu) dodať tovar dodávateľskej spoločnosti bez ďalšieho nepredstavujú dôvodné pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľskou spoločnosťou žalobcovi. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane vo vzťahu k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť tovar, ale či táto spoločnosť tovar reálne (fakticky) dodala žalobcovi.
35. Správca dane a žalovaný ďalej spochybnili výpoveď pána C. D. (konateľa dodávateľskej spoločnosti) len všeobecnými okolnosťami a zisteniami týkajúcimi sa subdodávateľských vzťahov, na ktoré nemožno pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane prihliadať (ZNSS 23/2022 ako aj bod 32 tohto rozsudku). Celkovo vo vzťahu k všeobecným pochybnostiam a zisteniam správcu dane týkajúcim sa subdodávateľského prvku obchodného reťazca správny súd dodáva, že tieto sa netýkajú priameho vzťahu dodávateľa (spoločnosť Visual Media, s.r.o.) a odberateľa (žalobcu), a preto na nich nemožno bez ďalšieho založiť dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane.
36. Pokiaľ ide o absenciu písomnej zmluvy medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, správny súd aj v tejto súvislosti súhlasí s argumentáciou žalobcu, nakoľko tento nemal povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu ohľadom deklarovaných obchodov. Písomné vyhotovenie zmluvy navyše nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty a jeho absencia nie je za aktuálnych okolností prípadu ani dostatočne závažná pre spochybnenie či vyvrátenie tvrdení žalobcu o uskutočnení zdaniteľných plnení, keďže žalobca predložil správcovi dane objednávky ku každej zo spochybňovaných faktúr, pričom realizáciu týchto objednávok zhodne potvrdili tak žalobca ako aj pán C. D., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v kritickom období (v tomto smere z časti potvrdil spoluprácu s dodávateľom aj svedok I. J. A. - zástupca subdodávateľskej spoločnosti pri svojom vypočutí dňa 23.10.2019 /viď bod 7/) .
37. Pokiaľ ide o správcom dane tvrdenú negáciu výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti vyjadrením pána D. H. - zamestnanca spoločnosti BH Beta, s.r.o. (prenajímateľ skladových priestorov pre žalobcu) a zároveň aj správcu budovy, správca dane ani žalovaný vôbec nespresnili, v ktorej časti bola výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti spochybnená, a ktorými tvrdeniami pána H.. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní číslo: 100750744/2019 z 28.03.2019, na ktorú v tejto súvislosti správca dane poukazoval pritom vo vzťahu k fakturovaným transakciám posudzovaným v aktuálne prejednávanej právnej veci nevyplynuli žiadne skutočnosti. V predmetnej zápisnici sa pán H. vyjadroval vo vzťahu k užívaniu prenajatých priestorov a k tam vykonávaným stavebným prácam, ktoré však netvorili predmet dodávok podľa faktúr uvedených v bode 3 tohto rozsudku.
38. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.
39. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH) aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
V.
Záver
40. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je opodstatnená keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p., postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu a predovšetkým jeho záverov podľa bodu 39 tohto rozsudku.
41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
42. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.