Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Cb-153-2017.pdf
PDF · 99.27 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/153/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXXX/XX, I., o zaplatenie sumy 1.247,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy vo výške 950 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
- zo sumy 1.247,39 eur od 22.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.197,39 eur od 28.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.147,39 eur od 23.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.097,39 eur od 21.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.047,39 eur od 20.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 997,39 eur od 18.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 947,39 eur od 22.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 897,39 eur od 20.06.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 847,39 eur od 23.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 797,39 eur od 21.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 747,39 eur od 18.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 697,39 eur od 22.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 647,39 eur od 20.11.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 597,39 eur od 19.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 547,39 eur od 21.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 497,39 eur od 20.02.2020 do zaplatenia
- zo sumy 397,39 eur od 18.04.2020 do zaplatenia
- zo sumy 347,39 eur od 26.05.2020 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 01.08.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.247,39 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, na základe toho, že so žalovaným uzatvoril dňa 07.09.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.350 eur. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ. Podľa zmluvy mal splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach po 81,19 eur, do celkovej sumy 3.897,12
eur. Žalovaný uhradil sumu 2.521,63 eur. K úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, preto pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 19.10.2014.
2. Žalobca podaním s autorizáciou doručeným súdu dňa 26.02.2020 vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenia istiny vo výške 800 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3. Následne žalobca podaním s autorizáciou doručeným súdu dňa 27.03.2020 vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenia istiny vo výške 50 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
4. Ďalším podaním s autorizáciou doručeným súdu dňa 12.06.2020 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenia istiny vo výške 100 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil v späťvzatej časti žalobného návrhu, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože k jej čiastočnému späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním.
8. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom sporu súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmluvou o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 07.09.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
9. Žalovaný sa v konaní nevyjadril.
10. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07.09.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 2.350 eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 1.437,20 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 81,19 eur (s poistením). Celkom tak mal vrátiť sumu 3.787,20 eur (uvedená ako celková suma pôžičky s poistením). Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom „09/2015“. Z článku 6 ods. 6.2 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný podľa priloženého prehľadu splátok a úhrad (č.l. 8 spisu) nezaplatil riadne splátky pôžičky splatné od 20.05.2014. Celkom na pôžičku uhradil sumu 2.521,63 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 označeným ako „predžalobná upomienka“ (č.l. 5 spisu) vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 343,91 eur s tým, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade nedošlo, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. Predčasné zosplatnenie úveru v konaní nebolo sporné.
20. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v prejednávanom prípade právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Na uvedenej skutočnosti nič nemení údaj (uvedený v predmetnej zmluve) o pracovnom zaradení
žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa, pretože z neho nijakým spôsobom nevyplýva, že by poskytnutú pôžičku použil pri výkone podnikateľskej činnosti. Postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu potvrdzuje aj skutočnosť, že je v zmluve identifikovaný údajmi ako fyzická osoba - nepodnikateľ, to znamená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého bydliska (teda nie údajmi, aké sa vyžadujú pri podnikateľoch). Okrem toho samotný právny predchodca žalobcu v ním vyhotovenej formulárovej zmluve uviedol v rámci údajom vo predmete financovania pôžičky aj údaj o „celkových nákladoch spotrebiteľa“. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd posudzoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa uvedených ustanovení, ako aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže ide o spotrebiteľský úver.
21. Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
22. Súd nepriznal žalobcovi ani poistné uplatňované v rámci zročných splátok vo výške 2,29 eur mesačne, keď dojednanie poistenia malo byť priamou súčasťou Zmluvy, avšak súd má za to, že pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle citovaného ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, pričom uvedené poistenie si mohol spotrebiteľ nie vybrať a výslovne uzatvoriť poistnú Zmluvu, ale len vylúčiť zaškrtnutím príslušného políčka o odmietnutí poistenia, preto nemožno mať za to, že došlo k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy. Rovnako potom v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých na zmluve uvádzaných údajov tomuto zodpovedá. Súd tiež poukazuje na to, že vzhľadom na dojednané poistné, ktoré právny predchodca žalobcu žiadal od žalovaného na základe zmluvy uhrádzať, nemožno za tento údaj považovať položku „celková suma pôžičky“ v sume 3.787,20 eur, ktorá zodpovedá len súčinu mesačných splátok úveru 81,19 eur x dohodnutý počet splátok, avšak neberie do úvahy uvedené dojednané poistenie 2,29 eur, ktorá suma však jednoznačne bola od žalovaného v rámci jednotlivých splátok požadovaná, čo vyplýva aj z rozpisu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu), kde je uvedená suma splátok vo výške 81,19 eur. Aj z uvedeného dôvodu potom zmluva neobsahuje správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.
23. Hoci zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 nesankcionuje neplatnosťou, poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu spočívajúcu v tom, že ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
24. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K., v ktorom súdny dvor predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 uvedenej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie správneho údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.
25. Žalovanému bola v danom prípade poskytnutá pôžička (spadajúca pod definíciu spotrebiteľského úveru) vo výške 2.350 eur, z ktorej uhradil sumu 2.521,63 eur pred podaním žaloby a ďalších 950 eur v priebehu konania (čo nebolo medzi stranami sporné), ktorú súd započítal na istinu dlžnej sumy. Žalovaný tak uhradil celú sumu istiny ešte pred podaním žaloby, a teda žaloba nebola dôvodná, preto ju súd v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
30. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
31. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože hoci bol žalovaný úspešný v konaní v rozsahu 100 %, žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).