Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-93-2020.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Subarea
21Cob/93/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: P. M., nar. XX. G. XXXX, bytom O. K. XXXX/XX, I., o zaplatenie 1.247,39 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 28Cb/153/2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Trnava z 18. júna 2020 č. k. 28Cb/153/2017-78 v zamietajúcej časti a v časti trov konania r u š í a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,34 %.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 18. júna 2020 č. k. 28Cb/153/2017-78 súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 950 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.247,39 eur od 22.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.197,39 eur od 28.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.147,39 eur od 23.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.097,39 eur od 21.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.047,39 eur od 20.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 997,39 eur od 18.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 947,39 eur od 22.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 897,39 eur od 20.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 847,39 eur od 23.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 797,39 eur od 21.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 747,39 eur od 18.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 697,39 eur od 22.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 647,39 eur od 20.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 597,39 eur od 19.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 547,39 eur od 21.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 497,39 eur od 20.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 397,39 eur od 18.4.2020 do zaplatenia a zo sumy 347,39 eur od 26.5.2020 do zaplatenia, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a III. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.7.2020 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu zaplatenia prevažnej časti žalovanej pohľadávky žalovaným počas konania. Navrhla konanie zastaviť a zároveň si voči žalovanému uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaný nevyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby, keď napriek výzve súdu sa v určenej lehote k späťvzatiu žaloby nevyjadril.
4. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
5. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
6. Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
7. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť aj v zostávajúcej zamietajúcej časti po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Späťvzatím (čiastočným) žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP by bol nesúhlas žalovaného z vážnych dôvodov, ten tu však nebol. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, o zrušení rozsudku v späťvzatej časti a o zastavení konania. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia a to po prejednaní veci bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V predmetnej veci bol daný dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania odvolacím súdom v súvislosti so zastavením konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila zastavenie konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a z dôvodu späťvzatia žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že pred súdom prvej inštancie bola žaloba čiastočne braná späť (tromi podaniami) v časti o zaplatenie spolu vo výške 950 eur s príslušenstvom, pričom žalobkyňa ako dôvod späťvzatia uviedla čiastkové úhrady žalovaným v sume 950 eur po podaní žaloby. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, zobrala žalobkyňa žalobu späť i vo zvyšnej časti, t. j. v zamietajúcej časti (bez ohľadu na to, že žalobkyňa uviedla, že žalobu berie späť v celom rozsahu, nakoľko konanie bolo v časti o zaplatenie 950 eur s príslušenstvom zastavené). V tomto späťvzatí však nekonkretizovala jednotlivé úhrady žalovaným s výnimkou sumy 50 eur zaplatenej dňa 17.6.2020 a uviedla, že žalobu berie späť z dôvodu zaplatenie prevažnej časti žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby. Z uvedeného je potom zrejmé, že v časti o zaplatenie 1.000 eur jednoznačne zavinil zastavenie konania žalovaný, t. j. v rozsahu 80,17 % (vychádzajúc zo žalovanej sumy istiny 1.247,39 eur), a vo zvyšnej časti t. j. v rozsahu 19,83 % je potrebné pričítať zavinenie na zastavení konania žalobkyni, keď dôvodom späťvzatia nebolo správanie žalovaného (vykonanie ďalšej úhrady). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60,34 % (80,17 % - 19,83 %), preto odvolací súd rozhodol tak, žalobkyni priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania rozsahu 60,34 % (výrok II. uznesenia). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.