Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-7Csp-3-2023.pdf
PDF · 112.48 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-7Csp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom: D. E. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 2.143,56 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému s a voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.143,56 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.010,74 € od 26. 10. 2022 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 10. 2022 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 22. 12. 2017 Zmluvu č. 3017572201, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53, ods. 9 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 03. 02. 2020 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.143,56 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.010,74 €, riadneho úroku vo výške 127,11 €, úroku z omeškania vo výške 5,71 €, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 26. 10. 2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov k uplatnenému nároku v súlade s § 150, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Žalobca v podaní zo dňa 31. 03. 2023 uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa 22. 12. 2017 o 20:25:22 hod. akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. Na základe uvedených právnych skutočností bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o úvere. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, klient (žalovaný) podpísal potvrdenie elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom, a to priamo cez kanál Internetbanking-u. Uvedené preukazuje potvrdenie o podpise zmluvy, ktoré tvorí prílohu podanej žaloby. Žalovaný čerpal dňa 22. 12. 2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 2.450,00 € a z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 1.099,36 €. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (2.450,00 € – 439,26 € = 2.010,74 €). V zmysle úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 13,90 %. Zmluvný úrok bol vyúčtovaný v celkovej výške 654,69 €. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 527,58 €. Neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 127,11 €. Úrok z omeškania bol žalovanému vyúčtovaný vo výške 14,23 €. Z úhrad žalovaného bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 8,52 € a neuhradený úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 5,71 €. Žalobca podal na súd žalobu dňa 01. 02. 2023. Uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastalo podaním zo dňa 03. 02. 2020, pričom došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 27. 10. 2019. Zároveň upresnil, že postupca úver interne evidoval pod č. LD1735600566. Dodal, že využil svoje právo a mimoriadnu splatnosť vyhlásil podaním zo dňa 03. 02. 2020, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 27. 10. 2019. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ uplatnilo.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 12. 07. 2023 napriek výzve súdu zo dňa 25. 04. 2023 písomne nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu a nepredložil žiadne dôkazy.
4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žiadna strana sporu ani zástupca žalobcu. Žalobca a jeho právny zástupca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 180 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal vec v neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca (žalovaný nepredložil žiadne dôkazy), a z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
6. Tatra banka, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 22. 12. 2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby. K uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, keď žalobca dňa 22. 12. 2017 o 20:25:22 hod. akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy a žalovaný podpísal potvrdenie elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom, a to priamo cez kanál Internetbanking- u. Digitálny podpis úverovej zmluvy preukazuje Osvedčenie o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy zo dňa 09. 11. 2022. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.450,00 €. V zmluve sú uvedené obligatórne zákonné náležitosti - úroková sadzba 13,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 15,81 %, priemerná hodnota RPMN 12,19 %, odplata 16,33 %, najvyššia prípustná odplata 17,46 %, konečná splatnosť úveru 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky úveru 46,04 €, termín splatnosti splátky a poistného 27. dňa príslušného mesiaca, počet splátok 84, výška mesačného poistného pre poistenie 0,87 €, celková čiastka 3.870,32 €.
7. Podľa článku VI. bodu 1. písm. a) Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 22. 12. 2017 má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa článku VI. bodu 2 uvedenej zmluvy sa pohľadávka veriteľa stane splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi. Dlžník je povinný zaplatiť pohľadávku veriteľa v lehote určenej veriteľom v oznámení.
8. Z Osvedčenia verifikovania bonity a možnosti splácania úveru zo dňa 04. 11. 2022 vyplýva, že banka verifikovala bonitu klienta a možnosti splácania poskytnutého úveru úverového produktu zisťovaním jeho čistého príjmu, ktorý bol vo výške 1.357,33 € mesačne a zisťovaním jeho záväzkov, ktoré splácal vo výške 518,11 € mesačne.
9. Žalobca predložil aj Platobnú históriu, z ktorej vyplýva, že žalovaný nesplácal úver riadne v zmysle úverovej zmluvy.
10. Listom – Výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 27. 12. 2019 oznámila banka žalovanému, že eviduje aj naďalej voči nemu ku dňu 23. 12. 2019 pohľadávky v omeškaní, celkovo išlo o 8 pohľadávok, medzi ktorými bola uvedená i pohľadávka titulom spotrebiteľského úveru č. LD1735600566 so sumou v omeškaní 140,81 €. Zároveň ho banka vyzvala na úhradu dlžných súm bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní s upozornením, že ak pohľadávku v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedených úverových produktov a v takom prípade mu vznikne povinnosť uhradiť celú nesplatenú pohľadávku naraz. Predmetná výzva bola žalovanému odoslaná prostredníctvom poštového úradu dňa 27. 12. 2019.
11. Listom – Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 03. 02. 2020 oznámila banka žalovanému, že napriek predchádzajúcim písomným výzvam neeviduje úhradu splatnej pohľadávky banke zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3017572201. Keďže tento stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania, vyhlasuje splatnosť pôžičky/úveru dňom doručenia tohto oznámenia sa stáva splatnou pohľadávka z pôžičky/úveru banky vo výške 2.137,11 € ku dňu 01. 02. 2020, z toho istina 2.010,74 €, riadny úrok 124,21 €, úrok z omeškania 2,16 €. Zároveň banka vyzvala žalovaného, aby po doručení tohto oznámenia bezodkladne zaplatil pohľadávku. Oznámenie bolo žalovanému odoslané prostredníctvom poštového úradu dňa 03. 02. 2020.
12. Dňa 25. 10. 2022 uzatvorila Tatra banka, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení splatných peňažných pohľadávok postupcu špecifikovaných v Prílohe č. 1 k tejto zmluve k dátumu 25. 10. 2022 na postupníka, pričom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka G. H., I. voči žalovanému vo výške 2.010,74 €, 127,11 €, 3,30 € a 2,41 €, titulom spotrebiteľského úveru č. LD1735600566, variabilný symbol: 3017572201.
13. Listom – Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 11. 2022 oznámila banka žalovanému, že pohľadávka vo výške 2.143,56 € spolu so všetkými právami s ňou spojenými, ktorá vznikla zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3017572201 v znení jej všetkých dodatkov, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 10. 2022 s účinnosťou ku dňu 02. 11. 2022 postúpená žalobcovi.
14. V konaní bolo medzi stranami nesporné a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22. 12. 2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému (jednorazovo) úver vo výške 2.450,00 €. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu – banka pri uzatváraní uvedenej úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov mal v predmete svojej činnosti. Spĺňa tak predpoklady veriteľa v zmysle vyššie citovaného § 2, písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. a dodávateľa v zmysle § 52, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vystupoval ako fyzická osoba – občan, nepodnikateľ, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný spĺňa predpoklady spotrebiteľa v zmysle § 2, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto súd úverovú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným predmetnou zmluvou ako spotrebiteľský vzťah a to v zmysle zákonných definícii jednak § 53, ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z.
15. V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorú skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného má súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
16. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 10. 2022. V prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt.
17. Podľa ust. § 92, ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z. účinnom od 01. 01. 2017 (teda v čase postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (87ac), § 17, ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu (87ad), § 20, ods. 6 a 8 Zákona č. 90/2016 Z. z.). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Ustanovením § 92, ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.
19. Podmienky obsiahnuté v cit. ust. § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. je potrebné považovať za osobitné hmotnoprávne podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky voči jej klientovi (teda akémukoľvek klientovi, zahŕňajúc aj spotrebiteľa) bez jeho súhlasu dané špeciálnou úpravou podľa tohto zákona. Všetky tieto podmienky musia byť kumulatívne naplnené, v opačnom prípade je postúpenie pohľadávky banky, ako dvojstranný právny úkon banky a postupníka, pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) neplatné (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8 ročník 2018 pod publikačným č. 60). Ust. 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. formuluje nasledovné osobitné podmienky postúpenia pohľadávky banky voči klientovi: (i) skutočnosť, že klient banky je v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, (ii) toto jeho omeškanie je v trvaní viac ako 90 dní po tom, (iii) ako bol písomnou výzvou klient vyzvaný na úhradu čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, zodpovedajúcej práve rozsahu postúpenej pohľadávky.
20. V rovine spotrebiteľských právnych vzťahov banky (dodávateľa – veriteľa) a jej klienta (spotrebiteľa) túto právnu úpravu dopĺňa ust. § 17, ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení [viď zákonný odkaz pod č. 87ac) obsiahnutý v ust. § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z. z.)], ktoré podmieňuje postúpenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tým, že: a) ide o postúpenie (prevod) pohľadávky na veriteľa podľa § 20, ods. 1, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a kumulatívne b) že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Sukcesia do práv veriteľa bude možná v zásade len medzi regulovanými subjektmi v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude predmetom prechodu alebo prevodu pohľadávka v celosti (viď dôvodová správa k tejto právnej úprave prijatej Zákonom č. 438/2015 Z. z.).
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. 03. 2018, v ktorom sa Najvyšší súd vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92, ods. 8, vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
22. V konaní nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná. Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
23. S ohľadom na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (na ktoré odkazuje zákon o bankách) môže banka postúpiť len takú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku jednostranného právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
24. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je
nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa.
25. V danom prípade bola možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dojednaná priamo v Zmluve v článku VI. bodu 1 písm. a) a bodu 2. Banka oznámila žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 03. 02. 2020 s odôvodnením, že neeviduje úhradu splatnej pohľadávky banky napriek predchádzajúcim písomným výzvam s tým, že tento stav pretrváva viac ako tri mesiace od vzniku omeškania a vyzvala ho, aby po doručení tohto oznámenia bezodkladne zaplatil pohľadávku vo výške 2.137,11 € (z toho istina 2.010,74 €, riadny úrok 124,21 €, úrok z omeškania 2,16 €). Banka neuviedla, akú konkrétnu splátku / splátky žalovaný neuhradil. Nešpecifikovala splátku, pre nezaplatenie ktorej došlo z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 27. 12. 2019 vyzvala banka žalovaného na zaplatenie pohľadávok v omeškaní, kde uviedla 8 rôznych produktov, okrem iných aj spotrebiteľský úver s identifikačným číslom LD 1735600566 vo výške 140,81 €, a to bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní. Zároveň žalovaného upozornila, že ak pohľadávku v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, pristúpia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ani v tomto liste banka nešpecifikovala splátku, so zaplatením ktorej bol v danom čase žalovaný v omeškaní. Uviedla len, že ide o nedoplatok na splátkach zo spotrebiteľského úveru s identifikačným údajom LD 1735600566 vo výške 140,81 €.
26. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. že žalobcom nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť tohto právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver.
27. Ak nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca uplatnený nárok odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tejto veci nie je aktívne legitimovaný, v dôsledku ktorej skutočnosti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanému.
28. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a žaloba je dôvodná. Pasivita žalovaného v konaní, a teda nepopretie skutkových tvrdení uvedených v žalobe, automaticky neznamená, že súd vyhovie uplatnenému nároku. Konanie v zmysle CSP je kontradiktórne. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. K tvrdeným skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak strana úspešnou v spore byť nemôže. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, kde ústavný súd konštatoval: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciu § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (Čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).“
29. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na to, že žalobca neuviedol v žalobe skutkové tvrdenia k tomu, pre nezaplatenie ktorej splátky vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca je dominus – litis – pán sporu. Už v rámci žaloby má žalobca uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia, o ktoré opiera žalobný návrh a ktoré sú pre rozhodnutie súdu relevantné. Takýmto podstatným skutkovým tvrdením je aj to, pre nezaplatenie ktorej splátky vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca toto skutkové tvrdenie v žalobe neuviedol. Až v doplnení žaloby, na výzvu súdu, uviedol, že mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 27. 10. 2019. Uvedené však nič nemení na tom, že je potrebné, aby banka tento údaj – splátku, pre nezaplatenie ktorej vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, uviedla priamo v Oznámení o vyhlásení splatnosti a výzve na zaplatenie zo dňa 03.02.2020. V takom prípade by bolo jednoznačné pre žalobcu, žalovaného i súd, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k zosplatneniu úveru. Pokiaľ tento údaj v predmetnom oznámení uvedený nie je, ako už súd vyššie uviedol, spôsobuje to nejasnosť a neurčitosť tohto právneho úkonu, čo má za následok jeho neplatnosť.
30. O trovách konania rozhodol podľa § 255, ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365, ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.