Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-33-2020.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Obvodný úrad Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 25, proti povinnej: Ing. U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., O. XX/X, o vymoženie 33,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/680/2009-82 z 26. januára 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 14Er/680/2009-82 z 26. januára 2011, v napadnutej časti výroku o povinnosti povinnej zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii vo výške 66 eur z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 14Er/680/2009-82 z 26. januára 2011 zamietol námietky povinnej proti exekúcii a zamietol aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinnej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii vo výške 66 eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 1 a § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa svojím návrhom domáha voči povinnej vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 33,19 eura, trov konania vo výške 16,60 eura, keď poukazoval na vykonateľné Rozhodnutie o priestupku číslo spisu A/2008/02881, číslo AP-688/08-3 z 01. 10. 2008 vydané Obvodným úradom Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01. 2009 a vykonateľnosť dňa 26. 01. 2009.
4. Poverením exekučného súdu č. k. 14Er/680/2009-5 z 26. augusta 2009 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Bc. Viera Hurtišová, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3. Exekútor dňa 04. 07. 2010 doručil povinnej Upovedomenie o začatí exekúcie EX 411/09, proti ktorému povinná podala na pošte dňa 17. 07. 2010 námietky proti exekúcii.
5. Dňa 20. 07. 2010 boli exekútorovi doručené námietky povinnej proti exekúcii, v ktorých sa uvádza množstvo skutočností a informácií nepodstatných pre predmet konania, (úražky, osočovanie), ďalej uviedla, že rozhodnutie z 01. 10. 2008 nie je a ani nemôže byť právoplatné. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, a vzhľadom na to, že odvolací orgán vyššieho stupňa zmenil výrok tak, že nespôsobila p. U.iadne zranenie, ale nezrušil rozhodnutie o priestupku ako také, podala žalobu proti Ministerstvu vnútra.
6. Dňa 09. 08. 2010 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom povinná uviedla, že navrhuje a žiada zastaviť exekúciu, pokuty a trovy konania, je viacnásobne porušený zákon. Uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, ublížili jej osobe lekári, ktorí jej sfalšovali údaje o zdravotnom stave a naviedli zamestnancov nemocnice na krivé svedecké výpovede na úmyselné poškodzovanie jej osoby. V návrhu uviedla aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa jej rodiny, zdravotného stavu, žiadala exekúciu zastaviť a žiadala, aby jej osoba nebola šikanovaná a poškodzovaná, zdravotne i morálne.
7. Dňa 09. 12. 2010 oprávnený zaslal súdu vyjadrenie k námietkam povinnej, v ktorom uviedol, že proti ich rozhodnutiu o priestupku podala povinná odvolanie, odvolací orgán - Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, zmenil výrokovú časť rozhodnutia tak, že obvinená úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním sa a nie aj drobným ublížením na zdraví, ako to uviedol prvostupňový správny orgán. Výrok rozhodnutia v časti uloženej sankcie a povinnosti náhrady trov konania zostal nezmenený. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01.2009. Keďže povinná neuhradila uloženú sankciu a trovy konania, správny orgán dňa 03. 06. 2009 podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený námietky považoval za zmätočné, zavádzajúce a zároveň krivo obviňujúce zamestnancov správneho orgánu, príslušníkov polície, sudcov i lekárov. Týmito tvrdeniami sa snaží vyhnúť zodpovednosti za spáchané skutky a tým aj sankciám, ktoré z toho vyplynuli.
8. Exekučný súd dospel k záveru, že námietky povinnej nie sú dôvodné. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Exekúcia prebieha na základe vyššie uvedeného exekučného titulu, podľa ktorého má povinná zaplatiť oprávnenému 33,19 eura a trovy konania 16,60 eura. Tento exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný. Na základe týchto skutočností konštatoval, že námietky povinnej proti exekúcii neobsahujú skutočnosti, ktoré má na mysli ustanovenie § 50 ods. l Exekučný poriadok a povinná žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že došlo medzičasom k zániku jej dlhu, napríklad plnením.
9. Zo spisového materiálu a z námietok povinnej proti exekúcii exekučný súd konštatoval, že nezistil, že by nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti ani dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, teda nie sú v námietkach povinnej uvedené žiadne z tvrdení, ktoré exekučný poriadok pripúšťa, súd z tohto dôvodu námietky povinnej ako neopodstatnené zamietol.
10. Súd žiadosť povinnej na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodnú, pretože je nepochybné, že Rozhodnutie o priestupku číslo spisu A/2008/02881, číslo AP-688/08-3 z 01. 10. 2008 vydané Obvodným úradom Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 25, je vykonateľným exekučným titulom a povinná uloženú pokutu, trovy konania a trovy exekúcie neuhradila, súd nezistil žiadny dôvod na zastavenie, ktorý by pripúšťal exekučný poriadok.
11. Povinnej bola zároveň uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vo výške 66 eur podľa položky 13 b/ sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
12. Proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutia námietok proti exekúcii a v časti uloženej poplatkovej povinnosti podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Poukázala na to, že oprávnenému neboli doručené jej námietky v úplnom znení, súd úmyselne vynechal dôkazy o podvodnom konaní zamestnancov Slovenskej pošty, sfalšovanie poštovej pečiatky, súd nemá dôkaz o prevzatí poverenia exekútorkou Hurtišovou. Peniaze zo Sociálnej poisťovne jej údajne exekvovala Viera Hurtišová, ale na upovedomení o začatí exekúcie je uvedený Ladislav Ďorďovič, bol porušený Exekučný poriadok, upovedomenie o začatí exekúcie jej priniesli dvaja vydierači, pošta jej nič nedoručila.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti povinnej zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii je potrebné s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
18. Podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09. 08. 2012, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.
19. Podľa Položky 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom do 31. 12. 2011, za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 6 % z vymáhaného nároku, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.
20. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že exekučné konanie začalo doručením Návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 03. 06. 2009 súdnemu exekútorovi Bc. Viere Hurtišovej, so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi. Exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku vydané Obvodným úradom v Nových Zámkoch č. A/2008/02881 z 01. 10. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09. 01. 2009 a vykonateľnosť 26. 01. 2009, ktorým bola povinná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 26. 08. 2009 exekučný súd poveril súdneho exekútora Bc. Viera Hurtišová poverením č. 5404 044600 vykonaním predmetnej exekúcie. Povinná dňa 20. 07. 2010 doručila súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii a dňa 09. 08. 2010 návrh povinnej na zastavenie exekúcie, o ktorej rozhodol exekučný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom uznesením č. k. 14Er/680/2009-82 z 26. januára 2011, tak, že zamietol námietky povinnej proti exekúcii a zamietol aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinnej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii vo výške 66 eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu povinná v zákonnej lehote podala odvolanie, a to proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. O predmetnom odvolaní s poukazom na aplikáciu § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) rozhodol exekučný súd obsadený zákonným sudcom uznesením č. k. 14Er/680/2009177 z 14. februára 2012 tak, že námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Pokiaľ ide o odvolanie smerujúce proti uloženej povinnosti povinnej zaplatiť súdny poplatok za námietky uviedol, že odvolanie je prípustné zo zákona, teda podaním odvolania nedošlo k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka v tejto časti, ale sudca v súlade s § 374 ods. 4 OSP môže v celom rozsahu odvolaniu vyhovieť. V danom prípade dospel súd k záveru, že v tejto časti nie je možné odvolaniu vyhovieť, keďže povinnosť zaplatiť súdny poplatok bola povinnej uložená za námietky v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. V súvislosti s týmto odvolaním bude vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre ako súdu odvolaciemu.
21. Odvolací súd pri preskúmavaní dôvodnosti podaného odvolania v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok dospel k jednoznačnému záveru o potrebe zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu, že položka 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov bola rozhodnutím Ústavného súdu vyhlásená za nesúladnú s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 109/2011-48 z 11. júla 2012, ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 297/2012 Z. z. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podal Krajský súd v Prešove.
22. V predmetnom náleze Ústavný súd poznamenal, že v minulosti opakovane uviedol, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (PL. ÚS 21/00, I. ÚS5/00, PL. ÚS 56/07). Obsahom týchto ustanovení je povinnosť štátu, aby v rámci súdnej alebo inej právnej ochrany umožnil účinný spôsob výkonu súdnych rozhodnutí a súčasne zabezpečil, že v príslušnom type konania budú ústavou zaručené práva jeho účastníkov. Samotné exekučné konanie (a náklady s ním spojené) nemožno ponímať vo vzťahu k povinnému ako sankciu, ktorú musí strpieť bez ohľadu na to, či pred jeho začatím splnil svoj záväzok alebo nie. Jeho priebeh nemôže byť založený na existencii nevyvrátiteľnej domnienky trvania práva, v prospech ktorého svedčí príslušný exekučný titul. Naopak, povinný musí mať vždy účinnú možnosť preukázať, že splnil svoj záväzok ešte predtým, než došlo k jeho začatiu. Jedným z jeho procesných práv preto vždy musí byť právo vyjadriť sa k návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj predkladať dôkazy v prospech svojich tvrdení. Len v takomto prípade môže toto konanie obstáť z hľadiska uvedených ústavných ustanovení.
23. Konanie o námietkach proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku je integrálnou súčasťou exekučného konania a z hľadiska ústavných záruk procesných práv účastníkov konania ho nemožno posudzovať izolovane. Až prostredníctvom námietok sa môže povinný prvýkrát vyjadriť k návrhu na vykonanie exekúcie a procesne relevantným spôsobom spochybniť jeho dôvodnosť. Po vzniku exekučného titulu totiž, ako to predvída ods. 1 uvedeného ustanovenia, mohli nastať okolnosti, ktoré buď spôsobili zánik vymáhaného nároku (typicky napríklad zaplatenie dlhu), alebo bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Vyhovenie námietkam v zmysle § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku je navyše obligatórnym dôvodom zastavenia exekučného konania.
24. Ustanovenie čl. 59 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nevylučuje, aby predmetom poplatkovej povinnosti bol určitý úkon účastníka súdneho konania, alebo dokonca len časť súdneho konania. V prípade konania o námietkach proti exekúcii je však nevyhnutné reflektovať jeho súvislosť s exekučným konaním ako celkom a s možnosťou jeho účastníkov uplatňovať v jeho rámci svoje ústavou garantované práva. Odhliadnuc od fiškálneho účelu tohto poplatku, ktorý je prítomný vždy, je možné identifikovať jeho regulačnú funkciu, ktorá má obmedziť bezdôvodné uplatňovanie námietok, a tým zvýšiť efektívnosť exekučného konania, pokiaľ ide o jeho dĺžku. Vo všeobecnosti je pritom nepochybne možné označiť za legitímne, ak sa výška poplatku za konanie či všeobecne trovy konania odvíjajú od jeho priebehu, teda i od toho, či boli v rámci neho uplatnené určité procesné prostriedky, ak je s nimi spojené začatie čiastkového konania pred súdom, ktoré by inak nebolo nevyhnutné. Na druhej strane však nemožno opomenúť, že námietky proti exekúcii sú jediným prostriedkom, ktorý má povinný na účel ochrany svojich práv v exekučnom konaní po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pokiaľ nastala jedna zo situácií uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Inými slovami, sú jediným prostriedkom, ktorým je zabezpečované jeho právo vyjadriť sa k predmetu exekučného konania, teda konania, ktoré sám neinicioval a v ktorom je rozhodované o jeho právach a povinnostiach.
25. Ústavný súd zastáva názor, že na rozdiel od podania návrhu, ktorým sa začína určité súdne konanie, nemôže byť samotná možnosť účastníka vyjadriť sa k jeho predmetu podmienená zaplatením súdneho poplatku ani touto formou dodatočne sankcionovaná. Námietky proti exekúcii navyše predstavujú jediný procesne relevantný spôsob vyjadrenia sa k návrhu, na základe ktorého môže byť voči povinnému nariadená exekúcia, ktorá je z povahy veci zásahom do jeho základných práv a slobôd. Už táto skutočnosť vylučuje, aby bola poplatková povinnosť vždy spojená len s ich uplatnením, nemajúc väzbu na konanie ako celok (napríklad so zreteľom na úspech vo veci). Nie je pritom podstatné, či k naplneniu základného práva dochádza „iba“ formou vyjadrenia sa v určitom prebiehajúcom konaní alebo formou podania opravného prostriedku, na ktorý nadväzuje určité ucelené čiastkové súdne konanie, ako to je v danej veci. Z hľadiska práv dotknutého účastníka totiž medzi oboma formami nie je žiaden významný obsahový rozdiel.
26. Zákonodarca môže súdny poplatok stále širokým spôsobom ustanoviť tak, aby reflektoval skutočnosť, že v dôsledku námietok musí vo veci rozhodovať súd, a nie exekútor, tento poplatok ale nemôže mať fakticky povahu poplatku za vyjadrenie sa k veci v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože by zasahoval do samotnej podstaty týmto článkom zaručeného práva, aby sa každý vo svojej veci „mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“. Tým by sa dostal tiež do rozporu s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorý takto intenzívny zásah do základných práv vylučuje. Práve takýto účinok by mal tento poplatok i v prípade, že by bol ustanovený za konanie (a nie za úkon), pokiaľ by jeho výlučným poplatníkom bol práve podávateľ námietok.
27. Zdôraznil, že napadnutá položka neustanovuje osobu poplatníka a jeho určenie tak fakticky ponecháva súdom, čo je, ako už bolo uvedené, v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy. Svojou neurčitosťou ale vytvorila priestor na prevažujúcu prax súdov, ktoré napriek tomu, že sa rozchádzali v samotnom hodnotení povahy poplatku, teda či ide o poplatok za úkon alebo za konanie, ustanovovali predmetnú poplatkovú povinnosť výlučne podávateľovi námietok. Vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy nemožno predmetný nedostatok právnej úpravy odstrániť ani formou ústavne konformného výkladu, pretože súdy by i tak museli na základe vlastnej úvahy o účelnosti ustanoviť pravidlo, podľa ktorého bude osoba poplatníka určená. K takémuto ustanoveniu je však oprávnený len zákonodarca.
28. Všetky tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že napadnutá položka umožňuje neprípustným spôsobom obmedziť právo účastníka konania vyjadriť sa k prerokúvanej veci, hoci je rozhodované o jeho právach a povinnostiach. Je preto v rozpore s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 dohovoru.
29. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd v závere konštatoval, že položka 13 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V zmysle čl. 125 ods. 3 ústavy a § 41a zákona o ústavnom súde tak toto ustanovenie stráca účinnosť dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“). Národná rada je povinná uviesť toto ustanovenie do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobí, stratí toto ustanovenie platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
30. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.
31. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgán verejnej moci, ktorý má uviesť právny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu. Ak do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov neuvedie právny predpis do súladu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť.
32. Podľa § 91 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne inak.
33. Podľa § 92 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily, v zbierke zákonov strácajú účinnosť aj príslušné vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia.
34. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak.
35. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.
36. Odvolací súd reflektujúc na vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR dospel k záveru o potrebe zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti povinnej súdneho poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii. Skutočnosť, že rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané pred vydaním predmetného nálezu nebráni jeho aplikácii na predmetnú vec. Majúc na zreteli účinky nálezu Ústavného súdu SR naopak odvolací súd dospel k záveru, že povinnej nemožno uložiť povinnosť, aby zaplatila súdny poplatok za konanie o námietkach, keď predmetné ustanovenie Zákona o súdnych poplatkoch, a to konkrétne položka 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, stratilo v súvislosti s rozhodnutím ústavného súdu účinnosť a vzhľadom k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stratilo po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. S poukazom na vyhlásenie na vec aplikovaného ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch z dôvodu nesúladu s Ústavou Slovenskej republiky a taktiež aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a následnú stratu platnosti predmetného ustanovenia nemožno ďalej na jeho základe postupovať a ukladať povinnosti.
37. Keďže nejde o právoplatne rozhodnutie, ktorého by sa už záver vyslovený v náleze Ústavného súdu nedotkol, odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní tak, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 14Er/680/2009-82 z 26. januára 2011, v napadnutej časti výroku o povinnosti povinnej zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach proti exekúcii vo výške 66 eur s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, pretože zanikli dôvody na jeho vydanie.
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).