Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/130/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: REFIN Development, s.r.o., so sídlom Drieňová 24, 821 03 Bratislava, IČO: 35 880 104, právne zast.: JUDr. Milan Ružbársky, advokát, so sídlom: P.O.BOX 153, 840 00 Bratislava, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 599.288,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -742 zo dňa 26. 04. 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -742 zo dňa 26.04.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta (výrok I) a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 13.04.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 401.573,62 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného nájomného za prenájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalobca žalobu dôvodil tým, že je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.Ž., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra pre W. L. P. Q. ako parc. č. XXXXX/XX, o výmere 964 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spolu so stavbou, súpisné č. XX - podzemné garáže a parc. č. XXXXX/ XXX o výmere 1.028 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný je nájomcom časti podzemných garáží a nadzemných parkovísk - nájomcom sa stal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.09.2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Zmluvu o nájme uzatvorili právni predchodcovia oboch sporových strán. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností tvoriacich prevažnú časť súčasného predmetu nájmu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2007, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený kompetentným orgánom dňa 21.02.2008. Žalobca vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa v súlade s ustanovením - konkrétne vstúpil do práv prenajímateľa v rozsahu dohodnutého nájomného vo vzťahu k výmere 342,94 m2 archívov a skladových priestorov a k výmere ostatných priestorov v rozsahu 351,92 m2. Žalobca zároveň vstúpil aj do práva požadovať úhradu za služby spojené s nájmom v rozsahu výmery 694,86 m2. Aktuálnu cenu nájmu vrátane služieb s ním spojených pre rok 2008 a nasledujúce upravil dodatok č.5 zo dňa 28.02.2006. Splatnosť dohodnutej ceny si strany dohodli ku 25. dňu príslušného prvého mesiaca toho - ktorého štvrťroku. Počas roka 2007 začal žalovaný spochybňovať dohodnutú cenu nájmu a cenu služieb, v druhom polroku 2007 odmietol uhradiť faktúry a v nich vyfakturované sumy si započítal na údajné preplatky za predošlé roky voči právnemu predchodcovi žalobcu. V roku 2008 a až doposiaľ žalovaný odmietol uhrádzať dohodnuté platby za nájom a služby s ním spojené. Žalovaný mal za obdobie r. 2008 - I. kvartál r. 2012 uhradiť celkom sumu 693.435,58 eur (vrátane DPH), pričom reálne uhradil len sumu 291.861,96 eur, čím vznikol nedoplatok v sume

401.573,62 eur, uplatňovaný žalobcom žalobou voči žalovanému vrátane zmluvného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v predmetnej sporovej veci súdom prvej inštancie dňa 11.07.2012, č.k. -76, uviedol, že v období r. 2008 - 2011 a za I. kvartál r. 2012 nájomné, dohodnuté v zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 24.09.2003 v znení dodatkov č. 1 - 5, žalobcovi riadne uhrádzal, a to v rozsahu, v akom žalobca kúpou časti nehnuteľností, tvoriacich predmet nájmu, vstúpil do práv a povinností pôvodného prenajímateľa. Žalovaný má za to, že žalobcom žalobou uplatnená pohľadávka je neoprávnená, pričom poukazuje na znalecký posudok č. 23-2007 zo dňa 19.04.2007, vypracovaný Výskumným riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., v ktorom bolo potvrdené, že žalovanému boli do užívania prenechané nebytové priestory s výmerou podlahovej plochy nižšou, ako stanovovala zmluva o nájme nehnuteľností. Žalobca teda kúpou časti nehnuteľností, tvoriacich predmet nájmu, nevstúpil do práv a povinností pôvodného prenajímateľa v rozsahu nájmu, ako uvádza v žalobe, ale v rozsahu : archívy a sklady vo výmere 198,56 m2, ostatné priestory a plochy vo výmere 101,10 m2. Počas sporného obdobia žalovaný žalobcovi riadne platil nájomné stanovené zmluvou o nájme s ohľadom na plochu, ktorá bola žalovanému skutočne prenechaná do užívania - pre platenie nájomného prevyšujúceho plochu predmetu nájmu podľa žalovaného nijaký právny dôvod neexistoval. V súlade s uvedeným tak žalovanému vo vzťahu k žalobcovi žiaden nedoplatok na nájomnom, zaplatenia ktorého sa žalobca žalobou domáha, nevznikol.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil skutkový stav nasledovne: Medzi spoločnosťou Chémia Bratislava, a.s., ako prenajímateľom a Železničnou spoločnosťou, a.s., ako nájomcom, bola dňa 24.09.2003 uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľností (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bola časť predmetu nájmu v rozsahu:

- kancelárske priestory o výmere 4.600 m2 v administratívnej časti,

- archív a sklady 800 m2, ktoré budú situované v areáli nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 1 bod 1.1,

- ostatné priestory /chodby, sociálne zariadenia, výťahy, atď./ 2.538 m2 v admin. časti,

- 6 parkovacích miest v podzemných garážach,

- 26 parkovacích miest na vonkajších parkoviskách,

- 33 parkovacích miest na verejnom parkovisku.

Prenajímateľ v čl. 1 bod 1.1 zmluvy prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Q., na ulici R. XX, v katastrálnom území D., obec Q. - m.č. D.Ž., zapísaných na LV č. XXX, vedenom katastrálnym úradom v Q., Správou katastra Q. I., a to :

a) pozemku, parc. č. XXXXX/XX o výmere 2.681 m2 - zastavaná plocha b) pozemku, parc. č. XXXXX/XX o výmere 955 m2 - zastavaná plocha c) pozemku, parc. č. XXXXX/XX o výmere 964 m2 - zastavaná plocha d) stavby, súp. č. XX (administratívna budova), postavenej na pozemku, parc. č. XXXXX/XX, druh stavby : 600, s jej súčasťami a príslušenstvom e) stavby, súp. č. XX (podzemné garáže), postavenej na pozemku, parc. č. XXXXX/XX, druh stavby : 336.

V článku 5 bod 5.1 zmluvy platba za nájom, sa zmluvné strany dohodli na ročnej platbe za nájom predmetu nájmu vo výške 1.298.802,20 eur, t.j. mesačne 108.233,51 eur, čo činí za štvrť roka 324.700,53 eur, pričom celková výmera predmetu nájmu predstavovala 7.938 m2 (výmera parkovacích miest sa neurčovala).

Podľa článku 5 bod 5.1.1 zmluvy, cena za nájom v sebe zahŕňala základné nájomné za priestory a plochy, ktoré sú predmetom nájmu stanovené v čl. 2 v bode 2.1 zmluvy, a to v cene za:

- kancelárske priestory o výmere 4.600 m2 vo výške 107,55 eur/m2/rok

- archív a skladové priestory o výmere 800 m2 vo výške 64,82 eur/m2/rok

- ostatné priestory o výmere 2.538 m2 vo výške 69,62 eur/m2/rok (v čom sú zahrnuté i parkovacie priestory 6 + 26 + 33) Celková cena nájmu za rok činí 723.281,- eur, cena služieb za rok činí 57.521,20 eur.

Podľa článku 5 bod 5.4 zmluvy je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% z nezaplatenej splátky alebo časti splátky platby za nájom odo dňa splatnosti faktúry za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Podľa článku 16 bod 16.2 zmluvy všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov zmluvných strán. V prípade zániku prenajímateľa alebo nájomcu zmluva nezaniká, ale prechádza na ich právnych zástupcov.

Následne boli medzi zmluvnými stranami uzatvorené dodatky č. 1 - 5 k zmluve.

Dodatkom č. 5 zo dňa 28.02.2006 sa v článku 1 bod 1.4.2.1 zmenila cena za obdobie od 01.01.2006 do 30.06.2009 za nájom priestorov, mobiliéru a služieb na čiastku 16.004.625,- Sk bez DPH za štvrťrok.

Dňa 09.06.2004 bol podpísaný preberací protokol, kde ako odovzdávajúci bola spoločnosť REFIN B.A., s.r.o. (právny predchodca žalobcu) a preberajúci Železničná spoločnosť a.s. (právny predchodca žalovaného). Predmetom odovzdania boli priestory nachádzajúce sa v administratívnej budove na R. ulici č. XX v Q., zapísanej na LV č. XXX, kat. územie D., obec Q., okres Q. I.. Jednalo sa o nasledovné priestory :

1.1 kancelárske priestory: prízemie a 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 NP (nadzemné podlažie) 1.2 chodbové priestory, priestory schodišťa a sociálne zariadenia :

- suterén, prízemie, vstupné foayer, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 NP.

V bode 2 preberacieho protokolu je uvedené, že preberajúci týmto potvrdzuje, že vyššie uvedené priestory sú stavebne opravené v súlade s odsúhlasenou architektonicko-dispozično-prevádzkovou projektovou dokumentáciou a v rozsahu stanovenom v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve o nájme nehnuteľnosti a v súlade s ustanoveniami dodatkov č. 1, 2 a 3 k zmluve o nájme nehnuteľnosti.

5. V bode 3 preberacieho protokolu je uvedené, že preberajúci prehlasuje, že predmetné priestory sú užívaniaschopné a že predmetné priestory podpísaním tohto protokolu preberá.

6. Na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 19.03.2013, právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 401.573,62 eur s úrokom z omeškania, ktorý žiada priznať o deň neskôr, ako je uvedené v žalobnom návrhu - pri dátume od 30.06.2008 žiada priznať úrok z omeškania od 01.07.2008 a pri dátume 25. deň toho - ktorého štvrťroku, žiadal priznať úrok z omeškania od 26. dňa. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzal dispozičným úkonom čiastočného späťvzatia žaloby vo zvyšnej časti príslušenstva - úroku z omeškania, žalobu späť.

7. Podaním zo dňa 25.09.2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.09.2014, právny zástupca žalobcu žiadal rozšírenie žalobného návrhu o sumu 198.014,58 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného nájomného a služieb zo strany žalovaného za ďalšie obdobie od 01.04.2012 do 30.04.2014. Následne tak žalobným návrhom uplatnená istina po zmene žalobného návrhu v spojení s vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím v časti príslušenstva pohľadávky (bod č. 6 odôvodnenia) v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.11.2014, č.k. -354, predstavuje sumu 599.588,20 eur s príslušenstvom.

8. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 06.05.2015 vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok aj za obdobie od 01.01.2008 do 21.02.2008, t.j. za obdobie, kedy ešte nebol vlastníkom pozemku s parc. č. XXXXX/XX o výmere 964 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 1.028 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby so súp. č. 74, podzemné garáže, nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXXXX/XX. Zo žalobcom predloženej dohody o správe nehnuteľností zo dňa 28.12.2007 uzavretej medzi spoločnosťou REFIN B.A., s.r.o. a žalobcom vyplýva, že žalobca ako správca sa po dobu obdobia výkonu správy zaviazal voči predmetnej spoločnosti vykonávať správu uvedených nehnuteľností v prospech spoločnosti REFIN B.A., s.r.o. Jednou z činností, ktorú bol žalobca oprávnený v prospech spoločnosti REFIN B.A., s.r.o., realizovať, bola aj činnosť v rámci správy prijímať odplatu za nájom zo strany tretích subjektov a vystavovať na ťarchu týchto tretích subjektov faktúry na zaplatenie nájomného. Zo žiadneho ustanovenia tejto dohody však nevyplýva, že by žalobcovi malo vzniknúť právo na takto zaplatené nájomné, a teda že prijaté platby nájomného by mali patriť žalobcovi. Prijaté platby nájomného patrili naďalej spoločnosti REFIN B.A., s.r.o. Dojednania obsiahnuté v dohode o správe nie sú právnym titulom pre vznik pohľadávky žalobcu voči žalovanému

za obdobie výkonu správy. Pokiaľ ide o nájomné za obdobie výkonu správy, žalobca nie je vo veci nájomného za obdobie výkonu správy aktívne vecne legitimovaný.

9. Právny zástupca žalovaného taktiež namietol personálne prepojenie pri kúpnej zmluve zo dňa 28.12.2007 - tak predávajúceho, ako kupujúceho - a to osobou I.. J.. T. U., ktorý ovládal obe spoločnosti. S ohľadom na uvedenú skutočnosť sa na prevod vzťahovalo ustanovenie , t.j. kúpna zmluva vrátane znaleckého posudku mali byť vložené do Zbierky listín ešte pred vkladom, k čomu nedošlo, preto kúpna zmluva nikdy nenadobudla účinnosť a žalobca sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy - u žalobcu teda absentuje aktívna legitimácia. Z výpisu OR SR žalobcu a spoločnosti REFIN B.A., s.r.o., totiž vyplýva, že p. U. bol v čase podpisu kúpnej zmluvy jediným spoločníkom spoločnosti REFIN B.A., s.r.o., a zároveň zakladateľom spoločnosti žalobcu a spoločníkom žalobcu. Pokiaľ nebola splnená podmienka vloženia kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do Zbierky listín pred vkladom do katastra, túto skutočnosť nemožno dodatočne napraviť, nakoľko vloženie do Zbierky listín musí vždy predchádzať vkladovému konaniu. Keďže kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (8.830.000,- Sk bez DPH) presahovala 10% základného imania žalobcu (t.č. suma 200.000,- Sk), je nesporné, že na daný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vzťahovalo ustanovenie .

10. Na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 01.02.2018, bola uznesením pripustená zmena žalobného návrhu v časti príslušenstva a konanie v časti žaloby predstavujúcej úroky z omeškania za obdobie od januára 2010 do apríla 2014, pokiaľ si ich žalobca uplatnil aj s DPH, bolo z dôvodu dispozičného úkonu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastavené.

11. Právny zástupca žalobcu k námietke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že účelom ustanovenia bolo zabezpečiť kontrolu ekvivalencie nadobudnutého majetku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, ktorý získala zmluvou od zakladateľov alebo od spoločníkov, pričom toto ustanovenie malo plniť informačnú úlohu vo vzťahu k prípadným veriteľom, ostatným spoločníkom alebo zakladateľom a tiež funkciu kontrolnú. , ktorým sa novelizoval , bolo predmetné zákonné ustanovenie novelizované tak, že sa vzťahuje už len na akciové spoločnosti a neplatí vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným. Podľa sa ustanovenia ods. 1-3 nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku. Keďže žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 28.12.2007, vklad ktorej bol povolený dňa 21.02.2008, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu, v súlade s vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani zákonná požiadavka ustanovená v . Právnymi prostriedkami právnej ochrany môže byť žaloba v zmysle , ktorou možno odporovať neúčinnosti právneho úkonu. Jedná sa o relatívnu neúčinnosť, a teda nepodaním odporovateľnej žaloby v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote sa právny úkon stáva nespochybniteľným a účinným.

12. K podmienke bežnej obchodnej činnosti právny zástupca žalobcu uviedol, že motívom a podmienkami prevodu nehnuteľností a jej rozdelenia bol podnikateľský zámer spoločností skupiny REFIN (REFIN B.A., s.r.o., REFIN Development, s.r.o. a REFIN S.P, s.r.o.) spočívajúci vo výstavbe nového objektu - sídla pre všetky spoločnosti skupiny REFIN s tým, že zvyšná časť by bola ponúknutá na prenájom tretím osobám. Existujúca administratívna budova bola prevedená do vlastníctva spoločnosti REFIN S.P., s.r.o., bola určená na ďalší odpredaj spolu so spoločnosťou, keďže je to daňovo výhodnejšie ako samostatný predaj nehnuteľnosti. Kúpna cena mala tvoriť jeden zo zdrojov financovania výstavby novej administratívnej budovy. Obmedzenia ustanovenia nevzťahujú.

13. Z listinného dokladu - Dohody o správe nehnuteľností zo dňa 28.12.2007 súd zistil, že medzi žalobcom a spoločnosťou REFIN B.A., s.r.o. bola uzatvorená dohoda o správe nehnuteľností, predmetom ktorej bola okrem iného povinnosť žalobcu ako budúceho vlastníka nehnuteľností, spravovať objekt garáží a skladov v rozsahu povinností vlastníka nehnuteľností odo dňa 01.01.2008 a tiež v rámci správy prijímať odplatu za nájom a služby s tým spojené od tretích subjektov a vystaviť faktúry na tieto tretie subjekty.

14. Z listinného dokladu - Potvrdenie Okresného súdu Bratislava I, obchodný register zo dňa 17.08.2015, vyplýva, že spoločnosť žalobcu nezaložila do Zbierky listín :

a) kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 28.12.2007 medzi spoločnosťou REFIN B.A., s.r.o. (ako predávajúcim) a žalobcom (ako kupujúcim), predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemkom, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX a stavbe, súp. č. XX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., okres Q. I., zapísaným na LV č. XXX, b) kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 12.12.2007 medzi spoločnosťou REFIN B.A., s.r.o. (ako predávajúcim) a REFIN S.P., s.r.o. (ako kupujúcim), predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemkom, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX a stavbe, súp. č. XX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., okres Q. I., zapísaným na LV č. XXX, c) znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedneom pre okres Q. I., obec Q. - m.č. D., katastrálne územie D. takto: pozemky : LV č. XXX, parc. č. XXXXX/XX o výmere 964 m2, zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXX, parc. č. XXXXX/XXX o výmere 1.028 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba: LV č. XXX, súp. č. XX, na parc. č. XXXXX/XX, podzemné garáže.

d) znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom pre okres Q. I., obec Q. - m.č. D., katastrálne územie D. takto: pozemky : LV č. XXX, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1.653 m2, zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXX, parc. č. XXXXX/XX o výmere 955 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba: LV č. XXX, súp. č. XX, na parc. č. XXXXX/XX, administratívna budova.

15. Z výpisu z OR SR spoločnosti žalobcu súd prvej inštancie zistil, že od 27.03.2004 do 09.06.2008 bol spoločníkom žalobcu I.. J.. T. U. s vkladom 160.000,- Sk (splatené 160.000,- Sk).

16. Z výpisu OR SR spoločnosti REFIN B.A., s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že od 28.05.2004 je spoločníkom menovanej spoločnosti I.. J.. T. U. s vkladom 200.000,- Sk (splatené 200.000,- Sk).

17. Súd prvej inštancie v predmetnej sporovej veci aplikoval ustanovenia , , - 3 a - 3 , , , , - 5 účinného od 01.03.2007 do 31.12.2007, , - 4 .

18. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcom žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný, preto žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie prioritne skúmal otázku aktívnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobca v sporovom konaní nie je aktívne legitimovaný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, t.j. kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj vtedy, ak ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná (viď rozsudok NS SR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. ).

19. Súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie , platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy (dňa 28.12.2007), sa na žalobcu vzťahoval, pričom za irelevantnú považoval súd námietku žalobcu, že bolo predmetné ustanovenie novelizované v znení, že sa vzťahuje už len na akciové spoločnosti. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že predmetná kúpna zmluva podliehala režimu podľa . Žalobca si však nesplnil svoju povinnosť podľa , t.j. nezaložil kúpnu

zmluvu a znalecký posudok, ktorý by stanovoval hodnotu predmetu kúpnej zmluvy do Zbierky listín, čo však v sporovom konaní ani nebolo sporné. V dôsledku porušenia tejto povinnosti kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, a teda žalobca sa nestal vlastníkom predmetu nájmu a zároveň naň neprešlo právo požadovať od žalovaného nájomné. Táto povinnosť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovala a na žalobcu ako aj spoločnosť REFIN B.A., s.r.o., sa vzťahovala - účinnosťou novely nezanikla. V danom prípade sa jedná o osobitnú neúčinnosť, ktorá nastala priamo zo zákona a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo.

20. Z výpisu z OR SR žalobcu a spoločnosti REFIN B.A. s.r.o., vyplýva, že I.. J.. T. U. bol v čase podpisu kúpnej zmluvy jediným spoločníkom spoločnosti REFIN B.A. s.r.o., s vkladom 200.000,- Sk a zároveň zakladateľom spoločnosti žalobcu a spoločníkom žalobcu s vkladom 160.000,- Sk. Z potvrdenia OS BA I, obchodný register, taktiež vyplýva, že k založeniu kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do Zbierky listín pred vkladom do katastra nehnuteľností nedošlo, pričom uvedenú skutočnosť nemožno dodatočne napraviť, nakoľko vloženie do Zbierky listín má predchádzať vkladu do katastra nehnuteľností. Kúpna cena za nehnuteľnosť prevyšovala 10% základného imania žalobcu, celkovo bola v sume 8.830.000,- Sk bez DPH a základné imanie t.č. predstavovalo sumu 200.000,- Sk. V kontexte uvedeného mal preto súd prvej inštancie za ustálené, že boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia .

21. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že aplikáciu ustanovenia namietal žalobca aj z dôvodu, že - 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku - čo však znamená pojem „bežný obchodný styk“ nie je zákonom bližšie definované. Preto posúdenie, či sa jedná o zmluvu uzatvorenú v rámci bežného obchodného styku alebo nad rámec obvyklého hospodárenia spoločnosti, je vždy individuálne a závisí od konkrétnych okolností konkrétneho prípadu. Z výpisu z OR SR žalobcu vyplýva, že žalobca nemá v predmete svojej podnikateľskej činnosti kúpu ani predaj nehnuteľností, zo strany žalobcu šlo o obchod (kúpna zmluva), ktorý nespadal do predmetu ani jeho podnikateľskej činnosti a ani spoločnosti REFIN B.A. s.r.o. Zo strany žalobcu nebolo v sporovom konaní preukázané, že by uzatváranie obdobných kúpnych zmlúv, predmetom ktorých je prevod nehnuteľností, bol jeho obvyklou, pravidelnou a opakovanou činnosťou - táto skutočnosť nebola potvrdená ani zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu, práve naopak, ten uviedol, že predmetná kúpna zmluva bola jedinou takouto zmluvou, ktorú žalobca uzatvoril. Kúpna zmluva bola uzatvorená v decembri 2007, vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený vo februári 2008. Obe skutočnosti nastali v čase, keď sa ustanovenie vzťahovalo aj na spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda sa vzťahoval aj na žalobcu, aj na spoločnosť REFIN B.A. s.r.o. a na medzi týmito spoločnosťami uzatvorenú kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať taktiež na skutočnosť, že novela upravuje právne vzťahy len odo dňa nadobudnutia jej účinnosti do budúcnosti, nie spätne.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej sporovej veci sa jedná o odplatnú zmluvu (kúpna zmluva), na ktorú sa vzťahoval právny režim ustanovenia , preto k nadobudnutiu účinnosti zmluvy bolo nevyhnutné ohodnotenie predmetu zmluvy na základe znaleckého posudku a zároveň jeho uloženie spolu so zmluvou do OR SR (Zbierky listín). Nakoľko k ich uloženiu nedošlo, zmluva bola síce uzatvorená platne, avšak s poukazom na ustanovenie , majúce kogentnú povahu, zmluva účinnosť doposiaľ nenadobudla. Vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, zapísaný v OR SR a na konkrétne okolnosti prípadu, uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť k bežnému obchodnému styku žalobcu nepatrilo, pričom zároveň sám konateľ žalobcu uviedol, že šlo o jednorazové uzatvorenie takejto zmluvy zo strany žalobcu, a teda nie je možné vyvodiť v danom prípade záver, že sa jedná o bežnú obchodnú činnosť, a to aj napriek tvrdeniu žalobcu, že to bolo z dôvodu vybudovania nového sídla spoločnosti žalobcu ako aj ďalších spoločností patriacich do skupiny REFIN.

23. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie v spojení s

24. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote dňa 07.06.2018 odvolanie, ktoré odôvodnil v súlade s ustanovením , a , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Žalobca v odvolaní uviedol, že závery súdu prvej inštancie považuje za nezákonné a neudržateľné, najmä s poukazom na to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právne dôsledky neúčinnosti právnych úkonov vo všeobecnosti ako aj v konkrétnej veci, čím vlastne stotožnil právny dôsledok neúčinnosti s právnymi dôsledkami neplatnosti právnych úkonov (absolútna neplatnosť), neúčinnosť právneho úkonu posudzoval ako otázku predbežnú a nesprávne interpretoval v predmetnej sporovej veci ustanovenie upravujúce výluku z ods. 1 tohto ustanovenia. Žalobca taktiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a v rozpore s princípom spravodlivosti a princípom priaznivejšej právnej úpravy aplikoval v čase svojho rozhodovania už v tom čase neplatný právny predpis vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným a nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax súdnych autorít a odklon od nej dôkladne a presvedčivo neodôvodnil, čím porušil podľa žalobcu princíp právnej istoty a legitímneho očakávania.

26. Na margo právnych dôsledkov neúčinnosti právnych úkonov žalobca v odvolaní uviedol, že právo rozlišuje neplatnosť právneho úkonu a jeho neúčinnosť. Právnym dôsledkom absolútne neplatného právneho úkonu je navrátenie do pôvodného stavu, čiže právo na nadobúdateľa nikdy z takéhoto právneho úkonu neprešlo (práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú) a uvedené platí bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Naproti tomu neúčinnosť právnych úkonov je založená na zásadách blízkych relatívnej neplatnosti - oprávnená osoba sa teda musí neúčinnosti dovolať v zákonnej lehote, inak platí nevyvrátiteľná domnienka o ich platnosti a účinnosti. Neúčinnosť slúži na ochranu dotknutých osôb (veriteľov, minoritných spoločníkov) voči úkonom ukracujúcim ich na ich právach. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že rozhodnutie súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že právny úkon je neúčinný, je podkladom na vymáhanie nároku (exekúciu) proti predmetnému prevodu. Rovnako tak bolo ustálené, že dôsledkom rozhodnutia, že právny úkon je neúčinný, nie je, že by na osobu, v prospech ktorej bol právny úkon realizovaný, neprešlo právo týmto úkonom prevádzané.

27. Žalobca má za to, že dovolávať sa neúčinnosti právneho úkonu (s poukazom na rozhodovaciu činnosť NS SR, napr. sp. zn. , sp. zn. ) sa možno len voči platnému právnemu úkonu a ak je určité konanie za stanovených podmienok zákonom sankcionované neúčinnosťou, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozhodnutí otázku neúčinnosti právneho úkonu nesprávne posúdil, čím vlastne stotožnil právny dôsledok neúčinnosti s právnymi dôsledkami neplatnosti právnych úkonov (absolútna neplatnosť). Žalobca taktiež uviedol, že s poukazom na svoje predošlé vyjadrenie zo dňa 18.01.2018 týkajúce sa charakteru zmlúv o prevode nehnuteľností a s poukazom na judikatúru ÚS SR má za to, že je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nárokov z nájomnej zmluvy, ktoré sú predmetom konania, keďže vlastníctvo predmetu nájmu nadobudol platne a na tomto závere nemôže nič meniť ani prípadná neúčinnosť v ustanovení .

28. Odkazujúc na vyjadrenie zo dňa 18.01.2018 žalobca poukázal tiež na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.04.2007, sp. zn. , z právnej vety ktorého vyplýva, že neúčinnosť právneho úkonu nemôže byť posudzovaná v inom konaní ako otázka predbežná z dôvodu, že následky neúčinnosti právneho úkonu nastávajú až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie sa však uvedeným neriadil a neúčinnosť posudzoval ako otázku predbežnú v konaní o plnenie z nájomnej zmluvy, čo považuje žalobca za neprípustné, pretože prípadné posúdenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania začatého do uplynutia prekluzívnej lehoty (čo v danom prípade nebolo). Súd prvej inštancie pritom svoj odklon od ustálenej súdnej praxe ničím neodôvodnil a takýmto postupom nielen že naplnil odvolací dôvod , ale porušil zásady legitímneho očakávania a právnej istoty v súlade s čl. 2 ods. 1, .2, a rozhodovacou činnosťou ÚS SR. Žalobca zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa zásadne nevysporiadal ani s otázkou zrušenia aplikácie ustanovenia na spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca sa nestotožňuje s výkladom predmetného zákonného ustanovenia zo strany súdu prvej inštancie, nakoľko s ohľadom na účel transponovania smernice EK má za to, že dikciu ustanovenia je možné pochopiť len prostredníctvom teleologického výkladu. Podľa žalobcu vyjadrenie „nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, než...“ znamená, že táto ochrana dotknutých osôb pôsobí časovo obmedzene (do času zverejnenia

uložením v Zbierke listín), pretože po zverejnení majú dotknuté osoby iné právne prostriedky ochrany svojich práv dotknutých týmto úkonom. Jednak to, že má relatívny charakter so všetkými dôsledkami, pokiaľ sa dotknuté osoby neúčinnosti nedovolajú (fikcia účinnosti) a aj to, že sa jedná o formuláciu ako odkladacej podmienky, ktorá však pri jej nenaplnení nemá žiadny vplyv na platnosť právneho úkonu.

29. K otázke bežného obchodného styku žalobca poukázal na dôvody týkajúce sa stavby novej administratívnej budovy vo vyjadrení zo dňa 18.01.2018. Žalobca taktiež uviedol, že podniká aj v oblasti správy prenájmu nehnuteľností a naplnenie takéhoto predmetu podnikateľskej činnosti a jeho rozšírenie výstavbou vyžaduje kúpu pozemku vhodného na výstavbu. Skutočnosť, že žalobca nemá v predmete podnikateľskej činnosti zapísanú činnosť „kúpa a predaj nehnuteľností“, resp. činnosť obdobnú, však neznamená, že by v rámci výkonu svojich bežných právnych úkonov - bežný obchodný styk - nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Práve naopak, nadobudnutie nehnuteľností je pre samotný výkon podnikateľskej činnosti žalobcu nevyhnutné, a to z dôvodu záujmu nehnuteľnosti ďalej prenajímať práve v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti (bežné úkony). Hoci sa tak nedeje opakovane, neznamená to, že takáto činnosť nie je bežným obchodným stykom. Žalobca preto nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, že práve jednorázovosť počinu žalobcu je dôvodom, aby takýto počin nebol bežnou obchodnou činnosťou. Podľa žalobcu je právne relevantné to, že k nadobúdaniu majetku (hoci aj jednorazovo) dochádza z dôvodu uskutočňovania podnikateľskej činnosti. Opačný výklad - ktorý podal aj súd prvej inštancie, by podľa žalobcu znamenal popretie základného ústavného práva nadobudnúť a vlastniť majetok ( SR) a viedol by k záverom ad absurdum, pretože pokiaľ by ktorýkoľvek podnikateľský subjekt chcel nadobudnúť akýkoľvek majetok, ktorý využíva pri svojej podnikateľskej činnosti, by musel v predmete podnikania mať zapísanú činnosť „kúpa a predaj majetku“. Skutočnosť, že žalobca nadobudol majetok za účelom ďalšieho podnikania, nie je medzi sporovými stranami sporná, keďže žalovaný ako nájomca uhrádzal žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné a iné platby za užívanie nájmu a žalovaný ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom taktiež dodatok č. 5 k nájomnej zmluve. Uvedenými úkonmi preto žalovaný potvrdil, že akceptuje žalobcu ako vlastníka a zároveň prenajímateľa predmetu nájmu (výkon podnikateľskej činnosti žalobcu).

30. Žalobca v odvolaní taktiež zdôraznil, že záver súdu prvej inštancie, že na výstavbu administratívnej budovy na účel, ako žalobca uvádza vo vyjadrení, musel mať žalobca výstavbu budov ako predmet činnosti, nepovažuje za správny. Výstavba sa zabezpečuje dodávateľským spôsobom a žalobca je len stavebníkom a investorom, na čo nie je potrebné mať oprávnenie na podnikanie. Žalobca si len osvojil investičný zámer pôvodného vlastníka, na žiadosť ktorého bolo vydané územné rozhodnutie (UniCredit Leasing), pričom ani táto spoločnosť v oblasti výstavby budov nepodniká. To však neznamená, že budovy ako developer (investor a stavebník) nestavia v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, keďže tieto nehnuteľnosti (resp. ich časti) po výstavbe a kolaudácii ďalej prenajíma - jedná sa teda o bežnú dispozíciu s majetkom obchodnej spoločnosti.

31. Záverom žalobca v odvolaní uviedol, že súd nemohol aplikovať medzičasom zrušený právny predpis (vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným), z dôvodu, že nasledujúca právna úprava (neskoršia a na predchádzajúcu právnu úpravu nadväzujúca) je priaznivejšia. Sám zákonodarca vykonanou novelou () uznal, že pojať pod ustanovenie aj spoločnosti s ručením obmedzeným bol šikanózny počin. Po novele už teda súd prvej inštancie nemohol aplikovať zrušenú právnu normu na právny úkon realizovaný v čase prísnejšej právnej úpravy napr. aj z dôvodu, že pôvodná odkladacia podmienka v dôsledku zmeny právnej úpravy odpadla.

32. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

33. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a vecne správne. Žalovaný má za to, že žalobca si neprípustným spôsobom zamieňa obligačno-právnu neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorá nastáva ex lege, s neúčinnosťou právnych úkonov, ktorá nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia súdu - je teda následkom úspešnej odporovacej žaloby ukráteného veriteľa podľa ustanovenia , preto vyvodzuje neprípustné a nesprávne právne závery. Podľa žalovaného obligačno-právna účinnosť kúpnej zmluvy, ak by bola účinná - čo však nie je - by znamenala možnosť žalobcu domáhať sa splnenia záväzku spoločnosti REFIN B.A. s.r.o. ako prevodcu previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalobcu

ako nadobúdateľa. Obligačno-právna neúčinnosť kúpnej zmluvy však spôsobila, že k vzniku záväzku spoločnosti REFIN B.A. s.r.o. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu a ani k vzniku práva žalobcu domáhať sa splnenia záväzku spoločnosti REFIN B.A. s.r.o. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu, nijakým spôsobom nedošlo. Znamená to, že medzi stranami kúpnej zmluvy k vzniku záväzkov nedošlo a na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neprešlo. Naproti tomu, neúčinnosť právneho úkonu podľa príslušného ustanovenia ( a) o odporovateľnosti právnych úkonov spôsobuje iné právne dôsledky - neúčinný právny úkon v zmysle je obligačno-právne účinný medzi stranami tohto právneho úkonu (a to aj v prípade úspešnej odporovacej žaloby ukráteného veriteľa). Právny úkon neúčinný podľa teda vyvoláva obligačno-právne účinky medzi stranami právneho úkonu - v opačnom prípade by nevyvolal žiadne právne účinky a strany právneho úkony by si navzájom neplnili, a teda by nemohlo dôjsť ani k ukráteniu veriteľa. V súlade s uvedeným tak na základe neúčinného právneho úkonu podľa , na rozdiel od obligačno-právne neúčinnej kúpnej zmluvy, dochádza k vzniku záväzkov medzi stranami právneho úkonu. Neúčinnosť v súlade s navyše v prípade rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho úkonu pôsobí len voči ukrátenému veriteľovi, ktorý sa neúčinnosti tohto právneho úkonu musí dovolať - môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo odporovateľným právnym úkonom. Neúčinnosť podľa teda pôsobí výlučne voči tretej osobe - ukrátenému veriteľovi, pričom právny úkon je naďalej obligačno-právne účinný medzi jeho stranami. Domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu v zmysle sa preto môže (a aj musí) len veriteľ dlžníka v prípade, ak predmetný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade predmetnej kúpnej zmluvy podmienky pre vznik jej obligačno-právnej účinnosti stanovoval v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorý predstavuje osobitnú zákonnú podmienku, od splnenia ktorej závisela obligačno-právna účinnosť kúpnej zmluvy - táto sa stala platnou momentom jej uzatvorenia, nenastala však aj jej obligačno-právna účinnosť, nakoľko táto bola ex lege viazaná na splnenie podmienky založenia kúpnej zmluvy vrátane znaleckého posudku do Zbierky listín. Tento postup však žalobca nedodržal a uvedené listiny neboli ani do dňa povolenia vkladu v prospech žalobcu ani následne do Zbierky listín uložené. Právnym následkom porušenia zákonného postupu podľa je, že kúpna zmluva obligačno-právnu účinnosť nikdy nenadobudla.

34. Žalovaný taktiež uviedol, že v prípade porušenia ustanovenia je kúpna zmluva obligačno-právne neúčinná ex lege, preto na túto skutočnosť bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu sporového konania - žalovaný sa jej nemusel výslovne dovolávať (hoci na tento fakt v rámci svojej argumentácie poukázal). Navyše, osobitné konanie, v ktorom by sa žalovaný obligačno-právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy mohol domáhať, v slovenskom právnom poriadku absentuje, a teda sa jej nie je potrebné (a ani možné) dovolávať.

35. Žalovaný vo vzťahu k nemožnosti žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe obligačno-právne neúčinnej kúpnej zmluvy poukázal na to, že zmluvný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, sa uskutočňuje postupne - na základe platnej (a obligačno-právne) účinnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a následne na základe rozhodnutia okresného úradu (predtým správa katastra) o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom tieto právne skutočnosti jednak musia nastať a zároveň musia nastať v uvedenom poradí, ktoré nemožno zameniť. Vo vzťahu k uvedenej kúpnej zmluve, ktorá však nenadobudla najprv obligačno-právne účinky, nemôže nadobudnúť ani účinky vecnoprávne. Príslušná správa katastra síce povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, a to na základe kúpnej zmluvy, avšak tento vklad je podľa žalovaného zjavne vecne nesprávny a nemohol teda vyvolať (a ani nevyvolal) vecnoprávne účinky - nemohlo teda dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu. Žalobca sa teda nestal na základe vkladu vlastníkom predmetných nehnuteľností, ergo ani nevstúpil do právneho postavenia prenajímateľa priestorov a plôch v (na) nehnuteľnostiach v zmysle nájomnej zmluvy.

36. Na margo žalobcom namietanej skutočnosti, že súd prvej inštancie posudzoval obligačno-právnu neúčinnosť kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú, žalovaný argumentoval, že predmetom sporového konania nebolo určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy podľa - len v takom prípade by totiž musela byť neúčinnosť zmluvy vyslovená vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie a nemohla by byť posudzovaná ako otázka predbežná. V prípade obligačno-právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy sa však jedná o osobitnú neúčinnosť, ktorá nastala ex lege a súd prvej inštancie

na ňu prihliadal ex offo a žalovaný mohol na ňu v rámci svojej argumentácie poukázať, nemohol sa však dovolávať obligačno-právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy v osobitnom konaní ( a contrario). S poukazom na uvedené tak obligačno-právna neúčinnosť kúpnej zmluvy nemohla byť vyslovená vo výroku meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný má za to, že žalobca si zamieňa neprípustným spôsobom odlišné právne inštitúty a jeho argumentácia (aj s poukazom na ním predkladané rozhodnutia, ktoré sú podľa žalovaného v danom prípade neaplikovateľné) nemôže obstáť.

37. Na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie kúpnu zmluvu nemal vôbec posudzovať v zmysle , pretože sa na ňu vzťahovala výnimka podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, t.j. že bola uzavretá v bežnom obchodnom styku, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný nespochybňuje, že pojem „bežný obchodný styk“ nemá legálnu definíciu, avšak s poukazom na súdnu prax a v kontexte odbornej literatúry je kúpna zmluva uzavretá spoločnosťou v bežnom obchodnom styku vymedzená na základe viacerých definičných znakov, predovšetkým je uzatváraná pri výkone podnikateľskej činnosti alebo inej činnosti, na ktorú má spoločnosť oprávnenie/ vydané povolenie a ide o zmluvu uzatváranú opakovane, nie ojedinele. Tieto znaky predmetná kúpna zmluva jednoznačne nespĺňa. Žalovaný poukázal na to, že žalobca a ani spoločnosť REFIN B.A. s.r.o. v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali v OR SR zapísaný ako predmet podnikania nákup a predaj nehnuteľností, čiže absentuje základná všeobecná podmienka na to, aby mohla byť považovaná za právny úkon realizovaný v bežnom obchodnom styku. Kúpna zmluva zároveň nie je právnym úkonom, ktorý by žalobca vykonával obvykle, pravidelne - teda bežne, čo potvrdil aj spoločník a konateľ žalobcu aj spoločnosti REFIN B.A. s.r.o., I.. J.. T. U..

38. Žalovaný má za to, že žalobca sa de facto domáha spätnej aplikácie v znení po novelizácii na právny úkon kúpnej zmluvy uzavretej pred novelou, pričom jej aplikácia je na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jej účinnosťou, vylúčená. Vznik právnych vzťahov musí byť posudzovaný vždy podľa zákonov účinných v dobe vzniku týchto právnych vzťahov a zákaz spätného pôsobenia právnych noriem je navyše konštantne judikovaný aj zo strany ÚS SR, nakoľko k znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty (napr. nález ÚS SR, ). Ak by teda súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie v znení po novele, konal by v rozpore s uvedeným princípom. Podľa žalovaného je v predmetnej sporovej veci irelevantné, že sa od 01.01.2016 na žalobcu nevzťahuje, nakoľko podstatnou je skutočnosť, že sa predmetné ustanovenie na žalobcu (ako spoločnosť s ručením obmedzeným) a kúpnu zmluvu vzťahovalo v čase jej uzavretia a následne v čase povolenia vkladu v prospech žalobcu. Povinnosť v zmysle uvedeného ustanovenia však zo strany žalobcu splnená nebola, preto kúpna zmluva nebola (obligačno-právne) účinná a na jej základe tak nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. Novela nemá na uvádzané skutočnosti žiadny vplyv, pretože upravuje právne vzťahy len odo dňa nadobudnutia jej účinnosti do budúcnosti, nie spätne.

39. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom namietanou zmätočnosťou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá by zakladala tzv. inú vadu konania a má za to, že súd prvej inštancie sa od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít neodklonil, pretože žalobcom uvádzané súdne rozhodnutia na predmetné sporové konanie aplikovať nemožno. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalovaného preskúmateľné, pretože sa súd prvej inštancie zaoberal skutočnosťami relevantnými a podstatnými pre jeho rozhodnutie, ktorým bola v danom prípade otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ku ktorej vyriešeniu súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dospel (čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Keďže k odklonu súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej činnosti v predmetnej sporovej veci nedošlo, v odôvodnení meritórneho rozhodnutia tak nemal súd prvej inštancie reálne aký odklon argumentovať - meritórne rozhodnutie súdu však správne obsahuje vysvetlenie tých dôvodov, ktoré boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatné.

40. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu spočívajúcou v žalobcom tvrdenej skutočnosti, že nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia zakladá vadu konania, preto má dôjsť k jeho zrušeniu. Žalovaný má za to, že zrušenie rozsudku odvolacím súdom v zmysle psím. d) nie je možné, nakoľko aj keby odvolací súd dospel (hypoteticky) k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje nedostatky zakladajúce vadu konania, takáto vada zmenu rozsudku spôsobiť nemôže, nakoľko výrok rozsudku je vecne správny. V zmysle môže odvolací súd zmeniť rozsudok len v prípade, ak nie sú dané dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie, pričom dôvodom na potvrdenie rozsudku odvolacím súdom je práve vená správnosť výroku rozsudku. Ak by odvolací

súd (hypoteticky) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok skutočne neobsahuje vysvetlenie odklonu súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe, toto pochybenie môže napraviť sám odvolací súd v odvolacom konaní v zmysle S poukazom na uvedené tak odvolací súd nemá inú možnosť len rozsudok, ktorý je vo výroku vecne správny potvrdiť, a to aj v prípade, ak by jeho odôvodnenie trpelo vadou nepreskúmateľnosti zakladajúcou vadu konania podľa

41. Žalovaný záverom poukázal na to, že žalobca odvolací dôvod podľa psím. f) relevantným spôsobom v odvolaní neodôvodnil a má (s poukazom na judikatúru NS SR) za to, že len formálna citácia zákonného ustanovenia bez náležitého odôvodnenia nie je dostačujúca, preto odvolací súd odvolanie žalobcu v rozsahu tohto odvolacieho dôvodu preskúmať nemôže.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a vychádzajúce zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

43. Žalobca v odvolacej replike, doručenej dňa 06.09.2018, poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádza len z právneho názoru, že k prevodu vlastníckeho práva došlo neúčinným právnym úkonom, ktorého neúčinnosť vyvodil z toho, že neboli naplnené podmienky v zmysle , pričom neúčinnosť právneho úkonu spojil (stotožnil) s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v sporovom konaní, a preto žalobu bez ďalšieho zamietol, pričom nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalobcu spočívajúcu v existencii výluky v zmysle ods. 4 uvedeného ustanovenia a tiež v tom, že medzičasom bolo ustanovenie vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným zrušené. Žalobca zotrváva v plnom rozsahu na dôvodoch, pre ktoré právne závery súdu prvej inštancie považuje za nezákonné a akcentuje, že slovenský právny poriadok rozoznáva a upravuje okrem (absolútne a relatívne) neplatných právnych úkonov aj ničotné a neúčinné právne úkony, pričom s každým z nich spája iné právne dôsledky. S neúčinným právnym úkonom sa nespája jeho neplatnosť (nulitnosť) a aj za predpokladu, že by v sporovej veci v prípade kúpnej zmluvy išlo o neúčinný právny úkon - čo žalobca popiera, nemožno z toho vyvodiť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nárokov z nájomnej zmluvy. Neúčinnosť právnych úkonov nemôže byť podľa žalobcu posudzovaná ako predbežná otázka, nakoľko účinky nastávajú až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorý takýto právny úkon určil za neúčinný. K úvahám žalovaného k obligačno-právnej účinnosti zmlúv žalobca uviedol, že sa žalovaný snaží presvedčiť súd, že zmluva má mať okrem platnosti aj obligačno-právnu účinnosť, čo žalobca považuje za právny nezmysel. Vo všeobecnosti pozná právo podmienky ako vedľajšie dojednania v zmluvnom práve, napr. odkladacie alebo rozväzovacie podmienky, na ktoré viaže naplnenie zmluvného vzťahu. Dojednanie podmienok pritom neznamená, že zmluva (právny úkon) ako taká nenadobudla platnosť a nevznikla v momente, kedy sa zmluvné strany zhodnú na jej obsahu (najmä podstatných náležitostiach požadovaných pre ten - ktorý typ zmluvy). Odpadnutie dojednaných podmienok v zmluve robí zmluvu takou, ako keby bola uzavretá bez podmienok. Keďže vo vzťahu k spoločnostiam s ručením obmedzeným bola medzičasom odstránená pôsobnosť ustanovenia , žalobca konštatuje, že aj za predpokladu, že by sa pôvodne na takúto zmluvu vzťahovala odkladacia podmienka, zmenou zákona by táto podmienka odpadla a na zmluvu treba nazerať ako na zmluvu bez podmienok - k uvedenému sa vzťahoval aj odvolací dôvod žalobcu, a to tvrdenie, že súd prvej inštancie nemohol v r. 2018 aplikovať pri svojom rozhodovaní právny predpis medzičasom (v r. 2015) zrušený. Žalobca má za to, že správne právne posúdenie neúčinnosti právneho úkonu, jej právnych následkov - vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k aktívnej legitimácii a rovnako tak zákonnosť aplikácie medzičasom zrušenej právnej normy pôvodne upravujúcej odkladacie podmienky v zmluve a v neposlednom rade posúdenie otázky, či možno riešiť neúčinnosť zmluvy v sporovom konaní ako otázku predbežnú, sú rozhodujúcimi právnymi otázkami, ktoré by mali byť riešené podľa práva de lege lata v súlade s doterajšími rozhodnutiami súdnych autorít a právnych názorov v nich obsiahnutých, pretože len vtedy je možné, aby rozhodnutie naplnilo legitímne ciele a očakávania, a tým aj zásadu spravodlivého súdneho rozhodnutia.

44. Žalovaný v odvolacej duplike, doručenej súdu dňa 03.12.2019, opakovane poukázal na to, že považuje argumentáciu žalobcu za nesprávnu. Žalovaný má za to, že kúpna zmluva (hoci je platná, čo je ale pre sporové konanie irelevantné) nikdy nenadobudla účinnosť, keďže žalobca nedodržal postup v

súlade s . Jedná sa však o inú neúčinnosť ako neúčinnosť právneho úkonu podľa , ktorej sa je potrebné dovolať v osobitnom konaní a ktorou argumentuje žalobca. Žalovaný sa pridržiava skutočností doposiaľ uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu a aj v priebehu sporového konania.

45. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania podľa a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, ako aj s ďalšími podaniami strán sporu, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

46. Je nepochybné, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného za prenájom nehnuteľností, ktoré sú jeho vlastníctvom, a ktorých nájomcom sa na základe nájomnej zmluvy z 24. 09. 2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 stal žalovaný. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností tvoriacich prevažnú časť súčasného predmetu nájmu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28. 12. 2007 s predávajúcim REFIN B. A., s.r.o. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 21. 02. 2008.

47. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 28. 12. 2007, ktorou nadobudol vlastníctvo k predmetu nájmu, je síce platná, avšak s poukazom na ust. § 59 a) Obch. zák. nenadobudla účinnosť, z čoho vyplynulo, že žalobca sa nestal vlastníkom predmetu nájmu a teda na neho neprešlo ani právo požadovať od žalovaného nájomné.

48. Odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožnil a to z nasledujúcich dôvodov:

49. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu v konaní, netreba aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pri označení stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je jej nositeľom. 50. V danom prípade žalobca nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. 12. 2007, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 21. 02. 2008. Je nepochybné, že zmluva je ako právny úkon platná a účinky vkladu spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, nastali v súlade s § 133 ods. 2 Obč. zák. dňa 21. 02. 2008. Spornou otázkou pre súd prvej inštancie ostalo, či na vecno-právny následok (nadobudnutie vlastníctva) malo vplyv, že zmluva nenadobudla účinnosť v zmysle § 59 a) Obch. zák. účinného v čase uskutočnenia právneho úkonu.

51. Podľa § 59a ods. 1 Obch. zák. (účinného do 31. 12. 2007) ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

52. Podľa § 59a ods. 5 Obch. zák. (účinného do 31. 12. 2015) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

53. Zmyslom ust. § 59a Obch. zák. je kontrola zmlúv za účelom zistenia ekvivalencie medzi hodnotou nadobudnutého majetku a výškou protihodnoty a zamedzenie obchádzania ustanovení o stanovení

hodnoty nepeňažných vkladov spoločnosti s ručením obmedzeným (do 31. 12. 2015) alebo akciovej spoločnosti (od 01. 01. 2016), ktorý majetok získala zmluvou od zakladateľa alebo od spoločníkov.

54. Účinnosťou právneho úkonu uzavretého medzi účastníkmi úkonu treba rozumieť možnosť domáhať sa práv alebo povinností pre strany z neho vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho úkonu vyplýva.

55. Aj keď je pravdou, že v danom prípade kúpna zmluva a znalecký posudok, ktorý by stanovoval hodnotu predmetu kúpnej zmluvy, neboli v zmysle § 59a ods. 1 Obch. zák. uložené v zbierke listín a zmluva tak nenadobudla účinnosť, odvolací súd je toho názoru, že účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Obč. zák. spočívajúce vo vecno-právnych následkoch, t. j. nadobudnutie vlastníctva jednoznačne nastali. Od účinnosti zmluvy, ktorá sa týka zmluvných strán, treba odlíšiť účinky zmluvy, teda dosiahnutie právnych následkov, ktoré sa ňou sledovali. V danom prípade je účinkom kúpnej zmluvy zmena vlastníka nehnuteľnosti. Dôsledkom neúčinnosti právneho úkonu (zmluvy) podľa § 59a ods. 1 Obch. zák. teda nie je, že by vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprešlo vecno-právne na nadobúdateľa, a preto žalobca je aktívne vecne legitimovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ktorý v spojení s § 680 ods. 2 Obč. zák. vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa. Účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností hmotnoprávne legitimujú nadobúdateľa nehnuteľnosti domáhať sa svojich práv ako vlastníka na súde, a preto mu svedčí aktívna legitimácia v konaní o zaplatenie nájomného.

56. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o aktívnej legitimácie žalobcu v konaní opätovne po vykonanom dokazovaní o žalobe rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania ( ).

57. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).