Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/28/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G.; 2/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., právne zastúpených JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom kancelárie Veselá 5, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 2/ V. G., nar. XX.XX.XXXX,bytom Za traťou XXX/X, XXX XX Z. H. - J., 3/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., 4/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX G., právne zastúpených JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -157 zo dňa 24.02.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým nebol priznaný nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1.až 4.rade a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil. II. Vyslovil, že nárok na náhradu trov konania žalovaný, v 1. až 4. rade nepriznáva.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust., , ,, a a (ďalej ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže žalobcovia v 1. a v 2. rade zobrali žalobu v plnom rozsahu späť po začatí pojednávania vo veci samej a žalovaní v prvom až v štvrtom rade so späťvzatím žaloby vyslovili súhlas. Preto súd prvej inštancie podľa ust. - 146 konanie zastavil.

4. Aj keď žalobcovia z procesného hľadiska zastavenie konania zavinili, mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky pre aplikáciu pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania.

5. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovia procesný úkon späťvzatia žaloby realizovali potom, ako súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci podľa poukázal na nedôvodnosť nimi podanej žaloby, čo by v konečnom dôsledku malo za následok jej zamietnutie.

6. Keďže späťvzatie žaloby bolo bezprostrednou reakciou na vzniknutú procesnú situáciu, ktorým žalobcovia zabránili zbytočnému predlžovaniu súdneho konania mal súd prvej inštancie za to, že práve okolnosti za ktorých k späťvzatiu žaloby došlo sú takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ustanovenia pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Na základe uvedeného preto súd úspešným žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu a to čo do výroku 2., ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1.až 4.rade nepriznáva (súd prvej inštancie neuviedol, že vo vzťahu ku komu nárok žalovaným v 1.až 4.rade nepriznáva) podali včas odvolanie žalovaní. Odvolanie odôvodnili právne ust. a Namietali, že v súvislosti s aplikáciou ust. považujú za nutné uviesť, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak im nedal procesný priestor, ktorý by im umožnil vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Poukázali na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Čepek proti Českej republike zo dňa 05.09.2013 č. 9815/10, kde Európsky súd pre ľudské práva rozhodol tak, že k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a to výlučne na základe toho, že účastník konania nebol o možnosti aplikácie vôbec informovaný. Účastník konania má byť výslovne vyzvaný, aby vo vhodnom okamihu vyjadril svoje stanovisko ohľadom prípadného použitia ustanovenia bývalého , teraz ust. Zároveň poukázali aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené napríklad v Náleze sp. zn. zo dňa 18.07.2018, ako aj Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/168/2018 zo dňa 10.10.2018, uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 41/2018. Berúc do úvahy dané závery, akcentujúc pritom skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie nebol žalovaným vytvorený priestor na vyjadrenie sa k možnej aplikácie , majú žalovaní za to, že v tomto prípade súd prvej inštancie znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. Žalovaní v 1.až 4.rade zároveň namietali, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. Podľa názoru žalovaných ide o výklad ust. , ktorý je zjavne arbitrárny a je v rozpore aj s účelom danej právnej normy. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. V tejto súvislosti poukázali žalovaní aj na ustálenú judikatúru, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. alebo sp. zn. ). Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde teda o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania. Uvedené právne závery pritom potvrdzuje aj odborná literatúra. V danom prípade sa súd prvej inštancie uvedenými právnymi závermi neriadil. Žalobcovia boli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom ako osobou znalou právnych predpisov, ktorá by mala byť schopná posúdiť (ne)dôvodnosť žaloby. Ak teda napriek tomu nedôvodná žaloba podaná bola, nie je zrejmé, z akého dôvodu by jej následné späťvzatie malo vôbec byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. V rámci vyjadrení žalovaných zo dňa 15.04.2019 a zo dňa 10.06.2019 títo poukazovali na skutočnosti, z dôvodu ktorých ide o žalobu nedôvodnú, s čím sa nakoniec vo veľkej miere stotožnil aj súd prvej inštancie, napríklad nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Nie je preto zrejmé z akého dôvodu došlo k späťvzatiu žaloby až na samotnom pojednávaní, ak mali žalobcovia dostatočný časový priestor zvážiť späťvzatie žaloby už po prvom vyjadrení žalovaných, resp. najneskôr pred súdnym pojednávaním. V danom prípade nejde ani o nejaké špecifikum prípadu, ale v podstate v každom jednotlivom spore môže dôjsť k takejto procesnej situácii, resp. že súd predbežne právne posúdi žalobu ako nedôvodnú a následne žalobca vezme žalobu späť. Ak by potom každé späťvzatie žaloby bez ďalšieho malo predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. , potom by náhrada trov konania stratila nielen funkciu reparačnú ale najmä sankčnú. Naviac je potrebné si uvedomiť, že žalovaní ako osoby staršieho veku a neznalé právnych predpisov boli v podstate nútené zvoliť si právneho zástupcu na procesnú obranu v spore, a teda museli zároveň uhradiť trovy právneho zastúpenia s tým vzniknuté. Nie je preto zrejmé, prečo by mali byť žalovaní finančne poškodení z dôvodu nedôvodnej žaloby podanej zo strany žalobcov. Žalovaným by tak v podstate bolo na ťarchu to, že využili svoje ústavné právo na právnu pomoc podľa Slovenskej

republiky. Vzhľadom na uvedené sa žalovaní domnievajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre úplnosť uviedli, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť. Žalovaní majú za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dané nespĺňa a náležité odôvodnenie neobsahuje. Preto navrhli uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo zmeniť a priznať žalovaným voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň priznať žalovaným voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolanie žalovaných bolo zaslané žalobcom prostredníctvom ich právnej zástupkyne na vedomie. Zo strany žalobcov vyjadrenie k odvolaniu zaslané do spisu nebolo.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým nebol priznaný nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1.až 4.rade v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

10. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným v 1.až 4.rade tým, že žalobcovia procesný úkon späťvzatia žaloby realizovali potom ako súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci podľa ust. poukázal na nedôvodnosť nimi podanej žaloby, čo by v konečnom dôsledku malo za následok jej zamietnutie. Keďže späťvzatie žaloby bolo bezprostrednou reakciou na vzniknutú procesnú situáciu, ktorým žalobcovia zabránili zbytočnému predlžovaniu súdneho konania, mal súd prvej inštancie za to, že práve okolnosti, za ktorých k späťvzatiu žaloby došlo sú takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktoré odôvodňuje aplikáciu ust. pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Zároveň súd prvej inštancie neuviedol vo vzťahu ku komu nepriznáva nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1.až 4.rade.

14. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie im nevytvoril procesný priestor umožňujúci vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ust. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že možno prisvedčiť žalovaným, že v zmysle rozsudku ESĽP Čepek c/a Českej republike, ako aj v zmysle Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. a sp.zn. , strana má právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii vyjadrila svoje stanovisko. Zároveň odvolací súd uvádza, že výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť: „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“, resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02.04.2020 sp.zn. -60, ktorý bol publikovaný na www.najpravo.sk.

15. S názorom vysloveným v Náleze Ústavného súdu SR k 02.04.2020 sp.zn. -60 odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Preto považuje odvolanie žalovaných v napadnutej časti za dôvodné. Žalovaným nebol vytvorený procesný priestor na vyjadrenie stanoviska k prípadnému použitiu ust. Zároveň súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že v rámci vyjadrení zo dňa 15.04.2019 a zo dňa 10.06.2019 poukazovali na dôvody, pre ktoré ide o žalobu nedôvodnú, s čím sa nakoniec vo veľkej miere stotožnil aj súd prvej inštancie, napríklad nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Zároveň súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré uviedli žalovaní vo svojom odvolaní, že ide o osoby staršieho veku a neznalé právnych predpisov, ktoré boli v podstate nútené zvoliť si právneho zástupcu na procesnú obranu v spore, teda museli zároveň uhradiť trovy právneho zastúpenia s tým vzniknuté. Odvolací súd súhlasí i s konštatovaním súdu prvej inštancie, že späťvzatie žaloby bolo bezprostrednou reakciou na vzniknutú procesnú situáciu, ktorým žalobcovia zabránili zbytočnému predlžovaniu súdneho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu však bez posúdenia dôvodov na strane žalovaných nemožno späťvzatie

žaloby hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Ust. má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

16. Preto odvolací súd podľa ust. uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým nebol priznaný nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1.až 4.rade zrušil a v zmysle ust. v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania v kontexte uvedeného s tým, že súd prvej inštancie je povinný zohľadniť skutočnosti, na ktoré vyššie poukázal odvolací súd v bode 14. a 15. Odôvodnenia tohto uznesenia.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.