Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-15-2019.pdf
PDF · 134.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: T.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Chrenková, advokátka, so sídlom A. Trajana 12, Piešťany proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpená: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 2.998,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.998,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.02.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca s žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.10.2019 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.998,94 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 10.02.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že so žalovanou uzatvoril dňa 23.08.2017 poistnú zmluvu č.: XXXXXXXXXX - havarijné poistenie AUTOMAX, ktorou ako spotrebiteľ u žalovanej poistil osobné motorové vozidlo ŠKODA RAPID, EČ: O. XXXDF, ktorého je vlastníkom. Dňa 16.11.2017 o 19:30h. ako vodič s predmetným motorovým vozidlom mal nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, čím mu ako poistenej osobe vznikla škoda na vozidle v celkovej výške 10.533,05 eur. Poistnú udalosť žalovaná eviduje po č. XXXXXXXXXX. Žalobca sa u žalovanej domáhal svojho oprávneného nároku titulom plnenia z poistnej zmluvy a poskytol žalovanej všetky relevantné doklady. Žalovaná ako poistiteľ skončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a listom z 09.02.2018 žalobcovi oznámila ukončenie poistnej udalosti a poistné plnenie znížila o 30%, čo predstavuje sumu 2.998,94 eur. Zníženie plnenia odôvodnila porušením Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV, čl. XIV., písm. g). Poistná udalosť bola ukončená v zmysle čl. XI., písm.13. Porušenie povinnosti žalobcu žalovaná špecifikovala tým, že neprivolaním polície na miesto vzniku dopranej nehody boli porušené povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke a všeobecných poistných podmienok, nakoľko vzniknutá škoda značne presiahla zákonom stanovený limit. Neprivolaním polície na miesto vzniku škody žalobca zmaril žalovanej objektívne prešetrenie okolností vzniku dopravnej nehody a vzniku nároku na poistné plnenie. Odťahová služba nenahradzuje právomoci polície. Žalobca po obdržaní oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zaslal žalovanej sťažnosť, na čo žalovaná reagovala listom z 20.02.2018, v ktorom naďalej zotrvala na znížení poistného plnenia. Národná banka Slovenska v reakcii na podanie žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2018 konštatovala, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom keď znížila poistné plnenie. Listom zo dňa 06.07.2018 žalobca zaslal žalovanej pokus o zmier, avšak žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že jej postup pri likvidácii poistnej udalosti je v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca svoj žalobný návrh právne odôvodnil ust. §799 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že žalovaná pri znížení poistného
plnenia postupovala svojvoľne, bez právneho dôvodu, pričom zníženie poistného plnenia odôvodňuje hypoteticky. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy a VPP, ako laik nemohol vedieť, či škoda značne presiahla zákonom stanovený limit, pričom medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým následkom musí byť príčinná súvislosť, čo v danej veci absentuje. Nesplnenie povinnosti privolať políciu automaticky nespôsobuje to, že poisťovňa môže krátiť plnenie.
2. Okresný súd Piešťany vydal dňa 22. septembra 2019 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.998,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 10.02.2018 do zaplatenia. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, preto bol uznesením zo dňa 17. decembra 2019 platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu.
3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu namietala opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku s odôvodnením, že pri likvidácii poistnej udalosti postupovala v súlade s bodom 13. článku XI. VPP HAV 14 aj s odkazom na ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vykonala primerané krátenie výšky poistného plnenia o 30%. Žalobca svojím konaním vedome zmaril zdokumentovanie priebehu dopravnej nehody a rozsahu vzniknutých poškodení vozidla Políciou Českej republiky, pretože napriek jeho povinnosti uvedený subjekt nekontaktoval a neohlásil mu vznik škodovej udalosti. V dôsledku vedomého konania žalobcu, nedošlo bezprostredne po vzniku dopravnej nehody ani k vykonaniu skúšky na prítomnosť alkoholu alebo iných omamných látok v tele osoby vedúcej predmetné vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti. Žalovaná sa domnieva, že žalobca konal úmyselne a nekontaktoval Políciu Českej republiky za účelom vyhnúť sa uloženiu pokuty za priestupok, ktorý žalobca spáchal v dôsledku ktorého došlo k značnému poškodeniu vozidla žalobcu a vzniku značnej škody.
4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 07.01.2020, v ktorom poprel tvrdenie žalovanej o jeho úmyselnom konaní v súvislosti s neprivolaním polície, čo malo mať vplyv na rozsah vzniknutej škody a teda rozsah poistného plnenia. Žalobca ako laik nemohol reálne určiť, či vzniklá škoda na vozidle je nad rámec určenej hranice pre povinnosť privolať políciu, pričom prezumované požitie alkoholu žalobcom, alebo o inom porušení právnych predpisov o cestnej premávke bez ďalšieho sú bez právneho významu a zostali len v rovine ničím nepodložených hypotéz a domnienok. Je na žalovanej preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu privolať políciu (ak vôbec k porušeniu došlo) a vznikom škodovej udalosti. Sankciované je iba vedomé porušenie povinností uvedených v ods. 1 a 2 § 799 OZ, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok. Žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy preukazujúce, že došlo k vedomému porušeniu povinností, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo k zväčšeniu rozsahu následkov.
5. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 26.03.2020 uviedla, že žalobca bol povinný privolať k dopravnej nehode políciu a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zmarilo alebo sťažilo objasnenie dopravnej nehody. Túto povinnosť však nesplnil a teda nedošlo k riadnemu zdokumentovaniu a vyšetreniu priebehu a príčin vzniku dopravnej nehody. Žalobca súčasne porušil povinnosť vyplývajúcu mu z všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV, konkrétne písm. g) článku XIV. Žalobca nepredložil žiadne rozumné zdôvodnenie, prečo dopravnú nehodu neoznámil polícii a svojím konaním úmyselne zmaril vyšetrenie dopravnej nehody políciou, v dôsledku čoho nemala žalovaná možnosť šetriť všetky okolnosti majúce vplyv na záver o vyčíslení výšky poistného plnenia.
6. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov predložených sporovými stranami, ktorých obsah oboznámil na pojednávaní a zistil skutkový stav na základe zhodných tvrdení strán a preukázaný označenými listinnými dôkazmi, a to poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 ( ďalej len „VPP HAV 14“), oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, sťažnosťou z 12.02.2018, odpoveďou na sťažnosť zo dňa 20.02.2018, stanoviskom NBS zo dňa 18.05.2018, pokusom o zmier zo dňa 06.07.2018, odpoveďou na pokus o zmier zo dňa 24.07.2018.
7. Dňa 16.11.2017 došlo k dopravnej nehode (poistnej udalosti) tak, že vodič (žalobca) viedol motorové vozidlo, ktorého je vlastníkom a v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu vozidla. K tejto nehode došlo na území Českej republiky. Žalobca poistnú udalosť oznámil žalovanej dňa 21.11.2017, ktorá v listom zo dňa 09.02.2018 oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a zaslala rekapituláciu výpočtu poistného plnenia, pričom plnenie znížila o 30 % z dôvodov porušenia všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 článok XIV., písm. g): „poistený je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní každú škodovú udalosť prevyšujúcu zákonom stanovený limit hmotnej škody vzniknutej na vozidle“. Poistná udalosť bola ukončená v zmysle článku XI., písm. 13: „Ak poistený porušil niektorú z povinností uvedených v článku XIV. týchto VPP HAV 14 , má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť“. Žalovaná v predmetnom oznámení uviedla, že neprivolaním polície na miesto vzniku žalobca porušil svoje povinnosti v zmysle Zákona o cestnej premávke a všeobecných poistných podmienok, nakoľko vzniknutá hmotná škoda presiahla zákonom stanovený limit. Neprivolaním polície žalobca zmaril objektívne prešetrenie okolností vzniku dopravnej nehody a vzniku nároku na poistné plnenie. Odťahová služba nenahradzuje právomoci polície. Vozidlo žalobcu bolo po vzniku škodovej udalosti nepojazdné, boli aktivované airbagy vozidla, škoda zjavne presiahla zákonom predpísaný limit na privolanie polície.
8. Žalobca podal proti oznámeniu žalovanej o ukončení likvidácie poistnej udalosti sťažnosť dňa 12.02.2018 a žiadal o vyplatenie sumy 2.998,94 eur, ktorá predstavuje zníženie poistného plnenia o 30 % zo sumy 10.533,05 eur. Žalovaná reagovala na sťažnosť odpoveďou zo dňa 20.02.2018, v ktorej zotrvala na svojom stanovisku a doporučila žalobcovi obrátiť sa na orgán výkonu dohľadu nad finančným trhom - Národnú banku Slovenska alebo na nezávislý príslušný súd.
9. Žalobca namietal postup poisťovne podaním doručeným Národnej banke Slovenska (NBS), ktorá v odpovedi zo dňa 18.05.2018 uviedla, že po prešetrení všetkých dostupných podkladov týkajúcich sa predmetnej veci zistila, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom. Podľa názoru NBS sa žalovaná v článku XI ods. 14 VPP nesprávne odchýlila od ustanovení Občianskeho zákonníka v tom, že porušenie povinností zo strany poisteného musí byť vedomé a musí mať podstatný vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V tomto prípade sa mal uplatniť občiansky zákonník a v jeho zmysle mala žalovaná skúmať, či došlo k porušeniu povinností žalobcom vedome a pokiaľ by takúto skutočnosť zistila, až potom mala skúmať aký vplyv malo vedomé porušenie povinností na vznik škodovej udalosti a rozsah povinnosti poisťovne plniť. NBS vyjadrila názor, že žalovaná nemala sankcionovať žalobcu krátením poistného plnenia, nakoľko nebola splnená podmienka krátenia poistného plnenia a to, že vedomé porušenie musí mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah následkov poistnej udalosti.
10. Žalobca sa v liste zo dňa 06.07.2018 adresovanom žalovanej pokúsil o zmier pred podaním žaloby odvolávajúc sa na stanovisko NBS, na ktorý žalovaná reagovala odpoveďou zo dňa 24.07.2018, v ktorej tvrdila okrem iného, že krátenie poistného plnenia bolo oprávnené.
11. Na pojednávaní dňa 05.05.2020 žalobca v zastúpení advokátkou trval žalobnom návrhu v celom rozsahu tvrdiac, že je nesporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, ktorou bolo poistené motorové vozidlo, na ktorom došlo z dôvodu dopravnej nehody ku škode, ktorú škodu si žalobca uplatnil v súlade so zákonom a poistnou zmluvou. Žalovaná strana odmietla uhradiť výšku vzniklej škody a poistné plnenie krátila o sumu 2.998,94 eur a predmetné krátenie oprela o všeobecné zmluvné podmienky hlavne o čl. XIV., podľa ktorého sa žalobca mal dopustiť porušenia svojich povinností. Podľa jeho názoru toto krátenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise a keďže žalovaná napriek viacerým pokusom o zmier toto neakceptovala, žalobca je nútený domáhať sa svojho oprávneného nároku súdnou cestou. Zo samotného ust. § 799 OZ je zrejmé, že sankcia v podobe zníženia poistného plnenia môže nastúpiť len za splnenia oboch zákonných podmienok citovaných v § 799 ods. 3. Keďže žalovaná strana nepreukázala, že by žalobca vedome porušil svoju povinnosť a táto bola v príčinnej súvislosti so vzniklou škodou, je toho názoru, že jeho nárok je oprávnený. Samotná skutočnosť, že žalobca po dopravnej nehode neprivolal políciu, resp. neoznámil toto polícii, nemôže mať žiaden vplyv na vznik tejto poistnej udalosti, ani na zväčšenie rozsahu jej následku, keď ku vzniku poistnej udalosti došlo samotným nehodovým dejom, teda poškodením motorového vozidla pri poistnej udalosti, ku ktorej došlo predtým, ako vôbec mohol byť žalobca ako poistený povinný predmetnú skutočnosť
oznámiť polícii. Žalovaná iba uvádza porušenie povinnosti, nepreukazuje však vedomé porušenie povinnosti, keď vedomosť porušenia žalobcom namieta. Žalovaná doposiaľ nepreukázala príčinnú súvislosť, ktorá musí byť v každom prípade, inak tu nie je nárok na krátenie poistného plnenia, čo jednoznačne vyplýva z dikcie zákona. S tvrdením žalovanej, že je bežnou súdnou praxou skutočnosť, že nenahlásenie dopravnej nehody polícii má za následok nárok krátenia poistného plnenia žalobca nesúhlasí, pretože bežnou súdnou praxou je práve skutočnosť, že súdy sa zapodievajú hlavne príčinnou súvislosťou a riadnym právnym výkladom ust. § 799 ods. 1, 2, 3 OZ ( napr. Rozsudok KS BA č. k. 6Co/57/2016 zo dňa 29.11.2017, Rozsudok KS BA č. k. 4Cob/2/2016 zo dňa 25.01.2018, Rozsudok KS Žilina č.k. 9Co/90/2017 zo dňa 13.04.2017, Rozsudok KS Žilina č.k. 14Cob/92/2017 zo dňa 20.12.2017, Rozhodnutie NS SR č.k. 4Obdo 7/2009 z 09.12.2009 , Rozsudok KS BA č.k. 2Co/129/2017 zo dňa 24.04.2019, Rozsudok NS SR č.k. 1Cdo 152/2009 zo dňa 27.01.2011, Rozsudok KS Prešov č.k. 2Cob/16/2018 zo dňa 26.02.2019, Rozsudok KS Košice č.k. 9Co/154/2018 zo dňa 06.03.2019, Rozsudok KS Bratislava č.k. 4Co/136/2010 z 29.09.2010 a v nadväznosti s týmto rozsudkom uznesenie ÚS SR č.k. 1US/56/2011-33 zo dňa 10.02.2011). Vo všetkých týchto rozhodnutiach sa súdy zameriavali práve na tú skutočnosť či vzniklo právo poisťovniam krátiť poistné plnenie a konštatuje sa, že musí poisťovňa presne uviesť aká je tá príčinná súvislosť medzi povinnosťami uvedenými v § 799 ods. 3 OZ. Žalovaná takisto vo svojich vyjadreniach vôbec neuvádza z akého dôvodu krátila poistné plnenie o 30%. Vo svojich vyjadreniach sa odvoláva iba na článok XI. bod 13 VPP. Vo VPP žalovaná nemá uvedené v žiadnom ustanovení, akým spôsobom a za akých podmienok, v akej výške dôjde ku kráteniu poistenia, čiže VPP nijako nekonkretizujú ako poisťovňa bude pri krátení postupovať, čiže výška poistného plnenia je na svojvôli poistiteľa. Toto je neprijateľné, pretože poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a nemôže sa žiadna spotrebiteľská podmienka odkláňať od zákona. Zákonodarca hovorí o práve poisťovne znížiť poistné plnenie v prípade, ak jednoznačne preukáže porušenie povinnosti poisteného tak ako to ukladá v § 799 ods. 3 OZ. Krátenie poistenia nemôže byť na svojvôli poisťovne. Zákonodarca dáva možnosť poisťovni primerane znížiť plnenie, avšak tu treba použiť výkladové pravidlo jednoznačne, z ktorého je zrejmé, že primeranosť zníženia plnenia znamená, že plnenie možno znížiť max. o to, o čo sa porušením povinnosti zväčšil rozsah následkov poistnej udalosti. Žalovaná podľa názoru žalobcu neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že nenahlásenie poistnej udalosti polícii a vznik škody je v príčinnej súvislosti. Tvrdenie žalovanej, že je tu príčinná súvislosť sú len hypotetickými ničím nepreukázanými skutočnosťami. Ďalej žalovaná tvrdí, že žalobca do dnešného dňa nepredložil riadnu faktúru týkajúcu sa opravy motorového vozidla. Toto vôbec nie je pravdou, pretože žalovaná v rámci riešenia škodovej udalosti musela mať príslušné doklady a keďže škodovú udalosť uzatvorila s tým, že akceptovala škodu na motorovom vozidle vo výške 10.533,05 eur, toto považuje za zavádzajúce. Žalovaná výšku škody nespochybňovala, ak došlo k vade opráv tak tieto skutočnosti môžu byť dôležité pre iný právny vzťah, ktorého žalobca nie je účastníkom.
12. Žalovaná na pojednávaní dňa 05.05.2020 v zastúpení právnym zástupcom uviedla, že nárok uplatnený žalobcom považuje za nedôvodný a plnenie poskytnuté v dôsledku vzniku poistnej udalosti považuje za správne vyčíslené a poskytnuté v správnej výške vzhľadom na porušenie zákonných a zmluvných povinností žalobcom v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, ktoré mali vplyv na výšku poistného plnenia. Na pojednávaní dňa 23.06.2020 žalovaná uviedla, že podľa jej názoru žalobca vo svojom ústnom prednese na pojednávaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a z uvedeného dôvodu žalovaná naďalej z dôvodov uvedených vo svojich podaniach považuje žalobcom uplatňovaný nárok za nedôvodný. Súčasne poukázala na to, že žalobca sa nevyjadril k námietke žalovaného, že suma fakturovaná za opravu poškodenia vozidla nie je správna, pretože subjekt, ktorý vykonal opravu vozidla vyúčtoval žalobcovi cenu nových originálnych náhradných dielov, zatiaľ čo pri oprave takéto náhradné diely nepoužil. Táto skutočnosť taktiež spochybňuje dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom.
13. Žalobca na pojednávaní dňa 23.06.2020 v reakcii na názor žalovanej v súvislosti s opravou vozidla a vyúčtovaním považoval toto tvrdenie za irelevantné a nesúvisiace s touto vecou a je to otázka v inom súdnom konaní. Okrem toho žalovaná v rámci krátenia poistného plnenia na túto skutočnosť nepoukazovala pri oznámení dôvodu krátenia poistného plnenia.
14. V záverečnom vyjadrení sa žalobca pridržiaval doterajších vyjadrení či už písomných, alebo vyjadrení na pojednávaní dňa 05.05.2020. Je toho názoru, že žaloba je podaná dôvodne. Zákonodarca jednoznačne určuje kto má dôkazné bremeno. Žalovaná žiadnymi dôkazmi, ktoré by boli relevantné, nepreukázala, že medzi porušením povinnosti žalobcu, ak k takémuto porušeniu došlo a vzniknutým následkom, bola príčinná súvislosť. Takýto dôkaz tu jednoznačne absentuje. Samotná skutočnosť
nesplnenia povinnosti žalobcom zavolať políciu automaticky nespôsobuje možnosť krátiť plnenie zo strany poisťovne. Keďže tvrdenia žalovanej v tomto smere nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom, samotné konštatovanie, že neprivolaním polície by mohlo byť spôsobilé oprávnenie poisťovne, teda žalovanej strany, krátiť poistné plnenie, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení ani v samotnej poistnej zmluve. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v danej veci neuniesla dôkazné bremeno tak ako je jej to uložené zákonom, navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
15. V záverečnom žalovaná uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v súvislosti s predmetnom poistnou udalosťou porušil povinnosť vyplývajúcu mu z poistnej zmluvy ako aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a to povinnosť privolať políciu za účelom vyšetrenia príčin a priebehu dopravnej nehody. Uvedená skutočnosť má zásadný vplyv na povinnosť žalovanej ako poisťovateľa poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, ako aj na rozsah plnenia tejto povinnosti. Z vykonaného dokazovania je teda jednoznačné, že žalobca porušil povinnosť, ktorej následkom je oprávnená možnosť žalovanej vykonať primerané zníženie poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu žalovaná oprávnene a dôvodne vykonala zníženie poistného plnenia a teda nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia uplatnený v tomto konaní je nedôvodný. Poukázala na skutočnosť, že žalobca v konaní riadne nepreukázal skutočný rozsah nákladov na odstránenie poškodení vozidla a to z dôvodu, že vyúčtovanie nákladov na opravu vozidla nezodpovedalo skutočnosti, a to skutočne použitím náhradným dielov. Uvedená skutočnosť podľa názoru žalovanej spochybňuje celkovú výšku nákladov na opravu poškodení vozidla a teda aj výšku dôvodného nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia žalovanou. Z uvedených dôvodov žalovaná považuje uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný, navrhla súdu zamietnuť žalobu v celom rozsahu a priznať žalovanej náhradu trov konania.
16. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
17. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
18. V citovanom ustanovení OZ sú určené povinnosti poisteného, ktoré vyplývajú z uzavretej poistnej zmluvy. Z tohto právneho vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti, ktoré treba dodržiavať a v prípade ich porušenia nastanú určité sankcie predpísané buď zákonom, alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu. Toto ustanovenie ukladá poistenému povinnosti, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve alebo ktoré sú ustanovené v OZ alebo v poistných podmienkach. Tieto zákonom ustanovené povinnosti bývajú v poistných zmluvách, resp. v poistných podmienkach konkretizované na podmienky určitého druhu poistenia. Majú zväčša preventívny charakter, aby nedochádzalo ku vzniku poistných udalostí. Poisťovňa sa o poistnej udalosti dozvie spravidla len od poisteného, preto ten, kto má právo na plnenie (poistený), je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Poistený musí pravdivo vysvetliť príčiny jej vzniku a rozsah jej následkov, je povinný predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky môžu poistenému uložiť aj iné povinnosti. Odsek 3 obsahuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2. Nevzťahuje sa na povinnosti uvedené v iných ustanoveniach OZ. Sankcionované je tu iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa článku XIV. písm g) VPP HAV 14 okrem povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi má poistník alebo poistený tieto povinnosti: bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní (ďalej len „polícia“) každú škodovú udalosť prevyšujúcu zákonom stanovený limit hmotnej škody vzniknutej na vozidle, pri ktorej je podozrenie zo spáchania trestného činu, ak táto povinnosť vyplýva z príslušného právneho predpisu.
22. Podľa článku XI. ods. 13 VPP HAV 14 ak poistený porušil niektorú z povinností uvedených v článku XIV. týchto VPP HAV 14, má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
23. Súd sa v prejednávanom spore nezaoberal tvrdeniami strán, ktoré neboli sporné. Spornou bola otázka právneho posúdenia, či žalovaná bola alebo nebola oprávnená krátiť poistné plnenie poskytnuté žalobcovi v rozsahu 30 % z dôvodu, že žalobca neprivolal k dopravnej nehode políciu.
24. Poisťovňa - žalovaná je oprávnená krátiť poistné plnenie tak v zmysle poistných podmienok ako aj v zmysle OZ. Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti. Právne predpisy a poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť ( § 799 ods. 1OZ). Okrem týchto povinností môžu ďalšie povinnosti vyplývať poistenému aj z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. Ak sú tieto povinnosti porušené, dochádza k vzniku zákonnej sankcie v zmysle § 799 ods. 3 OZ. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností nastávajú vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to ak poistený porušil povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplývalo, že ju splniť mohol. Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia (Imrich Fekete, občiansky zákonník, Komentár, vysvetlivky, str.912 a nasl.).
25. K primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. V prípade kolízie medzi povinnosťami zo zákona na jednej strane a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti poisteným mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ust. § 799 ods. 3 OZ, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného ja vylúčené ( NS SR sp. zn. 1Cdo 152/2009 z 27. januára 2011).
26. V danom prípade nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu predmetu poistenia - motorového vozidla žalobcu. Žalobca poistnú udalosť oznámil žalovanej, ktorá po potrebnom šetrení poskytla žalobcovi poistné plnenie avšak nie v celom rozsahu, ale krátené o 30 % s odôvodnením, že žalobca na miesto vzniku škody neprivolal políciu,
čím jej zmaril objektívne prešetrenie okolností vzniku škodovej udalosti, pričom žalovaná odkázala na článok XIV., písm. g) a článok XI., písm. 13 VPP HAV 14. Pokiaľ ide o citovaný článok Všeobecných poistných podmienok je nutné konštatovať, že tento článok upravuje otázku odmietnutia poistného plnenia odchylne od ust. § 799 ods. 3 OZ a vo vzťahu k tejto otázke je rozhodujúce posúdenie, či zákonné ustanovenie je ustanovením dispozitívnym a možno sa teda od neho odchýliť. Odvolávajúc sa na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v odseku 23. súd dospel k záveru o nemožnosti odchýlenia sa od ust. § 799 ods. 3 OZ a teda toto ustanovenie treba považovať za záväzné. Ustanovenie § 799 ods. 3 OZ je kogentné ustanovenie, ktoré neumožňuje v tejto otázke odlišnú úpravu vôbec a to ani vo Všeobecných poistných podmienkach ( I. ÚS SR 56/2011).
27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná sa v rámci vyššie citovaných poistných podmienok nesprávne odchýlila od ustanovení Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z vykonaného dokazovania a jeho následným vyhodnotením je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že v prejednávanom spore poistiteľ teda žalovaná strana, dôkazné bremeno v súvislosti s vedomým porušením povinností zo strany žalobcu neuniesla. Nepodarilo sa jej jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že nenahlásenie poistnej udalosti polícii zo strany žalobcu, bolo vedomým porušením jeho povinností a malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti a na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti ( ku vzniku poistnej udalosti došlo poškodením motorového vozidla pri samotnej dopravnej nehode). Pokiaľ žalobca nesplnil povinnosť privolať políciu a žalovaná tvrdila, že týmto došlo ku zmareniu šetrenia všetkých okolností súvisiacich s objektívnym posúdením príčin ako aj priebehu dopravnej nehody a zdokumentovaniu rozsahu poškodení na vozidle bezprostredne po vzniku dopravnej nehody, ktoré mohli spočívať v zavinenom konaní žalobcu ako vodiča dopravného prostriedku, je súd toho názoru, že pri absencii iných svedkov nehodového deja možno s ťažkosťami preukázať žalobcovi zavinenie na vzniku dopravnej nehody, resp. zväčšení rozsahu jej následkov. V rámci šetrenia poistnej udalosti bol zo strany žalovanej zistený rozsah poškodenia vozidla a teda možno s určitosťou dospieť k záveru, že žalovaná v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti potvrdila, že škoda na vozidle zodpovedala nehodovému deju. Tvrdenia žalovanej o možnom požití alkoholu u žalobcu, resp. o inom porušení právnych predpisov o cestnej premávke však zostali len v rovine ničím nepodložených domnienok a hypotéz. Keďže medzi porušením povinnosti žalobcu privolať políciu a vznikom (zväčšením rozsahu následkov) škodovej udalosti nebola zistená príčinná súvislosť, nebol dôvod na zníženie poistného plnenia.
28. Súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o porušení všeobecných poistných podmienok, konkrétne článku XIV., písm. g) zo strany žalobcu uvádza, že samotná skutočnosť porušenia tejto povinnosti žalobcu v zmysle všeobecných poistných podmienok nemá za následok vznik oprávnenia poisťovne krátiť poistné plnenie. Možnosť krátenia poistného plnenia je viazaná aj na ďalšie okolnosti, ktoré musia byť pre takýto prípad preukázané, a to skutočnosť, že porušenie povinností poisteným, medzi ktoré patrí aj povinnosť nahlásiť v stanovených prípadoch poistnú udalosť polícii, malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov alebo toto porušenie spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne. Ak teda aj došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinnosti podľa uvedeného ustanovenia, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že by len na základe takéhoto samotného porušenia jeho povinnosti vzniklo bez splnenia predpokladov stanovených vo Všeobecných poistných podmienkach v čl. XI bod 13 ku vzniku oprávnenia poisťovne znížiť poistné plnenie. Poistné plnenie bola poisťovňa oprávnená krátiť len v prípade, ak budú naplnené predpoklady uvedeného článku XI. bod 13 Všeobecných poistných podmienok. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o oprávnenie poisťovne, bola žalovaná povinná v konaní tvrdiť a preukázať okolnosti, ktoré v prípade danej poistnej udalosti odôvodňujú jej postup v zmysle tohto článku a krátenie poistného plnenia v rozsahu 30 %. Žalovaná bola povinná tvrdiť a preukázať, že samotná skutočnosť neoznámenia dopravnej nehody (poistnej udalosti) polícii mala podstatný vplyv buď na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov alebo že táto skutočnosť spôsobila obtiaže pri šetrení poisťovne. V danom prípade samotná skutočnosť, že po dopravnej nehode žalobca predmetnú dopravnú nehodu polícii neoznámil, nemohla mať žiaden vplyv na vznik tejto poistnej udalosti ani na zväčšenie rozsahu jej následkov, a to z toho dôvodu, že ku vzniku poistnej udalosti a ku vzniku jej následkov došlo samotným nehodovým dejom, teda poškodením predmetného motorového vozidla pri poistnej udalosti, ku ktorému došlo predtým, ako by bol policajným šetrením zistený priebeh predmetnej dopravnej nehody. Nemožno dospieť k záveru, že nenahlásenie dopravnej nehody polícii malo vplyv na rozsah povinnosti žalovanej plniť. Žalovaná v priebehu konania nehodový dej, pri ktorom došlo k poškodeniu dotknutého motorového vozidla žalobcu, nespochybnila, pričom ani v rámci vlastného šetrenia predmetnej poistnej udalosti nedospela k odlišným záverom od tvrdenia žalobcu. Možno teda
konštatovať, že v konaní nebolo zistené, že by samotné porušenie povinnosti žalobcu privolať po dopravnej nehode políciu malo vplyv na vznik poistnej udalosti, na zväčšenie jej rozsahu, alebo že by spôsobilo také obtiaže pri šetrení poisťovne, ktoré by mohli mať vplyv na rozsah jej povinnosti plniť. Povinnosť tvrdenia a preukázanie tejto okolnosti v konaní v celom rozsahu zaťažovala žalovanú, avšak z jej strany boli v konaní uvádzané len hypotetické, ničím nepreukázané skutočnosti. Žalovaná v konaní netvrdila, že by šetrenie poistnej udalosti nemohla uskutočniť a bolo na nej, aby vymedzila konkrétne skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné konštatovať, že samotná skutočnosť neoznámenia poistnej udalosti polícii jej spôsobila obtiaže pri šetrení poistnej udalosti. Žalovaná bola v rámci procesnej obrany povinná jednoznačne špecifikovať skutkové tvrdenia, ktoré jej procesnú obranu zakladajú a na preukázanie týchto tvrdení bola povinná navrhnúť vykonanie dôkazov, k čomu však v priebehu celého sporového konania nedošlo. Okrem toho by žalovaná v rámci súdneho konania musela preukázať, že vzniknuté obmedzenia pri šetrení poistnej udalosti mali vplyv na rozsah jej povinnosti plniť, nakoľko v zmysle článku XI. bod 13 Všeobecných poistných podmienok je žalovaná ako poisťovňa oprávnená poistné plnenie znížiť podľa toho, aký vplyv malo porušenie povinností poisteným na rozsah povinnosti žalovanej plniť žalobcovi. Len samotná skutočnosť neoznámenia poistnej udalosti (dopravnej nehody) polícii nemôže bez ďalšieho odôvodniť zníženie poistného plnenia zo strany žalovanej. Žalovaná by v konaní musela tvrdiť a preukázať, že v dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti žalobcu, došlo na jej strane ako poisťovne k zmene rozsahu jej povinnosti plniť. Za situácie, kedy žalovaná uvádza len hypotetické možnosti, ktoré by prípadne mohli odôvodniť zníženie plnenia, ako napríklad požitie alkoholu, či porušenie pravidiel cestnej premávky a ktoré by prípadne mohli byť zistené policajným šetrením predmetnej dopravnej nehody, nemožno dospieť k záveru, že tieto okolnosti skutočne nastali, a teda, že nenahlásenie dopravnej nehody polícii malo vplyv na rozsah povinnosti žalovanej plniť. V priebehu konania žalovaná pred súdom nehodový dej nespochybnila, pričom nedospela ani v rámci vlastného šetrenia poistnej udalosti k iným, odlišným záverom od tvrdenia žalobcu. Všeobecné poistné podmienky žalovanej, ktoré sú súčasťou uzatvorenej poistnej zmluvy, neobsahujú ustanovenie, ktoré by bez akýchkoľvek ďalších podmienok umožňovalo žalovanej krátiť poistné plnenie výlučne z dôvodu, že poistený porušil svoju povinnosť oznámiť poistnú udalosť (dopravnú nehodu) orgánom polície.
29. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov konštatuje, že v predmetnom konaní nebolo zistené, že by samotné porušenie povinnosti žalobcu privolať po dopravnej nehode políciu malo vplyv na vznik poistnej udalosti, na zväčšenie jej rozsahu, alebo že by spôsobilo také obtiaže pri šetrení poisťovne, ktoré by mohli mať vplyv na rozsah jej povinnosti plniť. Na strane žalovanej neboli naplnené všeobecnými poistnými podmienkami vyžadované okolnosti pre možnosť žalovanej krátiť poistné plnenie poskytnuté žalobcovi, a bolo preto namieste žalovanej uložiť povinnosť doplatiť žalobcovi poistné plnenie v sume 2.998,94 eur, a to vrátane úroku z omeškania, ktorého výšku si žalobca uplatnil v správnom rozsahu 5 % ročne a to od 10.02.2018, teda odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, nakoľko dňa 09.02. 2018 bola ukončená likvidácia poistnej udalosti a teda nastala splatnosť jej peňažného záväzku.
30. Vo vzťahu k výške zníženého plnenia 30 % zo strany žalovanej súd dodáva, že žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila, prečo poistné plnenie krátila o 30 % (a nie napríklad o 10, 20 % a pod.). V nijakom smere teda súdu nevysvetlila, v akom rozsahu sa porušenie povinností zo strany žalobcu podieľalo na rozsahu povinnosti žalovanej plniť. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že jej postup v tomto smere je nepreskúmateľný.
31. V prípade ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
32. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
33. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). S odvolaním sa na uvedené, súd už na ďalšiu argumentáciu žalovanej ako nespôsobilú ovplyvniť posúdenie daného právneho stavu neprihliadol a nepovažoval za potrebné reagovať na ňu.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.