Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-87-2019.pdf
PDF · 102.88 KB
Case nature
Subarea
32Ek/87/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: MartinDevelopment s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 48 214 302, právne zastúpený: BDM Legal s. r. o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 857 823, proti povinnej: E.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX N. H., právne zast. JUDr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, IČO 31 817 432, o vymoženie pohľadávky vo výške 220.000,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. 130EX 62/19, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/87/2019 zo dňa 12.06.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2019 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 220 000,- Eur na základe exekučného titulu - N 179/2018, Nz 13420/2018, NCRls 13686/2018 vydaná Notárskym úradom JUDr. Jana Kövesiová v Bratislave zo dňa 26.04.2018. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 130EX 62/19.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.06.2019 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že povinná sa návrhom domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu, že záväzok, na ktorý odkazuje notárska zápisnica, uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a tento bude predmetom samostatnej žaloby. Mala za to, že notárska zápisnica nespĺňa všetky zákonné formálne podmienky vykonateľnosti a ani podmienky materiálnej vykonateľnosti. Dňa 16.03.2019 bolo súdu doručené podanie, ktorým právny zástupca oznámil prevzatie zastupovania povinnej a následne dňa 26.03.2019 doručil súdu podanie, ktorým doplnil návrh na zastavenie exekúcie. V doplnení uviedol, že v prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa ustálenej judikatúry nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje nielen to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, ale mal by brať zreteľ aj na hmotnoprávny základ. Na podporu svojich tvrdení poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10. júna 2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013, pričom z nich možno vyvodiť, že uznanie dlhu podľa ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase,
keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Neexistujúci právny záväzok nie je navyše možné ani uznať, nakoľko uznať možno len záväzok, ktorý v čase uznania existoval, a nie taký, ktorý vznikne až v budúcnosti. Vykonateľná by mala byť len taká zápisnica, ktorá má svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd však musí zobrať do úvahy námietku povinnej v exekučnom konaní týkajúcu sa aj platnosti procesného prejavu. Prejav povinného urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (súhlas s vykonateľnosťou) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania aj samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je v notárskej zápisnici.
3/ Po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník za použitia ustanovení § 45 ods. 2 písm. c/, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) posúdil návrh na zastavenie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.02.2019, ako návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Povinná sa však neopierala o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie, ani nedoložila žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu jej záväzku voči oprávnenému. Po preskúmaní notárskej zápisnice sp. zn. N 179/2018,Nz 13420/2018, NCRls 13686/2018 vydanej Notárskym úradom JUDr. Jana Kövesiová v Bratislave zo dňa 26.04.2018, dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Vzhľadom na čas spísania notárskej zápisnice majú zmluva o úvere a zmluva o pôžičke odlišnú povahu. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom vznikajúcim až v čase odovzdania plnenia dlžníkovi, zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt a teda vzniká samotným okamihom uzatvorenia zmluvy, čo znamená, že v čase uzatvorenia zmluvy existuje konkrétny záväzok. Čerpanie finančných prostriedkov je síce v zmluve o úvere podmienené podaním žiadosti o čerpanie, v dôsledku čoho sa zo zmluvy fakticky neplní hneď v čase podpisu, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že v deň podpisu záväzok dlžníka existuje. Takýto záväzok je síce podmienený, ale v notárskej zápisnici je ho možné vymedziť dostatočne určito, napr. vymedzením maximálnej sumy čerpania a bez akýchkoľvek pochybností. Navyše povinná v návrhu na zastavenie exekúcie existenciu záväzku, teda samotné čerpanie finančných prostriedkov od oprávneného vo vymáhanej výške nespochybnila. Čo sa týka tvrdenia povinnej, že záväzok na ktorý notárska zápisnica odkazuje, bude predmetom samostatnej žaloby, uviedol, že pokiaľ nebolo rozhodnuté o tom, že by bol právny úkon, na ktorý odkazuje notárska zápisnica, neplatným znamená to, že notárska zápisnica je naďalej spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnila, teda exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval vyšší súdny úradník za nedôvodný. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4/ Proti rozhodnutiu podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť v plnom rozsahu a exekúciu zastaviť. V sťažnosti zotrvávala na dôvodoch zastavenia exekúcie a poukázala na rozhodovaciu prax súdov v prípadoch uznania dlhu v notárskej zápisnici ako exekučného titulu. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice má posudzovať nielen to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, ale mal by brať zreteľ aj na hmotnoprávny základ. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísaná v rovnaký deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere, nie je považovaná za materiálne vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 261/2015 zo dňa 10.06.2015). Ústavný súd Slovenskej republiky sa ďalej vyjadril, že je akceptovateľný právny názor vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica účinok exekučného titulu, potom musí
byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená a ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013 zase vyplýva, že súd bol toho názoru, že uznanie dlhu podľa ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Právny úkon, z ktorého záväzok vychádza potrebné špecifikovať buď (i) priamym spísaním v tom čase neexistujúceho právneho úkonu do notárskej zápisnice (táto forma sa pri zmluve o úvere z dôvodu rozsiahlosti nepoužíva), (ii) dostatočne určitým opísaním už existujúceho právneho záväzku resp. právneho úkonu a jeho náležitostí, (iii) jednostranným uznaním právneho záväzku dlžníkom v notárskej zápisnici v zmysle ustanovenia § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Ak je súčasťou notárskej zápisnice len jednostranné uznanie záväzku dlžníka v podobe vyhlásenia, že dlžník uznáva svoj záväzok voči veriteľovi v tej a tej výške, avšak vyhlásenie bolo urobené v čase, kedy veriteľ dlžníkovi ešte neplnil a zároveň notárska zápisnica neobsahuje dostatočne určiteľný popis ostatných odkladacích podmienok a iných náležitostí dohodnutých v zmluve o úvere, ktoré by podmienený právny záväzok bezpochybne určovali, spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom absentuje. Vykonateľná by mala byť len taká zápisnica, ktorá má svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd však musí zobrať do úvahy námietku povinnej v exekučnom konaní týkajúcu sa aj platnosti procesného prejavu. Prejav povinnej urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (súhlas s vykonateľnosťou) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania aj samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je v notárskej zápisnici.
5/ V sťažnosti ďalej vytýkala napadnutému uzneseniu súdu jeho nepreskúmateľnosť. Uviedla, že súd je povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanoveniach CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Nepreskúmateľnosť uznesenia súdu zakladá dôvod na jeho zrušenie resp. zmenu, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
6/ Oprávnený uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré poskytol k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Nad jeho rámec, k sťažnosti povinnej, doplnil, že súd vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi, ktoré povinná uviedla vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, uviedol všetky skutočnosti a relevantné ustanovenia, ktoré ho viedli k záverom vyjadreným vo výrokovej časti uznesenia. Argument povinnej o nemožnosti dospieť k úvahám súdu z odôvodnenia uznesenia tak pôsobí ako účelová snaha predlžovať výkon exekúcie, o čom svedčí aj skutočnosť, že povinná nijako nekonkretizovala v čom by nepreskúmateľnosť uznesenia mala spočívať.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná. Sudca námietku povinnej o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia vyhodnotil ako neopodstatnenú. Nepreskúmateľnosť povinná nijako bližšie nekonkretizovala, len uviedla čo sa pod pojmom nepreskúmateľnosť rozhodnutia rozumie. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Skutočnosť, že vyšší súdny úradník neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv povinnej nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Sudca považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za riadne a presvedčivo odôvodnené, pričom sa v ňom zaoberal všetkými podstatnými argumentmi povinnej, a to aj nad rámec jej tvrdení v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
14/ V tejto súvislosti je totiž nutné uviesť, že v posudzovanej veci bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnej dňa 04.02.2019, o čom svedčí doručenka predložená súdnym exekútorom. Návrh na zastavenie exekúcie podala povinná dňa 19.02.2019 na poštovú prepravu, t.j. návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku s odkladným účinkom. V ňom len stručne namietla, že záväzok, ktorý je predmetom notárskej zápisnice uzatvorila v tiesni a notárska zápisnica nespĺňa podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti. Dňa 15.03.2019 oznámil právny zástupca oprávnenej, že ho k uvedenému dňu povinná splnomocnila na zastupovanie v exekučnom konaní a zároveň oznámil, že povinná doplní návrh na zastavenie exekúcie o podrobnejšie zdôvodnenie. Na ten účel požiadal o poskytnutie lehoty 5 pracovných dní, nakoľko bol t.č. PN. „Doplnenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie“ bolo súdu doručené dňa 26.03.2019. Povinná až v tomto podaní konkretizovala nedostatky formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice.
15/ Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty (§ 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, resp. prihliadať na doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Exekučný poriadok nepozná inštitút doplnenia návrhu na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Na doplnenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie tak bolo potrebné nahliadať ako na návrh na zastavenie exekúcie podaný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tzv. neskorší návrh na zastavenie exekúcie. Pri neskoršom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie. V neskoršom návrhu na zastavenie exekúcie teda mohla povinná tvrdiť len skutočnosti, ktoré nastali po 19.02.2019 (t.j. uplynutí 15 dní odo dňa 04.02.2019, kedy jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie). Vyšší súdny úradník notársku zápisnicu napriek tomu posudzoval aj s prihliadnutím na doplnený návrh povinnej na zastavenie exekúcie (a to dokonca bez toho, aby pred svojim rozhodnutím doručil oprávnenému uvedené „doplnenie“, čím bola oprávnenému odňatá možnosť vyjadriť sa k nemu a narušený princíp rovnosti zbraní účastníkov konania). V konečnom dôsledku však rozhodol v prospech oprávneného, keď návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (a to ani z dôvodov uvedených v doplnení) nevyhovel, pretože nezistil také dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.
16/ Povinná v sťažnosti zotrvávala na dôvodoch uvedených v „doplnení“ návrhu na zastavenie exekúcie, pričom súd dal oprávnenému možnosť oboznámiť sa a zároveň aj vyjadriť sa k jej tvrdeniam pred rozhodnutím sudcu o sťažnosti, ktorú oprávnený aj využil. Zároveň už v tomto štádiu konania nebolo možné posúdiť, ktoré tvrdenia mohla v sťažnosti s prihliadnutím na koncentračnú zásadu uplatniť ako relevantné, preto sa sudca zaoberal celou jej sťažnosťou. V nej povinná na svoju obranu, že nemožno uznať záväzok, ktorý ešte nevznikol, poukázala opätovne na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17COE/214/2012 zo dňa 30.01.2013 a rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 261/2015. Sama pritom v sťažnosti uviedla, že právny úkon, z ktorého záväzok vychádza v notárskej zápisnici možno špecifikovať: a/ priamym spísaním v tom čase neexistujúceho právneho úkonu do notárskej zápisnice, b/ dostatočne určitým opísaním už existujúceho právneho záväzku resp. právneho úkonu a jeho náležitostí, c/ jednostranným uznaním právneho záväzku dlžníkom v notárskej zápisnici v zmysle ustanovenia § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
17/ Exekúcia sa vykonáva na základe notárskej zápisnice N 179/2018, Nz 13420/2018, NCRls 13686/2018 zo dňa 26.04.2018, spísanej pred notárkou, JUDr. Janou Kövesiovou, na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Medená ulica č. 12, podľa ktorej na strane povinných vystupovali 2 subjekty: a/ dlžník ako povinná osoba 1 (povinná v tejto exekúcii), b/ ručiteľ Vladimír Trnka ako povinná osoba 2 (nie je účastníkom tejto exekúcie). V notárskej zápisnici je zachytený právny záväzok, ktorý vznikol z titulu zmluvy o úvere uzavretej dňa 26.04.2018, a ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice. Predmetom zmluvy bolo odplatné a dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom (oprávneným v exekúcii) povinnej do sumy 200 000 Eur. Povinná v notárskej zápisnici vyhlásila, že sa zaväzuje uhradiť svoj záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy zo dňa 26.04.2018 opísaný v odseku 1/ a 2/ tejto notárskej zápisnice do 31.10.2018. Zároveň vyhlásila, že v prípade jeho nesplatenia najneskôr do 31.10.2018 (alebo ak nastane niektorá skutočností stranami dohodnutým v čl. II bod 2.5 zmluvy aj pred dohodnutým termínom splatnosti) súhlasí, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu ohľadne sumy prestavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.
18/ V posudzovanej veci nejde o notársku zápisnicu spísanú ako jednostranné uznanie záväzku (dlhu) dlžníkom podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, resp. § 558 OZ ako sa domnievala povinná. V notárskej zápisnici, na podklade ktorej sa vykonáva exekúcia, bol opísaný právny úkon - zmluva o úvere, ktorá tvorila jej neoddeliteľnú prílohu, t.j. typ notárskej zápisnice uvedený v odseku 16 tohto odôvodnenia pod písmenom b/. V predloženej notárskej zápisnici povinná vyhlásila, že sa zaväzuje uhradiť svoj záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy zo dňa 26.04.2018 opísaný v odseku 1/ a 2/ tejto notárskej zápisnice do 31.10.2018. Vyhlásenie o tom, že „v prípade, ak svoj horeuvedený záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy zo dňa 26.04.2018 a tejto notárskej zápisnice nesplatí najneskôr do 31.10.2018 (alebo nastane niektorá zo skutočností predčasnej splatnosti úveru aj pred uvedeným termínom) súhlasí, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu ohľadne sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku“, však nie je uznaním dlhu (záväzku) v zmysle hmotnoprávnych predpisov, t.j. nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Ústavný súd obdobne vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000 uviedol, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.
19/ Rozhodnutia, na ktoré povinná poukazovala v sťažnosti (ale aj v doplnení návrhu na zastavenie exekúcie) sa dotýkali prípadov, kedy povinná osoba dlh v notárskej zápisnici uznala podľa § 558 OZ (príp. § 323 OBZ), preto neboli na daný prípad aplikovateľné. Ako už bolo vyššie uvedené, predložená notárska zápisnica nie je zápisnicou povinnej osoby o uznaní dlhu (záväzku) podľa hmotného práva, ale je opisom právneho úkonu - zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica, a ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne poukázal, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt a teda vzniká samotným okamihom uzatvorenia zmluvy, čo znamená, že v čase uzatvorenia zmluvy existuje konkrétny záväzok. Notárska zápisnica tak bola spísaná v čase, kedy záväzok existoval, pretože zmluva o úvere bola v čase spísania notárskej zápisnice zmluvnými stranami uzavretá. Taktiež správne uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie existenciu záväzku, teda samotné čerpanie finančných prostriedkov od oprávneného vo vymáhanej výške nespochybnila. Preto vyhodnotenie uvedených skutočností a dôvodov vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení ako nedôvodných považoval sudca za správne.
20/ Pre úplnosť veci treba dodať, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013, o ktoré svoj názor opierala povinná , bolo zrušené Najvyšším súdom SR, sp. zn. 7ECdo 133/2013 zo dňa 28.01.2015 a následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 17CoE/86/2015 zo dňa 29.09.2016 zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá). Zo záverov zrušeného rozhodnutia tak nebolo možné v posudzovanej veci vychádzať.
21/ Vzhľadom na to, že sudca považoval sťažnosť povinnej voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 32Ek/87/2019 zo dňa 12.06.2019 za nedôvodnú, podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.