Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 122.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. L. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa N., E. XXX/X, (adresa na doručovanie N., C. XXXX), 2. C. D., nar. X.X.XXXX, adresa N., C. XXXX/XX, o zaplatenie 16.717,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oboch žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Csp/172/2018-108 zo dňa 5.11.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči obom žalovaným povinným solidárne, v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaní v 1/, 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 16717,04 Eur s úrokom vo výške 6,59% ročne zo sumy 13220,31 eur od 01.09.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 13669,82 eur od 01.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní, pričom plnením jedného zo žalobcov v danom rozsahu zaniká povinnosť druhého žalobcu. II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53c, § 54 ods. 2 OZ (zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník - ďalej aj len OZ), § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom, mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4503414801 bola so žalovanými 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o úvere č. 4503414801 dňa 01.04.2014, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému 1/ medziúver vo výške 14.300,- Eur. Dňa 04.04.2014 bola vyplatená suma 3.636,- Eur a dňa 16.04.2014 suma vo výške 10.492,40 Eur. Žalobca poskytol celkovú sumu 14.300,- Eur a to v súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, podľa ktorého sa poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 171,60 Eur (čl. II. bod 8.2. Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 01.01.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere) zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku (3636,- + 10.492,40 + 171,60 = 14.300,- Eur). Vyplatené čiastky sa úročili odo dňa ich vyplatenia 6,59 % p. a. úrokom z medziúveru dojednaným v čl. II. zmluvy o úvere a čl. V. bod 5.1. zmluvy o úvere. V zmysle čl. V. bod 5.3 a 5.6 žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo výške 78,53 EUR splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl. V. bod 5.3 zmluvy o úvere, započítaná na dohodnuté 6,59 % p. a. úroky z medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 18,98 EUR, a to v súlade s čl. II. a čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ prehlásil a svojím podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba (Súhlas s prijatím do poistenia zo dňa 21.01.2014 a čl. VI. prvá veta zmluvy o úvere). Žalovaní sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami 7,15 EUR splatnými do 15. dňa v mesiaci, v zmysle čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Žalovaní 1/ a 2/ mali poukazovať splátky medziúveru len na účet konta stavebného sporenia č. 4503414801 v zmysle čl. V., bod 5.2. zmluvy o úvere. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia č. 4503414801 tento preúčtoval na konto medziúveru č. 4503414203 a po zaplatení splátky 6,59 % p.a. úroku z medziúveru prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5. 3. zmluvy o úvere. Žalovaní 1/ a 2/ preukázateľne porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03.07.2015 a opätovne listom zo dňa 12.08.2015 preto žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko žalovaní boli v omeškaní so splátkami medziúveru viac ako 3 mesiace a dlžné splátky neboli doplatené, žalobca dňa 12.10.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom na základe čl. X. bod 10.1. zmluvy o úvere v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie ustálil, že je nepochybné, že predmetný záväzkový vzťah je vzhľadom na povahu zmluvných strán vzťahom spotrebiteľským, na úpravu ktorých práv a povinnosti je nutné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, t.j. k 01.04.2014. Súd konštatoval, že žalovanými 1/ a 2/ v konaní prezentovaná procesná obrana nie je relevantnou, nakoľko súd po oboznámení sa nielen so zmluvou, ale aj s ostatnými súvisiacimi listinnými dôkaznými prostriedkami dospel k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom zároveň ako zmluva podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahuje všetky podstatné náležitosti. Uzatvorená zmluva o úvere predstavuje typovo zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Záväzok medzi žalobcom a žalovanými vyplývajúci zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodom a súčasne spotrebiteľským vzťahom v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom. Zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a to dojednanú výšku poskytovaného úveru a dojednanú výšku úrokov z medziúveru 6,59 % p.a. počas trvania medziúveru a výšku úrokov stavebného úveru 4,75 % p.a. počas trvania stavebného úveru. Zmluva o úvere zároveň obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V čl. XI. bod. 11.2. zmluvy o úvere je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmysle čl. II. a ďalej čl. V. bod 5.3 a 5.6 zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo výške 78,53 EUR splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola započítaná na dohodnuté 6,59 % p. a. úroky z medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky celkovo o počte 254. V zmysle čl. II. a čl. V. bod 5.3 a 5.6 žalovaní sa ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 18,98 Eur splatné do 15. dňa v mesiaci, ktoré mali ku dňu pridelenia cieľovej sumy ako súčasť nasporenej sumy jednorázovo ponížiť sumu poskytnutého medziúveru, čím by sa následne zmenil medziúver na stavebný úver a to o celkovom počte 254. Následne počas trvania stavebného úveru sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úroku stavebného úveru mesačnou splátkou 97,51 Eur splatnou do 15. dňa v mesiaci o celkovom počte 106 v zmysle čl. II. a čl. V. bod 5.4. zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je aj amortizačná tabuľka, ktorá tvorí pevnú súčasť zmluvy o úvere, a z ktorej vyplýva prehľad splácania medziúveru a stavebného úveru. Žalovaní sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 7,15 Eur splatnými do 15. dňa v mesiaci v zmysle čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere a čl. V. bod 5.4. zmluvy o úvere. Rovnako v čl II. zmluvy o úvere je dojednaná celková čiastka medziúveru v sume 38.845,65 Eur, ktorú sa žalovaní ako dlžníci zaviazali uhradiť žalobcovi ako veriteľovi počas riadneho trvania úveru a ďalej v čl. II. zmluvy o úvere je uvedený aj termín konečnej splatnosti úveru dojednaný ku dňu 15.3.2044. Čo sa týka nároku žalobcu na poplatok za spracovanie medziúveru, nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Vyplatená suma medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú popri iných aj Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení júl 2012, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 01.01.2014, Amortizačná tabuľka, ktoré boli žalovaným predložené v jednej neoddeliteľnej väzbe a žalovaní boli s nimi riadne oboznámení, čo potvrdili podpisom na zmluve. Žalovaným boli upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručované na poslednú známu adresu, pričom iná známa adresu v danom čase nevyplývala ani z registra obyvateľov SR (žalovaná 1/ adresu svojho pobytu neuviedla dokonca ani v samotnom odpore). Žalobca pritom preukázal doručovanie v zmysle doručeniek, ktoré boli súdu predložené ako dôkaz. Nárok žalobcu zároveň nie je premlčaný , nakoľko bol uplatnený v rámci všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, žaloba bola podaná na súd dňa 20.09.2018, pričom splatnosť žalovaného nároku nastala dňom 13.10.2015). Vzhľadom na uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel nielen v časti istiny, ale aj v časti úroku z omeškania, nakoľko bol uplatnený v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, pričom dňom 12.10.2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s poučením, že od nasledujúceho dňa v zmysle zmluvy je oprávnený si účtovať aj úrok z omeškania, na základe čoho sa žalovaní 1/ a 2/ dostali do omeškania s platením istiny dňom 13.10.2015. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil až od 01.09.2017, kedy boli žalovaní 1/ a 2/ jednoznačne už v omeškaní.
5. V závere súd prvej inštancie dal do pozornosti stanovisko bývalého podpredsedu ÚS SR JUDr. C. P. v náleze zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I.ÚS 547/2012. Doplnil, že pokiaľ sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce. Doplnil, že do obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobcu súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu v celom jeho rozsahu, pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP, podali odvolanie obe žalované, ktorým žiadali, aby odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie na vykonanie nimi navrhovaných dôkazov a určil, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky. V odvolaní uviedli, že rozsudok považujú za nezákonný, zjavne neodôvodňujúci a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej veci, a bolo ním porušené právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa odvolateliek nevykonal navrhované dôkazy, ktoré navrhli v odpore, prisvedčil nepravdivým tvrdeniam žalobcu a ignoroval postavenie spotrebiteľov. Odôvodnenie nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 220 CSP.
7. Prioritne odvolateľky poukázali na to, že im nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, nevedeli, že bude pojednávanie, pojednávanie bolo bez ich prítomnosti a oni sa nevedeli brániť.
8. Ako ďalšie žalované popierali, že im dňa 4.4.2014 mala byť vyplatená suma 3.636,- Eur a dňa 16.4.2014 suma 10.492,40 Eur, žalobca mal poskytnúť celkovú sumu vo výške 14.300,- Eur, ktoré neposkytol, ponechal si poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 171,60 Eur s poukazom na čl. II. bol 8.2. Sadzobníka poplatkov... Takýmto spôsobom formulovaný údaj o spracovateľskom poplatku je podľa odvolateliek ťažko zrozumiteľný pre priemerného spotrebiteľa, keďže sa nazýva jednorazovým. Nie je dostatočne jasné aká je odplata za poskytnutie úveru, keďže vyvoláva dojem, že odplata je jednak úrok a jednak jednorazový poplatok 197,68 Eur. Odvolateľky ďalej namietali, že boli uvedené do omylu s poukazom na § 49a OZ, pretože zmluva neobsahuje splátky istiny medziúveru, pretože platením mesačnej sumy 104,66 Eur nedochádzalo k uhrádzaniu úveru a po prepočítaní súm podľa podmienok zmluvy zistili, že im nie je známa cena za poskytnutý úver a celkové náklady za poskytnutý úver. Odvolateľky majú za to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky najmä poplatky a vyhlásenie spotrebiteľa, že obdržal súhlasy so všeobecnými podmienkami.
9. V ďalšom odvolateľky poukázali na ust. § 39 a § 53 OZ s tým, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Poukázali na následky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Vyslovili, že konanie žalobcu je v rozpore nielen s dobrými mravmi a so zákonom, ale i v rozpore so samotnou zmluvou. Odkázali na čl. 39 Charty základných práv Európskej únie (ochrana spotrebiteľa). Zaoberali sa tiež princípom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti zdôraznili, že nemožno akceptovať, ani tolerovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože o ich právach nebolo súdom prvej inštancie rozhodnuté. Súd nesprávne odôvodnil napadnutý rozsudok a to výlučne v prospech žalobcu, ktorému dal za pravdu v každom bode a doslova celé odôvodnenie namieril proti právam žalovaných, čo nemožno ponímať inak ako svojvoľné, arbitrárne rozhodnutie, ktoré nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Zdôraznili, že podľa Ústavného súdu SR treba dbať o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Žalované ako spotrebiteľky sú diskriminované postupmi dodávateľa, o čom sa nemajú ako dozvedieť a spoliehajú na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzatváraní zmluvy, pričom dodávateľ koná na ujmu ich práv a nemajú inú možnosť domôcť sa svojich práv, preto len prostredníctvom všeobecného súdu SR im môže byť poskytnutá ochrana a to orgánom verejnej moci, ktorý je jediným orgánom (oprávneným) rozhodnúť o ich právach a právom chránených záujmoch. V závere žiadali odvolací súd, aby im oznámil písomne na ich adresy verejné vyhlásenie rozsudku.
10. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných predložil stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu, pričom poukazuje aj na svoje predošlé vyjadrenia. K odvolaniu dodal, iba že v zmluve o úvere je uvedená celková čiastka medziúveru, pričom uvedená suma je následne podrobne rozpísaná v amortizačnej tabuľke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Zároveň všeobecné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, pričom sú pevne sponou spojené so zmluvou o úvere. Preto nieto pochýb, že sa žalovaní s nimi oboznámili, pričom žalobca pri uplatňovaní nároku nevychádzal zo všeobecných podmienok. Žalobca v závere navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
11. Ďalšie podania strany do spisu v priebehu odvolacieho konania nedoručili.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech, keďže procesný postup súdu bol správny a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v tomto prípade viazaný jednak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi odvolania, bolo posúdiť jednak správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, keď ostatné pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok, bolo uskutočnené v neprítomnosti oboch žalovaných, aj správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované zákonom a zároveň neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, v dôsledku čoho bolo potrebným žalobe v celom rozsahu vyhovieť a obe žalované zaviazať spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalobcovi celej žalovanej istiny včítane príslušenstva, vychádzajúc pritom z odvolacích dôvodov uplatnených žalovanými.
14. Ako prvé žalované namietali, že predvolanie na pojednávanie prvoinštančného súdu im nebolo doručené, konalo sa v ich neprítomnosti a nemohli sa brániť.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že v žalobe je uvedená adresa pobytu žalovanej 1 N., E. XXX/X a žalovanej 2 N., C. XXXX/XX. Žalované zásielky súdu na adresách podľa registra obyvateľov nepreberali. Žalovaná 1 sa podľa úradného záznamu v spise dňa 21.5.2019 dostavila na súd a prevzala súdne zásielky, pričom zároveň do záznamu oznámila, že v súčasnosti má trvalý pobyt na adrese Mesto N. a reálne sa zdržiava na adrese N., C. XXXX u Mgr. R. O.. Žalovaná 2 zásielku doručovanú prostredníctvom OO PZ, prevzala opakovane na adrese N., O. XXX/XX. Pri vrátení doručeniek v podaniach zo dňa 18.2.2019 a 16.4.2019 OO PZ zároveň oznámilo, že žalovaná 2 zásielku prevzala na adrese N., O. XXX/XX, kde sa zdržiava (bez prihlásenia). Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 5.11.2019 a predvolanie doručoval žalovanej 1 na adresu, ktorú uviedla - N., C. XXXX u R. O., pričom zásielka nebola listinne doručená z dôvodu, že si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Predvolanie žalovanej 2 bolo doručované na adresu N., O. XXX/XX, pričom zásielka bola rovnako vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.11.2011 súd zistil, že sa žalované nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a prijal uznesenie, na základe ktorého pojednával v neprítomnosti žalobcu aj žalovaných 1 a 2, pričom na tomto pojednávaní aj vyhlásil predmetný rozsudok. Následne rozsudok bol doručovaný žalovanej 1 na adresu N., C. XXXX a žalovanej 2 na adresu N., O. XXX/XX, pričom obom bol predmetný rozsudok riadne doručený.
16. V zmysle § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR...
17. Z citovaného procesného ustanovenia vyplýva, že súd má povinnosť doručovať písomnosti stranám, resp. účastníkom, prípade aj iným adresátom pokiaľ ide o fyzické osoby, v zásade na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Výnimku tvorí prípad, ak adresát uviedol inú adresu na doručovanie. V citovanom ustanovení, ani inde Civilný sporový poriadok bližšie neuvádza aká má byť forma, či obsah uvedenia inej adresy na doručovanie. Je preto potrebné predpokladať, že strana môže súdu oznámiť inú adresu na doručovanie hocakým aj neformálnym spôsobom tak, aby bolo z jej úkonu zrejmé, že ide o adresu na doručovanie jej písomností, ktorá je odlišná od jej adresy registrovanej v Registri obyvateľov SR.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade došlo u oboch žalovaných účinne k uvedeniu inej adresy na doručovanie im písomností, než adresy, ktorú majú evidovanú v Registri obyvateľov SR. Žalovaná 1 túto inú adresu oznámila priamo osobne pri návšteve prvoinštančného súdu dňa 21.5.2019, kde do zápisu, v súvislosti s prevzatím jej nedoručených zásielok na adresu podľa registra obyvateľov, oznámila, že reálne sa zdržiava na adrese N., C. XXXX. Obdobne je odvolací súd toho názoru, že za uvedenie inej adresy na doručovanie je potrebné považovať aj skutočnosť keď žalovaná 2 hliadke OO PZ, ktorá bola v zmysle § 108 CSP v danom prípade doručujúcim orgánom, pri doručovaní jej súdnych zásielok opakovane uviedla, že sa zdržiava na adrese N., O. XXX/ XX, kde jej boli zásielky aj políciou doručené. Keďže v danej veci obe žalované uviedli inú adresu na doručovanie, bolo povinnosťou súdu a súd prvej inštancie aj správne postupoval, ak predvolanie na pojednávanie žalovanej 1 a 2 doručoval na adresy, ktoré každá z nich uviedla ako iné adresy na doručovanie (odlišné od ich adresy evidovanej v registri obyvateľov). Keďže tieto zásielky žiadna zo žalovaných v odbernej lehote nevyzdvihla, čo znamená, že ich nebolo možné doručiť na adresu podľa § 106 CSP, a v zmysle § 111 ods. 3 CSP potom platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že písomnosti - predvolania na súdne pojednávanie - sa považujú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručené a to aj vtedy, ak sa adresátky o tom nedozvedeli. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, ak predmetné pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalovaných, pričom žalovaným tým neporušil a ani neodňal žiadne procesné práva. Žiada sa iba dodať, že následne každá žalovaná predmetný rozsudok prevzala na tých istých adresách, na ktoré im bolo doručované neprevzaté predvolanie na pojednávanie.
19. Ako ďalšie odvolateľky namietali, že žalobca im mal na základe predmetnej zmluvy o úvere poskytnúť sumu 14.300,- Eur, ktorú neposkytol, pretože si ponechal poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 171,60 Eur.
20. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zmluvu o úvere, jej čl. VIII. - Poplatky a náklady, podľa ktorého dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy, predovšetkým bod 8.1., podľa ktorého poplatok za spracovanie úveru si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Medzi stranami bolo teda jednoznačne dojednané, že poplatok za spracovanie úveru nebude uhrádzaný osobitne a priamo dlžníkom veriteľovi, ale bol prijatý zjednodušený postup, že daný poplatok bude zúčtovaný pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru takým spôsobom, že celková suma poukazovaného úveru bude znížená o výšku poplatku. V danom prípade bolo pritom postupované v súlade s citovaným ustanovením zmluvy. Takýto postup žiadnym spôsobom nepoškodzuje dlžníka, nezhoršuje jeho finančnú situáciu, keďže poplatok by tak či tak musel zaplatiť v rovnakej výške, iba je obídená ďalšia nadbytočná finančná transakcia. V uvedenom dojednaní ani odvolací súd nevidel žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
21. Ako ďalšie odvolateľky namietali, že boli uvedené do omylu, pretože zmluva neobsahuje splátky istiny medziúveru, pretože platením mesačnej sumy 104,66 Eur nedochádzalo k uhrádzaniu úveru a nebola im známa cena za poskytnutý úver a celkové náklady za poskytnutý úver.
22. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v predmetnej zmluve o úvere č. 4503414801 zo dňa 1.4.2014 je uvedená výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia 85,68 Eur, ako aj výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia 104,66 Eur, bude so splatnosťou k 15. dňu mesiaca. V zmluve je uvedená tiež úroková sadzba medziúveru 6,59% p.a. a úroková sadzba stavebného úveru 4,75% p.a. Súčasťou predmetnej zmluvy pevne s ňou spojenou je aj amortizačná tabuľka pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), v ktorej je výslovne uvedená celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť 38.845,65 Eur rozpísaná na istinu, úroky a poplatky a sú v nej podrobne mesačne rozpísané jednotlivé splátky úveru, istiny, úrokov, poplatkov a to tak, pre fázu medziúveru roky 2014 až 2035 a fázu stavebného úveru za roky 2035 až 2044. Vzhľadom na vyčerpávajúci obsah predmetných informácií v tabuľke nie je zrejmé čím v tejto súvislosti mali byť žalované uvedené do omylu v zmysle § 49a OZ, na ktorý poukazujú.
23. Ako ďalšie odvolateľky namietajú, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, pričom uviedli, že sa jedná o poplatky, bez akejkoľvek bližšej identifikácie o ktoré poplatky sa má jednať a z akých dôvodov majú byť neprijateľné. Odvolací súd ako ani prvoinštančný po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere aj všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, žiadne poplatky, ktoré by mohli spadať pod neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 CSP nezistil. Nevidel ani dôvod prečo by ním mal byť dojednaný poplatok za spracovanie úveru.
24. Žalované za neprijateľnú podmienku označili tiež vyhlásenia spotrebiteľa, že obdržal a súhlasí so všeobecnými podmienkami, opätovne bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Skutočnosť, že všeobecné podmienky, ktoré boli vyhlásené za súčasť zmluvy, žalované obdržali, nesporne vyplýva nielen z ich vyhlásenia z čl. XI. - Záverečné ustanovenia bod 11.1, ale aj zo skutočností, že boli pevne spojené s predmetnou zmluvou. Súhlas s týmito podmienkami žalované v spojení s citovaným bodom zmluvy potvrdili svojím podpisom na zmluve. Ani v tomto prípade odvolací súd nevidí v čom by vyhlásenie žalovaných ako spotrebiteliek o tom, že obdržali a súhlasia so všeobecnými podmienkami malo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovanými, potom odvolací súd po konštatácii, že nebol naplnený ani jeden žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako v oboch výrokoch vecne správny, včítane závislého a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
28. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto podľa citovaného ustanovenia žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešný žalovaným 1 a 2. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči obom žalovaným solidárne v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).