Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/129/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 770,86 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 770,86 eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 3.8.2018 až do zaplatenia a sumu 40,00 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 770,86 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavuje sumu vo výške 11 185,03 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 9 997,60 eur s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti 416,57 eur predstavuje sumu 770,86 eur. Táto neuznaná suma vo výške 770,86 eur bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 25.10.2018 platobným rozkazom sp.zn. , v ktorom žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point, s.r.o. sumu 770,86 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

5. V odpore uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2 „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“

6. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

7. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. .,

8. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva. kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie žalovaný je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov.

9. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený.

10. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len .. -) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva. že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobou (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. 524 .

12. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

13. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn . zo dňa 29. januára 2008 : „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia 39 za absolútne neplatný.

15. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal do pozornosti žalovaný aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej Zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.

16. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia (nimi určená a vymedzená, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúca) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej Zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku.

17. Súčasne si dovolil poukázať žalovaný na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

18. Nakoľko z predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) pritom vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavených zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP

19. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukazuje žalovaný na Oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia.

20. Poškodený ako aj žalobca sa teda z Oznámení preukázateľne dozvedeli z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje.

21. Odhliadnuc od uvedeného navyše žalovaný podotkol, že žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla.

22. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom žalovaný má za dostatočne preukázané, že likvidácia škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.

23. Vzhľadom k uvedenému žalovaný má potom za preukázané, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

24. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 24.6.2020, ktoré bolo prevzaté 25.6.2020 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 25.6.2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Ďalej uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súhlasia s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti.

25. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného resp. právneho zástupcu žalovaného.

26. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

27. Dňa 27.4.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 116D, R.: T. XXX B., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: BENALMADENA, s.r.o., Tigria 1088/6, 040 01 Košice, IČO: 47 478 063, (ďalej aj ako poškodený). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto nahlásil v poisťovni u žalovaného, ktorý ju zaregistroval pod č. 9565749685.

28. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla BMW 116D, R.: T. XXX B. v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: H Point, s.r.o., IČO: 43 838 286, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 11 185,03 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180121.

29. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.7.2018 žalovaným oznámené, že dňa 18.7.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.

30. Žalobca H Point, s.r.o. vyfakturoval opravu motorového vozidla BMW 116D, R.: T. XXX B. faktúrou č. P180121 zo dňa 20.6.2018 na sumu 11 185,03 eur so splatnosťou 4.7.2018.

31. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 9 997,60 eur s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 416,57 eur predstavuje sumu 770,86 eur.

32. Táto neuznaná suma vo výške 770,86 eur bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018.

33. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

34. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

37. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

38. Je potrebné poukázať, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť poškodeným, resp. poisteným riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod akým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že poškodený, resp. poistený si dal v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetnej poistnej udalosti s presným opisom a vymedzením, koľko žalovaný poškodenému, resp. poistenému plnil a koľko nie, aké dôvody uviedol pri krátení poistných plnení, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, resp. poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

40. Žalovaný taktiež namieta, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že poškodený, resp. tiež poistený nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu.

41. K uvedenému je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poškodenému, resp. tiež poistenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak.

42. Podľa v platnom znení (ďalej len „“) , „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“, teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla.

43. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané opravy.

44. Nárok poškodeného na poskytnutie poistného plnenia vzniká už momentom vzniku poistnej udalosti a nie až momentom úhrady faktúry za opravu vozidla, pretože táto skutočnosť je bez príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Poškodený si totiž ani nemusí dať vykonať opravu poškodeného motorového vozidla.

45. Základným princípom a účelom poistenia je prenos negatívnych dôsledkov poistnej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu, teda poisťovňa má na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s poisteným znášať v prípade vzniku poistnej udalosti na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje jej dôsledky. Situácia, kedy by poistený, resp. poškodený z poistnej udalosti uhradil najskôr náklady na opravu a až potom by si mohol uplatniť nárok u poisťovateľa je v hrubom rozpore so základným princípom poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov poistnej udalosti na tretí subjekt.

46. Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990)

47. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec.

48. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.

49. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.

50. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného BENALMADENA, s.r.o., spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 11 185,03 eur uznal a poukázal sumu vo výške 9 997,60 eur na účet žalobcu.

51. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška.

52. Na podporu tohto tvrdenia je potrebné uviesť judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle , okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: )

53. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.

55. Žalovaný uviedol, že v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného, resp. tiež poisteného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. S uvedeným však v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť.

56. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

57. V zmysle uvedeného, Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom BENALMADENA, s.r.o. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupované pohľadávky sú v predmetnej Zmluve špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti).

58. K prejavu vôle zmluvných strán: Zároveň, v článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca BENALMADENA, s.r.o. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 770,86 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu.

59. Taktiež v bode 2 predmetného článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018 je jasne špecifikované, že ide o postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 770,86 eur s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi servisom fakturovanou sumou a sumou zaplatenou poisťovňou. Predmet Zmluvy je jasne špecifikovaný a nie je rozporuplný.

60. V článku II. predmetnej Zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť.

61. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. . Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne.

62. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky.

63. Taktiež v článku III predmetnej Zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť.

64. Je potrebné poukázať taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky:

„Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami,

ktorých veriteľov síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. ...

65. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015)

66. Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, bez toho aby postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované. (R (ČR) 27/2008).

67. V súvislosti s určitosťou právneho úkonu je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : „ Len v prípade ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

68. Určitosť zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu sa tak viaže na jej obsah, teda práva a povinnosti ktoré z nej vyplývajú. ZoPP je jasná, presná, určitá a zrozumiteľná.

69. Predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto je tvrdenie žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcu bezpredmetné a právne irelevantné.

70. Žalovaný uvádza, že sa žalobca dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené. Odôvodnenie nebolo dostatočné, nakoľko žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol ako dôvod krátenia normohodiny to, že motorové vozidlo bolo opravované v neautorizovanom, nezmluvnom servise.

71. Taktiež žalovaný neuviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že primeranou cenou za 1 NH prác je cena 19,17 eur bez DPH resp. 23,00 eur s DPH, z akých skutočností vychádza.

72. Rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone, v európskej legislatíve a ani v poistných podmienkach žalovaného.

73. Žalobca nebol povinný preukázať zaplatenie faktúry, pretože podľa , „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“, teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla.

74. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený, resp. poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom inštitútu poistenia, ktoré má chrániť poškodeného, resp. poisteného a ktorého podstatou je prenos negatívneho dopadu v dôsledku poistnej udalosti na poškodeného, resp. tiež poisteného.

75. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu.

76. Podľa článku IX bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, ktoré sa vzťahujú na predmetnú Poistnú zmluvu: „ Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.“

77. Podľa a o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov: (1) Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. (2) Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.

78. Z vyššie uvedeného ust. VPP jednoznačne vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné čo je v hrubom rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Totiž takýmto konaním žalovaného dochádza k výraznému znevýhodňovaniu tzv. „neautorizovaných, nezmluvných servisov“, keď si klient dá radšej vykonať opravu svojho poškodeného vozidla v „autorizovanom, zmluvnom“ servise a to len preto, že poisťovňa má s týmto servisom uzavretú zmluvu resp. je to servis autorizovaný, no hoci nezmluvný, neautorizovaný servis vykoná rovnako kvalitné opravy ako servis autorizovaný. Žalovaný tak takýmto konaním vytvára určitú privilegovanú skupinu subjektov, čo je v podmienkach slobodnej hospodárskej súťaže neprípustné.

79. Náklady na prácu a lakovanie sa priznávajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej servisom, ktoré neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne. Žalobca postupoval v súlade s uvedeným postupom, pričom účtoval cenu porovnateľnú resp. výhodnejšiu ako je obvyklá cena v regióne, čo žalobca doložil príslušnými cenníkmi porovnateľných servisov v danom regióne. Vozidlo BMW 1 - Rad patrí do kategorizácie vozidiel nižšia stredná trieda, kde patri aj vozidlá Audi A3.

80. Žalovaný vo svojom vyjadrení vznáša námietku miestnej nepríslušnosti pričom za miestne príslušný súd považuje Okresný súd Bratislava I. 81. Podľa : „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.“ 82. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom určeným podľa patrí výlučne žalobcovi. Podmienkou na založenie miestnej príslušnosti podľa je to, že spor prebieha v mieste kde sa nachádza organizačná zložka žalovaného a zároveň spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky.

83. Je potrebné uviesť, že žalovaného Centrum likvidácie Košice spĺňa podmienky organizačnej zložky, vzhľadom na to, že táto zložka prijíma všetky podklady potrebné na likvidáciu škodovej udalosti, komunikuje s klientmi a má svojho vedúceho. Zároveň predmetná zložka priamo komunikovala s poškodeným, preberala od neho všetky podklady.

84. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto miestne príslušným súdom na prejednanie Okresný súd Košice I, vzhľadom k tomu, že Centrum likvidácie Košice ako organizačná zložka žalovaného spadá pod jeho miestnu príslušnosť. Uvedené bolo už mnohokrát potvrdené Krajským súdom v Bratislave. 85. Podľa ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

86. Podľa ust. , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

87. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou nevyplatenie poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

88. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

89. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

90. Podľa ust. c) ods. 1 , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

91. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov).

92. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 770,86 eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 3.8.2018 až do zaplatenia a sumu 40,00 eur.

93. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

94. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).